Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-76-2026.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Subarea
10Co/76/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnom spore žalobcu: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XXX, Ž., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie č. 1, Ilava, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, 3/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, 4/ Krajská prokuratúra Trenčín so sídlom Legionárska č. 7158/5, Trenčín, 5/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava so sídlom Mierové námestie č. 1, Ilava, 6/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov so sídlom Gucmanova č. 670/19, Leopoldov, 7/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Banská Bystrica so sídlom Komenského č. 7, Banská Bystrica, 8/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátova č. 1, Bratislava, 9/ EUROOBUV s.r.o., so sídlom ul. Roľníckej školy č. 1, Komárno, IČO: 31 357 334, 10/ YURA Corporation Slovakia, s. r. o., so sídlom Púchovská cesta č. 413, Lednické Rovne, IČO: 35 913 061, 11/ DEXIS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Hlavná č. 1893, Vráble, IČO: 31 427 855, o náhradu nemajetkovej ujmy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 39C/36/2026 - 25 zo dňa 27. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 39C/36/2026 - 25 zo dňa 27. mája 2026 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 123 ods. 2, § 132 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327 CSP a vecne tým, že v rámci opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia absentujú také konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné dať do súvislosti s navrhovaným znením neodkladného opatrenia, nakoľko opísané skutkové okolnosti sú neurčité, uvádzané len všeobecným spôsobom, z ktorých nie je možné posúdiť príčinnú súvislosť s potrebou bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a konkrétne označenými žalovanými, voči ktorým sa navrhované neodkladné opatrenie vymedzuje, absentuje akékoľvek preukázanie (prípadne aspoň osvedčenie) potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, žalobca nepripojil k návrhu žiadne dôkazy a taktiež navrhovaný petit neodkladného opatrenia nie je dostatočne určitý, je formulovaný len všeobecným spôsobom, nevymedzuje žiadne konkrétne povinnosti a tak je nevykonateľný. Konštatujúc, že nakoľko v danom prípade žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spoločne so žalobou vo veci samej, neposúdil ho ako návrh, ktorý by konzumoval vec samú a teda podľa svojho obsahu nie je podaním vo veci samej, preto súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 128 a § 129 CSP a na odstránenie vád podania spočívajúcich v absencii vykonateľného petitu žalobcu nevyzýval a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP odmietol. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie nerozhodol,
keďže žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prebiehajúcom konaní o veci samej, preto o nároku na náhradu trov konania vrátane trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Procesný nárok žalobcu vymedzil tak, že dňa 14.05.2026 žalobca doručil súdu podanie označené ako „žalobný návrh a opravný prostriedok podľa čl. 47 charty základných práv EÚ spolu s návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení a iné“ s tým, že v rámci uvedeného podania sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ až 8/ bezodkladne v zmysle čl. 1, 2, 3, 4, 6, 8, 13, 18, 20, 21, 22 a 23 smernice 2012/29/EÚ zabezpečiť, aby žalobca bol uznaný ako obeť, aby boli žalobcovi poskytnuté náležité informácie, podpora, ochrana, právna pomoc a aby boli dostupné opatrenia na ochranu žalobcu ako obete trestných činov zo strany páchateľov pred ďalšou sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou; najmä, aby sa zabránilo bezodkladne ďalšiemu kontaktu obete s páchateľmi, t. j. príslušníkmi ZVJS, na ktorých obeť podala trestné oznámenia pre ich trestnú činnosť, ktorú páchajú na žalobcovi. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 8/ a 10/ bezodkladne v zmysle čl. 7 smernice 2003/88/ES a čl. 18 a iné smernice 2012/29/EÚ prijať nevyhnutné opatrenia a tieto aj bezodkladne použiť, zabezpečujúce, že žalobca ako pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov. V návrhu namietal porušovanie svojich práv zaručovaných právom EÚ, ktorého sa dopustili viaceré orgány štátu, pričom žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody ako odsúdený na doživotie, dôvodiac tým, že od samého začiatku zo strany personálu väznice je vystavovaný fyzickému násiliu a podobným formám zlého a neľudského zaobchádzania a trestania, avšak napriek tomu, že žalobca podal desiatky trestných oznámení na personál väznice a obeť má v trestných konaniach právo, aby štát prijal opatrenia na ochranu obete pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou, neboli urobené žiadne opatrenia na podporu a ochranu žalobcu, ktorý je vystavovaný vyhrážkam smrťou, zabitím, ťažkou ujmou na zdraví a pod. Poukázal tiež na to, že vo väznici je zaradený do práce od roku 2008, po celý čas vykonáva činnosť pre súkromné spoločnosti, nemal však možnosť uzatvoriť pracovné zmluvy, tieto uzatvoril štát, preto je žalobca znevýhodňovaný a poškodzovaný na svojich právach, poukazujúc na to, že každý pracovník má podľa práva EÚ nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí mnohými vadami, svojvôľou a je v rozpore s právom únie, je nesprávne, nezákonné, lebo súd prvej inštancie vôbec neriešil právo únie, na podklade ktorého žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia inicioval a sústavne sa vracal len k ustanoveniam vnútroštátneho práva, pričom podľa zásady prednosti práva únie ani dovolávanie sa ustanovení vnútroštátneho práva štátom či jeho orgánmi v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť účinok práva únie na území dotknutého štátu a teda tým, že súd prvej inštancie neriešil ochranu porušených práv podľa práva únie, uplatňoval pri rozhodovaní právo svojvoľne, čím žalobcu poškodil a znevýhodnil. Za okolností predmetného prípadu žalobca považoval nariadenie neodkladného opatrenia za jediné možné právne akceptovateľné rozhodnutie, uvádzajúc, že už len z obsahu predmetnej veci (merita žaloby) je nesporné, že žalobca je vystavený dôsledkom zlého a neľudského zaobchádzania, je mu spôsobovaná ujma a škoda, strach, úzkosť, duševné a fyzické utrpenie a to takým konaním, ktoré právo ustanovuje ako trestný čin, a preto súd nemôže tento stav ponechať. Zastávajúc názor, že neposkytnutie ochrany obetiam namietaných trestných činov zo strany súdu za okolností tohto prípadu sa významovo rovná zneužitiu právomoci, ohýbaniu práva a neprekazeniu trestného činu, údajnú konštatáciu súdu prvej inštancie, že obeť niečo nešpecifikovala podľa jeho predstáv alebo niečo nepreukázala, žalobca označil za neobhájiteľné a neospravedlniteľné výhovorky a to najmä, ak je očividné, že obeť sa nachádza v zraniteľnej situácii (nemá právnické vzdelanie, je v hmotnej núdzi, nemá pomoc advokáta, je vo väznici, odkiaľ nemá možnosť a prostriedky si zabezpečiť dôkazy), ak je nesporné, že platí prezumpcia viny štátu a dôkazné bremeno sa prenáša na štát a jeho orgány, lebo ide o žalobu, v ktorej sa uplatňuje právo únie a ak ide o taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý má podstatu a povahu „súdneho zákazu priblíženia“ (páchateľov k obeti), aký súdy vydávajú bežne.
4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie napriek absentujúcemu odvolaciemu návrhu (ktorým odvolací súd nie je viazaný), obsahuje zákonné náležitosti odvolania, bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „CSP“) v medziach rozsahu a dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenie o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
11. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody (ust. § 387 ods. 2 CSP).
12. Súd prvej inštancie správne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska jeho obsahových náležitostí, keď dospel k záveru, že žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a konkrétne označenými žalovanými určitým spôsobom, nakoľko zo žalobcom všeobecne opísaných skutkových okolností nie je možné posúdiť ich príčinnú súvislosť s navrhovaným znením neodkladného opatrenia. Správne konštatoval i absenciu akéhokoľvek osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko žalobca nepripojil k návrhu žiadne listiny spôsobilé k osvedčeniu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a napokon odôvodnene posúdil aj žalobcom formulovaný petit neodkladného opatrenia ako nevykonateľný, keďže vzhľadom na nevymedzené, žiadne voči žalovaným ukladané, konkrétne povinnosti, návrh nie je dostatočne určitý.
13. Zásada prednosti práva Európskej únie je jedným zo základných pilierov európskeho práva. V oblastiach spadajúcich do právomoci Európskej únie sa uplatňuje aj na procesné právo členských štátov.
Vnútroštátne procesné pravidlá v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie nesmú znemožniť alebo nadmerne sťažiť uplatnenie práv plynúcich z práva Európskej únie. V slovenskom právnom poriadku sa otázka formulácie petitu a opisu rozhodujúcich skutočností riadi najmä zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pričom aby mohol súd neodkladné opatrenie vydať a aby bolo neskôr vykonateľné, žalobca (navrhovateľ) ako pán sporu (dominus litis) musí v návrhu presne vymedziť, čoho sa domáha a opísať skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením navrhovaný zásah do práv a oprávnených záujmov v návrhu označených povinných osôb, vo vzťahu ku ktorým musia v návrhu opísané rozhodujúce skutočnosti osvedčovať ich z hmotného práva vyplývajúce povinnosti, ktorých uloženia sa žalobca neodkladným opatrením domáha. Požiadavky na určitý opis rozhodujúcich skutočností a vykonateľnosť petitu však v zásade nie sú v rozpore s právom Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre (najmä vo veciach týkajúcich sa neodkladných /predbežných/ opatrení) pripúšťa, že vnútroštátne súdy vyžadujú určitú mieru presnosti a dôvodnosti. Procesné podmienky musia byť splnené, ak majú súdy chrániť práva fyzických osôb a právnických osôb podľa práva Európskej únie, preto odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť, že zásada prednosti práva Európskej únie sa neuplatňuje tak, že by úplne "vymazala" slovenské procesné pravidlá určujúce formálne a materiálne náležitosti podaní. Súd prvej inštancie preto postupoval zákonne, keď rozhodol o posudzovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú inštitút neodkladného opatrenia a návrh odmietol s poukazom na ust. § 326 a § 327 uvedeného procesnoprávneho kódexu. Vzhľadom na procesnú zásadu, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje spravidla bez výsluchu druhej strany, musí byť z obsahu návrhu zrejmé, čo presne a z akého dôvodu navrhovateľ (žalobca) neodkladným opatrením požaduje, a teda absolútna určitosť a zrozumiteľnosť návrhu je základom pre vecné prejednanie návrhu, pokiaľ ide o jeho opodstatnenosť.
14. Žalobca však okrem všeobecných tvrdení o porušovaní svojich z právnych doktrín citovaných práv zaručených právom Európskej únie, ktorého sa mali dopustiť viaceré štátne orgány, keď ako doživotne odsúdený je v ústave na výkon trestu odňatia slobody vystavovaný fyzickému násiliu, vyhrážkam na ujme na zdraví a iným formám neľudského a zlého zaobchádzania a trestania zo strany personálu väznice, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti špecifikované časom, skutkami a osobami, ktoré by mohli svedčať o zásahoch do jeho práva na ochranu telesnej a duševnej integrity zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a zakladať tak potrebu zabezpečiť opatrenia na ochranu žalobcu zo strany všetkých inštitúcií označených ako žalovaných. Ak totiž nemožno z obsahu návrhu zistiť, kedy, kde, kým a akým konaním má byť žalobca bezprostredne ohrozovaný na svojom živote a zdraví, nie je možné dospieť k záveru, že opis rozhodujúcich skutočností majúcich odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (a teda potrebu nariadenia neodkladného opatrenia) je určitý.
15. Navyše tvrdenia žalobcu o tom, že od samého počiatku výkonu jeho trestu odňatia slobody (zrejme od roku 2008, kedy mal byť vo väznici zaradený do práce) je vystavený fyzickému a inému neľudskému zaobchádzaniu zo strany personálu väznice, vzhľadom na značný časový horizont v trvaní 18-tich rokov nevzbudzujú naliehavosť a promptnosť v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, pričom žalobca svoje všeobecné tvrdenia o násilí, zastrašovaní a hrozbe pomstou ani listinne neosvedčil, keď k svojmu návrhu nepripojil žiadne dokumenty týkajúce sa ním namietaného skutkového stavu veci, nehovoriac o procesnej zásade nemožnosti žalobcu nahrádzať v návrhu absentujúci, resp. neurčitý opis rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy. Na základe takto zistených skutočností, z ktorých je zrejmá absolútna neurčitosť a vágnosť v návrhu opísaných rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku odvolateľa, že vzhľadom na jeho umiestnenie vo väznici a s tým spojenú nemožnosť zabezpečiť si dôkazy sa prenáša dôkazné bremeno na štát a jeho orgány, keďže minimálne povinnosť tvrdenia nie je u žalobcu nijako obmedzená, preto nie je logicky obhájiteľná a ospravedlniteľná nepochybná skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia trpí neurčitosťou opisu rozhodujúcich skutočností a to nielen v súvislosti so žalobcom ako obeťou trestných činov deklarovanou ujmou, ale tiež vo vzťahu k zneniu - formulácii navrhovaného neodkladného opatrenia (petitu).
16. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uznania svojho statusu obete trestných činov páchaných príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, voči ktorým mal podať desiatky trestných oznámení, avšak žiadne oznámenie o trestnej činnosti alebo inom protispoločenskom konaní, z ktorého by bolo zrejmé podozrenie zo páchania trestnej činnosti konkrétnych osôb, žalobca k návrhu nepripojil.
17. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek určitých skutočností, ktoré by poskytli súdu základ pre posúdenie osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán tak, že sa zabráni kontaktu žalobcu s príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže páchajúcimi trestnú činnosť na osobe žalobcu a tiež so zreteľom na záväznosť požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré by malo byť vykonateľné v tejto časti voči konkrétnym osobám Zboru väzenskej a justičnej stráže, hoci žalobca žiadnych páchateľov neidentifikoval a ich skutky nešpecifikoval, je správny záver súdu prvej inštancie, že navrhované neodkladné opatrenie je nevykonateľné a pokiaľ ide o navrhovateľom sa domáhané zabezpečenie poskytnutia náležitých informácií, podpory, ochrany, právnej pomoci, dostupnosti opatrení pred ďalšou sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou, súd prvej inštancie logicky a racionálne skonštatoval, že návrh je formulovaný všeobecným spôsobom bez vymedzenia konkrétnych povinností, ktoré by boli žalovaní na základe nariadeného neodkladného opatrenia povinní plniť.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že odvolacia argumentácia žalobcu nijako nespochybnila skutkovú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neurčitosti a nevykonateľnosti podľa ust. § 327 CSP odmietol. Žalobca pritom ani nenamietal, že by svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opísal dostatočne určitými rozhodujúcimi skutočnosťami a požadoval ním riadne vykonateľné plnenie, nakoľko svoju odvolaciu argumentáciu nesprávne upriamil na princíp prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnym právnym poriadkom, hoci je primárnou procesnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia určito a zrozumiteľne v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti tak, aby osvedčovali trvanie a oprávnenosť práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladná právna ochrana a bolo z návrhu zrejmé, akého konkrétneho opatrenia (zákazu, príkazu, poskytnutia informácie alebo podpory) a na aký čas (vzhľadom na návrh podaný spolu so žalobou vo veci samej) sa žalobca domáha, keďže súdom prvej inštancie právom vytýkanú špecifikáciu a určitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca označil povrchne a bezobsažne za neospravedlniteľné výhovorky.
19. Odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
20. Nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie vydal v čase prebiehajúceho súdneho konania o žalobe vo veci samej (o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) a teda uznesenie súdu prvej inštancie nekonzumovalo vec samu, odvolací súd identicky ako súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu v danom prípade taktiež nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. S otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady (vrátane trov tohto odvolacieho konania) sa vysporiada súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).