Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-70-2026.pdf
PDF · 104.06 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/70/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., t. č. F. XXX/X, XXX XX G. H. B. (adresa na doručovanie), a otec A. F., nar. XX.XX.XXXX, osoba s trvalým pobytom mesto Žiar nad Hronom, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Otec A. F., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným zo sumy 125 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci mesačne vopred k rukám matky počnúc dňom 05.05.2026.
II. Zročné výživný na maloletého za obdobie od 05.05.2026 do 30.06.2026 v sume 561,36 eura sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18P/42/2015-68 zo dňa 13.10.2015 v časti určenia výšky výživného na maloletého A..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 05.05.2026 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy 125 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila zmenou okolností na strane maloletého, ktorý navštevuje siedmy ročník základnej školy, s čím sú spojené aj vyššie výdavky oproti výdavkom, ktoré boli spojené s návštevou materskej školy. Maloletý v rámci mimoškolskej činnosti navštevuje basketbalový klub, s čím sú spojené aj ďalšie výdavky. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní od augusta 2023. Otec sa nejaví žiaden záujem maloletého, naposledy bol s ním v kontakte v lete 2025 a som sa mu odpíše na správy. Matka maloletého sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého, riadne plnenie školskej dochádzky, navštevovanie basketbalového tréningu 4-krát týždenne v Handlovej. Maloletý navštevuje basketbalový klub od roku 2018, s tým sú spojené výdavky najmä na dresy, obuv a členské poplatky. Raz ročne sa zúčastňuje letného basketbalového tábora. Maloletým nosí dioptrické okuliare a má nasadený zubný strojček. Náklady za tieto zdravotné pomôcky predstavujú ročne sumu 600 eur za okuliare a 500 eur za strojček. Maloletý absolvuje aj pravidelné mesačné zubné vyšetrenia, ktoré sú spojené so zubným strojčekom, pričom cena jedného jeho je 25 eur. Otec si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v minulosti, za čo bol odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne. Aktuálne je dlžný na výživnom
sumu 4.125 eur. Matka s maloletým býva v byte v Žiari nad Hronom, ktorý vlastní, spláca hypotéku vo výške 255,80 eura. Pracuje ako SZČO - logické účtovné služby z čoho je jej mesačný príjem 1400 eur. Ďalším príjmom je výživné na dieťa a výživné. Mesačné výdavky uviedla nasledovne: nájomné a náklady za užívanie bytu 343 eur, úver 255,80 eura, strava 500 eur. Výdavky na maloletého: zubný strojček 500 eur ročne jednorazovo, lieky a zubár 30 eur, telefón a vreckové 60 eur, okuliare 600 euro raz ročne, poistky 100 eur, ošatenie a obuv 150 eur, letný basketbalový tábor 450 eur jednorazovo, voľnočasové aktivity - basketbal (členské, dresy, tenisky, cestovné) 145 eur, pohonné hmoty 90 eur. Podľa informácií matky otec v poslednom čase pracuje v zahraničí vo Švajčiarsku, pričom matke nie je známe či vykonáva prácu v zamestnaneckom pomere, ani jeho príjem. Podľa verejne dostupných informácií vo Švajčiarsku nie je stanovená minimálna hodinová mzda, ani mesačná mzda, avšak za kalendárny rok 2025 bola priemerná hrubá mesačná mzda na úrovni 6.900 eur, čo po odrátaní daní a odvodov je 5.450 eur. Otec maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho matkou.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.07.2026, ktorého sa zúčastnila len matka a kolízny opatrovník. Otec sa pojednávania nezúčastnil, vopred súdu svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd v rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Súdom vykonaným šetrením sa miesto aktuálneho pobytu otca dieťaťa v zahraničí nepodarilo zistiť, preto mu súd doručil návrh na evidovanú adresu v Registri obyvateľov SR, aj oznámením v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP na úradnej tabuly súdu a webovej stránke súdu. Rovnakým spôsobom mu bolo doručené predvolanie na stanovený termín pojednávania.
3. Na pojednávaní matka doplnila, že návrh podala z toho dôvodu, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená pred desiatimi rokmi odkedy sa zvýšili podstatným spôsobom potreby maloletého dieťaťa spojené predovšetkým so stravou, ošatením a basketbalovým krúžkom, ktorý ju mesačne vyjde aj 200 eur spolu s dopravou, pretože maloletý ho navštevuje v Handlovej. Okrem oblečenia klasického mu zakupuje aj športové oblečenie, ktoré je potrebné pre predmetný krúžok. Ohľadne bytových pomerov uviedla, že býva v byte spolu s maloletým A., iné osoby v tejto domácnosti nebývajú. Pracuje ako SZČO v oblasti administratívy a účtovníctva, dosahuje príjem 1.500 eur mesačne, poberá tiež prídavok na maloleté dieťa 60 eur mesačne. Iný príjem nemá a nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zdravotný stav je dobrý. Ohľadne doplnenia výdavkov maloletého dieťaťa uviedla, že čo sa týka basketbalového krúžku 720 eur ročne je členské, pričom ďalšie výdavky v súvislosti s týmto krúžkom má ohľadne cestovania čo je 145 eur mesačne. Telefón uhrádza maloletému 20 eur mesačne a okrem poistky 23 eur mesačne mu uzatvorila aj športové úrazové poistenie 30 eur mesačne, ktoré bude hradiť od tohto mesiaca. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého uviedla, že ten je v poriadku, nemá žiadne zdravotné problémy, okrem teda okuliarov a zubného strojčeka. Ohľadne úspor uviedla, že disponuje úsporami približne vo výške 8.000 eur. Na otázku súdu ohľadne hnuteľného a nehnuteľného majetku uviedla, že disponuje bytom, v ktorom býva, takisto je na ňu napísaný rodičovský dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Tiež je na ňu napísaný byť, v ktorom býva jej neter. Tento byt bol zakúpený z prostriedkov jej rodičov, avšak bol napísaný na jej meno, z tohto predaja bytu nemá žiaden príjem, neuhrádza za neho žiadne výdavky. Takisto má vo vlastníctve motorové vozidlo približne v sume 10.000 eur.
4. Kolízny opatrovník s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil.
5. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi: rodný list č. l. 3, rozsudok č. l. 4, rozsudok č. l. 7, výpis z Katastra nehnuteľností č. l. 9, potvrdenie o návšteve školy č. l. 30, zmluva o poskytnutí úveru na bývanie č. l. 31, výpis z hypotekárneho úveru č. l. 41, rozpis predpisu mesačných platieb č. l. 42, rozpis preddavkových platieb elektriny č. l. 43, dodatok k poistnej zmluve č. l. 47, poistka k poistnej zmluve č. l. 48, poistka k poistnej zmluve č. l. 49, poistka v prípade onkologickej choroby č. l. 50, potvrdenie od ŠBK Handlová č. l. 51, daňové priznanie č. l. 53, správa zo šetrenia pomerov č. l. 79, oznámenie Úradu práce č. l. 24 a 25, oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru č. l. 66 a 67. Súd tiež oboznámil s vykonanou lustráciou v Sociálnej poisťovni matky a otca maloletého a oboznámil s vykonanými lustráciami v bankách. Súd tiež oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 24P/51/2017, 24P/22/2017 a 18P/42/2015, a to konkrétne rozsudok číslo listu 68. Súd upustil od výsluchu otca, ktorý sa pojednávania nezúčastnil. Súd zistil nasledujúci skutkový stav.
6. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 18P/42/2015 zo dňa 13.10.2015, ktorým bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 125 eur mesačne. V čase tohto zvýšenia vyživovacej povinnosti mal maloletý tri roky. Navštevoval materskú školu, stravné v škôlke sa platilo 35 eur, poistka 22 eur a poplatky za lieky boli 30 eur mesačne. Výdavky na stravu a oblečenie predstavovali 200 eur mesačne. Výška výživného na strane otca bola v tomto čase súdom ustálená na základe nasledujúcich pomerov. Matka žila v byte spolu s maloletým dieťaťom sama, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,30 eura a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. Od novembra 2004 do januára 2015 vykonávala na základe dohody o vykonaní práce pracovnú činnosť, pričom za november 2014 mala príjem 62 eur, december 2014 2.060 eur a január 2015 2.000 eur. Otec bol spoločníkom a konateľom spoločnosti SAMAG MZ s.r.o., ktorá mala za rok 2013 základ dane vo výške 3.000 eur a za rok 2012 mala základ dane vo výške mínus 1.100 eur.
7. Mal. A. aktuálne navštevuje 7. roč. ZŠ. Nosí okuliare a zubný strojček. Jeho výdavky matka vyčíslila nasledovne: strava v škole 50 eur ročne (t. j. 5 eur mes.), strava doma 180 eur, zubný strojček 500 eur ročne jednorazovo (t. j. 42 eur mes.), lieky a zubár 30 eur mes., telefón 20 eur a vreckové 60 eur, okuliare 600 euro raz ročne (t. j. 50 eur mes.), poistka 23 eur, ošatenie a obuv 150 eur, letný basketbalový tábor 450 eur jednorazovo (t. j. 37,50 eura mes.), voľnočasové aktivity - basketbal (členské, dresy, tenisky, cestovné) 145 eur, poplatok za členské na basketbal 720 eur ročne (t. j. 60 eur mes.). Po pripočítaní týchto nákladov sa výdavky na maloletého pohybujú vo výške 782,50 eura.
8. Otec aktuálne pracuje vo Švajčiarku, na neznámom mieste, s najväčšou pravdepodobnosťou vykonáva stavebné práce alebo pomocné stavebné práce, keďže má dosiahnuť len základné vzdelanie v minulosti o takéto práce vykonával. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Na území Slovenskej republiky nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Nemá vo vlastníctve žiadne motorové vozidlá. Od októbra 2024 nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, ani poistenie v nezamestnanosti. Taktiež nedisponuje žiadnym bankovým účtom na území SR.
9. Matka pracuje ako SZČO oblasti ekonomických a účtovných položiek. Jej mesačný príjem je 1.500 eur. Podľa predloženého daňového priznanie za rok 2015 príjmy matky boli vo výške 19.050 eur (mesačne cca 1.500 eur) a pre výpočet dani z príjmu základ dane bol 6.342 eur. Poberá na maloleté dieťa daňový bonus a prídavok 60 eur mesačne. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Má vo vlastníctve 3 motorové vozidlá, z toho jedno nákladné vozidlo. Vlastní tiež rodičovský dom, kde bývajú jej rodičia, byt, v ktorom býva s maloletým a ďalší byt, ktorý aktuálne užíva jej neter a ktorá za neho platí všetky platby. Mesačné výdavky má nasledovné: nájomné a náklady za užívanie bytu 343 eur (energie 33 eur, zálohové platby za byt 285 eur a ďalšie), telefón 25 eur, poistky 117,31 eura, úver 255,80 eura, strava 320 (500-180) eur.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1, 2 zákona o rodine zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posúdiť odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov je daná subjektívne okolnosťami na strane povinného či oprávneného, a objektívne vývojom životných nákladov.
16. Predmetom tohto súdneho konania bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na mal. A.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh matky maloletého na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015 došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane mal. dieťaťa, ako aj oboch rodičov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 18P/42/2015 zo dňa 13.10.2015, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 125 eur mesačne. V čase tohto zvýšenia vyživovacej povinnosti mal maloletý tri roky. Od tejto poslednej úpravy výživného došlo jednoznačne k zvýšeniu nákladov na výživu maloletého. Zvýšené náklady odzrkadľuje podstatne zvýšený vek mal. dieťaťa, skutočnosť, že maloletý nastúpil na štúdium základnej školy, a rovnako zvýšené náklady súvisiace so športovými aktivitami maloletého - basketbalom. V čase poslednej úpravy výživného boli potreby mal. dieťaťa, ktoré bolo len vo veku 3 rokov podstatne nižšie a spočívali len v poplatku za škôlku, liekoch, ošatení. V súčasnosti je však potrebných viac finančných prostriedkov na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z vyčíslených výdavkov maloletého, ktoré sú zosumarizované v bode 7 tohto rozhodnutia, pričom mesačné výdavky na maloletého súd ustálil v celkovej výške 782,50 eura mesačne. Matkou uvádzané výdavky na maloletého boli riadne pred súdom preukázané. Čo sa týka započítania výdavkov stravu, tento súd ustálil na sumu 180 eur mesačne. Hypotéku, ktorú platí matka za byt súd pri odôvodnených potrebách maloletého nezohľadňoval. Po odrátaní prídavku na dieťa od celkových potrieb maloletého a rozdelení vyživovacej povinnosti medzi oboch rodičov (782,50 – 60 = 722,50 : 2 = 361) vyplýva, že suma výživného 300 eur mesačne je primeraná na výživu maloletého dieťaťa.
17. Okrem odôvodnených potrieb maloletého súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti zohľadňoval aj pomery na strane otca, a teda v akom rozsahu je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, pričom dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletého sumou 300 eur mesačne. Súd mohol vychádzať pri rozhodovaní o zvýšení výživného len zo skutočností uvedených matkou a vlastných šetrení zo strany súdu. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý má aktuálne celkovo dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. V čase predchádzajúcej úpravy bol jeho príjem nižší. V súčasnosti otec pracuje vo Švajčiarsku, s najväčšou pravdepodobnosťou vykonáva stavebné práce, resp. pomocné stavebné práce. Skutočnosť, že otec pracuje vo Švajčiarku potvrdilo aj šetrenie pobytu otca prostredníctvom príslušníkov PZ. Podľa verejne dostupných informácií vo Švajčiarsku nie je stanovená minimálna hodinová mzda, ani mesačná mzda, avšak za kalendárny rok 2025 bola priemerná hrubá mesačná mzda na úrovni 6.900 eur, čo po odrátaní daní a odvodov je 5.450 eur. Súd predpokladá uvedený príjem otca plynúci z výkonu práce vo Švajčiarsku, pričom ak je otec vykonáva iné práce alebo pomocné práce, z ktorých má príjem nižší, stále sa jedná o príjem, ktorý mu umožňuje plniť súdom zvýšenú vyživovaciu povinnosť. Súd tiež zohľadnil, že výdavky na bývanie, stravu a bežné potreby vo Švajčiarsku
sú vyššie ako na Slovensku (podľa dostupných zdrojov sú životné náklady na dospelú osobu približne 1.530), avšak príjem plynúci z výkonu práce vo Švajčiarsku je podstatným spôsobom vyšší ako príjem na Slovensku, preto má súd za to, že je skutočne v možnostiach a schopnostiach otca plniť si voči maloletému zvýšenú vyživovaciu povinnosť výške 300 eur mesačne. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec iným spôsobom ako platením výživného na maloleté dieťa neprispieva, ani s ním nie je v osobnom kontakte. Od augusta 2023 si neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť. Starostlivosť o maloleté dieťa je tak plne ponechaná na zodpovednosti matky, aj čo sa týka finančného hľadiska, aj čo sa týka osobnej starostlivosti.
18. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov, keď od poslednej úpravy sa jej bytové pomery nezmenili, ale zmenil sa jej príjem. Začala pracovať ako SZČO do oblasti účtovníctva a ekonomiky, pričom dosahuje príjem tisíc eur mesačne. Matka poberá prídavok na maloletého vo výške 60 eur mes. a daňový bonus. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Matka vyčíslila a preukázala svoje výdavky uvedené v bode 9 tohto rozhodnutia, pričom po odrátaní výdavkov matke zostáva dostatočné množstvo finančných prostriedkov na plnenie si jej časti vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. Matka tiež poskytuje maloletému dieťaťu primárnu rodičovskú osobnú starostlivosť, ktorú súd takisto zobral do úvahy pri stanovení zvýšenej vyživovacej povinnosti.
19. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd tiež zohľadnil majetkové, sociálne a finančné pomery na strane matky, ktorá sa o maloleté dieťa osobne stará. Súd dodáva, že stanovené výživné postačuje nahradenie základných potrieb maloletého dieťaťa, spolu s prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá, daňovým bonusom a taktiež spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky. Súdom stanovené výživné po zohľadnení otcovej druhej vyživovacej povinnosti zodpovedá jeho predpokladaný majetkovým, sociálnym a finančným pomerom, jeho schopnostiam a možnostiam.
20. Súd priznal aj zameškané (zročné) výživné za obdobie od 05.05.2026 do 30.06.2026 vo výške 561,36 eura pozostávajúce zo sumu zvýšeného mesačného výživného. Súd zároveň otcovi vzhľadom na výšku tejto sumy a jeho finančné pomery povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným s tým, že nesplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zvýšenie výživného súd priznal odo dňa 05.052026, t.j. odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.