Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-69-2026.pdf
PDF · 114.01 KB
Case nature
Subarea
18P/69/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov: matky: D. E. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., právne zastúpená H. I. H., advokátka, so sídlom J. X, B. a otca: D. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka D. E. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „navrhovateľka, prípadne matka“) sa návrhom doručeným dňa 18.06.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým budú maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletá, maloleté dieťa“) dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletými a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletými stýkať každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 08:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., navrhla zaviazať otca vyživovacou povinnosťou vo výške 450,00 Eur mesačne na každé maloleté dieťa samostatne, ktoré bude povinný hradiť do 25. dňa v mesiaci k rukám matky.
2. Návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp. zn. 18P/201/2025. Po podaní návrhu na rozvod sa rodičia maloletých detí pokúšali fungovať na základe neformálnej dohody, avšak situácia sa vykryštalizovala do dlhodobo neudržateľného stavu, pôvodný flexibilný režim starostlivosti sa v praxi ukázal ako nefunkčný a nepredvídateľný, rozsah starostlivosti o maloleté neprebieha na základe stabilného vopred určeného harmonogramu, čo spôsobuje neistotu v režime maloletých a vedie ku konfliktným situáciám medzi rodičmi. Navrhovateľka zabezpečuje maloletým každodennú osobnú starostlivosť. V mesiaci marec 2026 bol otec s maloletými deťmi 6 dní a matka 25 dní, v mesiaci apríl 2026 otec 14 dní a matka 16 dní a v mesiaci máj 2026 otec 16 dní a matka 15 dní. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že faktická starostlivosť rodičov neprebieha v režime rovnomernej striedavej osobne starostlivosti a absentuje jasný a stabilný režim výkonu rodičovských práv a povinností. Vzťahy medzi rodičmi sa významne zhoršili a ich konflikt negatívne vplýva na schopnosť koordinovať starostlivosť o maloleté deti bez jasných pravidiel.
3. Navrhovateľka v súčasnosti zabezpečuje väčšinu potrieb maloletých a znáša podstatnú časť nákladov súvisiacich s ich výchovou a výživou. Mesačné výdavky navrhovateľky v mesiaci marec 2026 boli vo výške 3.557,46 Eur, apríl 2026 5.880,13 Eur a máj 2026 3.031,49 Eur. Navrhovateľka býva od novembra 2025 v prenajatom byte, jej príjem je približne 3.000,00 Eur mesačne a prídavky na maloleté deti. Otec maloletých detí deklaruje minimálny pracovný príjem, avšak podľa navrhovateľky jeho skutočné majetkové a príjmové pomery tomu nezodpovedajú. Navrhovateľka disponuje podkladmi osvedčujúcimi pravdepodobné ďalšie príjmy otca z prenájmu nehnuteľností inkasované v hotovosti.
4. Vzťahy medzi rodičmi sa vyostrili a otec oznámil svoj zámer domáhať sa zverenia maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že doposiaľ nebolo vo veci samej vytýčené pojednávanie ani nariadené informatívne stretnutie rodičov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila fotokópiu ručne písaného dokumentu s menami a sumami.
5. Na výzvu súdu doručil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj len „úrad“) správu o prešetrení pomerov zo dňa 30.06.2026, z ktorej vyplýva, že matka, navrhovateľka bola oboznámená s vyjadrením otca vo veci úpravy práv a povinností, ktorý navrhuje zveriť deti do svojej výlučnej starostlivosti. Uviedla, že podá návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň požiada o výživné. Uviedla, že od polovice apríla 2026 sa presťahovala do dvojizbového prenajatého bytu na G. K. XX a od apríla 2026 má známosť s ktorou sa stretáva v čase, kedy sú deti v starostlivosti otca. Opísala situáciu zo dňa 12.04.2026, keď otec prišiel do jej bytu na L. K. XX, smrdel od cigaretového dymu a tlačil sa do bytu, pretože chcel vziať deti a obliecť ich. Matka mu navrhla, že ich pripraví a o 15:00 hod. ich otcovi donesie. Dva dni predtým jej otec povedal, že nech si deti nechá, nech sú v jej starostlivosti a zaplatí jej 500,- € na deti. Z tohto dôvodu matka nečakala, že otec príde pre deti o dva dni. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršila od kedy otec zistil, že matka má priateľa. Matka uviedla, že otec si myslí, že má na ňu nejaké právo. Vymenil zámok v byte na G. K. XX C. B., keďže išla do bytu, aby vzala veci pre deti a vtedy zobrala aj nejaké domáce potreby a strieborné mince, ktoré dostala maloletá A. pri narodení. Tieto mince má u seba a nevzala ich so zámerom, aby ich predala. Interval striedavej osobnej starostlivosti bol zo začiatku taký, že väčšinou času deti boli u matky. V máji 2026 ich otec mal vo svojej starostlivosti 16 dní. V mesiaci marec 2026 bol otec s deťmi 6 dní, v mesiaci apríl 2026 bol s nimi 14 dní. Komunikácia medzi nimi ako rodičmi nie je skoro žiadna. Keď sú deti u otca, tak jej napíše na aplikáciu Whatsapp, ako sa majú deti. Keď sú deti u matky, tak otec jej nepíše ohľadom detí. Okrem poplatkov v škole, ako je školská jedáleň u oboch maloletých detí, klub detí neprispieval najmä v čase, keď deti boli väčšinu času v starostlivosti matky. Otec využíva ich spoločný byt a rovnako aj byt na B., v ktorom má otec kanceláriu. Matka uviedla, že otcovi nezakázala styk s deťmi, avšak bol neustále pracovne zaneprázdnený.
6. Sociálnym zisťovaním bytových pomerov na strane matky úrad zistil, že matka s deťmi žije v prenajatom dvojizbovom byte na G. K. XX C. B.. Jedna izba bytu slúži ako spálňa, v ktorej má maloletá A. samostatné lôžko a maloletá C. spí s matkou na manželskej posteli. Druhá izba bytu slúži ako obývacia izba spojená s kuchyňou, kde majú deti priestor na plnenie si školských povinností, ako aj na trávenie voľného času.
7. Otec maloletých sa k podanému návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že trvá na tom, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Matkin návrh odporúča zamietnuť a žiada, aby súd rozhodol o rozvode manželstva. Vo štvrtok keď sú deti u matky ich ona nesie k svojim rodičom, ako aj počas víkendov, kedy deti sú v jej starostlivosti. Nevie fungovať s matkou. Po tom, čo mu bol doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia t.j. dňa 26.06.2026, tak nasledujúci deň v sobotu t.j. dňa 27.06.2026 stretol matku v H. M. v spoločnosti iného muža. V nedeľu t.j. dňa 28.06.2026 mu matka napísala správu, že celý nasledujúci týždeň budú deti v jej starostlivosti a bude s deťmi u svojich rodičov. Po tom, čo jej otec napísal, že mu to mala dať vedieť skôr mu napísala, že deti mu odovzdá v pondelok t.j. dňa 29.06.2026.
8. Otec žije v byte na G. K. XX C. B., v trojizbovom byte, v ktorom rodičia spolu s deťmi žili v spoločnej domácnosti a ktorý je kompletne a účelne zariadený. Maloleté deti majú k dispozícii vlastnú izbu a vytvorené podmienky na spánok, trávenie voľného času a u maloletej A. na prípravu do školy.
9. K výdavkom maloletých detí úrad uviedol výdavky na maloletú A., ktorá je žiačkou 1. ročníka: strava – 170,-€, oblečenie, obuv – 100,-€, hygienické potreby, drogéria, vitamíny – 60,-€, náklady na voľnočasové aktivity, školské aktivity, poplatok za krúžok „Tvorivé rúčky“ – 30,- €, poplatok za klub detí – 20,-€, režijné náklady súvisiace so školskou jedálňou – 8,-€. Jednorazové výdavky na maloletú tvoria: školské potreby (na začiatku školského roka)– 300,-€, detský lekár a zubár (vyšetrenia), lieky – 120,-€, fotenie (2xročne) – 50,-€, poplatok ZRPŠ a triedny fond (začiatok školského roka) – 30,€, mimoriadne výdavky v súvislosti s prázdninami, výlety, aktivity – 500,-€. Na maloletú C., ktorá navštevuje predškolskú prípravu: strava – 170,-€, oblečenie, obuv – 100,-€, hygienické potreby, drogéria, vitamíny – 60,-€, náklady na voľnočasové aktivity a poplatok za anglický jazyk – 30,-€, strava v predškolskom zariadení – 25,-€. Jednorazové
výdavky na maloletú tvoria: detský lekár a zubár(vyšetrenia), lieky – 120,-€, fotenie (2xročne) – 50,-€, mimoriadne výdavky v súvislosti s prázdninami, výlety, aktivity – 500,-€.
10. Úrad vykonal s maloletými deťmi rozhovor bez prítomnosti rodičov. Maloletá A. nesúhlasila s rozhovorom. Maloletá C. uviedla, že sa bude rozprávať. Počas rozhovoru sa i napriek snahe kolízneho opatrovníka nepodarilo nadviazať rozhovor s maloletou A.. Po celý čas maloletá nič nepovedala. Maloletá C. hovorila o tom, čo ju baví v škôlke. Vo voľnom čase sa rada hrá s farmami, ktoré má doma štyri. Mamka aj ocko ju večer ukladajú do postele. U mamky je dobre. Chcela by byť týždeň u mamky a týždeň u ocka. Keď je u mamky, tak spí s mamkou na posteli a A. spí na svojej posteli. Pozorovaním sa deti správali bezprostredne a pokojne i maloletá A.. Boli čisto oblečené a upravené. Deti sa hrali v miestnosti určenej na vykonanie rozhovoru s deťmi aj s kolíznym opatrovníkom. Neskôr do miestnosti boli prizvaní aj rodičia a snažili sa maloletú A. motivovať k rozhovoru otázkami na bežné veci, ako napr. otázky týkajúce sa školy, avšak bezúspešne.
11. Ďalej úrad v správe uviedol, že rodičia približne od februára 2026 fakticky realizovali striedavú osobnú starostlivosť. Deti si na tento režim už zvykli. Neodkladné opatrenie má za cieľ situáciu dočasne stabilizovať, nie zásadne meniť funkčný model, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre bezpečnosť. Sociálne šetrenie preukázalo, že obaja rodičia majú plne vytvorené materiálne, bytové a hygienické podmienky na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o maloleté deti. Výchovné predpoklady sú na strane oboch rodičov zachované. Pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom mladšie dieťa komunikovalo bez problémov a neprejavilo negatívne postoje voči žiadnemu z rodičov. Staršie dieťa (X rokov) odmietlo s kolíznym opatrovníkom o situácii hovoriť. Tento postoj staršieho dieťaťa opatrovník vyhodnocuje ako obranný mechanizmus pred lojalitným konfliktom. Dieťa je vystavené tlaku z vyhrotenej situácie medzi rodičmi a odmietaním komunikácie sa chráni pred nutnosťou "vybrať si" jedného z nich. Skutočnosť, že rodičia uvádzajú neschopnosť spolu fungovať z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania, nemôže byť dôvodom na popretie práva detí na starostlivosť oboch rodičov. Práve fixne stanovený harmonogram striedania prostredníctvom neodkladného opatrenia minimalizuje potrebu ich vzájomného kontaktu a zníži napätie, ktoré negatívne vplýva najmä na staršie dieťa. Záverom úrad odporučil nariadiť striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti a rodičom uložiť výchovné opatrenie.
12. V konaní o rozvod a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedenom pod sp. zn. 18P/201/2025 bol odročený termín pojednávania z 04.08.2026 a je nariadený termín informatívneho stretnutia rodičov na dňa 06.08.2026.
13. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilného mimosporového poriadku“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
21. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
23. Podľa ust. § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
24. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
26. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
27. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
28. Nevyhnutným predpokladom neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť. Pri nariadení neodkladného opatrenia a vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloletých je prioritný záujem dieťaťa.
29. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa.
30. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a záujmami jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
31. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo zákona o rodine, Ústavy SR (čl. 41 ods. 4) a z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov. Tak ako rola matky aj rola otca je v živote dieťaťa dôležitá a nenahraditeľná. V záujme každého maloletého dieťaťa v zásade je, aby aj po rozchode rodičov udržiavalo čo najčastejší kontakt s obomi rodičmi a dostalo tak príležitosť vytvoriť si a rozvíjať vzťah k obom rodičom, i keď rodičia spolu nežijú a ich vzťahy sú narušené. Súd musí vždy rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a to aj v prípade, že rodičia sú v konflikte.
32. Jedna zo základných zásad, na ktorom je vybudované rodinné právo je zásada rovnosti rodičov. Rodičovská rovnosť nie je fixná a pri rozhodovaní súdov je determinovaná odlišnými osobnostnými charakteristikami rodičov, schopnosťou empatie, sebareflexie a tiež spolupráce v najlepšom záujme maloletých detí. Najlepší záujem maloletých detí nie je len právny konštrukt, ale z psychologického hľadiska je vývojovou potrebou bezpečia, predvídateľnosti a emočnej dostupností osôb realizujúcich osobnú starostlivosť o maloleté deti.
33. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby zo strany navrhovateľky – matky bola osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy. Vychádzajúc z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletých.
34. V konaní vo veci samej je nariadené dňa 06.08.2026 informatívne stretnutie rodičov za účelom nájdenia kompromisného riešenia a následne uzavretia rodičovskej dohody, ktorú rodičia spočiatku medzi sebou v konaní vo veci samej mali. Rodičia pod vplyvom konfliktov prirodzene sprevádzajúcich rozpad manželstva a rodiny zrejme zabudli na to, že oni sú tí, ktorí najlepšie poznajú svoje deti, svoj harmonogram a potreby a v konečnom dôsledku oni budú žiť podľa nimi nastavených pravidiel alebo
vopred určeného stabilného harmonogramu, ktorý bude vychádzať z aktuálneho stavu v rodine. Súdne rozhodnutie upravujúce výkon rodičovských práv a povinností vždy vychádza z aktuálneho stavu, ktorý sa neustále mení, aj keď samozrejme nie je nemenné, tak nedokáže pružne reagovať na každodenné bežné situácie, ktorá v živote nastavajú a preto súd apeluje na navrhovateľku, aby sa mysliac na najlepší záujem maloletých detí rodičia vzájomne nastavili kooperatívne a našli takú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá im bude vyhovovať a reflektovať ich záujmy, ale najmä záujmy maloletých detí.
35. Súdu je zrejmé, že medzi rodičmi došlo k viacerým konfliktom vyplývajúcich zo životných zmien, dôsledkom ktorého je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti slúži k zamedzeniu nepriaznivých následkov situácií, v ktorých dochádza k porušeniu alebo ohrozeniu práv maloletých detí, čo v tomto konaní nebolo osvedčené. Súd z predloženého návrhu a pripojených dôkazov má za to, že medzi rodičmi dochádza ku konfliktom, avšak tieto sa nedotýkajú záujmov maloletých detí. Maloleté deti majú zabezpečenú riadnu osobnú starostlivosť, o ich výživu a o výchovu je riadne postarané. V súčasnosti fakticky funguje v rodine striedavá osobná starostlivosť, čo má súd za osvedčené aj z matkinho podania, nakoľko sama uviedla, že otec sa o maloleté v apríli staral 14 dní a matka 16 dní a v mesiaci máj bol otec s deťmi 16 dní a matka 15 dní. Napriek tomu, že nejde o matematicky rovnaké rozdelenie mesiaca čo do počtu dní, súd uvádza, že to nie je možné ani pri súdom nariadenej striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch v mesiaci.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol žiaden objektívny dôvod na neodkladný zásah súdu do pomerov rodiny, ktorým by obmedzil starostlivosť otca o maloleté deti, tak že by ich zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi by určil styk v navrhovanom rozsahu dva víkendy a dva pracovné dni v mesiaci. Rozvod, rozpad rodiny, či konflikty, ktoré rodinu v súčasnosti sprevádzajú sú iste náročné, ale nie sú dôvodom na zásah do práva detí na oboch rodičov a realizáciu rovnocenného styku, kontaktu s nimi.
37. Napriek tomu, že otec a matka maloletej už nie sú životnými partnermi a sú v rozvodovom konaní, tak ostávajú rodičmi maloletých a preto by sa mali v situácii, ktorú sami vytvorili prispôsobiť tak, aby maloletým vytvorili harmonické, stabilné, emočne bezpečné prostredie, v ktorom budú obaja rodičia mať možnosť napĺňať ich potreby. Zo správy úradu je zrejmé, že najmä maloletá A. túto situáciu vnútorne prežíva emotívnejšie, čím súd apeluje na rodičov, aby sa s tým vysporiadali v záujme maloletej. Na tomto mieste súd apeluje na rodičov, aby sa pokúsili manželské a rodičovské problémy neprenášať na deti a nevystavovať ich konfliktu lojality, aby citlivo a v najlepšom záujme deťom vytvárali naďalej zdravé rodinné a výchovné prostredie.
38. Život nepochybne prináša mnoho potenciálne konfliktných situácií, ale to neznamená, že rodičia majú svoju zodpovednosť za ich riešenie prenášať na súdy, či iné inštitúcie. Navrhovateľka nepreukázala žiadnu ujmu, ktorá maloletým hrozí alebo by hrozila nenariadením neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že komunikácia s ocom sa vyostrila nezakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadneho z rodičov. Z konania vo veci samej a matkinho podania má súd za to, že otec sa osobne stará o maloleté, maloleté majú k nemu pozitívny vzťah a čas, v ktorom rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o maloleté je približne rovnaký. Súd opätovne zdôrazňuje, že rodičia najlepšie poznajú svoje deti, svoj bežný program, životné potreby a je v ich najlepšom záujme, aby nachádzali kompromisné riešenia. Na základe toho, že matka maloletých neosvedčila neodkladnú potrebu zásahu do pomerov maloletých detí, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
39. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala zaviazať otca výživným vo výške 450,00 Eur na každé maloleté dieťa osobitne. Vyživovacia povinnosť sa určuje neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere a to len za predpokladu, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného - maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že tieto predpoklady nie sú naplnené, nakoľko podaným návrhom nebolo osvedčené, že by otec neprispieval na výživu, maloletých detí, maloletým nehrozí žiadna ujma, nakoľko obaja rodičia si svoju vyživovaciu povinnosť plnia.
40. Záverom súd uvádza, že odporúčanie úradu o realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloleté zodpovedá faktickému výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý v rodine prebieha. V prípade, že rodičia nenájdu kompromisné riešenie a spôsob komunikácie, tak v konaní vo veci samej po vykonanom
riadnom dokazovaní bude priestor na úvahu o nariadení výchovného opatrenia, nateraz to presahuje účel neodkladného opatrenia.
41. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
42. Konajúci súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletých detí za účelom zistenia skutočného stavu vykonať dokazovanie vo veci samej. V súčasnosti sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na starostlivosti a výchove o maloleté, svoje rodičovské kompetencie vykonávajú riadne, maloletým nechýba nič na žiadnej úrovni, maloleté majú pozitívny vzťah k obom rodičom. Rodičia si však musia uvedomiť, že nech bude v konaní vo veci samej akákoľvek úprava výkonu rodičovských páv a povinností, realizovať, žiť ju budú musieť oni s ohľadom na záujem maloletých a tiež reflektujúc rôzne bežné životné situácie, ktoré môžu nastať. Teda je na mieste hľadať spôsoby ako usporiadať svoje pomery tak, aby to rodine vyhovovalo a nie živiť konflikty.
43. Súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností meritórne rozhodne po dôslednom zistení skutočného stavu a najlepšieho záujmu maloletej, k čomu sú nevyhnutne potrebné závery dokazovania. V konaní vo veci samej bude v blízkej dobe nariadené pojednávanie, pričom súd dáva do pozornosti obom rodičom, že už informatívnom stretnutí da 06.08.2026 sa môžu rodičia aktívne podieľať na usporiadaní si svojich pomerov a uzavretí tejto situácie, ktorá nepochybne negatívne vplýva na všetkých zúčastnených.
44. O trovách konania súd nerozhodoval v zmysle ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh a v konaní takýto návrh nebo podaný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.