Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Sas-4-2024.pdf
PDF · 166.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sas/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023, rozhodnutia žalovaného č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 a rozhodnutia žalovaného č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaných rozhodnutí
1. Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydala v zmysle § 19 v spojení s § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo 14. júla 2023 (ďalej aj len „výkaz nedoplatkov 1“), a to na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného za rok 2016 za žalobkyňu (ďalej aj ako „platiteľ poistného“) v zmysle § 19 zákona o zdravotnom poistení, ktorého výsledkom bol nedoplatok. Zároveň bola týmto výkazom nedoplatkov žalobkyňa upovedomená o zrušení oznámenia o výsledku č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. septembra 2017, z dôvodu vlastného podnetu podľa § 19 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení na základe vnútornej kontroly podľa § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) a súčasne bol žalobkyni zaslaný nový výsledok ročného zúčtovania poistného (spracovanie skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa E. – F., G. G. H. I. na základe súčinnosti Sociálnej poisťovne). Z rozpisu výpočtu ročného zúčtovania poistného za rok 2016 vyplýva, že nedoplatok na poistnom vo výške 720,72 eur bol vypočítaný z vymeriavacieho základu 5148,00 eur z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
2. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov 1 podala žalobkyňa námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“) tak, že námietky žalobkyne zamietol a výkaz nedoplatkov 1 vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 v sume 720,72 eur potvrdil podľa § 77a ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 1 vyplýva, že žalovaný mal za preukázané, že ročné zúčtovanie za rok 2016 bolo zdravotnou poisťovňou pôvodne vykonané dňa 5. septembra 2017, v zákonom stanovenej lehote. K uvedenému dátumu bol platiteľ poistného evidovaný v registri zdravotnej poisťovne od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj len „SZČO“) a zároveň zamestnanec spoločnosti E. – F., G. G. H. I., J.: XX XXX XXX (ďalej len „zamestnávateľ“). Za rok 2016 platiteľ poistného nepodal daňové priznanie a jeho zamestnávateľ za obdobie od 01/2016 nezasielal do zdravotnej poisťovne žiadne mesačné výkazy. Zdravotná poisťovňa pri vykonaní prvotného ročného zúčtovania za rok 2016 vychádzala z toho, že platiteľ poistného mal aktívnu živnosť, jeho pracovný pomer trval a nedosiahol žiadny príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 580/2004 Z. z. Preddavky na poistné neboli platené zamestnávateľom, ani platiteľom poistného. Výsledkom ročného zúčtovania za rok 2016 platiteľa poistného bol „preplatok vo výške 0,00 eur“ (rozdiel medzi poistným vypočítaným z nulového vymeriavacieho základu zamestnanca a SZČO a úhrnom vykázaných/uhradených preddavkov na poistné), ktorý bol platiteľovi poistného oznámený Oznámením o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. septembra 2017. Až na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 8. júla 2021 zistila zdravotná poisťovňa, že platiteľ poistného bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od 1. decembra 2000 do 31. marca 2002 a od 1. decembra 2006 do 31. mája 2012 v spoločnosti E. – F., G. G. H. I., J.: XX XXX XXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala platiteľovi poistného dňa 19. júna 2018 rozhodnutie, ktorým mu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňa 31. mája 2012. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. augusta 2018. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany Sociálnej poisťovne poskytnúť vymeriavacie základy za obdobie od 01/2016, požadované zdravotnou poisťovňou formou žiadosti o súčinnosť zo dňa 18. júna 2021. S poukazom na § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení žalovaný uviedol, že keďže neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné platiteľa poistného považovať na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnanca, dňa 14. júla 2023 vydala zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov, ktorým zrušila Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. septembra 2017 z vlastného podnetu a predpísala platiteľovi poistného nedoplatok vo výške 720,72 eur.
4. Ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 1 žalovaného bola venovaná jednotlivým námietkam žalobkyne. Bolo dané do pozornosti, že pri posudzovaní právneho postavenia platiteľa poistného ako zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení nie je postačujúca existencia pracovnej zmluvy na neurčitý čas od 22. decembra 2006, ale uplatňuje sa požiadavka reálneho výkonu práce a poberanie príjmu zo závislej činnosti. Zamestnávateľ od 01/2016 nevykazoval a nezasielal za platiteľa poistného Sociálnej poisťovni ani zdravotnej poisťovni žiadne mesačné výkazy. Vzhľadom na tvrdenie platiteľa poistného, že bol zamestnancom s nulovým príjmom, bolo konštatované, že zdravotná poisťovňa správne postupovala, ak ho na účely vykonania ročného zúčtovania za rok 2016 nepovažovala za zamestnanca v zmysle § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení. Žalobkyňa ako platiteľ poistného mala v rozhodujúcom období (rok 2016) aktívne živnostenské oprávnenie - J.: XXXXXXXX, na základe ktorého bola považovaná za SZČO. Vzhľadom na skutočnosť, že platiteľa poistného za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 nie je možné na účely zákona o zdravotnom poistení považovať za zamestnanca a jeho základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre nepodanie daňového priznania za rok 2016 bol neznámy, do úhrnu vymeriavacieho základu SZČO sa mu započítal minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého mal platiteľ povinnosť platiť poistné (12 x 429,00 eur = 5 148,00 eur). Uvedený postup zdravotnej poisťovne sa opiera o ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, pričom poistné bolo vypočítané sadzbou 14% vo výške 720,72 eur. Nakoľko platiteľ poistného neodvádzal žiadne preddavky na poistné, výsledok ročného zúčtovania za rok 2016, ktorým je nedoplatok, bol vypočítaný a zistený vo výške 720,72 eur. Druhostupňový orgán preto považoval výsledok ročného zúčtovania za rok 2016, ktorým je celkový nedoplatok vo výške 720,72 eur, za správne vypočítaný.
5. K námietke premlčania (poukaz na uplynutie 5-ročnej premlčacej lehoty od roku 2016) žalovaný uviedol, že z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že platiteľ poistného bol od 18. decembra 2006 do 24. februára 2019 bez prerušenia osobou SZČO. Od 25. februára 2019 do 25. februára 2027 je jeho činnosť pozastavená. V zdravotnej poisťovni, ktorá vydala napadnutý výkaz nedoplatkov, je platiteľ poistného poistený od 1. januára 2007 na základe podanej prihlášky poistenca
zo dňa 13. júla 2006, na ktorej má vyznačenú kategóriu platiteľa poistného v čase podania prihlášky takto: „samoplatiteľ“, kód „4“. Zdravotná poisťovňa nedisponuje oznámením platiteľa poistného, že k 1. januáru 2007 u neho došlo k zmene platiteľa poistného. K uvedenému dňu mal byť platiteľ poistného zaevidovaný zdravotnou poisťovňou ako SZČO. Zdravotná poisťovňa až dňa 20. júna 2011 zistila na základe kontroly údajov zo živnostenského registra, že platiteľ poistného sa má považovať za SZČO od 1. januára 2007. Žalovaný preto skonštatoval, že oznamovaciu povinnosť si mal platiteľ poistného splniť v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení do 9. januára 2007, t. j. osemdňová lehota zo zákona pri zmene platiteľa poistného, v danom prípade odvíjajúca sa od zmeny zdravotnej poisťovne. Nakoľko zo strany platiteľa poistného nebola splnená táto oznamovacia povinnosť vôbec, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného sa premlčí v zmysle § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného, ktorá nastane až po 45 dňoch odo dňa právoplatnosti výkazu nedoplatkov, resp. v tomto prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia v spojení s výkazom nedoplatkov. Preto nebolo námietke premlčania platiteľa poistného zo strany žalovaného vyhovené.
6. Union zdravotná poisťovňa, a. s. vydala v zmysle § 19 v spojení s § 17a zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo 14. júla 2023 (ďalej aj len „výkaz nedoplatkov 2“), a to na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného za rok 2017 za žalobkyňu v zmysle § 19 zákona o zdravotnom poistení, ktorého výsledkom bol nedoplatok. Zároveň bola týmto výkazom nedoplatkov žalobkyňa upovedomená o zrušení oznámenia o výsledku č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. augusta 2018, z dôvodu vlastného podnetu podľa § 19 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení na základe vnútornej kontroly podľa § 9 zákona o zdravotných poisťovniach a súčasne bol žalobkyni zaslaný nový výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2017 (spracovanie skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa E. – F., G. G. H. I. na základe súčinnosti Sociálnej poisťovne). Z rozpisu výpočtu ročného zúčtovania poistného za rok 2017 vyplýva, že nedoplatok na poistnom vo výške 731,75 eur bol vypočítaný z vymeriavacieho základu 5226,79 eur z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
7. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov 2 podala žalobkyňa námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“) tak, že výkaz nedoplatkov vydaný zdravotnou poisťovňou Union zdravotná poisťovňa, a. s., vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 731,75 eur, zmenil podľa § 77a ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2017 je nedoplatok v sume 729,83 eur. Toto napadnuté rozhodnutie 2 v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov 2.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 2 vyplýva, že žalovaný mal preukázané, že ročné zúčtovanie za rok 2017 bolo zdravotnou poisťovňou pôvodne vykonané dňa 21. augusta 2018, v zákonom stanovenej lehote. K uvedenému dátumu bol platiteľ poistného evidovaný v registri zdravotnej poisťovne od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň zamestnanec spoločnosti E. – F., G. G. H. I., a ďalej ako zamestnanec zamestnávateľa K. F. – L., J.: XXXXXXXX od 18. októbra 2017 do 22. októbra 2017. Za rok 2017 platiteľ poistného nepodal daňové priznanie a jeho zamestnávateľ E. – F. za obdobie od 01/2016 nezasielal do zdravotnej poisťovne žiadne mesačné výkazy. Zdravotná poisťovňa pri vykonaní prvotného ročného zúčtovania za rok 2017 vychádzala z mesačného výkazu zamestnávateľa K. F. – L., J.: XXXXXXXX za 10/2017 a z toho, že platiteľ poistného mal aktívnu živnosť, jeho pracovný pomer u zamestnávateľa E. – F. trval, avšak z tohto pracovného pomeru nedosiahol žiadny príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, ako ani z podnikania podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. Preddavky na poistné neboli platené zamestnávateľom E. – F., ani platiteľom poistného. Zamestnávateľ K. F. – L., J.: XXXXXXXX vykázal preddavky na poistné za mesiac 10/2017 v sume 1,92 eur z vymeriavacieho základu zamestnanca v sume 48,00 eur. Výsledkom ročného zúčtovania za rok 2017 platiteľa poistného po zohľadnení odpočítateľnej položky v sume 48,00 eur bol preplatok vo výške -1,92 Eur (rozdiel medzi poistným vypočítaným zo všetkých VZ platiteľa poistného a úhrnom vykázaných/uhradených preddavkov na poistné), ktorý bol platiteľovi poistného oznámený Oznámením o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. augusta 2018. Až na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 8. júla 2021 zistila zdravotná poisťovňa, že platiteľ poistného bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od 1. decembra 2000 do 31. marca 2002 a od 1. decembra 2006 do 31. mája 2012 v spoločnosti E. – F., G. G. H. I., Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala platiteľovi
poistného dňa 19. júna 2018 rozhodnutie, ktorým mu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňa 31. mája 2012. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. augusta 2018. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany Sociálnej poisťovne poskytnúť vymeriavacie základy za obdobie od 01/2016, požadované zdravotnou poisťovňou formou žiadosti o súčinnosť zo dňa 18. júna 2021. S poukazom na § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení žalovaný uviedol, že keďže neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné platiteľa poistného považovať na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnanca, dňa 14. júla 2023 vydala zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov, ktorým zrušila Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. augusta 2018 z vlastného podnetu a predpísala platiteľovi poistného nedoplatok vo výške 731,75 eur.
9. Ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 2 žalovaného bola venovaná jednotlivým námietkam žalobkyne. Bolo dané do pozornosti, že pri posudzovaní právneho postavenia platiteľa poistného ako zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení nie je postačujúca existencia pracovnej zmluvy na neurčitý čas od 22. decembra 2006, ale uplatňuje sa požiadavka reálneho výkonu práce a poberanie príjmu zo závislej činnosti. Zamestnávateľ E. – F. od 01/2016 nevykazoval a nezasielal za platiteľa poistného Sociálnej poisťovni ani zdravotnej poisťovni žiadne mesačné výkazy. Vzhľadom na tvrdenie platiteľa poistného, že bol zamestnancom E. - F. s nulovým príjmom, bolo konštatované, že zdravotná poisťovňa správne postupovala, ak ho na účely vykonania ročného zúčtovania za rok 2017 nepovažovala za zamestnanca E. - F. v zmysle § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení. Žalobkyňa ako platiteľ poistného mala v rozhodujúcom období (rok 2017) aktívne živnostenské oprávnenie - J.: XXXXXXXX, na základe ktorého bola považovaná za SZČO. Vzhľadom na skutočnosť, že platiteľa poistného za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 nie je možné na účely zákona o zdravotnom poistení považovať za zamestnanca a jeho základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre nepodanie daňového priznania za rok 2017 bol neznámy, do úhrnu vymeriavacieho základu SZČO sa mu započítal minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého mal platiteľ povinnosť platiť poistné, t. j. od 1. januára 2017 do 17. októbra 2017 a od 23. októbra 2017 do 31. decembra 2017 (11 x 441,50 eur = 4 856,50 eur + 441,50 eur/ 31 dní x 26 = 370,29 eur za október 2017). Uvedený postup zdravotnej poisťovne sa opiera o ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, pričom do vymeriavacieho základu platiteľa poistného ako zamestnanca pre výpočet ročného zúčtovania za 2017 vstupuje plnenie poskytnuté jeho zamestnávateľom K. F. – L., v sume 48 eur. Následne žalovaný uviedol podrobný výpočet ročného zúčtovania, poistné za rok 2017 za SZČO bolo vypočítané sadzbou 14% vo výške 731,75 eur. Celkový výsledok ročného zúčtovania za rok 2017 predstavoval nedoplatok v sume 729,83 eur (preplatok zamestnanca v sume -1,92 eur + nedoplatok za samostatnú zárobkovú činnosť v sume 731,75 eur). Druhostupňový orgán preto považoval výsledok ročného zúčtovania za rok 2017, ktorým je celkový nedoplatok vo výške 729,83 eur, za dôvodný a zákonný.
10. K námietke premlčania (poukaz na uplynutie 5-ročnej premlčacej lehoty od roku 2017) žalovaný uviedol, že z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že platiteľ poistného bol od 18. decembra 2006 do 24. februára 2019 bez prerušenia osobou SZČO. Od 25. februára 2019 do 25. februára 2027 je jeho činnosť pozastavená. V zdravotnej poisťovni, ktorá vydala napadnutý výkaz nedoplatkov, je platiteľ poistného poistený od 1. januára 2007 na základe podanej prihlášky poistenca zo dňa 13. júla 2006, na ktorej má vyznačenú kategóriu platiteľa poistného v čase podania prihlášky takto: „samoplatiteľ“, kód „4“. Zdravotná poisťovňa nedisponuje oznámením platiteľa poistného, že k 1. januáru 2007 u neho došlo k zmene platiteľa poistného. K uvedenému dňu mal byť platiteľ poistného zaevidovaný zdravotnou poisťovňou ako SZČO. Zdravotná poisťovňa až dňa 20. júna 2011 zistila na základe kontroly údajov zo živnostenského registra, že platiteľ poistného sa má považovať za SZČO od 1. januára 2007. Žalovaný preto skonštatoval, že oznamovaciu povinnosť si mal platiteľ poistného splniť v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení do 09. januára 2007, t. j. osemdňová lehota zo zákona pri zmene platiteľa poistného, v danom prípade odvíjajúca sa od zmeny zdravotnej poisťovne. Nakoľko zo strany platiteľa poistného nebola splnená táto oznamovacia povinnosť vôbec, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného sa premlčí v zmysle § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného, ktorá nastane až po 45 dňoch odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Preto nebolo námietke premlčania platiteľa poistného zo strany žalovaného vyhovené.
11. Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydala v zmysle § 19 v spojení s § 17a zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo 14. júla 2023 (ďalej aj len „výkaz nedoplatkov 3“), a to na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného za rok 2018 za žalobkyňu ako platiteľa poistného v zmysle § 19 zákona o zdravotnom poistení, ktorého výsledkom bol nedoplatok. Zároveň bola týmto výkazom nedoplatkov žalobkyňa upovedomená o zrušení oznámenia o výsledku č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. augusta 2019, z dôvodu vlastného podnetu podľa § 19 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení na základe vnútornej kontroly podľa § 9 zákona o zdravotných poisťovniach a súčasne bol žalobkyni zaslaný nový výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2018 (spracovanie skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa E. – F., G. G. H. I. na základe súčinnosti Sociálnej poisťovne). Z rozpisu výpočtu ročného zúčtovania poistného za rok 2018 vyplýva, že nedoplatok na poistnom vo výške 751,66 eur bol vypočítaný z vymeriavacieho základu 5369,03 eur z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a z výšky vymeriavacieho základu 160 eur zo závislej činnosti.
12. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov 3 podala žalobkyňa námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 3“) tak, že námietky žalobkyne zamietol a výkaz nedoplatkov 3 vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2018 v sume 751,66 eur potvrdil podľa § 77a ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 3 vyplýva, že žalovaný mal za preukázané, že ročné zúčtovanie za rok 2018 bolo zdravotnou poisťovňou pôvodne vykonané dňa 22. augusta 2019, v zákonom stanovenej lehote. K uvedenému dátumu bol platiteľ poistného evidovaný v registri zdravotnej poisťovne od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 ako SZČO a zároveň zamestnanec spoločnosti E. – F., G. G. H. I., J.: XX XXX XXX (ďalej len „zamestnávateľ“), ďalej ako zamestnanec zamestnávateľa G., G.. J.: XX XXX XXX od 22. augusta 2018 do 28. augusta 2018. Za rok 2018 platiteľ poistného nepodal daňové priznanie a jeho zamestnávateľ E. – F. za obdobie od 01/2016 nezasielal do zdravotnej poisťovne žiadne mesačné výkazy. Zdravotná poisťovňa pri vykonaní prvotného ročného zúčtovanie za rok 2018 vychádzala z mesačného výkazu zamestnávateľa G., G., J.: XX XXX XXX za 08/2018 a z toho, že platiteľ poistného mal aktívnu živnosť, jeho pracovný pomer u zamestnávateľa E. – F. trval, avšak z tohto pracovného pomeru nedosiahol žiadny príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, ako ani z podnikania podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení. Preddavky na poistné neboli platené zamestnávateľom, ani platiteľom poistného. Zamestnávateľ G., G., J.: XX XXX XXX vykázal preddavky na poistné za mesiac 08/2018 v sume 6,40 eur z vymeriavacieho základu zamestnanca v sume 160,00 eur. Výsledkom ročného zúčtovania za rok 2018 platiteľa poistného po zohľadnení odpočítateľnej položky v sume 160,00 eur bol preplatok vo výške -6,40 eur (rozdiel medzi poistným vypočítaným zo všetkých VZ platiteľa poistného a úhrnom vykázaných/uhradených preddavkov na poistné), ktorý bol platiteľovi poistného oznámený Oznámením o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. augusta 2019. Až na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 8. júla 2021 zistila zdravotná poisťovňa, že platiteľ poistného bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od 1. decembra 2000 do 31. marca 2002 a od 1. decembra 2006 do 31. mája 2012 v spoločnosti E. – F., G. G. H., J.: XX XXX XXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala platiteľovi poistného dňa 19. júna 2018 rozhodnutie, ktorým mu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňa 31. mája 2012. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. augusta 2018. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany Sociálnej poisťovne poskytnúť vymeriavacie základy za obdobie od 01/2016, požadované zdravotnou poisťovňou formou žiadosti o súčinnosť zo dňa 18. júna 2021. S poukazom na § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení žalovaný uviedol, že keďže neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné platiteľa poistného považovať na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnanca zamestnávateľa E. - F., dňa 14. júla 2023 vydala zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov, ktorým zrušila Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. augusta 2019 z vlastného podnetu a predpísala platiteľovi poistného nedoplatok vo výške 751,66 eur.
14. Ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 3 žalovaného bola venovaná jednotlivým námietkam žalobkyne. Bolo dané do pozornosti, že pri posudzovaní právneho postavenia platiteľa poistného ako zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení nie je postačujúca existencia pracovnej zmluvy na neurčitý čas od 22. decembra 2006, ale uplatňuje sa požiadavka reálneho výkonu
práce a poberanie príjmu zo závislej činnosti. Zamestnávateľ od 01/2016 nevykazoval a nezasielal za platiteľa poistného Sociálnej poisťovni ani zdravotnej poisťovni žiadne mesačné výkazy. Vzhľadom na tvrdenie platiteľa poistného, že bol zamestnancom s nulovým príjmom, bolo konštatované, že zdravotná poisťovňa správne postupovala, ak ho na účely vykonania ročného zúčtovania za rok 2018 nepovažovala za zamestnanca E. – F. v zmysle § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení. Žalobkyňa ako platiteľ poistného mala v rozhodujúcom období (rok 2018) aktívne živnostenské oprávnenie - J.: XXXXXXXX, na základe ktorého bola považovaná za SZČO. Vzhľadom na skutočnosť, že platiteľa poistného za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 nie je možné na účely zákona o zdravotnom poistení považovať za zamestnanca a jeho základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre nepodanie daňového priznania za rok 2018 bol neznámy, do úhrnu vymeriavacieho základu SZČO sa mu započítal minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého mal platiteľ povinnosť platiť poistné t. j. od 1. januára 2018 do 21. augusta 2018 a od 29. augusta 2017 do 31. decembra 2018 (11 x 456,00 eur = 5 016,00 eur + 456,00 eur/ 31 dní x 24 = 353,03 eur za august 2018). Uvedený postup zdravotnej poisťovne sa opiera o ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, pričom do vymeriavacieho základu platiteľa poistného ako zamestnanca pre výpočet ročného zúčtovania za rok 2018 vstupuje plnenie poskytnuté jeho zamestnávateľom G., G., v sume 160 eur. Následne žalovaný uviedol výpočet ročného zúčtovania, poistné za rok 2018 za SZČO bolo vypočítané sadzbou 14% vo výške 751,66 eur. Celkový výsledok ročného zúčtovania za rok 2018 predstavoval nedoplatok v sume 751,66 eur (výsledok za zamestnanca v sume 0,00 eur + nedoplatok za samostatnú zárobkovú činnosť v sume 751,66 eur). Druhostupňový orgán preto považoval výsledok ročného zúčtovania za rok 2018, ktorým je celkový nedoplatok vo výške 751,66 eur, za dôvodný a zákonný.
15. K námietke premlčania (poukaz na uplynutie 5-ročnej premlčacej lehoty od roku 2018) žalovaný uviedol, že z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že platiteľ poistného bol od 18. decembra 2006 do 24. februára 2019 bez prerušenia osobou SZČO. Od 25. februára 2019 do 25. februára 2027 je jeho činnosť pozastavená. V zdravotnej poisťovni, ktorá vydala napadnutý výkaz nedoplatkov, je platiteľ poistného poistený od 1. januára 2007 na základe podanej prihlášky poistenca zo dňa 13. júla 2006, na ktorej má vyznačenú kategóriu platiteľa poistného v čase podania prihlášky takto: „samoplatiteľ“, kód „4“. Zdravotná poisťovňa nedisponuje oznámením platiteľa poistného, že k 1. januáru 2007 u neho došlo k zmene platiteľa poistného. K uvedenému dňu mal byť platiteľ poistného zaevidovaný zdravotnou poisťovňou ako SZČO. Zdravotná poisťovňa až dňa 20. júna 2011 zistila na základe kontroly údajov zo živnostenského registra, že platiteľ poistného sa má považovať za SZČO od 1. januára 2007. Žalovaný preto skonštatoval, že oznamovaciu povinnosť si mal platiteľ poistného splniť v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení do 9. januára 2007, t. j. osemdňová lehota zo zákona pri zmene platiteľa poistného, v danom prípade odvíjajúca sa od zmeny zdravotnej poisťovne. Nakoľko zo strany platiteľa poistného nebola splnená táto oznamovacia povinnosť vôbec, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného sa premlčí v zmysle § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného, ktorá nastane až po 45 dňoch odo dňa právoplatnosti výkazu nedoplatkov, resp. v tomto prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia v spojení s výkazom nedoplatkov. Preto nebolo námietke premlčania platiteľa poistného zo strany žalovaného vyhovené.
II. Správna žaloba a jej dôvody
16. Žalobkyňa podala dňa 9. januára 2024 včas správnu žalobu označenú ako „Námietky premlčania a ostatné námietky“ na Krajský súd v Trnave, ktorý ju postúpil tunajšiemu súdu dňa 31. januára 2024, doplnenú podaním zo 4. marca 2024 a 4. apríla 2024 a na výzvu súdu doplnenú podaním zo dňa 23. augusta 2024. Z obsahu podanej žaloby a jej doplnení vyplýva, že žalobkyňa žiada preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023, rozhodnutie žalovaného č. D. XXX/XXXXX/XXXX z 20. decembra 2023 a rozhodnutie žalovaného č. D. XXX/XXXXX/ XXXX z 20. decembra 2023. Vyjadrila nesúhlas s výkazmi nedoplatkov, ktorými jej boli na základe ročného zúčtovania poistného za roky 2016, 2017 a 2018 vykázané nedoplatky za rok 2016 vo výške 720,72 eur, za rok 2017 vo výške 731,75 eur a za rok 2018 vo výške 751,66 eur. Považovala uvedené pohľadávky zo zdravotného poistenia za premlčané, lebo boli uplatnené po piatich rokoch, pričom vzniesla námietky premlčania a navrhla im vyhovieť. Zároveň, v prípade, ak by súd dospel k záveru o zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, navrhla znížiť dlžnú sumu zdravotnej poisťovne
Union zdravotná poisťovňa, a. s., o polovicu a o vyradenie zo zoznamu neplatičov zdravotnej poisťovne, lebo sa jej zhoršil zdravotný stav a nebola v dobe predpísania poistného zárobkovo činná. Poukázala, že momentálne spláca ako jej vyhovuje finančná situácia. Doteraz z dlhu zaplatila 279,20 eur, ale nemôže súhlasiť so splátkovým kalendárom zdravotnej poisťovne, kde akontačná splátka je vo výške 465,24 eur a splácanie dlhu vo výške cca 160,00 eur.
17. Ďalej uviedla, že ako SZČO mala príjem nulový, lebo sa starala o chorú matku spolu s asistentkou bez príjmu. Bola toho názoru, že keď nemala príjem, nemohla platiť ani odvody. Po dedičskom konaní jej zanechali spoločnosť z dôvodu, aby ju zrušila. Tá bola v strate, a ona bola vedená ako zamestnanec do 26. augusta 2018, lebo nemohla nájsť právnika, ktorý by jej zrušil spoločnosť zadarmo a na likvidačný poplatok nemala. Prácu na plný úväzok si preto nájsť nemohla a na úrade práce ju nechceli zaevidovať. Poukázala, že keď sa pýtala na Daňovom úrade na prerušenie živnosti kvôli odvodom, tak jej malo byť povedané, že keď má nulové daňové priznanie alebo prácu nevykonáva, tak nebude platiť nikde nič. Ďalej namietala, že žalovaný v rozhodnutiach neodpovedal na jej námietky a otázky, len v jednom, že zistili, že mala aktívne živnostenské oprávnenie. Za aktívne však žalobkyňa nepovažovala to, keď mala nulový príjem v Daňovom priznaní a žiadnu činnosť nevykonávala. Rozhodnutia druhostupňového orgánu preto považovala za „falzifikátorské“ a „manipulatívne“ v prospech zdravotnej poisťovne, v rozpore so skutočnosťou. Prezentovala názor, že poisťovňa svojvoľne rozhodla o jej zamestnaní. V tejto súvislosti poukázala, že bola zamestnaná do 26. júla 2018 a od 27. júla 2018 si má záujem doplatiť zdravotné poistenie, ale pre nízky opatrovateľský príspevok formou splátkového kalendára v sume 50,- eur mesačne. S poukazom na § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o zdravotnom poistení uviedla, že ak nevyužíva zdravotnú starostlivosť a bola zamestnancom, platí premlčacia lehota. Ďalej tiež dala do pozornosti, že podľa výpisu z Obchodného registra bola zamestnaná od 22. decembra 2006 do 16. júna 2018. Uviedla, že nevie, či firma za ňu odvádzala, konateľ spoločnosti zomrel dňa XX. XXXX XXXX, 4 roky trvalo dedičské konanie, zdedila len spoločnosť v nulovej, resp. mínusovej hodnote, čo právoplatne potvrdil i Okresný súd v Trnave, odvody sa neplatili, výkazy sa nerobili, ale môže spiatočne vypísať nulové ako dedič, i keď nie je na to oprávnená. Spoločnosť prededila iba na základe zrušenia, čo chvíľu trvalo a bola zamrznutá na mieste. Pomáhala jej rodina, lebo jej príjem bol nulový a bola s chorou matkou, na ktorú si potom vybavila opatrovateľský príspevok. Okrem toho v žalobe opísala svoju nepriaznivú situáciu ohľadom svojho zdravotného stavu a lekárskych vyšetrení.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 3. februára 2025 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zosumarizoval priebeh administratívneho konania, pričom sa v celom rozsahu pridržiaval svojich rozhodnutí a zároveň vyjadril názor, že tieto vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, boli vydané v súlade a na základe príslušných právnych predpisov. S tvrdeniami žalobkyne koncipovanými v správnej žalobe sa nestotožnil, poukázal, že riadne a dôsledne zistil a preskúmal skutkový stav vo všetkých troch prípadoch, pričom pri rozhodovaní zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dokazovaní. Skutočnosť, že rozhodnutia nie sú v prospech žalobkyne, prípadne neznejú tak, ako by si žalobkyňa želala, ich však nerobia nepreskúmateľnými, nedostatočne odôvodnenými, prípadne vychádzajúcimi z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Námietku žalobkyne, že v priebehu rokov 2016, 2017 a 2018 (do 8/2018) bola vedená ako SZČO, avšak nemala žiaden príjem, ako zároveň aj jej tvrdenie, že bola v danom období evidovaná ako zamestnanec, taktiež s nulovým príjmom, a z uvedeného dôvodu nie je povinná platiť odvody, považoval za nedôvodnú. Poukázal, že s uvedenou námietkou sa už vysporiadal v každom jednom dotknutom rozhodnutí. V zmysle § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení sa fyzická osoba na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa ods. 7 písm. m) a s). Pri posudzovaní právneho postavenia platiteľa poistného ako zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení, nie je postačujúca existencia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, ale uplatňuje sa požiadavka reálneho výkonu práce a poberanie príjmu zo závislej činnosti. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobkyňu za predmetné časové úseky považovať za zamestnanca a nakoľko mala žalobkyňa v daných časových úsekoch aktívne živnostenské oprávnenie, avšak jej základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre nepodanie daňových priznaní za roky 2016, 2017 a 2018 bol neznámy, do úhrnu vymeriavacieho základu SZČO sa jej započítal minimálny základ podľa ods. 10 a 11
za každý kalendárny mesiac, počas ktorého mala platiteľka povinnosť platiť poistné (s výnimkou období 10/2017 a 08/2018, v rámci ktorých do vymeriavacieho základu platiteľa poistného ako zamestnanca v predmetných obdobiach pre výpočet ročného zúčtovania za roky 2017 a 2018 vstupuje aj plnenie poskytnuté zamestnávateľom K. F. – L., J.: XXXXXXXX a zamestnávateľom G., G..
20. Ďalej dal do pozornosti, že povinné odvody na verejné zdravotné poistenie sú stanovené zákonom, nemožno ich znížiť, ani odpustiť, pričom ich neodvádzanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť a tieto majú charakter „ďalšej“ dane, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Každý občan je povinný prihlásiť sa v niektorej z existujúcich zdravotných poisťovní a je povinný odvádzať poistné v zákonom stanovenej výške. Chápanie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť bez povinnosti byť zapojený v povinnom verejnom zdravotnom poistení a neprispievať poistným do tohto systému nie je správne a nemá oporu v čl. 40 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ani v zákone o zdravotnom poistení.
21. K námietke premlčania uviedol, že aj s touto námietkou sa už vysporiadal v každom jednom napadnutom rozhodnutí, a to z dôvodu, že žalobkyňa túto vzniesla už v námietkach proti výkazom nedoplatkov. Poukázal, že zo Živnostenského registra Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŽR SR“) vyplýva, že žalobkyňa bola od 18. decembra 2006 do 24. februára 2019 bez prerušenia SŽČO a od 25. februára 2019 do 20. februára 2027 bola jej činnosť pozastavená. V zdravotnej poisťovni, ktorá vydala výkazy nedoplatkov, bola žalobkyňa verejne zdravotne poistená od 1. januára 2007 do 31. decembra 2024 na základe prihlášky podanej zo strany žalobkyne dňa 13. júla 2006, na ktorej bola vyznačená kategória platiteľa poistného v čase podania prihlášky ako samoplatiteľ. Zdravotná poisťovňa nedisponovala oznámením platiteľa poistného, že by k 1. januáru 2007 došlo u žalobkyne k zmene platiteľa poistného. K uvedenému dňu mala byť žalobkyňa zaevidovaná zdravotnou poisťovňou ako SZČO. Zdravotná poisťovňa až dňa 20. júna 2011 zistila na základe kontroly údajov zo ŽR SR, že žalobkyňa sa má považovať za SZČO od 1. januára 2007. Žalobkyňa si mala splniť v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení oznamovaciu povinnosť, a to do 8 dní, t.j. do 9. januára 2007. Nakoľko zo strany žalobkyne nebola splnená táto oznamovacia povinnosť vôbec, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného sa premlčí podľa § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné námietke premlčania vznesenej zo strany žalobkyne vyhovieť.
22. Žalobkyňa vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného z 18. marca 2025 zotrvala na podanej žalobe a žiadala jej vyhovieť. Zopakovala svoj názor, že pohľadávky na poistnom sú premlčané, lebo boli uplatnené po 5 rokoch. Následne poukazovala na nedostatočnosť výkonu právomoci žalovaného, a to vo vzťahu k zle poskytnutým ošetreniam zo strany lekárov. Ďalej tiež opísala svoj nepriaznivý zdravotný stav a sociálnu situáciu. Poukázala na § 21 zákona o zdravotnom poistení s tým, že zotrvala na názore, že ak nevyužíva zdravotnú starostlivosť a bola zamestnancom, platí premlčacia doba. V ďalšej časti repliky uviedla rovnaké skutočnosti, ohľadom jej príjmu zo živnosti a zdedenia spoločnosti, aké už prezentovala vo svojej žalobe. Ďalej tiež namietala, že zdravotná poisťovňa si ju prepoistila bez jej vedomia na základe pouličnej ankety, pričom ona s ničím nesúhlasila. Podľa jej názoru, zdravotná poisťovňa ako aj žalovaný rozhodli o zamestnaní, o príjme a o tom, kde bola vedená a ako dlho bola evidovaná ako zamestnanec. Vyjadrila tiež nesúhlas s tým, že by nepredložila žiaden relevantný dôkaz. V tejto súvislosti uviedla, že predložila výpis z Obchodného registra, podľa ktorého bola zamestnancom od 30. marca 2007 do 26. júla 2018.
23. Žalobkyňa doručila súdu dňa 4. apríla 2025 podanie z 31. marca 2025, v prílohe ktorého zaslala súdu Potvrdenie o vykonaní zápisu, podľa ktorého sa žalobkyňa vymazáva z funkcie štatutárneho orgánu (z ktorého vyplýva vznik funkcie 22. decembra 2006 a skončenie funkcie dňa 16. júna 2018). Žalobkyňa v tejto súvislosti dala do pozornosti, že z neho vyplýva, dokedy figurovala ako zamestnanec i keď bez príjmu, lebo firma bola prededená za účelom zrušenia v krachu. Z tohto dôvodu zotrvala na žalobe a podotkla, že podľa zákona o zdravotnom poistení, ak figuruje ako zamestnanec platí, že živnostník popri má zásadnú výhodu, lebo platí odvody do zdravotnej poisťovni zo skutočne dosiahnutých príjmov a ona príjmy nedosahovala. Taktiež zotrvala na žiadosti, aby jej odvody boli znížené o polovicu a zároveň aby bol prispôsobený splátkový kalendár k jej finančnej situácii z opatrovateľského príspevku, teda aby platila max. 50 eur mesačne, pokiaľ by sa situácia nezlepšila. Zároveň opísala svoje zdravotné problémy a nepriaznivú finančnú situáciu.
24. Žalovaný sa k replike žalobkyne ako aj k jej podaniu z 31. marca 2025 v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
29. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
30. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
31. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
33. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
34. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
35. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
36. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
37. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
39. Podľa § 3 ods. 2 vety pred bodkočiarkou zákona o zdravotnom poistení, verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o zdravotnom poistení na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba.
41. Podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).
42. Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.
43. Podľa § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.
44. Podľa § 13 ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy.
45. Podľa § 21 ods. 1 druhej vety zákona o zdravotnom poistení právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného.
46. Podľa § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.
47. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutí orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
49. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného, ktorými boli zamietnuté námietky žalobkyne a potvrdené výkazy nedoplatkov 1 a 3 vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 a za rok 2018 (napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutie 3) a rozhodnutie žalovaného, ktorým bol výkaz nedoplatkov vydaný zdravotnou poisťovňou vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v
sume 731,75 eur, zmenený tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2017 je nedoplatok v sume 729,83 eur. Toto napadnuté rozhodnutie 2 v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov 2.
50. Predovšetkým je potrebné predostrieť, že žalobkyňa bola verejne zdravotne poistenou fyzickou osobou, a to z dôvodu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (§3 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o zdravotnom poistení), a preto spĺňa definíciu poistenca v zmysle § 3 ods.1 zákona o zdravotnom poistení na účely tohto zákona. Verejné zdravotné poistenie vzniká vo všeobecnosti narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h) (§4 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení) a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho (§ 5 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení). Následne zákon o zdravotnom poistení v § 11 upravuje subjekty (platiteľov poistného), ktoré sú povinné platiť poistné, pričom podľa ods. 2 poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo poistencom štátu. Z uvedeného potom vyplýva, že poistné na verejné zdravotné poistenie je povinná platiť každá verejne zdravotne poistená osoba, pokiaľ nie je poistencom štátu. Keďže žalobkyňa nebola poistencom štátu, bola povinná platiť poistné či už z titulu zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako samoplatiteľ. Na povinnosť platiť poistné nemá žiaden vplyv ani príjem poistenca, a preto námietky žalobkyne ohľadom jej nulového príjmu nemajú žiadnu právnu relevanciu. Inak povedané, každá povinne zdravotne poistená osoba (čo bola nesporne aj žalobkyňa) musí mať zaplatené poistné na zdravotné poistenie (či už si ho platí priamo sama, alebo prostredníctvom zamestnávateľa, alebo v prípade poistencov štátu, za nich platí poistné štát).
51. Žalobkyňa namietala, že predpísané pohľadávky na poistnom za roky 2016, 2017 a 2018 sú premlčané, nakoľko boli uplatnené po piatich rokoch. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola od 18. decembra 2006 do 24. februára 2019 bez prerušenia samostatne zárobkovo činnou osobou (čo vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra). Na prihláške na zmenu zdravotnej poisťovne žalobkyňa uviedla ako kategóriu platiteľa poistného „samoplatiteľ“ od 1. januára 2007. Žalobkyňa následne nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, t. j. neoznámila vznik kategórie SZČO v osemdňovej zákonnej lehote (najneskôr do 9. januára 2007). Zdravotná poisťovňa zistila jej status SZČO až dodatočne dňa 20. júna 2011 na základe kontroly údajov zo živnostenského registra. Žalobkyňa si okrem toho nesplnila oznamovaciu povinnosť ani ohľadom zániku statusu zamestnanca v pracovnom pomere u zamestnávateľa E. -F., G. G. H. I. ku ktorému došlo 31. mája 2012 (ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 8. júla 2021, v ktorom odkazuje aj na svoje rozhodnutie o zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyni dňom 31. mája 2012).
52. Nakoľko zo strany žalobkyne nebola splnená oznamovacia povinnosť, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného sa v súlade s § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení premlčí uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného (keďže k dodatočnému splneniu oznamovacej povinnosti zo strany samotnej žalobkyne doposiaľ nedošlo). Predpísanie nedoplatkov výkazmi zo dňa 14. júla 2023 bolo preto vykonané včas, v rámci tejto objektívnej 10-ročnej lehoty.
53. Tento záver plne podporuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) vo veci sp. zn. 6Ssk/169/2023 zo dňa 27. júna 2024. NSS SR potvrdil, že v prípade nesplnenia oznamovacích povinností poistencom podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 zákona o zdravotnom poistení sa uplatňuje predĺžená premlčacia lehota podľa § 21 ods. 4 tohto zákona. NSS SR tiež zdôraznil, že do 29. decembra 2018 (pred novelou č. 351/2018 Z. z.) sa právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného pri nesplnení oznamovacích povinností dokonca nepremlčovalo vôbec. Námietka premlčania žalobkyne preto nie je dôvodná.
54. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že bola v sporných obdobiach (roky 2016, 2017 a do 26. augusta 2018) vedená ako zamestnanec spoločnosti E. –F., G. G. H. I. (i keď s nulovým príjmom z dôvodu úpadku firmy) a mala nulový príjem zo svojej živnosti. Domnievala sa, že pri súbehu zamestnania a SZČO nemala povinnosť platiť minimálne odvody na zdravotné poistenie, ak nedosahovala žiaden reálny zárobok.
55. Súd konštatuje, že status zamestnanca na účely zdravotného poistenia je definovaný autonómne v § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, ktorý jednoznačne ustanovuje, že fyzická osoba sa nepovažuje
za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a). Pre posúdenie statusu zamestnanca teda nepostačuje samotná formálna existencia pracovnej zmluvy (resp. zápis v obchodnom registri o jej pozícii konateľky), ale vyžaduje sa reálny výkon práce a poberanie zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti.
56. Ako už bolo spomenuté vyššie, z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 8. júla 2021 (v ktorom odkazuje aj na svoje rozhodnutie o zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyni dňom 31. mája 2012) vyplýva, že povinné nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti žalobkyne ako zamestnanca v spoločnosti E. –F., G. G. H. I. zaniklo už 31. mája 2012. Zamestnávateľ E. –F., G. G. H. I. od januára 2016 nezasielal zdravotnej poisťovni žiadne mesačné výkazy a nevykazoval za žalobkyňu žiaden príjem. Keďže žalobkyňa v sporných rokoch 2016, 2017 a 2018 nemala reálny zdaniteľný príjem zo závislej činnosti u zamestnávateľa E. –F., spol. s r. o, zdravotná poisťovňa a žalovaný postupovali plne v súlade s § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, keď ju za tieto obdobia nepovažovali za zamestnanca u tohto zamestnávateľa. Iný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, kedy by fiktívne udržiavanie neaktívnych pracovných pomerov v nefunkčných subjektoch slúžilo ako legálny nástroj na trvalé vyhýbanie sa plateniu povinných odvodov na verejné zdravotné poistenie.
57. Keďže žalobkyňa nebola v dotknutých obdobiach považovaná za zamestnanca (s výnimkou niekoľkých dní u zamestnávateľov K. F. – L., J.:XXXXXXXX M. G., G., J.: XX XXX XXX, ktoré boli v ročných zúčtovaniach správne zohľadnené), posudzovala sa ako samostatne zárobkovo činná osoba. Keďže nepodala daňové priznania za roky 2016, 2017 a 2018 a jej reálny základ dane bol neznámy, v súlade s § 13 ods. 8, 9 a 10 zákona o zdravotnom poistení jej bol správne predpísaný minimálny vymeriavací základ pre SZČO prislúchajúci k daným kalendárnym mesiacom. Povinnosť platiť poistné zo zákonom stanoveného minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO vzniká priamo ex lege a nie je viazaná na dosahovanie príjmov, pokiaľ je živnostenské oprávnenie aktívne. Žalobkyňa mala v sporných obdobiach živnosť aktívnu (pozastavená bola až od 25. februára 2019), preto je jej námietka o nulovom príjme a nevykonávaní činnosti právne bezvýznamná.
58. Žalobkyňa z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej, sociálnej a zdravotnej situácie žiadala súd o zníženie dlžnej sumy o polovicu, vyradenie zo zoznamu neplatičov a schválenie splátkového kalendára vo výške 40,- eur mesačne. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v rámci správneho súdnictva preskúmava výlučne zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy (v tomto prípade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou). Súd nemá zákonom zverenú právomoc modifikovať výšku zákonom stanovených odvodov, odpúšťať zákonné nedoplatky na verejnom zdravotnom poistení, určovať splátkové kalendáre, či zasahovať do internej správy dlhov zdravotnej poisťovne. Odvody na verejné zdravotné poistenie majú charakter zákonnej povinnosti, ktorú nemožno znižovať alebo odpúšťať na základe nepriaznivej životnej situácie poistenca. Prípadná dohoda o splátkovom kalendári alebo vyradenie zo zoznamu dlžníkov po splnení podmienok je výlučne v kompetencii príslušnej zdravotnej poisťovne.
59. Už len pre úplnosť správny súd považuje za potrebné vyjasniť procesné postavenie Union zdravotná poisťovňa, a. s. v tomto správnom súdnom konaní. Pred novelou zákona o zdravotných poisteniach č. 351/2018 Z. z. (s účinnosťou od 1. marca 2019) bol proces uplatňovania pohľadávok na poistnom nastavený tak, že zdravotná poisťovňa sama nemala právomoc autoritatívne rozhodovať o predpísaní poistného. Zdravotná poisťovňa podávala návrh na vydanie platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.), ktorý v prvom stupni rozhodoval a ukladal platobnú povinnosť, pričom proti platobnému výmeru bolo následne prípustné odvolanie. Z hľadiska súdneho prieskumu mala vtedy zdravotná poisťovňa (v prípade podania správnej žaloby poistencom resp. platiteľom poistného) postavenie „ďalšieho účastníka konania“, keďže o jej právach a povinnostiach rozhodoval úrad na jej návrh a bola účastníkom tohto administratívneho konania.
60. S účinnosťou od 1. marca 2019 došlo k zásadnej systémovej zmene a zdravotná poisťovňa bola novelou ustanovená za prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý vo vlastnej kompetencii vydáva výkaz nedoplatkov ako priamy exekučný titul (§ 17a ods. 1 a 10 zákona o zdravotnom poistení). Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žalovaný) od tejto novely vystupuje ako druhostupňový (odvolací) orgán, ktorý v zmysle § 17a ods. 6 rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa sama nevyhovie. Z hľadiska Správneho súdneho poriadku preto zdravotná poisťovňa už nemá a nemôže mať postavenie ďalšieho účastníka konania (§ 32 ods. 1 a ods. 3 SSP).
Za súčasného právneho stavu v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (úradu) vystupuje zdravotná poisťovňa z pozície orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Účastníkmi konania o správnej žalobe sú tak v danom prípade v zmysle Správneho súdneho poriadku výlučne žalobkyňa a žalovaný (ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku).
61. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
62. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).