Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-26-2026.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Subarea
11P/26/2026
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa matky C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. – G. XXX, zastúpenej Mgr. Gabrielou Maslanovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otca C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, Žilina, IČO: 37 905 473 za kolízneho opatrovníka pre maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX na jeho zastupovanie v predmetnom konaní.
III. Súd p r e n á š a svoju miestnu príslušnosť vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX na Okresný súd Žilina.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19. 06. 2026 matka maloletého navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, podľa ktorého by bol otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., keď by si maloletého prevzal a odovzdal v mieste bydliska matky. Zároveň navrhla, aby súd maloletému dieťaťu a jeho rodičom uložil výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, konkrétne v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, so sídlom Predmestská 1613, Žilina v pravidelných intervaloch podľa pokynov psychológa a to po dobu 6 mesiacov. Rodičia maloletého uzatvorili na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2026 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou bežného výživného vo výške 180,- eur mesačne, a to vopred vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc od 01. 05. 2026 a zameškané výživné vo výške 300,- eur uhradiť jednorazovo do 31. 05. 2026 k rukám matky. Rodičia si styk otca s maloletým dohodli tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 12:00 hod. do nedele do 15:00 hod. od 01. 06. 2026. Nad rámec bežnej úpravy styku je otec oprávnený sa stretávať s maloletým počas školských letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým vždy od 01. 07. od 10:00 hod. do 15. 07. do 19:00 hod., od 01. 08. od 10:00 hod. do 15. 08. do 19:00 hod; v čase Veľkonočných prázdnin v každom roku v čase od Veľkonočnej nedele od 15:00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 15:00 hod; v čase jarných prázdnin v každom roku v čase od pondelka prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do nedele posledného dňa prázdnin do 15:00 hod a v čase vianočných a novoročných sviatkov vždy v každom nepárnom kalendárnom roku od 23. 12. od 10:00 hod. do 30. 12. do 15:00 hod. v každom párnom kalendárnom roku od 30. 12. od 10:00 hod. do 07. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15:00 hod. Rodičia
sa dohodli, že otec si maloletého vyzdvihne maloletého v predškolskom/ školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku si maloletého matka vydvihne v mieste bydliska otca a to počas realizácie bežnej úpravy styku. Pokiaľ dochádza k realizácii styku mimo bežnej úpravy otec si maloletého prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Pokiaľ k realizácii styku dochádza mimo dní školského vyučovania, alebo ak sa maloletý z akéhokoľvek dôvodu nenachádza v školskom zariadení, otec si prevezme maloletého v rovnaký čas v mieste bydliska matky. Súčasťou rodičovskej dohody bolo aj to, že v prípade, ak sa stretnutie otca s maloletým nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, je ten z rodičov, na ktorého strane sa vyskytla prekážka, povinný oznámiť druhému rodičovi prekážku realizácie styku bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začatím realizácie styku, inak bezprostredne po vzniku tejto skutočnosti s tým, že sa rodičia zaväzujú dohodnúť na náhradnom termíne realizácie bežného styku. Navrhovateľka uviedla, že spoločnú domácnosť opustila za dramatických okolností s maloletým a ďalšou dcérou pochádzajúcou z predchádzajúceho vzťahu v januári 2026. Napriek tomu sa snažila sa s otcom vždy dohodnúť a nebránila mu v stretávaní sa s maloletým. Od samého začiatku však vzhľadom na to, že otec sa o maloletého od narodenia staral len sporadicky, nemal k nemu vytvorenú pevnú citovú väzbu, žiadala, aby pri určovaní úpravy styku bola zvolená postupnosť. Túto skutočnosť však súd nebral do úvahy a neodkladným opatrením nariadil do skončenia právoplatného konania rozsah úpravy tak, že otec bol oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny víkend každého mesiaca od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. Navrhovateľka v záujme dohody s otcom, aby sa vyriešila situácia s maloletým, bolo ochotná rešpektovať nariadené neodkladné opatrenie a zároveň na pojednávaní uzatvoriť rodičovskú dohodu, dúfajúc, že to maloletý zvládne a vzťah s otcom sa zlepší. Bohužiaľ sa ukázalo, že takto dohodnutý rozsah styky nerešpektuje najlepší záujem maloletého. Prvý krát došlo k realizácii styku po nariadení neodkladného opatrenia dňa 02. 05. 2026 a 03. 05. 2026 a navrhovateľka opísala priebeh tak, že „A. bol prvý krát o otca. Otec si prišiel po A. ráno o 9.00 hod., kde A. strašne plakal a nechcel ísť s ním. Prehovorila som ho, povedala som mu, že sa nemusí báť, že poňho prídem hneď na druhý deň o 17.00 hod., aj sa tak stalo. Keď som si A. prevzala, bol pocikaný, prezliekla som ho do suchého a išli sme ešte na ihrisko, ktoré sme poznali, aby sa ukľudnil a vedel, že je už so mnou a nemusí sa báť. Nejedol u nich, teda veľmi málo, len sa pocikal u nich, zadržiaval stolicu a tu zadržiaval aj napriek liekom až do stredy 06. 05. 2026 do večera 18.00, kým pochopil ,že je doma v bezpečí a nemusí sa báť. Ešte som sa zastavila u kamarátky, kde A. zjedol veľkú porciu vajíčok s chlebíkom, taký bol hladný. V aute bol malý uzavretý do seba a to bolo až do pondelka večera, potom sa rozvravel. V noci sa budil každú chvíľu s plačom, nikde ma nepostil samu, všade ma prenasledoval, ani len na wc/sprchu nesmiem ísť sama.“. Druhý priebeh realizácie styku navrhovateľka opísala tak, že „Druhý raz, keď bol u otca dňa 16. 05. 2026 na 17. 05. 2026, A. zase plakal, že s tatom nechce ísť ráno, keď preňho prišiel o 9.00 hod. Taktiež som ho presvedčila, že sa báť nemusí, že poňho hneď na druhý deň prídem. Otec priznal v správe, ktorú predložím, že s pocikal 2x za sebou za 20 minút, to doma nikdy neurobil. V piatok, t. j. 15. 05. 2026 tam ako vedel, že ide na druhý deň k tatovi, ho preháňalo, takže sa Macragol nedával, aby ho ešte viac nepreháňalo. Otca som o tom uistila. Znova malý u otca moc nejedol, takže, čo som mu kúpila jedenie do auta, tak ho doslova hneď zjedol. Taktiež sa u otca pocikal, zadržiaval stolicu, aj napriek tomu, že ho deň predtým ešte preháňalo. Zadržiaval stolicu znovu až do utorka večera, kde sa uistil, že je už doma so mnou v bezpečí. V ten deň v nedeľu mali prijímanie toho jeho nového nevlastného syna J.. Pri kakaní strašne plakal, lebo ju dlho zadržiaval aj napriek tomu, že sa mu podáva zmäkčovadlo do črievka. V aute počas spánku mrčal zo sna, to sa uňho prejavilo niečo, čoho sa bojí. V noci máva častý plač zo sna alebo sa budí a hľadá ma v posteli, či som neodišla, čo samozrejme nie, od toho dňa spáva znovu so mnou v jednej posteli, aby sa nemusel báť čo a ako.“ Navrhovateľka uviedla, že počas dňa vie plakať z ničoho nič, keď sa ho opýta na dôvod, povie, že nič sa nedeje. Otec mu povedal, že už po neho matka nepríde a že bude bývať s ním. Vtedy sa to všetko začalo zhoršovať. Pri spomenutí otca sa občas trošku pocikal aj doma, ale nie veľmi. Po návšteve na gastroenterológii doktora odporučila psychológa. Po treťom priebehu styku sa začal A. zajakávať, čo začalo pri styku s otcom. Doma to predtým nikdy nerobil. V aute si nechcel utrieť noštek s tým, že ho bolí, že mu tato naň ublížil. Počas cesty smutný zaspal, ale prebudil sa so strašným plačom, navrhovateľka ho nevedela pol hodiny utíšiť. Doma vysvitlo, že sa len nechcene buchol so J.. Počas styku s otcom sa A. pocikal päť krát, čo otec popieral, aj keď malému smrdeli veci močom. Po návšteve u terapeutky C. K. L. táto sama usúdila, že je potrebné podať neodkladné opatrenie a povedať, čo sa s A. deje. Navrhovateľka opísala aj priebeh štvrtého styku otca so synom. Od syna sa dozvedela, že otcovi sa narodil už ten dlho očakávaný brat, A. bol veľmi mrzutý odkedy sadol do auta. V noci mal hysterický plač, po ktorom navrhovateľku hľadal v posteli a túlil sa k nej. Otec jej v správe napísal, že A. u nich odmieta kakať. Zajakávanie stále pokračuje. Napriek skutočnosti, že maloletý bol u otca štyri krát, nedochádza k žiadnemu pozitívnemu progresu. Navrhovateľka chápe právo otca na styk s maloletým, avšak vzhľadom na okolnosti a čím ďalej viac zhoršujúce a pretrvávajúce
zdravotné a psychické ťažkosti maloletého, odkedy začala realizácia styku maloletého o otcom, navrhla zvoliť postupnejšiu a jemnejšiu formu adaptácie a realizácie priebehu styku. Komunikácia s otcom s maloletým pri odovzdávaní a preberaní viazne, je strohá. Komunikácia rodičov je skôr obviňujúca, útočná a agresívna, čo má tiež negatívny vplyv na správanie sa maloletého. Táto situácia je ďalej neúnosná pre maloletého a matka je zúfalá. V dopĺňajúcom podaní navrhovateľka poukázala na poruchy spánku, nočné stavy úzkosti a zmenu návykov maloletého ako aj na extrémnu separačnú úzkosť a emočne podmienené stavy ako bezdôvodný plač, psychosomatické záchvaty dusenia a fyziologické a rečové problémy, ktoré podľa jej názoru súvisia s návštevami otca a jeho absolútnou ignoranciou.
2. Dňa 16. 01. 2026 podala matka maloletého na Okresný súd Žilina a otec maloletého na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, na určenie vyživovacej povinnosti a určenie styku s druhým rodičom. Súčasne obidvaja podali návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia. Po postúpení veci z Okresného súdu Žilina na tunajší súd a následnom spojení obidvoch konaní, súd uznesením zo dňa 16. 02. 2026, sp. zn. 22P/7/2026 návrhy rodičov na nariadenie neokladného opatrenia zamietol. Ponímanie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany rodičov dospelo k podaniu ďalšieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany otca dňa 13. 03. 2026, ktorým sa domáhal zabezpečenia styku s maloletým tvrdiac, že matka mu v styku bráni. Nakoľko má maloletý právo stretávať sa (aj) so svojím otcom a otec má rovnaké práva a povinnosti ako matka, súd tomtu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel tak, že uznesením zo dňa 13. 04. 2026, sp. zn. 22P/7/2026 určil, že na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. vždy v každý párny víkend kalendárneho mesiaca od soboty od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod. Otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia si následne matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca. Súd zároveň uložil matke povinnosť maloletého na stretnutia s otcom riadne pripraviť.
3. Rozsudkom zo dňa 20. 05. 2026, sp. zn. 22P/7/2026 súd schválil rodičovskú dohodu tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia. Dohoda, ku ktorej rodičia dospeli na pojednávaní, bola podľa názoru súdu nepochybne v najlepšom záujme dieťaťa, ktorému je pri jej realizácii zabezpečený styk s obidvomi rodičmi v dostatočnom rozsahu.
4. Z ambulantnej správy C. K. M. mal súd za preukázané, že maloletý trpí zápchou, pričom pri pretrvávaní ťažkostí pediatrická gastroenterologička odporučila psychologické vyšetrenie. Z písomného vyjadrenia psychologičky C. K. L. zo dňa 18. 06. 2026 vyplynulo, že konzultácia u nej prebehla bez prítomnosti dieťaťa a jej obsah vychádzal výlučne z informácii poskytnutých matkou. Dieťa v súvislosti s konzultáciou nevyšetrovala, nepozorovala ani psychologicky nehodnotila. Psychologička matke odporučila venovať pozornosť prejavom dieťaťa, podporovať vytváranie stabilného, predvídateľného a bezpečného prostredia v oboch domácnostiach. Zároveň zdôraznila význam primeranej a vecnej komunikácie medzi rodičmi, pravidelnej výmene informácií týkajúcich sa potrieb, zdravotného stavu a fungovania dieťaťa.
5. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 C. s. p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. U´cˇelom neodkladne´ho opatrenia je ry´chla, ale len nutna´ a docˇasna´ u´prava pomerov u ´cˇastni´kov, nejde teda o konecˇnu´ u´pravu a je mozˇne´ ho vydatˇ len do cˇasu, ky´m nie su´ dane´ podmienky pre konecˇne´ rozhodnutie vo veci samej. Jeho nariadenie predpoklada´, aby sa asponˇ osvedcˇila danostˇ pra´va a aby neboli va´zˇnejsˇie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladne´ opatrenie je totizˇ zabezpecˇovaci´m prostriedkom, ktory´m sa docˇasne upravuju´ pomery u´cˇastni´kov, ak ide o stav, ktory´ neznesie odklad. Pri nariadeni´ neodkladne´ho opatrenia nie je potrebne´ vykonatˇ do^sledne do^kazy na preuka´zanie do^vodnosti navrhovane´ho neodkladne´ho opatrenia a u´cˇastni´ci nemusia bytˇ vypocˇuti´. Vo veciach starostlivosti su´du o malolete´ deti nevyhnutnostˇ potreby nariaditˇ neodkladne´ opatrenie je potrebne´ posudzovatˇ vzˇdy z hlˇadiska za´ujmu malolete´ho dietˇatˇa, ktory ´ je prioritny´. Len v pri´pade osvedcˇenia bezprostredne´ho ohrozenia dietˇatˇa, cˇi osvedcˇenia ine´ho za´vazˇne´ho do^vodu, je namieste rozhodnu´tˇ neodkladny´m opatreni´m pred rozhodnuti´m vo veci samej. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nemá byť prostriedkom akejkoľvek úpravy pomerov do času, kým súd nerozhodne vo veci samej, ale ide o procesný prostriedok výnimočnej povahy.
16. Matka maloletého mesiac po schválení rodičovskej dohody navrhla neodkladne upraviť pomery spôsobom, ktorým by prakticky došlo k obmedzeniu dohodnutého styku otca s maloletým A.. Dôvodom je tvrdenie, že od realizácie styku otca s maloletým sa psychický a zdravotný stav maloletého výrazne zhoršil, čo sa prejavuje pomočovaním, zadržiavaním stolice, záchvatmi hnevu, zajakávaním sa, nočným budením sa a následnými záchvatmi plaču a strachu o neprítomnosť matky, jej neustálym vyhľadávaním a vyžadovaním si jej prítomnosti. Navrhovateľka uvedené problémy pripisuje výhradne realizácii styku otca s dieťaťom, čo však žiadnym spôsobom neosvedčila. Z návrhu vyplýva, že maloletý by mal byť u otca v nebezpečí, že by sa mal otca dokonca báť a mala byť zanedbávaná aj starostlivosť o syna, ktoré tvrdenia taktiež neboli nijakým spôsobom osvedčené. Navrhovateľka ale osvedčila, že maloletý má zdravotné problémy, ktoré môžu mať podľa ošetrujúcej lekárky pôvod v psychike. Ak by skutočne bolo lekársky potvrdené, že popísané ťažkosti maloletého A. sú psychologického dôvodu,
potom je potrebné zdôrazniť, že za detstvo A. s takýmito problémami môžu obidvaja jeho rodičia, nielen otec. V tomto smere súd odkazuje na odporúčanie psychologičky pri konzultácii s navrhovateľkou. Za atmosféru odovzdávania a preberania dieťaťa sú zodpovední obidvaja rodičia rovným dielom. Matka sa v rodičovskej dohode zaviazala, že maloletého na styk s otcom riadne pripraví, čo nie je len o tom, že dieťa bude prítomné, oblečené a nachystané na odovzdanie, ale že mu bude zo strany matky aj primerane vysvetlené, prečo je dôležité, aby malo dieťa kontakt aj s druhým rodičom. Súd opakovane prízvukoval rodičom, že je právom dieťaťa a zároveň aj v jeho najlepšom záujme, aby malo zabezpečené plnohodnotný styk s obidvomi rodičmi. Subjektívne pocity rodičov,v tomto prípade matky, na tomto práve dieťaťa nič nemenia. Matka aj otec si v prvom rade musia uvedomiť, že sú si v rodičovských práva a povinnostiach rovní, bez ohľadu na to, či spolu žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Z pripojeného spisu vyplýva, že otec od počiatku tvrdil, že matka mu neumožňuje plnohodnotný styk s dieťaťom, čo bolo koniec koncov aj dôvodom, pre ktorý súd vyhovel v jeho poradí druhému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po schválení rodičovskej dohody matka opätovne navrhla „jemnejšiu formu“ styku, ktorou by došlo k obmedzeniu styku oproti tomu, na čom sa rodičia dohodli pred mesiacom. Súdu však nie je zrejmé, ako sa ňou navrnutou úpravou styku zabezpečí zlepšenie zdravotného a psychického zdravia syna, ktoré je podľa tvrdenia navrhovateľky poznačené v podstate len tým, že sa maloletý stretáva s otcom. Naviac, navrhovaná úprava styku rozhodne nie je najlepšom záujme dieťaťa, ktoré by podstatnú časť styku s jedným rodičom cez víkend strávilo v aute cestou medzi bydliskami rodičov. Dôvodom na vyhovenie návrhu nie je ani to, že maloletý vyhľadáva prítomnosť matky. Nie je celkom výnimočné, ak dieťa aj v úplnej rodine inklinuje v určitej fáze detstva viac k jednému z rodičov, čo však automaticky neznamená, že má a môže byť zasiahnuté do rodičovských práv druhého rodiča. Preto, ak maloletý v tomto veku neustále vyhľadáva prítomnosť matky, nie je to dôvod na obmedzenie jeho styku s otcom.
17. Nakoľko nebolo osvedčené, že zdravotné problémy maloletého súvisia s realizáciu styku s otcom, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Naviac, na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daný ani prvok naliehavosti. Neodkladné opatrenie nemá ani v konaniach o starostlivosť o maloletých slúžiť ako prvotné riešenie účastníkov, po ktorom siahajú prakticky automaticky, ale tento inštitút slúži výhradne len na situácie, v ktorých je daná nevyhnutná dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Tento prvok nie je daný ani v časti návrhu uložiť neodkladným opatrením výchovné opatrenie. Výchovné opatrenie by v danej veci síce mohlo prispieť k upokojeniu vzťahov medzi rodičmi, obnoveniu ich vzájomnej komunikácie, keď za súčinnosti odborne spôsobilého subjektu by bola poskytnutá matke, otcovi a ich dieťaťu potrebná pomoc na prekonanie ich negatívnych pocitov a vyrovnanie sa s nimi, avšak súd nevidí dôvod na ukladanie výchovného opatrenia neodkladným opatrením, ak nie je osvedčené, že bezprostredne hrozí ohrozenie záujmov dieťaťa. To však samozrejme nevylučuje, aby sa odbornému poradenstvu v záujme svojho dieťaťa rodičia podrobili aj bez ukladania povinnosti zo strany súdu.
18. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
19. V súlade s citovaným ustanovením súd pre dané konanie ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka.
20. Podľa § 36 ods. 1 C. s. p., konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
21. Podľa § 36 ods. 2 C. s. p., príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
22. Podľa § 112 ods. 1 C. m. p., na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
23. Podľa § 112 ods. 2 C. m p., ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
24. Vzhľadom na povahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol postúpený z Okresného súdu Žilina tunajšiemu súdu ako príslušnému, súd najprv rozhodol o podanom návrhu a následne v súlade s citovanými ustanoveniami súd preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Žilina, nakoľko došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť a nejde len o zmenu prechodného charakteru. Maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije na adrese jej trvalého pobytu. Je v záujme maloletého, aby vo veci starostlivosti o neho konal súd, v obvode ktorého sa dlhodobo zdržiava, čím bude môcť tento súd najlepšie posúdiť pomery dieťaťa a to aj v súčinnosti s príslušným úradom práce. Súd preto preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Žilina. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súdu odstúpený spis na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu , vo výroku I., možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 C. s. p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C. s. p)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 C. m p.).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 C. s. p.).
Proti uzneseniu, vo výroku II. a III. odvolanie prípustné nie je.