Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sas-16-2024.pdf
PDF · 114.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sas/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobkyne: A. A. B. C., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpená: MARENČÍKOVÁ advokát s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Pri strelnici 64, Nitra, IČO: 50 451 456, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-D. zo 7. februára 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Pobočka žalovanej Trnava dňa 14. novembra 2023 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ktorého žalobkyňa nemá nárok na nemocenské v období od 29. septembra 2023 do 13. novembra 2023 z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej predovšetkým nedoručenie oznámenia žalovanej o zmene výšky poistného v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok na poistnom, rozhodla žalovaná dňa 7. februára 2024 rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-D. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila. 3. Žalovaná úvodom skutkovo konštatovala, že žalobkyňa bola v jej informačnom systéme registrovaná ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2020 až do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Dňa 29. septembra 2023 uznala ošetrujúca lekárka žalobkyňu za dočasne práceneschopnú, čo viedlo k vystaveniu ePN č. XXXXXX, ktorú ošetrujúca lekárka zaevidovala v elektronickej zdravotnej knižke v Národnom zdravotníckom informačnom systéme, a týmto dňom vznikol žalobkyni dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Práceneschopnosť žalobkyne trvala do 13. novembra 2023. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 4. Žalovala ďalej poukázala na všeobecnú právnu úpravu nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 31 zákona č. 461/2003 Z. z. zdôrazňujúc, že podľa odseku 1 písm. b) tohto ustanovenia má povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je úhrn nie nižšie ako 5 €. 5. Vychádzajúc z uvedeného bolo sledovaným obdobím pre uznanie nároku na nemocenské obdobie od 1. júla 2020 do 31. augusta 2023. Zároveň, v prípade vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky dňa 29. septembra 2023, mala žalobkyňa možnosť uhradiť poistné na nemocenské poistenie za sledované obdobie najneskôr dňa 30. septembra 2023. 6. Žalovaná na základe údajov evidovaných vo svojom informačnom systéme zistila, že žalobkyňa uhradila poistné na sociálne poistenie, a teda aj na nemocenské poistenie za sledované obdobie do 4. júla 2023. Poistné na sociálne poistenie resp. aj na nemocenské poistenie za mesiac júl 2023 uhradila žalobkyňa vo výške 443,85 € (z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo 58,91 €) dňa 7. augusta 2023, a vo výške 176,83 € (z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo 23,47 €) až dňa 5. októbra 2023; a poistné na sociálne poistenie, resp. na nemocenské poistenie za mesiac august 2023 uhradila žalobkyňa vo výške 443,85 € (z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo 58,91 €) dňa 4. septembra 2023, a vo výške 176,83 € (z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo 23,47 €) až dňa 5. októbra 2023. Z uvedeného vyplýva, že úplná úhrada poistného na nemocenské poistenie za mesiac júl 2023 a august 2023 bola vykonaná oneskorene až 5. októbra 2023. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že žalobkyňa neuhradila poistné riadne a včas, čím nesplnila všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na nemocenské v období od 29. septembra 2023 do 13. novembra 2023. 7. Čo sa týka námietok žalobkyne uvedených v odvolaní, pobočka žalovanej dňa 6. júla 2023 vydala list s označením Zmena vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej sa začal o a výšky odvodovej povinnosti - oznámenie č. XXX - XXX XXXXXXX - F. (ďalej len „oznámenie o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023“), ktoré bolo žalobkyni doručované na adresu G. XXXX/XX, E., keďže ide o adresu uvedenú v inom oprávnení (č. XXXX/XXXX), ktoré je poskytnuté Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. 8. Vychádzajúc z ustanovenia § 226 ods. 1 písm. m) zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná zdôraznila, že toto žalovanej neukladá povinnosť doručovať samostatne zárobkovo činnej osobe oznámenia o zmene vymeriavacieho základu. O zmene výšky odvodovej povinnosti žalovaná informuje nad rámec svojich zákonných povinností. Hoci bolo teda oznámenie o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 doručované žalobkyni na inú adresu, aká je adresa jej trvalého pobytu, respektíve korešpondenčná adresa, nemá to vplyv na posúdenie nároku na nemocenské. Samostatne zárobkovo činná osoba je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného. Správnosť úhrady poistného na sociálne poistenie si môžu samostatne zárobkovo činné osoby ako aj iné dobrovoľne poistené osoby sledovať prostredníctvom individuálneho účtu - SALDOKONTO. Prostredníctvom tejto elektronickej služby je možné vidieť, či sa poistné uhrádza v správnej výške a včas, prípadne je evidovaný nedoplatok alebo preplatok na poistnom v aktuálnom čase. Žalobkyňa takýto elektronický účet poistenca má, avšak o prístup doň nepožiadala. Žalovaná okrem uvedeného informuje poistencov o nedoplatku telefonicky alebo prostredníctvom e-mailového kontaktu za účelom predchádzania narastania penálov. Nahlásenie kontaktných údajov a pravidelná aktualizácia je v záujme odvádzateľa poistného, pričom žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba svoj telefonický ani e- mailový kontakt žalovanej neuviedla. 9. Záverom žalovaná uviedla, že dôvody nesplnenia si povinnosti podľa § 143 ods. 1 prvá veta alebo § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná neskúma, pričom zákon nepozná ani inštitút na odstránenie tvrdosti zákona čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/70/2020 z 30. júna 2021. II. Správna žaloba 10. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa úvodom skutkovo dôvodila, že je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená a poistné platí každý mesiac, čo je preukázané výpisom z účtu. Žalobkyňa za obdobie od januára 2023 pravidelne hradila sumu poistného vo výške 443,85 € a to až do 5. októbra 2023. Dňa 5. októbra 2023 sa telefonicky, z vlastnej iniciatívy, dopytovala u žalovanej, že niekedy v priebehu roka sa môže stať, že výška pravidelnej platby poistného sa zmení. Žalobkyni bolo telefonicky oznámené zamestnankyňou žalovanej, že je v omeškaní s časťou poistného, keďže od 1. júla 2023
došlo k zvýšeniu mesačného poistného na sumu 620,68 €. Nedoplatok žalobkyňa obratom uhradila ešte v ten deň, t. j. dňa 5. októbra 2023. 12. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na informácie z oficiálneho webového sídla žalovanej, podľa ktorých žalovaná automaticky oznamuje živnostníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, či a aké majú odvodové povinnosti. Žalovaná však žalobkyni oznámenie o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 nedoručila, čo je v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní. Žalobkyňa sa pritom na adrese trvalého pobytu riadne zdržiava a poštu si preberá. Žalobkyni bolo telefonicky dňa 5. októbra 2023 oznámené, že je možnosť, že list bol odoslaný na nesprávnu adresu ktorú Sociálna poisťovňa eviduje pri manželovi žalobkyne, a to na adresu H. I., E.. Žalobkyňa žiadala v tomto smere doplniť dokazovanie, no žalovaná v napadnutom rozhodnutí iba stroho uviedla, že oznámenie o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 bol žalobkyni doručované na adresu G. XXXX/XX, E., pretože ide o adresu uvedenú v inom oprávnení a dokazovanie ďalej neriešila. Porušila tým svoju povinnosť podľa § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 a 7 a § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. S ohľadom na uvedené navrhla žalobkyňa doplniť dokazovanie v tom rozsahu, či bola použitá adresa správna, a kto bol adresátom a preberajúcou osobou zásielky. 13. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná pochybila v prípade doručovania oznámenia o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023, čo spôsobilo, že sa v časti, o ktorú sa poistné zvýšilo, dostala do omeškania. To malo za následok, že v čase, kedy bola práceneschopná, bola posúdená podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. že nemá nárok na nemocenské. Žalobkyňa sa domnieva, že nesprávnym úradným postupom jej žalovaná spôsobila škodu. 14. Záverom žalobkyňa namietla, že doposiaľ nebolo preukázané, akým spôsobom bola platba poistného na sociálne poistenie, ktorého súčasťou je aj poistné na nemocenské poistenie, rozúčtovaná, a teda, či čiastočnou úhradou poistného za mesiace júl a august 2023 nebola vykonaná práve úhrada nemocenského poistenia v celom rozsahu a dlžná zostala iba suma poistného na ostatné druhy poistení. Zákon č. 461/2003 Z. z. pritom v ustanovení § 31 hovorí iba o omeškaní na nemocenskom poistení. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne 15. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla zamietnuť ako nedôvodnú, pričom zotrvala na všetkej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. 16. Čo sa týka preukázania doručenia oznámenia o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023, žalovaná uviedla, že toto sa generuje v informačnom systéme žalovanej automaticky, tak ako aj doručovacia adresa prevzatá z registra iných oprávnení, na základe, ktorého žalobkyňa vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ktorá je poskytnutá Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (konkrétne sa jedná o Licenciu č. oprávnenia 5902/2018, kód registrácie 010201 s dátumom vzniku oprávnenia 30. októbra 2018, na ktorom je uvedená adresa podnikania G. XXXX/XX, E.). Žalovaná preto odmieta tvrdenie žalobkyne, že by pochybila. 17. Žalovaná taktiež nesúhlasila s názorom žalobkyne, že by skutkový stav daného prípadu nebol zistený dostatočne. Žalovaná je naopak toho názoru, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného a opätovne poukázala na skutočnosť, že jej zo zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť informovať samostatne zárobkovo činné osoby o zmene vymeriavacieho základu nevyplýva. 18. Žalovaná k rozúčtovaniu platieb za mesiac júl a august 2023 uviedla, že žalobkyňa vykonala platbu poistného na sociálne poistenie v celkovej výške 443,85 €. Rovnakú sumu poistného na sociálne poistenie odvádzala aj celý predchádzajúci rok a to konkrétne v období od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. Uvedená výška poistného na sociálne poistenie bola odvedená z výšky vymeriavacieho základu 1.338,99 €. Percentuálne sadzby za jednotlivé fondy sociálneho poistenia boli v nasledovnej výške: nemocenské poistenie v percentuálnej sadzbe 4,40 % čo činilo 58,91 €; starobné poistenie v percentuálnej sadzbe 18 % čo činilo 241,01 €; invalidné poistenie v percentuálnej sadzbe 6 % čo činilo 80,33 €; rezervný fond solidarity v percentuálnej sadzbe 4,75 % čo činilo 63,60 €. Od 1. júla 2023 bol vymeriavací základ z ktorého bola žalobkyňa povinná odvádzať poistné vo výške 1.872,39 €, a celková suma poistného na sociálne poistenie bola určená vo výške 620,68 €. Percentuálne sadzby za jednotlivé fondy sociálneho poistenia sa nezmenili, avšak suma nemocenského poistenia vzrástla na 82,38 €; suma starobného poistenia vzrástla na 337,03 €; suma invalidného poistenia vzrástla na 112,34 €; a suma rezervného fondu solidarity vzrástla na 88,93 €. Rozdiel poistného na nemocenské poistenie teda predstavoval sumu 23,47 €. Po prešetrení údajov v informačnom systéme žalovanej nevznikli pochybnosti o zlom rozúčtovaní platieb poistného, a preto považuje žalovaná argumentáciu v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti za správnu a dostačujúcu. Rovnako odmieta argumentáciu žalobkyne, že by nepreukázala omeškania z konkrétnych nemocenským poistením.
19. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa správnemu súd repliku, v ktorej uviedla, že zmenu adresy spolu so zmenou priezviska nahlasovala v novembri 2022. List žalovanej zo 17. februára 2023 jej bol doručený so správnym menom aj adresou. Neskôr doručované plošné ohlásenie o zmene vymeriavacieho základu v roku 2023 do dnešného dňa žalobkyni doručené nebolo. Žalobkyňa opätovne zopakovala, že účastníci právnych vzťahov sa riadia princípom rovnosti a legitímnych očakávaní. Pokiaľ si žalobkyňa ako účastník takýchto vzťahov splnila všetky zákonné povinnosti a žalovanej oznámila zmenu adresy, táto ju zaevidovala, žalobkyňa sa domnieva, že ak je obvyklou praxou, že žalovaná doručuje nové vymeriavacie základy všetkým živnostníkom, aj sama obdrží takéto oznámenie na správnu adresu. Uvedené korešponduje s informáciou verejne dostupnou na oficiálnom webovom sídle žalovanej. V súčasnej dobe sú žalobkyni doručované dokumenty na správnu adresu, no obsahu listín opakovane uvádzané nesprávna, nie aktuálna adresa. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 21. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16. júla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. Podľa § 128 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 461/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. Podľa 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa. Podľa 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
Podľa 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb. 22. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej vo veci nemocenského za obdobie od 29. septembra 2023 do 13. novembra 2023, na ktoré žalobkyňa podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. nemá nárok. Konkrétnym dôvodom nepriznania nároku na nemocenské bola skutočnosť, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná, povinne nemocensky poistená, osoba, si nesplnila povinnosť mať uhradené poistné na nemocenské postenie za obdobie od 14. júla 2020 do 31. augusta 2023, pričom zameškané poistné na nemocenské poistenie, ktoré bolo v sume vyššej ako 5 eur mohla dodatočne uhradiť do 30. septembra 2023 vrátane. Dlžné poistné na nemocenské poistenie však uhradila až 5. októbra 2023. Žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba bola pritom zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného. 23. Na druhej strane žalobkyňa namietala, odvolávajúc sa na zásadu legitímnych očakávaní, že predpokladala, že jej žalovaná oznámi zmenu výšky odvodovej povinnosti tak, ako to mala uvedené na svojom webovom sídle a v zásade tak, ako to učinila aj v prípade iných poistencov. Keďže jej oznámenie o zmene výšky poistného doručené nebolo, mala dôvodne za to, že sa jej odvodová povinnosť nezmenila a poistné platila v pôvodnej výške ako za predchádzajúce obdobie. Z informácie poskytnutej žalovanou pritom dodatočne vyplynulo, že takéto oznámenie bolo žalobkyni zasielané, avšak nie ja adresu, ktorú žalovanej oznámila na doručovanie písomností a na ktorej by si písomnosti skutočne preberala. 24. Správny súd z administratívneho spisu žalovanej zistil, že sa v ňom nachádzajú výpisy z jej informačného systému vzťahujúce sa k obdobiu od 1. júla 2020 do 31. augusta 2023, konkrétne týkajúce sa určenia výšky poistného na sociálne poistenie za obdobie od. 1. júla 2022 do 30. júna 2023 (444,85 € z čoho tvorilo poistné na nemocenské poistenie sumu 58,91 €), určenia výšky poistného na sociálne poistenie za obdobie od. 1. júla 2023 do 30. júna 2024 (620,68 € z čoho tvorilo poistné na nemocenské poistenie sumu 82,38 €), a platieb poistného na sociálne poistenie za mesiace júl až september 2023 vo výške 443,85 €. Dňa 5. októbra 2023 bola ku špecifickému symbolu samostatne za mesiac júl 2023 a za mesiac august 2023 žalobkyňou dodatočne uhradená suma poistného na sociálne poistenie vo výške 176,83 € (teda za každý mesiac zvlášť). V administratívnom spise sa nachádza výpis z kontroly splnenia podmienok nároku na nemocenskú dávku žalobkyne zo 14. novembra 2023, z ktorého je zrejmé, že posudzovaným obdobím bolo obdobie od 1. septembra 2018 do 31. augusta 2023 (správny súd poznamenáva, že registrovaná ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba bola žalobkyňa od 1. júla 2020), pričom poistné na nemocenské poistenie za toto obdobie malo byť zaplatené do 30. septembra 2023, žalovaná neevidovala platbu poistného za august 2023 v sume 23,47 € a za júl 2023 v sume 23,47 €, t. j. dokopy v sume 46,94 €. Ďalej sa v ňom nachádza výpis z informačného systému žalovanej z ktorého vyplýva, že v ňom neeviduje telefonický alebo e-mailový kontakt na žalobkyňu. V tomto výpise sa ďalej uvádza, že žalovaná eviduje trvalý pobyt žalobkyne ako fyzickej osoby na adrese D. XXX/XX, E. od 30. septembra 2022. V informačnom systéme žalovanej sa zároveň nachádza doručovacia adresa žalobkyne, ktorá je zároveň adresou podnikania, G. XXXX/XX, E., prevzatá z registra iných oprávnení poskytnutá Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Správny súd konštatuje, že skutkový stav čo do úhrady platieb poistného na sociálne poistenie ako celku a ich výšky za jednotlivé mesiace medzi účastníkmi konania sporným nebol. 25. Správny súd, vychádzajúc zo všeobecnej právnej úpravy vzniku nároku na nemocenské dávky a zisteného skutkového stavu konštatuje, že § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. kogentne ustanovuje podmienky priznania nemocenského, keď jednou z nich je uhradenie nemocenského poistenia v jeho celosti (za rozhodujúce obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky), prípadne jeho dodatočné doplatenie v zákonom prísne stanovenej lehote, avšak najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Žalobkyňa dlžné poistné na nemocenské poistenie v sume 46,94 € síce dodatočne uhradila, avšak až 5. októbra 2023, pričom zákonná lehota uplynula už dňa 30. septembra 2023. 26. Za správnu a súladnú s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov považuje správny súd argumentáciu žalovanej, podľa ktorej žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. neumožňuje odstrániť tvrdosť § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., napríklad v prípadoch, kedy samostatne zárobkovo činná osoba neuhradila poistné na nemocenské poistenie včas z dôvodu omylu stojaceho na jej strane, nevedomosti, ťaživej životnej situácie a podobne (pozri napríklad rozsudok Správneho
súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/20/2021 z 13. júna 2022, a sp. zn. 6Sas/3/2023 z 5. augusta 2023, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/79/2022 z 23. októbra 2025, či práve žalobkyňou rozporovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/70/2020 z 30. júna 2021, na ktorý nadväzujú aj ďalšie rozsudky kasačného súdu, napríklad sp. zn. 6Ssk/3/2023 z 29. mája 2024). Výnimkou nie je ani neoznámenie zmeny výšky poistného žalovanou, keďže takáto povinnosť jej zo zákona nevyplýva a prípadné oznámenie realizuje fakultatívne. Oznamovacia povinnosť žalovanej podľa § 226 ods. 1 písm. m) zákona č. 461/2003 Z. z. sa týka iných skutočností, resp. oznámenie výšky poistného je žalovaná povinná oznamovať iba v nadväznosti na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, no nie už následne, pri zmene skutočností (vymeriavacieho základu), ktoré majú vplyv na výpočet poistného. 27. Náležitá preto nemôže byť ani argumentácia o legitímnych očakávaniach samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože tá má naopak zákonnú povinnosť vychádzajúcu z ustanovení § 128 ods. 1 písm. a) bod 3., § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a 7, § 143 ods. 1 a 3 a § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. realizovať platby poistného v správnej výške, so správne zadaným variabilným a špecifickým symbolom a v zákonom ustanovenej lehote splatnosti, pričom za správnosť a včasnosť platieb sama zodpovedá. Inými slovami, zmienená zásada má v oblasti sociálneho poistenia striktné limity, pretože nemôže byť aplikovaná nad rámec kogentnej zákonnej úpravy a nemôže ospravedlniť nesplnenie zákonnej odvodovej povinnosti zo strany poistenca. Vymeriavací základ pre výpočet poistného je pritom poistencovi, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, dôverne známy z výkonu jeho samostatnej zárobkovej činnosti a sadzba poistného vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.. 28. Irelevantná je preto obrana žalobkyne, ktorá sa domnieva, že omeškanie úhrady poistného na nemocenské poistenie zavinila žalovaná v dôsledku doručovania oznámenia o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 na nesprávnu adresu, čím jej znemožnila sa fakticky oboznámiť so skutočnosťou, že sa výška jej poistného zmenila. Pre osvedčenie splnenia zákonnej povinnosti poistenca uhrádzať poistné riadne a včas nie je rozhodujúce zodpovedať otázku, či mu pred tým, ako sa dostal do omeškania s jeho úhradou, bolo alebo nebolo účinne doručené oznámenie žalovanej o zmene výšky poistného. Takéto zisťovanie je popri primárnej a zákonnej existencii zodpovednosti poistenca za správnu a včasnú úhradu poistného na sociálne poistenie, ktorú nemôže predchádzať zákonom neuložená povinnosť žalovanej, napokon úplne bezvýznamné. Správny súd preto nepovažoval vykonanie dokazovania na preukázanie účinného doručenia oznámenia o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 za potrebné pre právne posúdenie veci, práve naopak, bolo by nadbytočné. 29. Keďže žalovaná nemala pochybnosti o úhradách jednotlivých platieb poistného na sociálne poistenie a ich výškach, a tieto žalobkyňa ani nenamietala, postupovala správne, keď žalobkyni nárok na nemocenské nepriznala z dôvodu, že nemala uhradené nemocenské poistenie v období od 14. júla 2020 do 31. augusta 2023 a doplatenie poistného na nemocenské poistenie bolo realizované až po zákonom ustanovenej lehote t. j. v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. 30. Čo sa týka námietky nepreukázania oneskorenej úhrady poistného na nemocenské poistenie, pretože žalobkyňa čiastočné platby poistného za mesiace júl a august 2023 realizovala (teda, či neprichádza do úvahy výklad, že by žalovaná priradila čiastočnú platbu poistného na sociálne poistenie na úhradu celej časti poistného na nemocenské poistenie), správny súd uvádza, že aj táto námietka je nedôvodná. Žalovanej nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. oprávnenie priorizovať platbu poistného na určité druhy poistného, prípadne, že by tak mohla učiniť na základe vlastného uváženia alebo žiadosti poistenca, napríklad za účelom osvedčenia splnenia podmienok a vzniku nároku na určitú dávku. Vychádzajúc z ustanovenia § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je naopak žalovaná povinná akúkoľvek prijatú platbu poistného (v nesprávnej sume) podľa predpísaného variabilného a špecifického symbolu priradiť ku konkrétnemu poistencovi a túto platbu rozpočítať na jednotlivé druhy poistení za daný kalendárny mesiac pomerne. Nemohlo byť preto sporné, či žalobkyňa uhradila alebo neuhradila poistné na nemocenské poistenie v celej výške, pretože k úplnej úhrade poisteného na nemocenské poistenie by mohlo dôjsť iba za predpokladu uhradenia plnej sumy poistného na sociálne poistenie ako takého. 31. Správny súd, vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie a keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne o nesprávnom doručovaní oznámenia o zmene vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti zo 6. júla 2023 na čo malo nadväzovať nesprávne právne posúdenie veci, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.