Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Odi-2-2026.pdf
PDF · 148.68 KB
Case nature
Area
Subarea
32Odi/2/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Mgr. Zuzana Bírová, advokát so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, IČO: 30 849 837, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX C. XXXX, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Nitra bola dňa 03.02.2026 doručená žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ žalovaného domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 21.5.2020, sp. zn. 30OdK/144/2020, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako forma oddlženia v súlade s § 166 a nasl. a § 167 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Uznesením zbavil súd žalovaného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca je veriteľom žalovaného ako dlžníka na základe zmluvy o úvere č. 4660175 uzatvorenej dňa 21.1.2008 a eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 5068,03 EUR. Žalobca si prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní prihláškou zo dňa 14.10.2020 v rozsahu 5068,03 EUR, a je teda veriteľom dotknutým oddlžením. Žalobca zistil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, a to na základe nasledovných skutočností. Správca uverejnil súpis majetku v obchodnom vestníku, v ktorom uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľného majetku evidovaného Okresným úradom, katastrálny odbor, okres: Šaľa, obec: Žihárec, kat. územie: D., evidovaných na liste vlastníctva č. XX- správca uverejnil súpis majetku v obchodnom vestníku, v ktorom uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľného majetku evidovaného Okresným úradom, katastrálny odbor, okres: Šaľa, obec: Neded, kat. územie: C., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX - aj napriek skutočnosti, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti , Žalobca s ohľadom na skutočnosti, že žalovaný dňa 21.1.2008 uzatvoril zmluvu o úvere č. 4660175, a aj napriek tomu, že vlastní majetok, svoje pohľadávky neuhradil, podáva návrh na zrušenie konkurzu. Dôkazy: Oznam o vyhlásení konkurzu, Potvrdenie prihlásenia pohľadávky žalobcu, List vlastníctva. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že žalovaný konal minimálne v rozpore s § 166g ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. f) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tým, že v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, z čoho možno usudzovať na existenciu nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení. Z týchto dôvodov žalobca teda žiada, aby súd rozsudkom oddlženie žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/144/2020 zo dňa 21.5.2020, pre nepoctivý zámer žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.03.2026. Uviedol, že nevie splatiť svoj dlh voči Pohotovosti, nakoľko nemá riadny započítaný príjem. Žije s družkou a troma maloletými deťmi a sú na hmotnej núdzi. Deti chodia do školy a iný príjem nemá. Má bankrot. Je s družkou v hmotnej núdzi. 4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že dňa 21.1.2008 žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere č. 4660175, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 464,71 eur. Do dnešného dňa z poskytnutého úveru uhradil čiastku 665,11 eur. Uznesením Okresný súd Nitra zo dňa 28.5.2020 sp. zn. 30OdK/144/2020, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalovaný 12 rokov neuhradil ani istinu spolu s poplatkom, ktorú sa zaviazal uhradiť v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere. Minimálne v čase uzatvorenia zmluvy o úvere so žalobcom žalovaný uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa jeho finančnej situácie. V roku 2008 pri uzatvorení zmluvy o úvere uviedol príjmy v sume 320 eur a výdavky v sume 66 eur. Čo je v rozpore s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 16.3.2026 že poberá dávku v hmotnej núdzi. V súpise majetku správca uviedol osobné motorové vozidlo FIAT MULTIPLA, r.v. 2001, ktoré bolo speňažované v zmysle oznamu z OV 169/2020, OV 195/2020, OV 226/2020. Predmetné vozidlo bolo vylúčené zo súpisu ako vyplýva z oznámenia zo dňa 28.3.2022 uverejnenom v obchodnom vestníku zo dňa 60/2022 Oznámením uverejneným v obchodnom vestníku 60/2022 dňa 28.3.2022 správca konkurznej podstaty uviedol že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka končím, nakoľko konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. V zmysle ustanovenia § 166g zákona č. 7/2005 Z.z. dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca má za to, že žalovaný uvedené nepreukázal. Práve naopak žalobca preukázal, že žalovaný úmyselne zavádzal žalobcu pri poskytnutí úveru v otázke jeho majetkovej situácie a je teda dôvodný predpoklad, že tak urobil aj v čase podania návrhu na oddlženie v snahe vyhnúť sa plneniu svojich platných záväzkov. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol akú mal úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Žalovaný vlastní podiel na nehnuteľnosti, ale ani tú neponúkol veriteľom na úhradu svojich dlhov, aby uspokojil svoju pohľadávku aspoň čiastočne. Nehnuteľnosť evidovaná na LV XXXX pre katastrálne územie C., ktorej vlastníkom podielu o veľkosti 3/4 je žalovaný nie je predmetom súpisu majetku v konkurznom konaní, pričom ho nadobudol v priebehu konkurzu ako vyplýva z predmetného LV - Uznesenie OS Galanta 19D/159/2021 D not. 425/2021 právoplatné dňa 17.01.2022 - Z-2109/2022 - č.z. 487/2022. Nehnuteľnosť evidovaná na LV XX pre katastrálne územie D., ktorej vlastníkom podielu o veľkosti 13/240 je žalovaný nie je predmetom súpisu majetku v konkurznom konaní, pričom ho nadobudol v priebehu konkurzu ako vyplýva z predmetného LV - Uznesenie OS Galanta 19D/159/2021 D not. 425/2021 právoplatné dňa 17.01.2022 - Z-2109/2022 - č.z. 487/2022. V tomto procesnom štádiu žalobca zotrváva na svojom žalobnom návrhu a žiada priznať trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca súdu oznamuje, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žiada o vytýčenie termínu pojednávania.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.06.2026. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalobca a ani žalovaný. Súd podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 30OdK/144/2020-19 zo dňa 21.05.2020 právoplatným dňa 29.05.2020, okrem iného oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. 8. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal na Okresný súd Nitra dňa 13.05.2020. 9. Žalovaný v zozname majetku zo dňa 25.02.2020, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol tri pozemky kat. územie C. č. LV XXXX, číslo parcely XXX, XXX, XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 108, 61, 377 m2 všetky v podiele 1/4 ako aj uviedol, rodinný dom kat. územie C. č. LV XXXX, orientačné a popisné číslo 1062, druh rodinný dom v podiele 1/4 oba bez uvedenia približnej hodnoty. 10. Žalovaný v zozname veriteľov zo dňa 11.05.2020, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol ako jednu z veriteľov žalobcu.
11. Konkurz žalovaného skončil – zrušením konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, na základe čoho bol konkurz ukončený v zmysle § 167v ods. 1 ZKR, čo zverejnil správca v OV č. 60/2022 dňa 28.03.2022. 12. Z prihlášky pohľadávky k sp, zn. 30OdK/144/2020 poradové číslo 1 vyplýva, že žalobca si prihlásil pohľadávku do konkurzu v celkovej sume 5068,03 eura. 13. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z LV číslo XX vyhotoveného dňa 10.07.2025 pre okres Šaľa, obec D., kat. územie D. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v podiele 13/240 - parc. reg. „C“ parc. č. XXX o výmere 490 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XX – uznesenie OS Galanta 19D/159/2021, D not 425/2021 právoplatné dňa 17.01.2022 – Z – 2109/2022- č.z. 207/2022. 14. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu LV číslo XXXX vyhotoveného dňa 10.07.2025 pre okres Šaľa, obec D., kat. územie D. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v podiele 3/4 - parc. reg. „C“ parc. č. XXX o výmere 108 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX o výmere 61 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 377 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu so súp. č. XXX a 797 postavený na parc. reg. „C“. parc. č. 1062, zapísanom na LV č. XXXX – Okresný súd Galanta uznesenie 27D/10/2017, D not 210/2017 právoplatné dňa 28.03.2018 – Z 746/2018 a uznesenie OS Galanta 19D/159/2021, D not 425/2021 právoplatné dňa 17.01.2022, Z 2109/2022. 15. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona: 16. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „ZoKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 17. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 18. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
19. Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. 20. Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. 21. Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. 22. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 23. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 20.12.2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky,
b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,
c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,
d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,
e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.
24. Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. 25. Na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil. 26. Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 1) Ak Európska centrálna banka ani Národná
banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou. 27. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 29. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 31. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 32. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 34. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 35. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 36. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 37. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 38. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 39. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní. 40. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 41. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 42. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 43. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 44. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 45. Súd po preskúmaní podanej žaloby a vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 46. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 30OdK/144/2020-19 zo dňa 21.05.2020 právoplatným dňa 29.05.2020, okrem iného oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal na Okresný súd Nitra dňa 13.05.2020. Žalovaný v zozname majetku zo dňa 25.02.2020, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol tri pozemky kat. územie C. č. LV XXXX, číslo parcely XXX, XXX, XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 108, 61, 377 m2 všetky v podiele 1/4 ako aj uviedol, rodinný dom kat. územie C. č. LV XXXX, orientačné a popisné číslo XXXX, druh rodinný dom v podiele 1/4 oba bez uvedenia približnej hodnoty. Žalovaný v zozname veriteľov zo dňa 11.05.2020, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol ako jednu z veriteľov žalobcu. Konkurz žalovaného skončil – zrušením konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, na základe čoho bol konkurz ukončený v zmysle § 167v ods. 1 ZKR, čo zverejnil správca v OV č. 60/2022 dňa 28.03.2022. Z prihlášky pohľadávky k sp, zn. 30OdK/144/2020 poradové číslo 1 vyplýva, že žalobca si prihlásil pohľadávku do konkurzu v celkovej sume 5068,03 eura. Rovnako nebolo sporné, že žalobca je veriteľom žalovaného z titulu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 4660175 zo dňa 21.01.2018. Pohľadávka
žalobcu je pohľadávkou podľa§ 166a ZKR, ktorá sa preto rozhodnutím konkurzného súdu o oddlžení žalovanej stala nevymáhateľná v rozsahu, v akom nebola uspokojená v konkurze. Súd mal preukázané, že konkurz na žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalobca je preto veriteľom dotknutým oddlžením dlžníka, má preto aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie oddlženia žalovaného ( § 166f ods. 1 ZKR). A podal ju aj zákonom stanovenej lehote 6 rokov, keďže návrh podal dňa 03.02.2026 a konkurz bol vyhlásený dňa 29.05.2020. 47. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/144/2020-19 zo dňa 21.05.2020 právoplatným dňa 29.05.2020. Súd v danom prípade vychádzal z vyjadrení žalobcu a z predložených listinných dôkazov. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali a z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom konaní a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. 48. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, teda z dôvodov, že: f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. 49. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tým, že by boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia podľa § 166g ods. 1 ZoKR, podľa ktorého dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 50. Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. 51. Z obsahu spisu má súd ďalej za to, že nebolo preukázané, že v čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR). Žalobca tvrdil nepoctivý zámer žalovaného z dôvodu neexistencie jej platobnej neschopnosti v čase podania návrhu na oddlženie ( § 166g ods. 2 písm. f) ZKR), ktoré tvrdenie zdôvodňoval tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, a napriek tomu svoj záväzok zo zmluvy o úvere neuhradil. ZKR definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako neschopnosť plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok ( § 3 ods.2 ZKR). Súd poukazuje aj na to, že dlžník poskytol správcovi súčinnosť, dostavil sa do kancelárie správcu a uviedol skutočnosti, na ktoré sa ho správca dopytoval. Uvedené vyplýva z podrobnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 24.07.2020. z druhej a tretej správy správcu vyplýva, že dňa 24.07.2020 správkyňa dala na zverejnenie do obchodného vestníka súpis majetku dlžníka, ktorým je osobné motorové vozidlo Fiat Multipla, r.v. 2001. Počas ponukových konaní správkyni nebola doručená žiadna ponuka na odkúpenie majetku úpadcu. Skutočnosť, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná a ktorú nehnuteľnosť správca evidoval v konkurznom konaní a zo 4. podrobnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 16.02.2022 vyplýva, že správca dňa 25.11.2021 veriteľom, ktorí si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky a teda aj žalobca, správca adresoval žiadosti o oznámenie, či majú záujem o zloženie preddavku na znalecké dokazovanie ohľadom nehnuteľnosti, ktoré dlžník uviedol v zozname svojho majetku, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXXX, ku ktorým si úpadca uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, správca uviedol, že aj napriek opakovaným žiadostiam neprišla odpoveď od veriteľov, preto bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, preto skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti na LV č. XX a LV č. XXXX počas konkurzu nič nevypovedajú o prípadnej platobnej schopnosti žalovaného. 52. Nepoctivý zámer dlžníka v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia preukazuje žalobca. Dlžník má možnosť skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, čo však nie je možné vykladať tak, že žalobca uvedie ničím nepodložené závery tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho sa následne mal dlžník „vyviniť“ a preukázať svoj poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu.
53. Jedinou skutočnosťou, na ktorú žalobca v žalobe poukázal bolo, že správca zverejnil súpis majetku v obchodnom vestníku v ktorom uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXXX. Uviedol, že aj napriek skutočnosti, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalobca s ohľadom na skutočnosti, že žalovaný dňa 21.08.2008 uzatvoril zmluvu o úvere č. 4660175 a aj napriek tomu, že vlastní majetok, svoje pohľadávky neuhradil, následne žalobca citoval ustanovenia § 166f ods. 1 a nasl. ZKR. V danom prípade nejde o deklarovanie skutočností, z ktorých by bolo možné konštatovať platobnú schopnosť žalovaného v čase podania návrhu. Ide iba o všeobecné vyjadrenie pochybností žalobcu, či žalovaný v čase podania návrhu bol platobne neschopný a jeho presvedčenie, že pokiaľ vlastní nehnuteľnosti ide o prejav platobnej schopnosti. Vyjadrenie presvedčenia však nemôže nahradiť uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré mal žalobca deklarovať, pokiaľ chcel odôvodniť aplikáciu zákonných dôvodov, ktorých sa domáhal. Iba poukaz na všeobecné vymedzenie zákonných dôvodov nemôže postačovať v sporovom konaní, ktorým je konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Za uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré by mohli byť následne predmetom dokazovania rozhodne nie je možné považovať všeobecnú informáciu žalobcu, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, nebráni tomu, aby bol žalovaný oddlžený, keďže relevantným je, či žalovaný bol alebo nebol platobne schopný. Definícia platobnej schopnosti pritom nie je závislá od toho, či dlžník je, alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Vo vzťahu k uvedenému tak samotné tvrdenie o tom, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, samo o sebe nepostačovalo na prijatie záveru, že je platobne schopný. Fyzická osoba je v zmysle § 3 ods. 2 ZoKR platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca ako veriteľ nepredložil tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný bol zo svojho majetku, resp. zo svojho príjmu schopný plniť tie záväzky, ktoré nemal splnené v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aspoň 180 dní po lehote splatnosti. Naopak zo skutočnosti, že na žalovaného prebiehali exekúcie, ktorá neboli ukončené (v počte 18 exekúcii, čo vyplýva z indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcii zo dňa 06.05.2020 (založené v pripojenom konkurznom spise), znamená, že žalovaný nebol schopný uhradiť tie záväzky, ktoré mu voči jeho veriteľom vznikli, a to ani v procese exekúcie. Ani jeho opatrovací príspevok vo výške 370,- eur, ktorý v to čase poberal nepostačoval na to, aby v konkrétnom čase (podanie návrhu na oddlženie) disponoval takým majetkom (zloženým z ním vlastnených vecí a príjmu), aby bol schopný uhradiť svoje záväzky. Tvrdenie, že žalovaný v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný, žalobca odôvodňoval existenciou majetku žalovaného – nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve. ZKR však definuje platobnú neschopnosť fyzickej osobyako neschopnosť plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok ( § 3 ods. 2 ZKR). Skutočnosť, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a počas konkurzu vlastnil nehnuteľnosti preto nič nevypovedá o platobnej schopnosti žalovaného. 54. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa odvodzoval nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR s poukazom na jeho vlastníctvo nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXXX, ktoré podľa názoru žalobcu neboli predmetom súpisu majetku a žalovaný ich nadobudol už počas konkurzu. Žalobca uviedol, že žalovaný 12 rokov neuhradil ani istinu spolu s poplatkom, ktorú sa zaviazal uhradiť v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere, minimálne v čase uzatvorenia zmluvy o úvere so žalobcom žalovaný uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa jeho finančnej situácie, v roku 2008 pri uzatvorení zmluvy o úvere uviedol príjmy v sume 320 eur a výdavky v sume 66 eur, čo je v rozpore s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 16.3.2026 že poberá dávku v hmotnej núdzi. Žalobca uviedol, že v súpise majetku správca uviedol osobné motorové vozidlo FIAT MULTIPLA, r.v. 2001, ktoré bolo speňažované v zmysle oznamu z OV 169/2020, OV 195/2020, OV 226/2020. Predmetné vozidlo bolo vylúčené zo súpisu ako vyplýva z oznámenia zo dňa 28.3.2022 uverejnenom v obchodnom vestníku zo dňa 60/2022 Oznámením uverejneným v obchodnom vestníku 60/2022 dňa 28.3.2022 správca konkurznej podstaty uviedol že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka zrušil, nakoľko konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Súd vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu súd uvádza, že podmienky uzavretia zmluvy o úvere a informácie, ktoré mal žalovaný poskytnú žalobcovi v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nie sú predmetom tohto konania. Súd nezistil ani žiadnu inú skutočnosť, z ktorej by bolo možné dôvodiť nepoctivý zámer žalovaného riešiť svoje dlhy (§ 166g ods. 1 ZKR). Rovnako skutkové tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej o výške príjmu žalovaného a jeho výdavkoch v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nič nevypovedajú o platobnej schopnosti žalovaného a kedy sa navyše jedná o údaje aktuálne v období veľa rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (zmluva o úvere zo dňa 21.01.2008). Žalobca preto neuviedol žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce platobnú schopnosť žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalobca
preto ním tvrdený nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR v konaní nepreukázal. 55. Rovnako nebola preukázaná ani tvrdená existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Nepoctivý zámer neplnením záväzku žalobcu po vyhlásení konkurzu a po oddlžení nie je možné bez ďalšieho konštatovať, keďže zákon v § 166c ZoKR taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka, ktorou žalobca disponuje, nie je nedotknutou pohľadávkou, ale je pohľadávkou, ktorá sa uspokojuje konkurzom. Od dlžníka nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžník ani nahrádzať funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistiť, ako môže aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať. Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. 56. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZoKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka. 57. Súd má za to, že žalobca tak nepreukázal ani tvrdenú existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Súd posúdil ako nespornú skutočnosť to ako už uviedol vyššie, že žalovaný bol (už v čase konkurzného konania) vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XX a LV č. XXXX, avšak súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že žalovaný v prípade nie nepatrného dedenia neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhaného dlhu v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. 58. V § 166g ods. 1 ZoKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. 59. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZoKR obsahuje negatívne vymedzenie poctivého zámeru, naopak § 166g ods. 1 ZoKR vyjadruje pozitívne vymedzenie poctivého zámeru. Uvedené ustanovenie nerieši otázku procesného postupu pri spore, ktorý v prípade návrhu na zrušenie oddlženia vznikne. Procesne sa postupuje podľa pravidiel Civilného sporového poriadku, kedy žalobca uvádza skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a tieto skutkové tvrdenia je zároveň povinný preukázať konkrétnymi dôkazmi. Preto pokiaľ žalobca podá žalobu, v ktorej tvrdí (uvedie skutkové tvrdenie), že dlžník bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nepoctivý, musí k uvedenému tvrdeniu predložiť také skutkové tvrdenia, z ktorých tento záver vyplýva a zároveň predložiť dôkazy. Prezumpcia nepoctivého zámeru nevyplýva ani zo zákona konkurzného a nie je ani v súlade s pravidlami dokazovania v zmysle Civilného sporového poriadku. 60. Súd konštatuje, že v ustanovení § 166g ods. 1 ZKR zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu. Dlžník má podľa uvedeného ustanovenia poctivý zámer okrem iného vtedy, ak v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja veriteľom na splnenie nevymáhateľného dlhu. Súd dáva do pozornosti, že právna úprava účinná od 01.03.2017, ktorá sa vzťahuje aj na tento prípad, nepozná skúšobné obdobie žalovaných po ich oddlžení, pričom lehota 6 rokov stanovená v ust. § 166f ods. 1 ZKR nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka vo vzťahu k jeho poctivému zámeru, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre veriteľa, v ktorej sa môže domáhať zrušenia oddlženia. V tomto prípade žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote. 61. Zákonodarca v ust. § 166g ods. 1 ZKR zakotvil prípady, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení, získal dedičstvom, či darom alebo výhrou prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. Poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej
kategórie dlžníka sa má v súlade so znením ust. § 166g ods. 1 ZKR skúmať pri oddlžení, teda v čase, kedy nadobudlo účinky rozhodnutie súdu o zbavení dlžníka všetkých jeho dlhov, t. j. v tomto prípade 29.05.2020, kedy rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka nadobudlo právoplatnosť. V tomto prípade k prechodu majetku na žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, ale až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, až 17.01.2022 vo vzťahu k nehnuteľnosti na LV č. XX v podiele žalovaného 13/240. Obe nehnuteľnosti teda žalovaný vlastnil už počas konkurzu, správca vykonal šetrenie majetku žalovaného a výsledkom bolo zrušenie konkurzu dňa 28.03.2022 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Skutočnosť, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť už počas konkurzu, a ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná a ktorú nehnuteľnosť správca evidoval v konkurznom konaní a zo 4. podrobnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 16.02.2022 vyplýva, že správca dňa 25.11.2021 veriteľom, ktorí si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky a teda aj žalobca, správca adresoval žiadosti o oznámenie, či majú záujem o zloženie preddavku na znalecké dokazovanie ohľadom nehnuteľnosti, ktoré dlžník uviedol v zozname svojho majetku, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXXX, ku ktorým si úpadca uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, správca uviedol, že aj napriek opakovaným žiadostiam neprišla odpoveď od veriteľov, preto bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, preto skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti na LV č. XX a LV č. XXXX nič nevypovedajú o prípadnej platobnej schopnosti žalovaného. Súd preto konštatuje, že iba vlastníctvo nehnuteľností žalovaného počas konkurzu nepostačuje na to, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. f) ZKR. Žalobca ani skutkovo nepopísal naplnenie skutkovej podstaty žalovaným a neuniesol ani dôkazné bremeno v tomto smere. 62. V rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/44/2022, sp. zn. 5Obdo/18/2022) bolo opakovane konštatované, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb v IV. časti ZKR bolo priaznivé riešenie sociálnoekonomických problémov dlžníkov, ktorí majú málo majetku, nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, zákonodarca dal možnosť domáhať sa v sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, pričom dôkazné bremeno v takomto spore znáša žalobca (veriteľ). Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno veriteľ, vyplýva z obsahu zákonného ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, v ktorom zákonodarca výslovne uviedol, že veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením dlžníka, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v prípade, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno v spore o zrušení oddlženia preto spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento nepoctivý zámer musí preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Záver konajúceho súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer, je tak z hľadiska časových súvislostí výsledkom hodnotenia konania a správania sa dlžníka zo strany súdu pri oddlžení. 63. Čo je nepoctivý zámer dlžníka pri tom zákonodarca vymedzil v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR demonštratívnym spôsobom, keď uvádza osobitné skutkové podstaty nepoctivého zámeru a keďže ide o demonštratívny výpočet, je možné, aby sa veriteľ domáhal zrušenia oddlženia aj z iného dôvodu, teda aj tých, ktoré vyplývajú a contrario z ust. § 166g ods. 1 ZKR, ako to žiadal aj žalobca v tomto súdnom konaní, pričom však stále platí, že posúdenie, či dlžník nesleduje, resp. nesledoval podaním návrhu na oddlženie nepoctivý zámer vzhľadom na svoje konanie popísané v § 166g ods. 1 ZKR acontrario, je logicky naviazané na hodnotenie skutočností, ktoré sa stali v určitom časovom rámci pred podaním návrhu, resp. v súvislosti s podaním návrhu na oddlženie. Súd v konaní o zrušenie oddlženia najskôr vyhodnocuje unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti, ktoré žalované právo vylučujú a ktoré sú upravené v § 166g ods. 1 ZKR (napr. roz. NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022). 64. Zo samotného jazykového výkladu pojmu poctivý, resp. nepoctivý zámer je možné vyvodiť, že obsahuje objektívnu dobrú vieru ako mravnú kategóriu, ktorú nie je možné presne definovať či stanoviť jej obsah, a preto sú súdy v konaní o žalobe žalobcu o zrušenie oddlženia povinné skúmať, či žalobcom namietané správanie dlžníka po oddlžení z materiálnej stránky napĺňa obsah pojmu nepoctivý zámer. 65. Súd zdôrazňuje, že aj podľa rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka (napr. roz. NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022). Nájsť hranicu pre posúdenie, či zo strany
dlžníka išlo o využitie inštitútu oddlženie s nepoctivým zámerom je totiž v niektorých situáciách obtiažne aj z pohľadu konajúceho súdu, pretože ústredným pojmom, od ktorého sa odvíja možnosť dlžníka prijímať dobrodenie zákonnej úpravy oddlženia, je poctivý zámer dlžníka ako mravná kategória, ktorú nie je možné presne definovať či stanoviť jej obsah. Preto právne normy obsahujúce pojem poctivý zámer sú právnymi normami s tzv. neurčitou hypotézou, pri ktorej je práve na uvážení súdu, aby jej obsah vymedzil vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu a preto je odvolací súd toho názoru, že práve v tomto type konania sa právne posúdenie veci zo strany konajúcich súdov nemôže obmedziť len na mechanickú aplikáciu zákonných ustanovení, ale súd musí v každom jednotlivom spore uplatniť individuálny prístup (napr. roz. NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022). 66. Posudzovanie poctivosti zámeru dlžníka je v každej veci individuálne a závislé na všetkých okolnostiach konkrétneho prípadu, a to i vo väzbe na následné kroky a správanie dlžníka smerom k náprave jeho nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá ho viedla k využitiu inštitútu oddlženia. Práve z obsahového vymedzenia ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR totiž vyplýva, že nie je vylúčené ani to, aby sa dlžníkove kroky po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zohľadnili v konaní o zrušení jeho oddlženia, teda aby súd zohľadnil aj prípadnú nápravu dlžníka a jeho životnej situácie, keď priamo v tomto ustanovení je uvedené i to, že dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 67. Existencia majetku žalovaného v podobe nehnuteľností v čase podania návrhu a počas konkurzu, ako už súd uviedol vyššie, jednak neosvedčuje platobnú schopnosť žalovaného a nijako neosvedčuje a nepreukazuje zámer žalovaného svoj záväzok neuhradiť a riešiť ho konkurzom. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca v konaní uvádzal, neboli dostatočné na to, aby z nich akokoľvek bolo možné vyvodiť úmysel a nepoctivý zámer žalovaného a ani subjektívnu pohnútku žalovaného kalkulovať pri uzatváraní zmluvy o úvere v roku 2008 uvedením nepravdivých informácií, pričom konkurz bol vyhlásený až v roku 2020, t. j. 12 rokov po vzniku tohto záväzku žalovaného. Žalovaný rovnako nezodpovedá za postup správcu, ktorý napriek tomu, že zverejnil v OV súpis majetku, kde bolo zapísané iba motorové vozidlo, v zmysle ktorého nebol v súpise zapísaný majetok – nehnuteľnosti, ktorých bol žalovaný výlučným vlastníkom, oznámil zrušenie konkurzu na žalovaného z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu ( § 167v ods. 1ZKR) a ktorá skutočnosť preto nemôže byť na ťarchu žalovaného v podobe jeho nepoctivého zámeru po oddlžení. 68. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 1 ZoKR a v § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, pričom tento dôvod nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu nevyhovel. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZoKR, keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol (výrok I.). 69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 70. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 72. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný, keďže súd žalobe nevyhovel, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.