Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoPs-8-2026.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPs/8/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci umiestneného: O.W. B., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, I. W.É. XXXX/X, D. - S. Ť., zastúpený procesným opatrovníkom O.. K. I.Á., vyšším súdnym úradníkom A. S. D., v konaní o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení bez jeho súhlasu, za účasti: U.. Z. D. Q. E. P.. Z. D., J. S. X, D., o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 89Pu/5/2026-11 zo dňa 02.06.2026, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia, doručeného okresnému súdu dňa 01.06.2026, o prevzatí osoby a jeho umiestnení do zdravotníckeho zariadenia, Q. E. P.. Z. D., dňa 29.05.2026 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.06.2026 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného O. B., E.. XX.XX.XXXX, v zdravotníckom zariadení bez návrhu. Umiestnenému zároveň ustanovil O.. K. I., vyššieho súdneho úradníka A. S. D., za procesného opatrovníka v konaní.
2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
I. Vyslovuje, že prevzatie umiestneného: O. B., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
II. Ukladá zdravotníckemu zariadeniu povinnosť bezodkladne Mestskému súdu Košice oznámiť prepustenie, prípadne premiestnenie umiestneného.
3. Súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 2 ods. 1, § 258, § 259, § 260 ods. 1 - 3, § 261, § 263, § 264, § 265 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotníckej starostlivosti. Poukazujúc na obsah vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa 29.05.2026 bolo prípustné a dôvodné. Dôvodom prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo nebezpečné správanie umiesteného, ohrozujúce predovšetkým jeho samotného. Umiestnený dňa 29.05.2026 vyliezol na komín nachádzajúci sa pri T. K. D., pričom vyhlasoval, že sa chcel zabiť a odmietal z komína zliezť. Myslenie umiestneného obsahovalo bludné prejavy, s manickou náladou, tenziou, správanie mal neprimerané s možným ohrozením seba; nevypočítatelné chovanie so suicidálnymi prejavmi; osobnosť emočne nestabilná. Pacientovi bola stanovená diagnóza mánia s psychotickými príznakmi a zmiešaná porucha osobnosti. Umiestnený nebol pod vplyvom alkoholu. Podľa vyjadrenia lekára zdravotný stav umiestneného vyžadoval hospitalizáciu, ambulantná forma liečby bola nepostačujúca. Súd mal za preukázané, že zdravotný stav umiestneného, aj napriek neudeleniu súhlasu s hospitalizáciou, vyžadoval jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia a súd považoval za nevyhnutné pokračovať v ústavnej zdravotnej starostlivosti, a to aj bez jeho informovaného súhlasu
pacienta, za účelom stabilizácie zdravotného stavu a ochrany pred následkami jeho správania; s rizikom samovražedných úmyslov. Súd uložil zdravotníckemu zariadeniu bezodkladne realizovať oznamovaciu povinnosť pri prepustení, prípadne premiestnení umiestneného.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal umiestnený v zákonnej lehote odvolanie, žiadal zrušiť rozhodnutie, prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia a nariadiť pojednávanie za účelom preukázania ním tvrdených skutočností.
5. Zdravotnícke zariadenie podaním zo dňa 25.06.2026 oznámilo pokračovanie v nedobrovoľnej hospitalizácii, nakoľko charakter ochorenia pacienta nedovoľuje jeho prepustenie.
6. Následne podaním zo dňa 07.07.2026 bolo súdu oznámené, že bola ukončená nedobrovoľná hospitalizácia; umiestnený podpísal dobrovoľný vstup a naďalej sa pokračuje v dobrovoľnej hospitalizácii v Z.S. P. K. X..
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie dôvodnosti rozhodnutia o prípustnosti prevzatia umiestneného zdravotníckym zariadením, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené v predloženom spise a odvolacie námietky, vrátane preskúmania správnosti procesného postupu súdu.
9. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia začal bez návrhu konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení uznesením zo dňa 01.06.2026 a následne dňa 02.06.2026 vzhliadol a vypočul umiestnenú osobu, pričom odvolací súd odkazuje na obsah výsluchu, ktorý je súčasťou napadnutého uznesenia.
10. V zmysle čl. 17 ods. 1, 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, osobná sloboda sa zaručuje. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
11. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. e/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom; zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá citovaného Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z.; umiestnený trpel pri prijatí a aj počas vzhliadnutia akútnou psychotickou poruchou, mániou s psychotickými príznakmi, javil známky zmiešanej poruchy osobnosti s možnými suicidálnymi úmyslami, s nevyspytateľným správaním a bludmi v myslení. Umiestnený bol vypočutý sudcom, pričom jeho prejav bol orientovaný takmer výlučne na jeho myšlienky, paranoidné konštrukcie v súvislosti s únosom jeho manželky, jeho účasť a činnosť v ozbrojených zložkách; k hospitalizácii sa vyjadril, že nevie, prečo je umiestnený v psychiatrickej liečebni. Umiestnený neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili proti záveru, že zdravotný stav umiestneného si vyžadoval hospitalizáciu.
14. Odvolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, vydal rozhodnutie o začatí konania o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení podľa § 254 CMP, v súlade s § 258 CMP umiestneného poučil o jeho
procesných právach a povinnostiach pred vypočutím v zmysle § 260 CMP, následne vydal a doručil rozhodnutie v zákonnej lehote (§ 262 ods. 2, 3 CMP).
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že zdravotný stav umiestneného plne odôvodňoval hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení a táto hospitalizácia bola a je plne v jeho záujme na predídenie zhoršenia zdravotného stavu a prípadného ohrozenia jeho vlastného života, či jeho okolia.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností, za daného stavu a doposiaľ zistenej dôkaznej situácie, s odkazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd neuznal odvolanie umiestneného za dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné v celom rozsahu potvrdil, s odkazom na § 387 ods. 1 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).