Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-59-2026.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/59/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05.05.2026, sp. zn. 4Pp/7/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 9. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/66/2020 zo dňa 07.07.2021, právoplatným dňa 14.08.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. TO-2T/66/2020 zo dňa 12.12.2023, právoplatným dňa 23.01.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/1/2024 zo dňa 23.01.2024 a z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/36/2024 zo dňa 25.06.2024, právoplatným dňa 25.06.2024.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomnom odôvodnení namietal, že súd I. stupňa postupoval nekonformne s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a priam svojvoľne, nevnímajúc okolnosti podmienok vo výkone trestu, ktoré sú obmedzené do časti možnosti preukázania zmeny k novému náhľadu na život. V hodnotení predložených dôkazov sa opakovane opiera o fakty jeho predchádzajúcich odsúdení ako aj odsúdení, v ktorých vykonáva aktuálne trest odňatia slobody. Takýto stav je neudržateľný, najmä čo do čl. 17 Ústavy a nedodržania zásady „ ne bis in idem“. Vytvára precedens, ktorý stavia osoby, ktoré sa v minulosti dostali viackrát do sporu so zákonom alebo v minulosti spáchali trestný čin počas plynutia skúšobnej doby, v ktorom stavia možnosť podmienečného prepustenia o nedosiahnuteľný cieľ, ktorý sa v závere stáva iluzórnym. Zdôraznil, že na každého odsúdeného sa musí hľadieť individuálne, nie „optikou všeobecnosti“. V ÚVTOS mu boli stanovené ciele, ktoré by sa mali stať jeho rehabilitáciou, resp. k premene pomocnými aktivitami, ÚVTOS nemá pre neho primerané zaradenie do práce, venuje sa hraniu spoločenských hier, sledovaniu TV. Namietal, že súd I. stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil záver, že by po podmienečnom prepustení neviedol riadny život, neustále sa opiera o jeho trestnú minulosť, neskúmal aktuálny stav. Zdôraznil, že napriek záveru hodnotenia riaditeľa je hodnotenie kladné, jeho životný postoj je kladne ovplyvnený už vykonaným trestom a ďalší výkon trestu by mal už len katatózne následky a celkovo by pôsobil ako „brzda“ v jeho živote a snahe viesť riadny život. Navrhol,
aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, prípadne uložil primerané povinnosti a obmedzenia.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, odsúdeným, v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Na základe sťažnosti podanej oprávnenou osobou - odsúdeným, nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď na verejnom zasadnutí kontradiktórnym spôsobom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v merite veci - o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie, to všetko za dodržania všetkých procesných práv všetkých procesných strán - vrátane odsúdeného - a ustanovenia procesnoprávnych predpisov.
Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal súčet polovíc pomerných častí uložených trestov odňatia slobody za prečiny (30 mesiacov + 12 mesiacov/ 2 je 21 mesiacov), avšak nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, ktorých súčasťou je preukázanie, že plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odsúdený preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotiacej správy ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne, do aktivít pedagogického pôsobenia sa zapojil len v jednom prípade, nie je zaradený do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, aktivita pri plnení stanovených cieľov zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Pracovne nie je zaradený. Disciplinárne odmenený bol dňa 12.03.2026, potrestaný nebol. Ústav skonštatoval, že resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá, riziko recidívy je stredné a záverom neodporučili odsúdeného podmienečne prepustiť. Hodnotiac splnenie prvej z materiálnych podmienok je potrebné konštatovať, že zo správania odsúdeného možno konštatovať dosiahnutie určitého stupňa nápravy, nie však v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že u neho vplyvom výkonu trestu odňatia došlo k polepšeniu, ide o bežný a zákonom nevyhnutne predpísaný štandard správania sa, ktorý sa nevymyká z priemeru. Riadne správanie vo výkone trestu, plnenie pracovných povinností či dodržiavanie ústavného poriadku predstavujú základné povinnosti odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a nemožno ich automaticky považovať za dôkaz takej miery polepšenia, ktorá odôvodňuje predčasný návrat odsúdeného na slobodu. Odsúdený program zaobchádzania plní čiastočne, tento je u neho zameraný v pedagogickej oblasti na protialkoholickú tematiku a rešpektovanie majetku iných, zapojil sa len v jednom prípade. Odsúdený síce získal jednu disciplinárnu odmenu – pochvalu za vzorný výkon činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti, avšak komplexným hodnotením za celé obdobie jeho správania nie je možné prijať záver o takej miere nápravy, že by došlo k splneniu tejto materiálnej podmienky. U odsúdeného sa jedná o správanie zodpovedajúce štandardu, ktorý sa v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody očakáva od každého odsúdeného a nepredstavuje žiadny kvalitatívny presah smerom k nadštandardnej iniciatíve či osobnostnej transformácií. O tomto svedčia aj dôvody, ktoré odsúdený uvádza v žiadosti, z ktorých vyplýva, že tento svoj proces nehodnotí objektívne. Reálnu nápravu musí odsúdený preukázať nielen v dodržiavaní pravidiel v ústave ale aj prijatím vnútorných hodnôt rešpektujúcich právny poriadok a schopnosťou ich uplatniť aj v podmienkach bez dohľadu t.j. na slobode. Tento záver má svoj význam najmä pri odsúdených, ktorí sa dostali viackrát do rozporu so zákonom a teda už viackrát preukázali, že majú problémy s dodržiavaním právneho poriadku štátu ako aj s morálnymi normami spoločnosti. Odsúdený – ako recidivista - aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z hľadiska druhej materiálnej podmienky – prognózy - je potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdený sa v minulosti dopúšťal rôznej trestnej činnosti, ide o špeciálneho recidivistu - má doposiaľ 15 záznamov o odsúdeniach (opakovane krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, ublíženie na zdraví, trestný čin neoprávneného používania cudzej veci, nebezpečné vyhrážanie, porušovanie domovej slobody, krivé obvinenie, krivá výpoveď a krivá prísaha), v prípade dvoch odsúdení sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Prevažne mu boli ukladané nepodmienečné tresty (resp. v prípade aktuálneho trestu mu bolo nariadené vykonať pôvodne uložený podmienečný trest s probačným dohľadom), pričom ani výkon predchádzajúcich trestov ho neodradil od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu podľa názoru nadriadeného súdu pre
spoločnosť existuje v prípade jeho podmienečného prepustenia podstatné riziko recidívy trestnej činnosti a nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Odsúdený v podanej sťažnosti namietal, že súd I. stupňa postupoval nekonformne, v rozpore s ustálenou judikatúrou a svojvoľne, avšak uvedenú argumentáciu nepovažoval nadriadený súd za dôvodnú. Súd I. stupňa pri posudzovaní návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti jednotlivé skutočnosti aj vo vzájomných súvislostiach (oboznámil sa s hodnotením riaditeľa ÚVTOS, informáciami, týkajúcimi sa osoby odsúdeného, jeho trestnou minulosťou, správaním v o výkone trestu ako aj prognózou jeho budúceho vedenia života po prípadnom prepustení z výkonu trestu) a svoje právne názory náležite a presvedčivo zdôvodnil. Recidíva bola správne hodnotená ako jedna z okolností významných pre posúdenie prognózy budúceho života odsúdeného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, opakovanú trestnú činnosť a skutočnosť, že predchádzajúce trestnoprávne opatrenia nesplnili svoj preventívny a výchovný účel. Takéto hodnotenie je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žiadnom prípade ho nemožno označiť za svojvoľné, arbitrárne ale inak neudržateľné. Obe materiálne podmienky je potrebné okrem samostatného posúdenia, hodnotiť aj v ich nadväznosti. Polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody na základe odsudzujúceho rozsudku podmieňuje aj priaznivú postpenitenciárnu prognózu – očakávanie o vedení riadneho života v skúšobnej dobe na slobode. Posudzovanie jej splnenia je kategoricky ťažšie u osôb s kriminálnou minulosťou – kam patrí aj odsúdený – takýto postup plne zodpovedá elementárnym pravidlám logického myslenia. Odsúdeným prezentovaný názor v tomto smere je preto potrebné považovať za mylný a nesprávny.
Tým, že súd I. stupňa hodnotil aj jeho predchádzajúci spôsob života a prihliadal na predchádzajúce odsúdenia, nemohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do jeho práv ani k porušeniu čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (osobná sloboda je odsúdenému obmedzená na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí v trestnom konaní) ani nebolo rozhodnuté v rozpore so zásadou „ne bis in idem“ (keďže nedošlo k opätovnému odsúdeniu za trestný čin). Skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný a dopustil sa aj priestupkov, pričom predchádzajúce sankcie neviedli k jeho náprave, významným spôsobom oslabuje dôvodnosť očakávania, že po prípadnom prepustení povedie riadny život. Súd preto nemohol abstrahovať od doterajšieho spôsobu života odsúdeného ani od skutočnosti, že predchádzajúce výchovné a represívne opatrenia nesplnili svoj účel. Zároveň správne súd I. stupňa prihliadal na skutočnosť, že v prípade aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a bol mu trest nariadený. Nadriadený súd podotýka, že predmetná skutočnosť predstavuje iba jednu z relevantných negatívnych prognostických okolností podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona. Ak odsúdený neviedol riadny život ani pri probačnom dohľade a uložených povinnostiach, oslabuje to dôvodnosť očakávania, že po podmienečnom prepustení bude schopný viesť riadny život. Nejde o opätovné potrestanie za porušenie skúšobnej doby a v žiadnom prípade o absolutizáciu samotného odsúdenia, ale o využitie tejto skutočnosti – pri aktuálnej prognóze jeho budúceho správania.
Čo sa týka záujmovej činnosti odsúdeného, je potrebné uviesť, že jeho povinnosťou v podmienkach výkonu trestu je v prvom rade plniť stanovený program zaobchádzania, ktorý je odbornými zamestnancami ústavu individuálne určený každému odsúdenému a má viesť k jeho resocializácii (v prípade odsúdeného išlo v oblasti vzdelávania o besedy a prednášky s protialkoholickou tematikou a otázkou rešpektovania majetku iných). Z hodnotenia pritom jednoznačne vyplýva, že odsúdený ho neplní v celom rozsahu, čo nie je možné nahradiť inými pozitívnymi aktivitami odsúdeného, ako je napr. kreslenie.
Čo sa týka názoru odsúdeného, že rozhodnutie súdu I. stupňa je nepreskúmateľné, pretože sa opiera o jeho minulosť, s týmto nemohol nadriadený súd súhlasiť. Rozhodovanie o podmienečnom prepustení je založené na individuálnom posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu, čo v prípade odsúdeného bolo naplnené. Napadnuté uznesenie obsahuje dostatočné dôvody, z ktorých je zrejmé, prečo súd I. stupňa dospel k záveru, že ani jedna materiálna podmienka splnená nie je.
Začiatok formulára
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami, nadriadený súd po tom, čo nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré
by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 odsek 2 Trestného poriadku)