Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (68)Rozsudok_23CoCsp-26-2020.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 969 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25. novembra 2019 č.k. 8Csp/8/2019-95 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 52 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 , odsek 1, odsek 3, odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.1.2019 domáhal voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur.
4. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.5.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.350 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. Predmetná zmluva bola v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahovala zákonom stanovené náležitosti.
5. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,29 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere posúdil pre absenciu zákonných náležitostí ako bezúročnú a bezpoplatkovú.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.3.2019 uviedol, žalobcovi žiadny nárok nevznikol. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľoch vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia. Zákonná úprava nespája vznik nároku na finančné zadosťučinenie s iným prípadom, ako je ten, v ktorom sa uplatňuje porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalobca sa pôvodného konania osobne nezúčastňoval a neustanovil sa na pojednávanie. Ďalej namietal aj neprimeranosť výšky tvrdeného nároku. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti. Pre porovnanie, žalobcom požadovaná suma dosahuje sumu bolestného pri stredne ťažkých úrazoch. Podľa súdnej praxe sa táto suma priznáva za približne 30 - 35 dní väzobného stíhania.
7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.4.2019 uviedol, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia považuje za adekvátnu vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu. Túto odvodzuje od hroziacej ujmy, teda od výšky odplaty, ktorú žalovaný od žalobcu požadovať, hoci na ňu nemal nárok. Vzhľadom na to, že žalobca preplatil úver a žalovaný odmietol vydať tento preplatok, ujma na majetkových právach žalobcu spočívala aj v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému nepatrili.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.9.2019 uviedol, že pokiaľ ide o diskomfort, tento nebol spôsobený iba prebiehajúcimi súdnymi konaniami, ale aj samotnou skutočnosťou, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami žalobcu, čo sa nepochybne prejavilo na životnej úrovni žalobcu, keďže bol nezákonne ukrátený o nemalú čiastku finančných prostriedkov.
9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany nezúčastnili. Žalobca aj žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania, zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.5.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.350 eur so splatnosťou úveru 48 splátok s výškou mesačnej splátky 77,05 eur. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,29 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 2.773,78 eur a úver bol poskytnutý vo výške 1.132,49 eur, rozdiel tak predstavuje sumu 1.641,29 eur. Taktiež poukázal na výšku úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018.
11. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení má za to, že žaloba je čo do základu dôvodná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalovaný poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň žalobca ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva, ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.
12. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Obdobne upravuje právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami aj § 53 OZ. V rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 súd konštatoval porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa a preto zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.641,29 eur s príslušenstvom. V súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. tak vzniklo žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je upravené tak v zákone č. 250/2007 Z. z. ako aj v osobitnom predpise (Občianskom zákonníku), právo na finančné zadosťučinenie voči žalovanému, ktorý porušenie práva žalobcu dopustil.
13. Z rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá neobsahovala zákonom stanovené náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bol úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak žalovanému uhradil viac, ako bol povinný. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku konštatoval neprimerane vysokú úrokovú sadzbu 80,96 %, ktorú považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Na záver konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S ohľadom na uvedené, súd v rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017 konštatoval porušenie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 14. Žalobca v žalobe žiadal priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 700,00 eur. Túto sumu považoval za primeranú vzhľadom na to, že žalobca musel absolvovať súdne konania a taktiež na to, že žalovaný neoprávnene disponoval finančnými prostriedkami žalobcu, čo sa prejavilo aj na životnej úrovni žalobcu.
15. Súd v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastáva názor, že túto nie je možné paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní, bola priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.
16. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Výšku však musí žalobca preukazovať sám. Žalobca je v tomto smere povinný preukázať, v čom mu bol spôsobený diskomfort. Tu mu nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho výšky, alebo aspoň označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.
17. Súd zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobcu. Žalobca s cieľom domôcť sa vydania bezdôvodného obohatenia si musel tento nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, čo predstavuje určitý diskomfort.
18. Je všeobecne známe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských, inak sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Taktiež je všeobecne známe, že neprimeraná výška úrokovej sadzby sa považuje v rozpore s dobrými mravmi ako aj to, že dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere uzavretá pri spotrebiteľských úveroch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je spotrebiteľ nútený podrobiť sa tejto zmluvnej podmienky, ak chce získať úver. Týka sa to aj sporov, v ktorých ako strana vystupoval žalovaný. Žalovaný mal k dispozícii tieto rozhodnutia a aj napriek tomu uzatváral zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, obsahovali neprimerane vysokú úrokovú sadzbu a neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 8.1 zmluvy, vediac o riziku vzniku sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Na druhej strane však aj žalobca vzhľadom na široko medializovanú osvetu v oblasti spotrebiteľských práv a s poukazom na možnosť bezplatne sa poradiť o svojich spotrebiteľských právach pred uzatváraním zmluvy so žalovaným, prípadne aj počas jeho trvania svoje práva nestrážil natoľko bdelo, aby sa vyhol prípadnému nekalému konaniu zo strany žalovaného. Taktiež žalobca nepreukázal, aký
dopad malo zadržiavanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na jeho sociálnu situáciu ako aj situáciu v rodine.
20. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 100,00 eur. Na jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky, ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa žalobcu a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 100,00 eur žalobcovi je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty až do právoplatnosti rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“), V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
22. Proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 100,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
23. Žalovaný namietal, že postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces tým, že odôvodnenie napádaného rozsudku neobsahuje žiadne skutkové a právne závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť a výška zadosťučinenia v sume 100,- eur. Napádaný rozsudok nespĺňa ani základné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ich definuje ustanovenie § 220 C.s.p., keďže neobsahuje žiadny záver súdu (či už skutkový alebo právny) vo vzťahu k predmetu sporu, predovšetkým skutkové závery odôvodňujúce základ nárok, jeho výšku. Súdom priznané finančné zadosťučinenie nebolo podľa obsahu a odôvodnenia rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach, argumentačne nie je podložené a v rozsudku takým spôsobom a v rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle hore označeného ustanovenia zákona.
24. Žalobca v priebehu konania neoznačil a nepredložil súdu žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, ktorý by opodstatňoval priznanie sumy 100,- eur. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, pričom jeho neunesenie nie je možné nahradiť ani úvahou zo strany súdu a ani vlastnou činnosťou a aktivitou súdu pri dokazovaní (viď § 296 C.s.p.).
25. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaný odôvodnil jednak tým, že napáda aj výrok vo veci samej, od ktorého závisí aj výrok o náhrade trov konania a jednak samostatne aj tým, že ani pri ponechaní výroku I. v platnosti (jeho potvrdení) je priznanie náhrady trov konania žalobcovi, vzhľadom na priebeh konania a skutkové okolnosti, v rozpore s účelom sporového konania. V prejednávanej veci žalobca od počiatku neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých sa mohol oprávnene domnievať o danosti nároku vo výške žalovanej sumy.
26. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, najmä dostatočne presvedčivo vysvetlil, prečo mal nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za preukázaný a na základe akých okolností pristúpil k priznaniu tohto nároku vo výške 100 eur. Rozhodnutie preto spĺňa všetky požiadavky, ktoré vyžaduje Civilný sporový poriadok, ako aj jeho odôvodenie je v súlade s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia.
28. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
30. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
31. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
32. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.
33. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.
34. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
35. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
36. Vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/268/2017-77 zo dňa 14.03.2018 v spojení s rozsudkom KS v Prešove, sp. zn. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1641,29 eur s 5 % úrokom z omeškania od 8.6.2017. Bol to žalovaný, ktorý naformuloval zmluvu o revolvingovom úvere bez náležitostí spôsobujúcich to, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Bol to bez akýchkoľvek pochybností žalovaný, ktorý nedodržaním zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere spôsobil bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Okrem uvedeného sa v rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.03.2018 poukázalo na viaceré nedostatky uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Jej súčasťou bola aj neprimeraná úroková sadzba vo výške 80,96 % p.a., ktorú súd považoval za rozpor s dobrými mravmi a túto úrokovú mieru dojednával žalovaný so spotrebiteľom. V období máj 2014 (v čase uzatvorenia zmluvy) bola priemerná výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5 rokov vo výške 10,71 % p.a. Právoplatným ukončením konania vo veci 17Csp/268/2017 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.
37. Žalobca si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnil uloženie povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie.
38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Žalobca aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Csp/268/2017, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do právoplatného skončenia konania vo veci 17Csp/268/2017 Okresného súdu Poprad. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval vadnú zmluvu. Celkovo zaplatil žalobca žalovanému sumu 2773,78 eur teda čiastku vyššiu, než na akú žalovanému vznikol nárok vzhľadom na v rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 14.03.2018 č.k. 17Csp/268/2017 konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej sa v rozhodnutí poukázalo na výšku dohodnutej úrokovej sadzby, ktorá je hrubo odporujúca dobrým mravom. V konaní 17Csp/268/2017 sa tiež konštatovalo, že Dohoda o poskytovaní služieb upravená v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
39. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur, tak ako to priznal súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
40. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku, teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnuté v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. § 255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu..
41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).