Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-67-2026.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Subarea
23CoP/67/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. V., narodenú XX.XX.XXXX a F. V., narodenú XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov: matky U. P., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X. U., K. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Feľbabom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 45, a otca L. V., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom B. U., Y. XXX/X, toho času bytom P., X. N. X, o návrhu otca o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28P/207/2025 - 368 zo dňa 24.04.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Prešove 13 Co 101/2019 z 12.09.2019 v časti zákazu priblíženia sa otca s maloletým deťom. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2025 sa otec domáhal zrušeniu zákazu priblíženia. Návrh odôvodnil tým, že dôvody, pre ktoré bol uložený zákaz, už pominuli a ďalšie trvanie zákazu je v rozpore so zásadou primeranosti a účelnosti. Uviedol, že deti sú fakticky odlúčené od otca bez toho, aby bola preukázaná jeho nebezpečnosť, trvanie zákazu neprimerane zasahuje do rodinného života a poškodzuje jeho vzťah s deťmi.
3. Súd uviedol, že :Podľa správy Centra O. v P., F. XX, P. z 23.01.2026 rodina je v dlhodobej starostlivosti centra od roku 2019, kontakt otca s deťmi prebieha na základe rozhodnutia súdu v sobotných dopoludňajších hodinách v čase od 09.00 do 11.00 hod. v dvojtýždenných intervaloch (aktuálne na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 27P/91/2025-33 z 18.06.2025) v priestoroch centra. Frekvencia a realizácia kontaktov zohľadňuje aktuálny zdravotný a psychický stav detí a rodičov. Stretnutia prebiehajú prostredníctvom rôznorodých aktivít, najmä herného a výtvarného charakteru, otec sa do aktivít zapája, deti v tvorivých činnostiach podporuje a prejavuje záujem o ich prežívanie a aktuálne témy, pozornosť otca sa v priebehu stretnutí prirodzene strieda medzi oboma deťmi v závislosti od zvolených aktivít a tém, ktoré deti do komunikácie prinášali.
Centrum O. napokon konštatovalo na základe dlhodobej práce s rodinou, pozorovaní v priebehu realizovaných kontaktov, individuálnych rozhovorov s deťmi a komunikácie s rodičmi, že maloleté deti sa dlhodobo nachádzajú v situácii zvýšenej psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z pretrvávajúceho implicitného rodičovského konfliktu a neukončených právnych procesov, deti profitovali z predvídateľnej
štruktúry asistovaného kontaktu, jasne stanovených pravidiel a stabilného prostredia, ktoré im umožňovalo orientovať sa v priebehu stretnutí s otcom a poskytovalo základný pocit bezpečia, opakovanosť formy a miesta kontaktu prispievala k znižovaniu neistoty a napätia u detí. V obdobiach, kedy sa stupňovalo napätie v komunikácii medzi rodičmi alebo keď otec intenzívnejšie verbalizoval vlastné prežívanie a potreby, bolo možné u detí pozorovať zvýšenú opatrnosť, potrebu uistenia a snahu vyhnúť sa konfliktne ladeným témam. Osobitnú citlivosť prestavuje otázka poskytovania informácií o rodinnej situácii. Existuje riziko, že vystavenie detí druhému a emočne zaťaženému výkladu rodinných udalostí otcom by mohlo viesť k preťaženiu ich psychického prežívania, k pocitom lojality voči primárnemu rodičovi a k vnútornému konfliktu...
Centrum O. konštatovalo, že realizovaný kontakt otca s deťmi organizačne ním zabezpečovaný plnil funkciu kontrolovaného a štruktúrovaného priestoru pre udržiavanie vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Zároveň však prebiehal v kontexte dlhodobého rodičovského konfliktu, neukončených trestnoprávnych konaní a zvyšujúcej sa miery frustrácie zo strany otca. Realizácia kontaktu otca s deťmi v centre je zo strany centra dočasne pozastavená z dôvodu výrazného emocionálneho rozrušenia otca a jeho deklarovaných zámerov smerujúcich k nevhodnej obsahovej záťaži detí. (č.l. 159-162)...
Otec na výzvu súdu uviedol, že podstupuje v súčasnosti psychoterapiu v P. centre s.r.o. (PhDr. W. I.) a to z dôvodu komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy ako následku nezákonného stíhania a sledovania. (č. l. 105). Podľa správy P. centra s.r.o., X. XX, P. z 13.02.2026 otec bol v tomto centre vyšetrený v 11/2024 z dôvodu pocitov úzkosti, nevoľnosti, chronickej únavy, paranoidných myšlienok, sociálnej izolácie a vysoko stresového obdobia, taktiež uvádzal pocity z krivého obvinenia z trestného činu. Aktuálne jeho psychické prežívanie je silno úzkostné s fóbickými prejavmi z prežitých udalostí. Počas obdobia psychoterapie nebolo zistené žiadne patologické správanie otca, ktoré by bránilo v priblížení sa k dcéram a stretávaniu sa s nimi. (č.l. 192)...
Zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v P. a P., spol. s r.o. dňa 23.03.2026 č. XX/XXXX, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi pod sp. zn. 38P/235/2023, vyplýva, že znaleckým klinickopsychologickým vyšetrením bola u otca zistená porucha osobnosti, bez prítomnosti hlbšej patológie v zmysle bludov alebo dezorganizácie myslenia. Jeho osobnosť nie je primárne násilná. V podmienkach frustrácie alebo ohrozenia dochádza k epizodickým stratám kontroly nad správaním. Je schopný dodržiavať spoločenské konvencie, pokiaľ nie je pod extrémnym tlakom, avšak jeho vnútorné nastavanie je trvalo instabilné. Osobnostná štruktúra otca poskytuje základné predpoklady rodičovskej zrelosti. Jeho schopnosť empatie a záujem o potreby detí sú reálne prítomné, hoci sú limitované zníženou emočnou flexibilitou a tendenciou k afektívnemu skresľovaniu reality v záťažových situáciách. Mimo extrémnej záťaže je schopný sociálne integrovaného a konštruktívneho správania. (str. 15-16 znaleckého posudku).“
4. Súd uviedol, že otcov návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko aktuálne nie sú dané dôvody pre trvanie zákazu priblíženia sa. Otec úmyselným násilným konaním neohrozuje život a zdravie svojich dcér a súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné domnievať sa, že by otec chcel svojím konaním ublížiť dcéram. Počas asistovaného styku neboli súdu signalizované žiadne známky verbálnej ani fyzickej agresie otca smerujúce voči maloletým deťom. Povaha otca nie je primárne násilná, doposiaľ nebol právoplatne uznaný vinným zo žiadneho trestného činu ani priestupku násilnej povahy. Konfliktné a narušené vzájomné vzťahy rodičov nemôžu zakladať dôvod na také závažné opatrenie, akým je zákaz priblíženia rodiča k dieťaťu. Nielen otec má k matke negatívny vzťah, ale aj naopak. Nežiaduce správanie otca (napríklad vyžadovanie bezpečnostných záruk v podobe prítomnosti polície pri styku otca s deťmi) nedosahuje takú intenzitu, aby mohla odôvodňovať ďalšie trvanie zákazu. Uvedené však nateraz odôvodňuje pokračovať v asistovanom kontrolovanom styku otca s maloletými deťmi v Centre O. podľa uznesenia súdu z 18.06.2025 tak, aby obnova vzťahu otca s maloletými deťmi prebiehala v kontrolovaných podmienkach s čo najmenším možným nepriaznivým dopadom na psychický stav detí. O konečnej úprave styku rozhodne súd v konaní vo veci samej pod spisovou značkou 38P235/2023.
5. K argumentom matky súd prvej inštancie uviedol, že „K argumentom matky pre ponechanie zákazu priblíženia otca k maloletým deťom (väzobné stíhanie otca, vyhrážanie sa jej smrťou, nepríčetnosť otca, hospitalizácia otca na psychiatrii, negatívne vyjadrovanie o matke pred deťmi, úzkosť maloletej Y.) súd osobitne udáva, že nepríčetnosť otca bola vyvrátená v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. z. 4Nt/18/2023, v tomto trestnom konaní okresný súd ako aj krajský súd judikovali, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že malo dôjsť k vyhrážaniu sa otca matke smrťou, keďže hodnovernosť výpovede matky bolo spochybnená jej preukázaným hostilným postojom k otcovi, a okrem jej výpovede nebol v konaní zabezpečený žiaden iný priamy dôkaz, a otec bol síce vzatý do väzby ako aj následne hospitalizovaný na psychiatrii, no napokon nebola preukázaná jeho nepríčetnosť, nebezpečnosť a ani spáchanie skutku nebezpečného vyhrážania, ktorý sa mu kládol za vinu. Napokon negatívne vyjadrovanie o matke pred deťmi a celkovo konfliktný vzťah medzi rodičmi nie je dostatočným dôvodom pre uloženie zákazu otcovi približovať sa k maloletým deťom, keďže zákaz priblíženia je preventívnym dočasným opatrením pred násilným správaním, avšak tu aktuálne neexistujú skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by otec chcel svojím konaním priamo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu maloletých detí. A napokon ani úzkosť maloletej Y. nevyplýva z aktuálneho zámerného agresívneho správania otca voči nej. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca na zrušenie zákazu priblíženia k deťom odkazuje na rozhodnutie krajského súdu z 02.12.2025 a udáva, že ho prikladá v prílohe. Prílohou jej podania je však uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/21/2025-180 z 16.12.2025, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 9C/38/2025-20 z 20.10.2025 o povinnosti otca zdržať sa kontaktovania matky emailovou komunikáciou.“
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že naďalej pretrvávajú vážne dôvody ktoré vedú k jej nesúhlasu so zrušením neodkladného opatrenia. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Prešov 38P/217/2023 zo dňa 02.10.2023 o zákaze styku otca s maloletými deťmi, ktoré bolo zrušené z dôvodu duplicity s uznesením Krajského súdu v Prešove 13Co/101/2019 z 12.09.2019. Dôvody uvedené v tomto uznesení naďalej trvajú a nijakým spôsobom sa neprejavil opak. Uviedla, že dôvodom na zákaz styku môže byť aj potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, pričom k zákazu styku môže dôjsť aj v prípade, keď nedošlo k závažnému konaniu zo strany rodiča voči dieťaťu, ale hrozí riziko, že by sa tak mohlo stať. Dôvodom na zákaz styku, respektíve zákaz priblíženia sa rodiča k maloletému môže byť nielen existencia priamej, aktuálne hroziacej ujmy, ale aj ohrozenie jeho psychického zdravia, emocionálnej stability či zásah do morálneho, osobnostného a psychosociálneho vývoja dieťaťa. Pri rozhodovaní o zákaze styku je potrebné vychádzať nielen zo súčasného stavu, ale aj z prognózy budúceho vývoja a miery pravdepodobnosti vzniku ujmy. Z doposiaľ vykonaného znaleckého dokazovania týkajúceho sa otca je potrebné konštatovať, že závery posudkov nie sú jednotné a v určitých aspektoch sa odlišujú. Matka poukázala na závery uznesenia vydaného Okresným súdom Prešov v trestnom konaní, z ktorého vyplynulo, že súd vníma riziko súvisiace s nepredvídateľným správaním otca. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyplýva, že osobnosť otca vykazuje abnormný osobnostný terén, výchovné prostredie ktoré vytvára je kontaminované jeho emočnou instabilitou. Pre deti prostredie otca predstavuje deficit predvídateľnosti. Deti negatívne ovplyvňuje samotná expozícia vzájomnému konfliktu rodičov a otcove reaktívne výbuchy nálad, ktoré deti spracúvajú ako ohrozenie. Uviedla, že dôvody zákazu priblíženia naďalej pretrvávajú, výchovné prostredie vytvárané otcom je dlhodobo zaťažené emočnou nestabilitou, znalecké konštatovanie o deficite predvídateľnosti a neschopnosti otca oddeľovať vlastné afekty od interakcie s maloletými deťmi predstavuje závažné riziko pre emocionálnu stabilitu a zdravý psychický vývin detí. Znalcom popísané charakteristiky otca znižujú jeho schopnosť poskytovať maloletým deťom predvídateľné a emocionálne bezpečné výchovné prostredie. Uviedla, že súd prvej inštancie opomenul že bol zamietnutý návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k matke. Z pohľadu matky je nelogické, aby po tak krátkom období od potvrdenia tohto uznesenia odvolacím súdom malo dôjsť k takým vážnym zmenám, ktoré by odôvodňovali vydanie napadnutého uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia. Z pohľadu matky nedošlo k žiadnej zmene a naďalej prebiehajú doposiaľ vedené trestné konania. Natíska sa otázka ako môže byť vykonateľné napadnuté uznesenie, ak naďalej zákaz priblíženia platí vo vzťahu k matke. Matka je predsa tá, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, pričom môže dôjsť k absurdným situáciám v prípade realizácie napadnutého uznesenia. Má za to, že naďalej v celom rozsahu trvajú dôvody uvedené v uznesení Krajského súdu v Prešove z 09.03.2026 16Co/5/2026, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí zrušenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k matke. Z uznesenia vyplýva, že napriek uplynutiu dlhšieho času od nariadenia neodkladného opatrenia nepominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. Nevhodné správanie sa žalobcu voči žalovanej nepochybne pretrváva. Poukázala ďalej na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, teda ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
7. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia rozhodnutia.
9. Neodkladné opatrenie ukladajúce zákaz priblíženia sa otca s maloletým deťom sa spravuje ustanoveniami CMP. Nariadené neodkladné opatrenie môže súd zrušiť, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).
10. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu medzi otcom a jeho maloletými deťmi, a v súčasnosti tieto dôvody neexistujú.
11. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie uvádza, že neodkladné opatrenie je v podstate provizórnym, dočasným inštitútom, pričom v danom prípade je neodkladné opatrenie nariadené v roku 2018, teda trvá už pomerne dlho. Okresný súd Prešov uznesením z 21.9.2018 uložil otcovi zákaz priblíženia sa k matke maloletých detí aj k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 100m. Matke bola týmto uznesením uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia a vylúčenie otca s užívania bytu. Krajský súd v Prešove uznesením z 12.09.2019 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o zrušení zákazu priblíženia uloženého na základe uznesenia z 21.9.2018 a uložil otcovi zákaz priblíženia sa k matke maloletých detí aj k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 100m s výnimkou účasti na úkonoch súdu a prípadného povoleného stretávania s maloletými deťmi pred subjektmi sociálnoprávnej ochrany detí. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola obava z násilného konania otca vo vzťahu k matke detí ak deťom. Až doposiaľ nebolo zdokumentované žiadne násilné konanie otca vo vzťahu k maloletým deťom. To, že otec nie je pre deti nebezpečný, vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka z 22.01.2026, zo správy PhDr. W. I., klinického psychológa a vyplýva aj zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX (č.l. 278 a nasledujúce spisu).
12. Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia je vážnym zásahom do práv dotknutých osôb (otca, matky aj ich detí), a aj preto malo trvať len po nevyhnutnú dobu. V danom prípade malo neodkladné opatrenie vytvoriť podmienky na to, aby prebehlo konanie vo veci samej, v ktorom by práva a povinnosti účastníkov boli upravené rozhodnutím vo veci samej, po vykonaní úplného dokazovania. Zo spisu nevyplýva, že takéto rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi existuje.
13. V súčasnosti prebieha konanie o úpravu styku otca s maloletými deťmi, v ktorom súd neodkladným opatrením z 10.12.2024 upravil stretávanie otca s jeho maloletými deťmi v centre O., o.z. v P., F. XX, v prítomnosti pracovníka tohto centra. Uvedeným uznesením bol súčasne zrušený zákaz styku otca s maloletými deťmi. Uznesenie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Dôvody na zákaz styku otca s deťmi teda už nepretrvávajú.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať situáciu matky detí a detí samotných. Vo vzťahu k matke zákaz priblíženia nebol zrušený, avšak situácia matky nie je totožná so situáciou detí. Trestné stíhanie otca za nebezpečné vyhrážanie sa viedlo za skutok, ktorého sa mal otec dopustiť voči matke, nie voči maloletým deťom. Nebezpečnosť otca voči deťom bola skúmaná viacerými spôsobmi, vrátane znaleckého dokazovania a zo zabezpečených dôkazov nevyplynul záver, že otec je v súčasnosti pre deti nebezpečím.
15. Zákaz priblíženia otca mal. detí k ich matke je upravený tak, že tento zákaz neplatí počas súdom upraveného stretávania otca s maloletými. Nie je teda nelogické, ak u matky zákaz priblíženia stále platí a u detí nie. Matka bez porušenia uvedeného zákazu môže pripraviť a priviesť deti na stretnutie s otcom.
16. Odvolací súd súhlasí s matkou ako odvolateľkou, že je potrebné eliminovať čo i len riziko násilného správania sa otca vo vzťahu k maloletým deťom. Zo spisu nevyplýva, že takéto riziko je reálne.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že v súčasnosti je kontakt otca s maloletými deťmi zabezpečený súdnym rozhodnutím formou asistovaného styku, čiže uskutočňuje sa v bezpečnom prostredí aj pre
maloleté deti. Odvolací súd podporuje najmä otca v tom, aby pokračoval v budovaní a obnovení vzťahu s deťmi takýmto spôsobom až do času kým nebude konečným spôsobom rozhodnuté vo veci samej.
18. Odvolací súd si uvedomuje, že zo znaleckého posudku vyplýva, že u otca existuje možnosť straty kontroly alebo nevyspytateľného správania, zo žiadneho dôkazu však nevyplynulo, že by toto násilie mohlo byť obrátené proti deťom.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).