Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59Pc-9-2026.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
59Pc/9/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Tomášom Kopperom v právnej veci navrhovateľa: A. B., XX.XX.XXXX, C. D. E. XX, proti povinnému na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, a proti matke: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. XX, o zmenu v osobe povinnej platiť výživné a určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/14/2024-23 zo dňa 09.04.2024, v časti o výživnom a v časti o osobe povinnej platiť výživné tak, že matka navrhovateľa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 150 eur mesačne, ktoré výživné je matka navrhovateľa povinná platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti matke určenia výživného v sume 150 eur mesačne, pričom uviedol, že výživné doposiaľ bolo určené rozsudkom otcovi. Uviedol, že účastníci konania sú jeho rodičia. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. 11P/59/2017- 77, vydaného dňa 07.09.2017 a právoplatného dňa 11.09.2017 bolo manželstvo jeho rodičov rozvedené, on bol zverený do starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na neho výživným v sume 80 eur. Následne Rozsudkom Okresného súdu Nitra. č.k. 24P/14/2024- 23, právoplatného dňa 06.05.2024 bolo určené jeho otcovi na neho prispievať na výživu sumou 250 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Momentálne býva u otca v domácnosti od konca júna 2025, kedy odišiel z domácnosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX. K otcovi sa presťahoval z hlavného dôvodu, že tam má kamarátov, cíti sa tam voľnejšie, keďže je to rodinný dom a má tam vlastnú izbu. Študuje na Strednej odbornej škole agrotechnickej v Topoľčanoch. Je v 3. ročníku odbor nástrojár. Uvažuje, že si po skončení 3. ročníka urobí nadstavbové štúdium v trvaní 2 rokov. Výdavky má hlavne na cestovné do školy mesačne 40 eur, potreby do školy mesačne asi 5 eur, desiaty v škole z automatu asi 5 eur denne (bageta a voda), oblečenie a obuv asi 80 eur mesačne, vstup do fitnes centra 30 eur mesačne, asi 40 eur vreckové na týždeň, ktoré používa, keď ide na pizzu s kamarátmi alebo do kina, barber v sume 20 eur mesačne a kozmetika asi 15 eur mesačne. Zo školy
chodieva na prax do firmy P+P Kovy v Topoľčanoch. Od marca 2026 si počas tejto praxe privyrobí asi 50 až 100 eur len počas školského roka. Otec mu zabezpečil monitor v sume 120 eur, klávesnicu k počítaču v sume 70 eur, mobilný telefón v sume asi 300 eur, hodinky v sume asi 100 eur. Z jeho pohľadu nastala podstatná zmena pomerov. Otec mu zabezpečuje bývanie, stravu ako aj všetky výdavky, ktoré má. S otcom sa ústne dohodli, že vzhľadom na naturálne plnenie mu bude nad rámec toho prispievať sumu 150 eur mesačne priamo na môj bankový účet. Túto dohodu považujú obaja za primeranú a žiada súd o jej schválenie, čím zanikne predchádzajúca povinnosť otca platiť 250 eur k rukám matky. Matka mu od jeho presťahovania na jeho výživu prispieva len minimálne a to tým, že mu hradí mesačne paušál na telefón v sume asi 20 eur mesačne a niekedy mu pošle asi 30 eur mesačne. keď ju požiada. Matka poberá na neho zo štátu prídavky na dieťa v sume 60 eur mesačne, ktoré mu neposiela. Jeho mesačné výdavky sú asi v sume 450 eur, kde je zahrnutá čiastočne strava, školské pomôcky, cestovné, oblečenie, obuv, hygienické potreby a voľnočasové aktivity. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd zaviazal matku platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, a to od podania tohto návrhu priamo k jeho rukám.
2. Navrhovateľ predložil k návrhu rodný list, v návrhu uvedené rozsudky o výživnom, potvrdenie o návšteve školy.
3. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti navrhovateľa, jeho otca a v neprítomnosti matky navrhovateľa.
4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že išiel k otcovi, lebo s matkou sa stále sťahovali, chcel mať pokoj, tak išiel naspäť k otcovi. Matka mu nič nedáva, mala by mu platiť aspoň to, čo by mal dostať. U otca býva rok. Matka mu raz za čas prispieva zhruba 20-30 eur mesačne. Trvá na návrhu tak, že od matky žiada 150 eur. Matka poberá mesačne 60 eur prídavky, ktoré mu neposiela. Do školy cestuje denne autobusom, čo predstavuje mesačne cestovné do 60 eur. V škole si kupuje desiatu za 3-4 eurá. V ostatných výdavkoch poukazuje na to, ako je to v návrhu uvedené. Prax vo firme P+P Kovy v Topoľčanoch nevykonávam.
5. Otec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že on mal schválené súdom, aby matke navrhovateľa platil 250 eur. Syn prišiel za ním, že keď žije u neho aby mu posielal na účet 150 eur. Od jeho 18 rokov posiela, aj navyše keď potrebuje. Napríklad, keď ide do posilňovne, to stojí 30 eur mesačne. Keď je preč tak tam býva sám a chodieva sa k babke stravovať.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho otca ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil, že navrhovateľ je študentom Strednej odbornej školy agrotechnickej v Topoľčanoch. Žije v spoločnej domácnosti s otcom. Jeho mesačné výdavky sú hlavne na cestovné do školy mesačne 40 eur, potreby do školy mesačne asi 5 eur, desiaty v škole z automatu asi 5 eur denne (bageta a voda), oblečenie a obuv asi 80 eur mesačne, vstup do fitnes centra 30 eur mesačne, asi 40 eur vreckové na týždeň, ktoré používa, keď ide na pizzu s kamarátmi alebo do kina, barber v sume 20 eur mesačne a kozmetika asi 15 eur mesačne.
7. Matka navrhovateľa na výzvu súdu nereagovala, pričom súd sa snažil vypátrať jej pobyt, čo sa súdu nepodarilo. Bývalý zamestnávateľ matky oznámil, že tá už u neho nepracuje a zaslal súdu mzdový list z ktorého vyplýva, že matka zarobila netto v januári 700 eur, februári 806,12 eura, marci 806,58 eura a v apríli 223,78 eura.
8. Podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zmenu v osobe povinnej platiť výživné a na určenie výživného je podaný dôvodne. Je nesporné, že navrhovateľ v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť, nakoľko je študentom strednej školy a teda je odkázaný výživou na svojich rodičov. Na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/14/2024-23, zo dňa 09.04.2024 bolo naposledy otcovi navrhovateľa určené výživné vo výške 250 eur mesačne. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý mu hradí výdavky na život. Matka navrhovateľovi až na výnimky nehradí nič.
20. Pri rozhodovaní o výške výživného súd musí prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a podobne), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a podobne). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Po zistení skutočného stavu a po zohľadnení vyššie uvedených podmienok pri určovaní výživného na dieťa dospel súd k záveru, že vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby navrhovateľa ako aj možnosti a schopnosti rodičov je potrebné určiť výživné vo výške 150 eur a uložiť ho platiť matke s tým, že výživné v takejto výške v súčasnej dobe bude postačovať na uspokojenie základných potrieb navrhovateľa. Navrhovateľ býva u otca a ten hradí všetky náklady súvisiace s navrhovateľom. Súd teda v konaní rozhodoval o tom, že
výživné je potrebné určiť matke pretože sa zmenili pomery zásadne, presťahovaním sa navrhovateľa k otcovi.
21. Súd mal v konaní za preukázané, že osobou, ktorej má byť určená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi je matka. Pri rozhodovaní o výške výživného pri matke súd vychádzal zo zistených údajov, keď nemal preukázané, že matka navrhovateľa bola zamestnaná, pričom podľa posledného zamestnávateľa matky bol jej mesačný príjem za plnohodnotný mesiac (február, marec) cca 800 eur netto. Aktuálne pri rozhodovaní súdu bola matka navrhovateľa už nezamestnaná. Súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z potencionality príjmu matky, a to vzhľadom na jej vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti a dospel k záveru, že v jej prípade je možné určite s istotou vychádzať aspoň z minimálnej zákonnej mzdy, ktorá je v súčasnosti 915 eur mesačne v hrubom. Súd následne vykonal prepočet na čistú mzdu, ktorá bola ustálená na sumu 729 eur mesačne. Z tejto sumy súd vychádzal a na základe odporúčajúcej tabuľky zverejnenej formou vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, predstavuje pri jednej vyživovacej povinnosti matky 26 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo činí sumu 189,54 eura. Túto sumu by súd určil zaokrúhlene ako adekvátne výživné zo strany matky na navrhovateľa, avšak súd rešpektoval v tomto smere vôľu navrhovateľa, ktorý uviedol, že výživné od matky požaduje len vo výške 150 eur. Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/14/2024-23 zo dňa 09.04.2024, v časti o výživnom a v časti o osobe povinnej platiť výživné tak, že matka navrhovateľa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 150 eur mesačne, ktoré výživné je matka navrhovateľa povinná platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnená podať odvolanie len osoba povinná platiť výživné - matka, nakoľko navrhovateľ a jeho otec sa vzdali práva podať odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie zo strany vyššie uvedených subjektov v presne identifikovaných výrokoch rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).