Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33P-151-2025.pdf
PDF · 80.7 KB
Case nature
Area
Subarea
33P/151/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.X.XXXX, C. D. E., v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Bottova 4, Trnava; dieťa matky: F. G., narodená XX.XX.XXXX, H. I. J. XXX (navrhovateľka), a otca: K. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., teraz Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou; o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný platiť mesačne výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka ako matka maloletého A., narodeného XX.X.XXXX, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2025 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodov, že jeho rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť; záujem otca o syna je sporadický, stretávajú sa zriedkavo a iba za prítomnosti navrhovateľky, ktorá im v styku nebráni. Matka žije so synom v domácnosti u svojej matky, kde býva aj babka a brat matky; matka poberala do troch rokov veku dieťaťa rodičovský príspevok 351,80 eur/mes. a stále poberá prídavok na dieťa 60 eur/mes.; výživné na syna žiadala od otca v návrhu vo výške 180 eur mesačne, ktorú čiastku označila za primeranú na uspokojenie aktuálnych potrieb maloletého. K návrhu matka pripojila rodný list maloletého A. a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poberaní rodičovského príspevku i prídavku na dieťa za rok 2025.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ani na opakovanú žiadosť súdu pomery v domácnostiach rodičov maloletého úspešne neprešetril.
3. Otec sa k návrhu matky vôbec nevyjadril; na informatívne stretnutie rodičov dňa 20.4.2026 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Matka tu uviedla, že pracuje cez víkendy brigádne ako chyžná v spoločnosti H.´X, H., kde zarobí do 300 eur/mes. v čistom. Vzdelanie má stredoškolské bez maturity. Otec dieťaťa podľa vyjadrenia navrhovateľky nikde nepracuje, vedie záhaľčivý život, občas prinesie synovi sladkosti, nepravidelne prispieva na jeho výživu asi raz za tri mesiace v sumách 50 až 100 eur k rukám matky.
Počas spolužitia rodičov pracoval otec na stavbách, holdoval alkoholu a hazardným hrám. Matka sa dozvedela, že otec dieťaťa mal spáchať trestný čin krádeže a bol podmienečne odsúdený.
4. Z lustrácie súdu v ZVJS vyplýva, že otec je od X.X.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody v L. I. J. a podľa ďalšej lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni tam otec ešte nič nezarobil; pred odsúdením naposledy pracoval dva mesiace v H. M., H. s vymeriavacím základom 108 eur za 3/2025 a 216 eur za 4/2025.
5. Matka na pojednávaní dňa 9.7.2026 uviedla, že žiada zveriť maloletého do svojej opatery; ona ho chce zastupovať a spravovať jeho majetok; stretávanie syna s otcom nežiada upraviť a nateraz akceptuje aj určenie výživného na dieťa v minimálnej výške od otca s ohľadom na jeho aktuálny pobyt v ústave a nedostatočný príjem. Opatrovník maloletého A. súhlasil s takýmto meritórnym rozhodnutím súdu.
6. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej „Zákon o rodine“).
7. Podľa § 24 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5).
8. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že A. A. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí neboli zosobášení a v minulosti zdieľali spoločnú domácnosť. Počas spolužitia pracoval otec príležitostne na stavbách, pil alkohol a hral automaty; momentálne je odsúdený a nachádza sa od X.X.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody. Predtým žil záhaľčivým životom. Matka býva v domácnosti so synom a širšou rodinou, ktorí jej pomáhajú v starostlivosti o maloletého.
12. Zverenie maloletého syna do starostlivosti jedného z rodičov, jeho zastupovanie a spravovanie majetku bolo prirodzene určené matke ako to prebieha doposiaľ a nebolo medzi účastníkmi ani sporné. Otec sa do tohto konania vôbec nevyjadril, hoci návrh riadne prevzal; ani na informatívne stretnutie rodičov bez ospravedlnenia neprišiel a napokon v čase súdneho pojednávania sa už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, pričom jeho osobnú účasť na prejednaní veci nepovažoval súd za potrebnú, a preto rozhodol v jeho neprítomnosti. S týmto postupom matka aj opatrovník súhlasili. Stretávanie maloletého dieťaťa s otcom ostalo na žiadosť matky neupravené, lebo otec ani pred odsúdením neprejavoval o styk veľký záujem, teraz nie je absolútne vhodný a do budúcnosti, ak sa zmenia pomery, sa môže kedykoľvek určiť v ďalšom konaní. Minimálne výživné je nevyhnutné určiť vždy a vyššie s ohľadom na nedostatočný príjem otca, jeho obmedzené možnosti vo výkone trestu a predchádzajúci záhaľčivý život, nebolo nateraz možné stanoviť.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje ani účastníci nenavrhli inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie otca v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ostatní účastníci (matka ani opatrovník maloletého dieťaťa) nie sú oprávnení podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení rozsudku voči súdu výslovne vzdali, čo je v súlade s § 368 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.