Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/59/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. D., E.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava dieťa rodičov - matky: A.. T. D., X.. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XX, XXX XX I., a otca: O.. Z. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D. E.. XXA, I., právne zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefániková 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 19.06.2026 sa otec domáhal úpravy styku počas letných prázdnin 2026.

2. Otec vo svojom návrhu uviedol, že v súčasnosti sa realizuje styk každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a zároveň v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Napriek tomu, že obaja rodičia disponujú rodičovskými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu a sú povinní pri rozhodovaní o podstatných otázkach života maloletej navzájom komunikovať a spolupracovať, matka dlhodobo odmieta viesť s otcom riadny rodičovský dialóg a opakovane znemožňuje dosiahnutie dohody v otázkach týkajúcich sa maloletej. Problém komunikácie medzi rodičmi je dlhodobo sa opakujúcim modelom správania zo strany matky. Otec sa opakovane snaží riešiť otázky týkajúce sa maloletej prednostne dohodou, v dostatočnom časovom predstihu matku informuje o svojich návrhoch, žiada ju o stanovisko a poskytuje jej priestor na vyjadrenie. Matka však na jeho komunikáciu často nereaguje vôbec alebo trvá na komunikácii len s právnymi zástupcami. Takýmto spôsobom matka dlhodobo vytvára stav právnej neistoty a fakticky znemožňuje riadne vykonávanie rodičovských práv zo strany otca. Obzvlášť výrazne sa tento problém prejavuje pri organizácii sviatkov, dovoleniek a ďalších období, ktoré si vyžadujú vzájomnú komunikáciu a koordináciu medzi rodičmi. Namiesto snahy dospieť k dohode matka opakovane volí postup, pri ktorom ignoruje návrhy otca, neposkytuje mu žiadne stanovisko a následne sa snaží presadzovať vlastné predstavy bez predchádzajúcej rodičovskej dohody. Takéto konanie je v priamom rozpore nielen so zásadou spolupráce rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, ale aj s najlepším záujmom maloletej, ktorá má právo na stabilné, predvídateľné a nekonfliktné usporiadanie svojich pomerov. Rovnaká situácia nastala aj v súvislosti s organizáciou letných prázdnin roku 2026. Otec sa snažil dosiahnuť dohodu v dostatočnom predstihu, aby bolo možné zabezpečiť plánovanie dovoleniek, rodinných aktivít a ďalších prázdninových aktivít maloletej bez zbytočných konfliktov a stresu. Napriek tomu matka na jeho návrhy nereagovala, nepredložila vlastné riešenie a neposkytla otcovi žiadnu informáciu o svojich predstavách týkajúcich sa organizácie prázdnin. Navrhovateľ je preto presvedčený, že aktuálny stav vznikol výlučne v dôsledku pasívneho

a obštrukčného prístupu matky. Keby matka reagovala na opakované návrhy otca a plnila si svoju rodičovskú povinnosť komunikovať o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletej, potreba ingerencie súdu by vôbec nevznikla. Je to práve postup matky, ktorý vytvoril stav neistoty tesne pred začiatkom letných prázdnin a ktorý v súčasnosti vyžaduje bezodkladnú autoritatívnu úpravu pomerov zo strany súdu. Vzniknutá situácia zároveň negatívne dopadá predovšetkým na maloletú. Otec podáva predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že napriek jeho opakovaným a včasným pokusom dosiahnuť dohodu o organizácii letných prázdnin roku 2026 medzi rodičmi k dohode nedošlo, pričom správanie matky v posledných týždňoch odôvodňuje obavu, že bez autoritatívneho zásahu súdu dôjde k ďalšiemu konfliktu medzi rodičmi a k obmedzeniu kontaktu maloletej s otcom počas letných prázdnin. Otec sa dlhodobo snaží pristupovať k otázkam týkajúcim sa maloletej konštruktívne a prednostne hľadať rodičovské dohody. Rovnaký prístup zvolil aj pri organizácii letných prázdnin. Otec sa prostredníctvom aplikácie WhatsApp obrátil na matku s návrhom na dohodu ohľadom letných prázdnin na rok 2026. Za účelom dosiahnutia kompromisu otec matke predložil konkrétny návrh, podľa ktorého by sa rodičia v starostlivosti o maloletú striedali v týždňových intervaloch v období od 01.07.2026 do 31.08.2026. Zároveň výslovne deklaroval pripravenosť oboznámiť sa s prípadným alternatívnym návrhom matky o inom usporiadaní letných prázdnin, ktoré by bolo pre oboch rodičov akceptovateľné. Napriek uvedenému matka na predložený návrh vecne nereagovala, nepredložila žiadny vlastný návrh organizácie letných prázdnin a odmietla s otcom o tejto otázke ďalej komunikovať. Naopak, výslovne uviedla, že akékoľvek otázky týkajúce sa letných prázdnin bude riešiť výlučne prostredníctvom právnych zástupcov a odmieta s otcom uzatvárať akékoľvek dohody. Z predloženej komunikácie je preto zrejmé, že iniciatíva smerujúca k dosiahnutiu kompromisu bola iniciovaná zo strany otca, ktorý predložil konkrétny návrh vrátane časového rozsahu prázdnin. Uvedená iniciatíva však neviedla k dosiahnutiu vzájomnej dohody rodičov. Matka na predložený návrh nereagovala predložením vlastného alternatívneho riešenia a zároveň neprejavila vôľu viesť vecnú komunikáciu smerujúcu k hľadaniu konsenzu, v dôsledku čoho nedošlo k dohode o úprave prázdninového režimu maloletého dieťaťa. Obdobne matka postupovala aj v súvislosti s plánovaným krátkodobým vycestovaním maloletej do Rakúskej republiky. Hoci otec matku vopred informoval o plánovanom pobyte na kúpalisku v blízkosti hraníc a požiadal ju o odovzdanie cestovného dokladu maloletej, matka bez uvedenia konkrétneho dôvodu vyjadrila nesúhlas s vycestovaním. Súčasne matka otcovi uviedla, že existuje súdne rozhodnutie, ktorým má byť údajne otcovi zakázané vycestovanie s maloletou mimo územia Slovenskej republiky. Otec ju následne vyzval, aby predložila konkrétne súdne rozhodnutie, z ktorého by takýto zákaz mal vyplývať. Matka však existenciu takéhoto rozhodnutia nijakým spôsobom nepreukázala. Otec zároveň uvádza, že žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bolo otcovi vycestovanie s maloletou do zahraničia obmedzené alebo zakázané neexistuje. Tvrdenia matky o existencii takéhoto zákazu sa preto nezakladajú na pravde a predstavujú šírenie nepravdivých informácií bez opory v akomkoľvek súdnom rozhodnutí. Zo strany matky ide o dlhodobo sa opakujúci model správania. Otec opakovane iniciuje komunikáciu vo veciach týkajúcich sa maloletej, predkladá konkrétne návrhy riešení a snaží sa dosiahnuť rodičovské dohody, zatiaľ čo matka na komunikáciu nereaguje alebo reaguje až v okamihu, keď už nie je možné vec pokojne vyriešiť dohodou. Takýto postup následne vytvára stav neistoty a umožňuje matke presadzovať vlastné predstavy bez riadnej komunikácie s otcom. Rovnaký postup zvolila aj v prípade organizácie letných prázdnin roku 2026. Ak mala voči návrhu výhrady, mohla ich uviesť. Ak mala vlastný návrh, mohla ho predložiť. Neurobila však nič z uvedeného a namiesto toho vytvorila situáciu, v ktorej tesne pred začiatkom letných prázdnin vzniká neistota ohľadne ich organizácie. Skutočnosť, že s matkou nie je možná žiadna konštruktívna komunikácia ani dohoda preukazujeme skutočnosťou, kedy sa dňa 20. marca 2026 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnilo stretnutie za účasti oboch rodičov maloletej, ktorého účelom bolo prerokovanie možností rozšírenia styku otca s maloletou a nastavenie vzájomnej komunikácie tak, aby zodpovedala najlepšiemu záujmu dieťaťa. Počas predmetného stretnutia matka deklarovala svoj súhlas so skorším preberaním maloletej, a tým aj s predĺžením styku. Napriek uvedeným vyjadreniam však bezprostredne po skončení stretnutia nedošlo zo strany matky k žiadnej reálnej zmene jej správania. Matka naďalej striktne zotrváva na doterajšom režime styku určenom súdnym rozhodnutím a akékoľvek návrhy otca na jeho primerané rozšírenie, časovú úpravu alebo flexibilnejšie nastavenie v praxi odmieta. Opakovane dochádza k situáciám, kedy matka síce formálne alebo verbálne prisľúbi ústretovosť, avšak následne neumožní realizáciu navrhovaného alebo predbežne odsúhlaseného stretnutia. Takéto konanie matky vykazuje znaky účelovosti a nekonzistentnosti, keďže existuje zjavný rozpor medzi jej deklarovaným postojom prezentovaným pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a jej faktickým správaním v každodennom živote. Uvedený prístup zároveň sťažuje akúkoľvek efektívnu komunikáciu medzi rodičmi a znemožňuje dosiahnutie akejkoľvek dohody mimosúdnou cestou. Matka nielenže iracionálne odmieta akékoľvek

rozšírenie styku otca s maloletou, ale práve naopak, prejavuje snahu tento styk ešte viac obmedziť. Takéto konanie je v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ktoré si vyžaduje vyvážený kontakt s oboma rodičmi, pričom existujú dôvodné obavy, že práve týmto spôsobom sa matka snaží podvedome ovplyvňovať vzťah maloletej s otcom. Napriek opakovaným návrhom otca na rôzne alternatívne riešenia, ktoré by umožnili jeho plnohodnotnú a pravidelnú účasť na starostlivosti o maloletú, matka tieto návrhy systematicky a bez vecného odôvodnenia odmieta, pričom neprejavuje žiadnu snahu o dosiahnutie dohody či kompromisu. Otec pritom dlhodobo deklaruje záujem riešiť situáciu prednostne mimosúdnou cestou, s cieľom minimalizovať negatívny dopad rodičovského konfliktu na maloletú a zabezpečiť jej stabilné a harmonické prostredie. Zo strany otca boli matke opakovane predkladané konkrétne návrhy na flexibilnejšiu úpravu styku, vrátane návrhov na stretnutia v skorších časoch, ktoré by zohľadňovali aktuálne potreby a denný režim maloletej (napr. krátkodobé stretnutia, prechádzky, pobyt na detskom ihrisku a pod.). Tieto návrhy boli vedené snahou o zachovanie a prehlbovanie vzťahu medzi otcom a maloletou, a to spôsobom primeraným jej veku a potrebám. Matka však všetky takéto iniciatívy kategoricky odmieta, pričom ich odmietnutie odôvodňuje výlučne tým, že na konečné usporiadanie pomerov chce vyčkať na rozhodnutie súdu. Takýto postoj matky možno považovať za neprimerane rigidný a nespolupracujúci, keďže nereflektuje základnú zásadu rodičovskej zodpovednosti, ktorou je povinnosť oboch rodičov aktívne napomáhať udržiavaniu a rozvoju vzťahu maloletého dieťaťa s druhým rodičom. Otec naopak preukazuje, že jeho konanie je motivované predovšetkým najlepším záujmom maloletej, keďže nepresadzuje jednostranne vlastné požiadavky, ale aktívne hľadá riešenia vyvážené, rozumné a prospešné pre všetky zúčastnené strany, predovšetkým však pre maloletú. Pravdou je, že je to matka, ktorá opakovane vyvoláva konfliktné situácie a svojím správaním znevažuje rodičovské kompetencie otca, namiesto toho, aby aktívne prispievala k zlepšeniu vzájomnej komunikácie a spolupráce v prospech maloletej. Otec je na maloletú nesmierne naviazaný, prechováva k nej hlboké citové väzby, má ju rád, rád s ňou trávi čas, učí ju novým veciam a bráva ju do nového prostredia, kde sa teší z nových vnemov a vecí, ktoré doposiaľ nevidela a nepoznala. Matka ukracuje maloletú o vlastného otca, oberá ju o nenahraditeľné okamihy jej života, ktoré prispievajú k jej priaznivému vývoju. Matka navyše svojím prístupom narúša riadnu a konštruktívnu komunikáciu medzi rodičmi tým, že bežný a primeraný záujem otca o maloletú interpretuje ako obťažovanie či neprimerané zaťažovanie. Otec sa pritom prirodzene a v súlade so svojou rodičovskou zodpovednosťou zaujíma o aktuálny zdravotný stav maloletej, jej denný režim, aktivity a celkovú pohodu, čo predstavuje štandardný a žiaduci prejav záujmu rodiča o svoje dieťa. Na tieto prejavy záujmu však matka reaguje odmietavo, opakovane vyzýva otca, aby ju „nerušil“ a aby jej „dal pokoj“, čím fakticky znemožňuje základnú výmenu informácií o maloletom dieťati. Takýto prístup matky je neprimeraný a v rozpore s povinnosťou rodičov vzájomne komunikovať a spolupracovať pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa. Uvedené správanie matky zároveň prispieva k prehlbovaniu konfliktu medzi rodičmi a vytvára komunikačnú bariéru, ktorá je na ujmu najlepšieho záujmu maloletej. Otec pritom nevyužíva komunikáciu na konfliktné účely, ale výlučne ako prostriedok na udržiavanie informovanosti o maloletej a na zachovanie kontinuity rodičovskej starostlivosti aj mimo času osobného styku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a zabezpečiť riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletú počas letných prázdnin roku 2026.

3. Na tunajšom súd prebieha konanie pod sp. zn. o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré dosiaľ nie je ukončené. Taktiež na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. o návrhu otca o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré dosiaľ nie je ukončené.

4. Uznesením Mestský súd Bratislava II zo dňa 28.10.2025, č. k. -24 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej: J. D., E.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň nariadil, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod do 18.30 hod. a zároveň v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. V ostatnom rozsahu sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie je právoplatné odo dňa 07.01.2026 a vykonateľné odo dňa 03.11.2025 v časti o bežnom výživnom na maloleté dieťa v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. -48.

5. Uznesením Krajský súd v Trnave zo dňa 16.12.2025, č. k. -48 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil, vo výroku II. zmenil tak, že otec je oprávnený otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v určenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska. Vo výroku III. potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.01.2025.

6. Navrhovateľ k návrhu na neodkladné opatrenie pripojil aj komunikáciu medzi rodičmi, z ktorej vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je problematická a nesmeruje k zmierneniu situácie v prospech maloletej.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ,neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.

12. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.

13. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.

14. Súd preskúmal návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, listinné dôkazy priložené k návrhu, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností a prihliadnuc na vek

maloletej dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. V danom prípade je upravený styk maloletej s otcom uznesením odvolacieho súdu zo dňa 16.12.2025, č. k. -48.

15. Je v záujme maloletej a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj dcéry a snažili sa o upokojenie situácie.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko súd zhodnotil, že nie je osvedčená ani preukázaná potreba naliehavosti, či existencia iného vážneho ohrozenia právom chránených záujmov maloletej, nie sú dané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu súdu okamžite zasiahnuť, a preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V danom prípade nie sú dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku otca s maloletou v období letných prázdnin 2026. Na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.10.2025, č. k. -24 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.12.2025, č. k. -48 bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Otec vo svojom návrhu uvádza, že sa snažil dosiahnuť dohodu v dostatočnom predstihu, aby bolo možné zabezpečiť plánovanie dovoleniek, rodinných aktivít a ďalších prázdninových aktivít maloletej bez zbytočných konfliktov a stresu. Napriek tomu matka na jeho návrhy nereagovala, nepredložila vlastné riešenie a neposkytla otcovi žiadnu informáciu o svojich predstavách týkajúcich sa organizácie prázdnin. Uvedené však nezakladá zákonné dôvody, aby súd upravil navrhovaný styk otca s maloletou neodkladným opatrením, nakoľko absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.