Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-25-2025.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/25/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: T. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., t. č. Ú. B. P. O. C. U. B.-S., proti žalovanému: ....................., o odmietnutí neúplnej žaloby, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobkyne zo dňa 17.4.2025, doručenú súdu dňa 24.4.2025, odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním, označeným ako „Trestné oznámenie“, zo dňa 17.4.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2025, žalobkyňa „podala trestné oznámenie na zastupiteľstvo Ministerstva vnútra /obrany/ Slovenskej republiky, ktoré podanie súd podľa obsahu posúdil ako žalobu /124 ods. 1 C.s.p./, v ktorom sa domáhala „ naspäť svoj trvalý pobyt T. XX, XXX XX, L.“ s tým, že byt bol rodičovský/vojenský a mala tam trvalý pobyt a „odškodného podľa úvahy súdu“ za to, že jej otec, plukovník, pracoval celý život ako vojak z povolania, učiteľ, politický pracovník, lektor, tajomník Zväzarmu a pracoval aj na ministerstve vojenského priemyslu, ktoré celé roky jeho pôsobenia zanechali na jej výchove následky /pomočovanie, psychosomatické problémy, časom zhoršujúci sa celkový jej duševný a psychický stav/, dodnes má ťažkú ujmu na zdraví, pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť ho ani nepoznala, len keď ich, hlavne ju, trestal, veľmi trpela hlavne sťahovaním sa z mesta do mesta, vždy tam, kde otca prevelili, nebola ani na jeho pohrebe, lebo jej to v Ú. nedovolili. Otec žalobkyne ani žalobkyňa neboli nikdy odškodnení. 2. Uznesením č.k. 4C/25/2025-5 zo dňa 12.6.2025 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy opravila/ doplnila žalobu v rozsahu: presného označenia žalovaného /presné označenie menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu, alebo iným identifikačným údajom, ak ide o fyzickú osobu a názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak ide o právnickú osobu; ak je stranou štát, uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, ak je stranou štátny orgán, uvedením názvu tohto štátneho orgánu, pravdivého/, úplného opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov na ich preukázanie, pripojenia všetkých listinných dôkazov, na ktoré sa v žalobe odvoláva, uvedenia resp. doplnenia žalobného petitu tak, že v petite žaloby musí byť presne uvedené vydania akého rozhodnutia sa domáha s tým, že petit musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, v takom znení, ako má znieť požadované rozhodnutie vo veci samej. 3. Uznesenie č.k. 4C/25/2025-5 zo dňa 12.6.2025 bolo doručené žalobkyni dňa 7.7.2025 do vlastných rúk. Žalobkyňa v súdom určenej 15-dňovej lehote, ale ani dodatočne ku dňu tohto rozhodnutia, na výzvu súdu nereagovala, neodstránila vytknuté vady neúplnej žaloby a v konaní ostala procesne pasívna. 4. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 5 Podľa § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba
sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. 6. Podľa § 135 ods. 1 a 2 C.s.p., ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu. 7. Podľa § 136 C.s.p., ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe. 8. Podľa § 150 ods. 1 a 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 9. Podľa § 129 ods. 1 až 3 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 11. Z dispozičnej zásady, ovládajúcej začatie civilného konania pred súdom vyplýva, že civilné sporové konanie sa začína zásadne na základe žaloby, ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Civilný sporový poriadok teda neumožňuje začať konanie bez návrhu. Z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. ďalej vyplýva, že žaloba musí popri všeobecných náležitostiach podania obsahovať aj označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, t.j. zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. 12. Opísanie rozhodujúcich skutočností musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 13. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok /skutkový dej/, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť pripojiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. 14. Každé podanie adresované súdu musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Podanie je procesný úkon strany, adresovaný súdu, z ktorého podania musí byť zrejmé nielen to, ktorému súdu je určené a kto ho robí, ale aj to, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a doložené potrebným počtom rovnopisov. Pokiaľ ide o podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť žalobou, takéto podanie musí mať všetky zákonom stanovené náležitosti, t. j. nie len náležitosti ustanovenia § 127 ods. 1 C.s.p., ale aj osobitné náležitosti ustanovenia § 132 a nasl. C.s.p., pretože uvedené podanie má významné procesnoprávne aj hmotnoprávne dôsledky. 15. Náležitosti podania obsahuje § 127 ods. 1 C.s.p. /tzv. všeobecné náležitosti/ a náležitosti žaloby obsahuje § 132 C.s.p. Ak podanie náležitosti, ktoré vyžadujú citované zákonné ustanovenia nemá, ide o podanie vadné a je povinnosťou súdu vyzvať stranu, aby takéto nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie doplnila a opravila v lehote, ktorú mu zároveň určí a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, pričom v uznesení tiež uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 129 ods. 1 C.s.p.). Súd musí dbať o to, aby žaloba obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, keďže v sporovom konaní žalobcom určený „petit“ určuje vlastne predmet konania a rozhodovania súdu, pričom tento petit musí byť určený tak, ako bol vykonateľný. Ak je podanie neúplné, nesprávne, nezrozumiteľné a z jeho obsahu vyplýva, že by mohlo byť žalobou, je nevyhnutný postup podľa § 129 ods. 1 C.s.p., pričom neopravenie, nedoplnenie
petitu podľa výzvy súdu má za následok odmietnutie podania vtedy, ak nie je zrejmé, čo má predmetom konania byť, teda o čom sa bude konať. 16. Keďže existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového súdneho konania, súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, a teda žaloba je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na doplnenie alebo opravu žaloby s následkom odmietnutia. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany. Žalobný nárok je vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je však povinnosťou súdu (iura novit ciria), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené, t. j. žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. 17. Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní ovládanom dispozičnou zásadou viazaný návrhom, a teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti než aké sú navrhované. Súd musí svojím rozhodnutím žalobný petit úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím súdneho konania sledoval. Požiadavku, aby zo žaloby bolo jasné, čoho sa žalobca domáha, nemožno však vykladať tak, že by žalobca mal byť povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku s výnimkou niektorých konaní. Zákon totiž neukladá strane formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť zo žaloby zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Civilný sporový poriadok toto v ustanovení § 132 C.s.p. nevyžaduje, aby žalobca po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je postačujúce, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového deja domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Je totiž vo výlučnej kompetencii súdu formulovať presné znenie výroku súdneho rozhodnutia, ak neprekročí medze toho, čoho sa žalobca domáha. Súd môže do naformulovaného petitu vykonať zásahy, ktoré zachovávajú jeho podstatu a nemenia jeho zmysel. Zároveň je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených spôsobov výkonu rozhodnutia. 18. Žalobca zároveň návrhom vymedzuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú údaje k tomu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí vychádzať logicky z opisu rozhodujúcich skutočností. V sporovom konaní teda žalobcu stíha zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len v intenciách procesných práv a povinností, nemôže ho však poučiť o vhodnosti voľby žaloby, vymedziť zaňho relevantný skutkový dej a vykonať zaňho vecnú formuláciu 19. Keďže žalobkyňa na výzvu súdu neodstránila vady neúplnej žaloby, spočívajúcej v absencii všeobecných a osobitných náležitostí, súd, v intenciách vyššie uvedeného rozhodol tak, že žalobu odmietol pre jej neurčitosť a neúplnosť, keďže ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné pokračovať v konaní, vec meritórne prejednať a o nej rozhodnúť /nie je zrejmé, voči komu žaloba smeruje, nie je zrejmé na akom skutkovom základe si žalobkyňa uplatňuje a aké nároky, petit neúplnej žaloby je neurčitý, nezrozumiteľný a teda aj nevykonateľný, pričom o následku neodstránenia vád žaloby v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. bola žalobkyňa v uznesení č. k. 4C/25/2025-5 zo dňa 12.6.2025 náležite procesne poučená. 20. Napriek tomu, že žalobkyňa procesne zavinila, že žaloba musela byť odmietnutá /ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí/, o trovách konania v zmysle §262 ods. 1 C.s.p. súd nerozhodoval, keďže z neúplnej žaloby nemožno vyvodiť subjekt protistrany, ktorá mala vo veci úspech.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. Podľa § 363 C.s.p,, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.