Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/54/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom : JUDr. Oskar Chnápko, advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. T. U. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 154,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 154,85 eur s príslušenstvom. Takýto návrh odôvodnil tým, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu s tým, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXX. Medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaným tak bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom žalovaný sa zaviazal pravidelne splácať cenu za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Následne spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. podľa uzavretej zmluvy poskytla žalovanému služby, ktoré si vyúčtovala faktúrami, a to faktúrou zo dňa 22.03.2017 znejúcou na sumu 82,98 eur, faktúrou zo dňa 22.04.2017 znejúcou na sumu 52,40 eur, faktúrou zo dňa 22.05.2017 znejúcou na sumu 15,11 eur ako aj faktúrou zo dňa 22.06.2017 znejúcou na sumu 4,36 eur. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry, pričom právny predchodca žalobcu ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr, avšak k ich úhrade nedošlo. Žalobcovi tak vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal aj do omeškania.

2. O podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo rozhodnuté upomínacím súdom, ktorý vydal platobný rozkaz dňa 24.02.2020, pričom ten sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd v zmysle o upomínacom konaní dňa 21.10.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa (ďalej ). Právny zástupca žalobcu následne elektronickým podaním požiadal upomínací súd, aby sa pokračovalo na príslušnom súde v súdnom konaní voči žalovanému. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 27.10.2020 postúpil predmetný spor Okresnému súdu Levice.

3. Tunajší súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk, a to dňa 22.12.2020 s tým, že ho v zmysle vyzval, aby sa vyjadril k podanej žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a počas celého konania bol nečinný.

4. Následne súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný napriek tomu, že mal predvolanie doručené, tak sa nedostavil na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd vykonal pojednávanie v zmysle v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci, návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok (čl. 9-11), faktúry (čl. 11-15), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 16-17), dodací list (čl. 18), oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018, pokus o zmier zo dňa 17.05.2017, platobná rekapitulácia (čl. 20), predžalobná výzva zo dňa 22.10.2019, upomienka za neuhradené faktúry zo dňa 24.04.2017, odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.05.2017, prehľad telefónnych čísel (čl. 22), podací hárok (čl. 23-24), výzva na zaplatenie zo dňa 22.10.2019, zmluva o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018, dodatky k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 29), prílohy č. 1 (čl. 30), príloha č. 2 (čl. 30), platobný rozkaz zo dňa 24.02.2020, výzva upomínacieho súdu zo dňa 21.10.2020, návrh na pokračovanie v súdnom konaní (čl. 40), upovedomenie o postúpení veci, uznesenie (čl. 46), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 57), pokus o zmier zo dňa 17.05.2017 (čl. 58), platobná rekapitulácia (čl. 58), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 65) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaný uzavreli dňa 03.11.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému elektronické služby - O2 Paušál Modrý - 100 minút s tým, že ten sa zaviazal uhrádzať dojednané poplatky za takéto služby. Podľa dodacieho listu zo dňa 03.11.2016 si žalovaný prevzal SIM kartu. Následne právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúru zo dňa 01.05.2017 znejúcu na sumu 62,40 eur, faktúru zo dňa 01.06.2017 znejúcu na sumu 60,11 eur, faktúru zo dňa 01.07.2017 znejúcu na sumu 4,36 eur a faktúru zo dňa 01.04.2017 znejúcu na sumu 88,98 eur. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.12.2018, ktorý bol adresovaný žalovanému na adresu uvedenú v predmetnej zmluve oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018 postúpil pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému v celkovej výške 154,85 eur na žalobcu. Takéto oznámenie bolo zasielané žalovanému prostredníctvom pošty dňa 13.12.2018, čo vyplýva aj z podacieho hárka (čl. 9 a 10). Právny predchodca žalobcu tiež pokusom o zmier zo dňa 17.05.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 151,38 eur z dôvodu omeškania jednotlivých faktúr s tým, že z celkovej rekapitulácie vyplýva, že išlo o faktúry s dátumom splatnosti zo dňa 13.04.2017, fakturovaná suma 88,98 eur, faktúru s dátumom splatnosti zo dňa 12.05.2017 ktorou bola fakturovaná suma 62,40 eur. Právny predchodca žalobcu tiež upomienkou za neuhradené faktúry zo dňa 24.04.2017 vyzýval žalovaného na zaplatenie neuhradenej faktúry vo výške 88,98 eur. Listom zo dňa 29.05.2017 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy v zmysle v spojení s článkom 6, 7 písm. a) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb s tým, že odstúpením ku dňu 28.06.2017 zanikla takáto zmluva a žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 151,38 eur najneskôr do 21.06.2017. Okrem toho bol predložený prehľad telefónnych čísel vedených pod účastníckym číslom XXXXXXXXXX ku dňu 29.05.2017, ako aj prehľad pohľadávok ku dňu 29.05.2017 pod takýmto účastníckym číslom, pričom celková pohľadávka právneho predchodcu žalobcu predstavovala sumu 151,38 eur. Právny zástupca žalobcu výzvou na zaplatenie, predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2019, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 31.10.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 241,39 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4243, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom dňa 06.11.2018 v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že právny predchodca žalobcu postupoval na žalobcu pohľadávky vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti. Elektronickým podaním na výzvu súdu dňa 08.04.2021 oznámil právny zástupca žalobcu, že predkladá pokus o zmier, ktorým právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom zákonná podmienka podľa bola splnená podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu s tým, že uvedený dokument bol zasielaný obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky, resp. podacieho hárku. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Z pokusu o zmier zo dňa 17.05.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 151,38 eur. K takémuto listu bola pripojená aj celková platobná rekapitulácia ku dňu 17.05.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaný nezaplatil dve faktúry v celkovej výške 151,38 eur.

7. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

10. Podľa , , o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, . záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa , písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

11. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platným spôsobom uzatvoril vyššie uvedenú formulárovú zmluvu. Zároveň právny predchodca žalobcu pripravil návrh zmluvy s tým, že žalovaný nemohol takýto obsah zmluvy ovplyvniť, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože právny predchodca žalobcu poskytoval elektronické služby žalovanému, pričom tieto služby poskytoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť známu z činnosti súdu, ako aj vyplývajúcu z Obchodného registra/ a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Z uvedených dôvodov tak žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa v zmysle . Žalobca si uplatňoval v súdnom konaní voči žalovanému postúpené peňažné pohľadávky, ktorá vyplývajú z predložených listinných faktúr, a preto súd najskôr preskúmal v predmetnom spore aktívnu legitimáciu žalobcu. Vecná legitimácia znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti, pričom ide o práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, žalobca, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide s tým, že nedostatok pasívnej legitimácie

znamená, že ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktoré v konaní ide. Žalobca na preukázanie účinného postúpenia pohľadávok vychádzal z toho, že postačuje preukázať oznámenie o postúpení žalovanému, zmluvu o postúpení pohľadávok, odstúpením od zmluvy resp. pokusom o zmier zo dňa 17.05.2017, ktoré možné považovať za výzvu podľa Takéto tvrdenie však podľa názoru súdu neobstojí, pretože ide vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o spotrebiteľský vzťah, a preto : „V priestore spotrebiteľského práva a súdneho konania však je treba vyhodnocovať otázku vecnej legitimácie strán sporu (no najmä dodávateľa, podnikateľa) v rozsahu celého okruhu otázok spojených s platnosťou, účinnosťou, či účinkom postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy, čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise upravujú aj osobitné zákony upravujúce bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť preskúmavania dovolenosti postúpenia pohľadávky (a platnosť postúpenia) v aj spotrebiteľských vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. ).“ /uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 29. apríla 2020/. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu je tak potrebné vychádzať z ustanovenia a nasl. , ktoré upravuje postúpenie pohľadávky ako aj z ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval pohľadávky vzniknuté podniku, ktorý poskytoval elektronické služby. Ustanovenie umožňuje podniku postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto výzve v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal počas súdneho konania splnenie takýchto zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože napriek výzve súdu nepreukázal účinné doručenie odstúpenia od zmluvy resp. pokusu o zmier zo dňa 17.05.2017, ktoré možno považovať za výzvu podľa žalovanému, resp. súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov tak neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle o elektronických komunikáciách v spojení s a nasl. , a preto je takéto postúpenie pohľadávky neplatné podľa pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie si vyššie špecifikovaného nároku. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že podľa je potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela tak je potrebné uviesť, že s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu je potrebné prihliadnuť aj na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Ústavného súdu SR : „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> . Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ). Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).