Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/24/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloš Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, sudkyne spravodajkyne, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: P. Q. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. nad Y. XXX, t.č. bytom S., K. X, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matky Q. M., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom T. nad Y. XXX, t.č. bytom S., K. X, právne zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou a otca Q. R., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom v Humennom, Brestovská 123/23, za účasti Krajskej prokuratúry v Prešove, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -223 zo dňa 17.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. -239 zo dňa 05.05.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. -378 zo dňa 19.10.2022 tak, že zveruje maloletého P. Q. R., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od nedele nepárneho týždňa od 19:00 hod. do nedele párneho týždňa do 19:00 hod., kedy starostlivosť preberá otec.

II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške po 200,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 10. dňa od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.“

2. Rozsudok odôvodnil tým, že návrh bol podaný otcom maloletého, ktorý žiadal zmeniť pôvodný rozsudok Okresného súdu Humenné tak, že maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždenných intervaloch s úpravou prázdnin a sviatkov a s neurčením vyživovacej povinnosti. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rodičia maloletého P. sa zoznámili v K., kde po čase

začali žiť v spoločnej domácnosti. Z dôvodu, že matka túžila po domove, sa presťahovali na B., kde si kúpili rodinný dom. V marci 2019 matka s maloletým P. Q. opustila natrvalo spoločnú domácnosť a od tejto doby pretrvávajú problémy pri stretávaní sa otca so synom. Otec ako štátny občan K. ostal žiť na B. kvôli synovi a za prácou vycestovával podľa potreby a X rokov sa snaží dosiahnuť, aby mohol tráviť so synom čo najviac času. Matka jeho snahu a vzájomný vzťah so synom nepodporuje, ako rodičovi mu nedôveruje a jej návrh bol, aby styk syna s otcom upravený nebol, s čím nesúhlasil kolízny opatrovník, pretože by sa ich stretnutia vôbec nerealizovali. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že maloletý P. má k otcovi pozitívny vzťah, inklinuje k nemu viac ako k matke a je si s otcom povahovo bližší, ako s ňou. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vyšší vek maloletého (X rokov) oproti predchádzajúcim súdnym konaniam, ako aj na šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorými neboli zistené nedostatky v starostlivosti otca o syna a ani znaleckým posudkom neboli spochybnené jeho rodičovské zručnosti a schopnosť postarať sa o dieťa. Námietka matky ohľadom výkonu práce otca v zahraničí nie je podľa názoru súdu prvej inštancie prekážkou starostlivosti o maloletého, pretože otec nie je zamestnancom v zahraničí, nepracuje na turnusy, ale je konateľom spoločnosti A.J.L.,s.r.o. so sídlom v L.. Doterajší model zabezpečovania starostlivosti o maloletého matkou ako rezidenčným rodičom a stretávanie sa otca so synom na základe úpravy styku súdnym rozhodnutím sa ukázal ako nefunkčný, o čom svedčí aj konanie o výkon rozhodnutia (sp.zn. ) a aj skutočnosť, že otec opakovane kontaktuje políciu kvôli neuskutočneniu stretnutí so synom a podáva oznámenia o zmarení stretnutí s ním. Zmenu osobnej starostlivosti o maloletého na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov považuje súd prvej inštancie za najlepší model starostlivosti aj vzhľadom na závery znaleckého posudku. Určenie výživného vo výške 200 € mesačne zo strany otca súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otec uviedol na pojednávaní výšku svojho čistého mesačného príjmu v sume 1600 € a navrhol, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude matke prispievať sumou 200 € mesačne, čo súd prvej inštancie považoval za sumu, ktorá zabezpečí maloletému P. rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s tým, že žiadala, aby v súlade s ustanovením krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, alebo aby podľa , z dôvodov uvedených v paragrafe 365 ods. 1 písm. b), f), h) rozsudok zrušil a podľa vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Porušenie procesných práv vidí v tom, že súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, hoci neúčasť na pojednávaní bola riadne a včas ospravedlnená prostredníctvom právneho zástupcu. Týmto postupom súd nepriamo zasiahol aj do ochrany najlepšieho záujmu maloletého, keďže matke znemožnil hájiť jeho potreby a prezentovať dôkazy o jeho zdravotnom a psychickom stave. Poukázala na to, že v priebehu konania neboli zohľadnené lekárske správy o zdravotnom stave maloletého, ani odborné psychologické správy o jeho psychickej záťaži a potrebe stabilného rodinného prostredia. Tieto dôkazy preukazujú, že po pobytoch u otca sa zdravotný a psychický stav syna opakovane zhoršuje, pričom otec nedodržiava odporúčaní pokojový režim a nevykazuje dostatočnú opatrnosť pri ochoreniach dieťaťa. V odvolacom konaní predložila nové lekárske správy ošetrujúcej pediatričky, ktoré potvrdzujú zvýšenú chorobnosť dieťaťa a odborné stanovisko W.. Z. A., klinickej psychologičky a psychoterapeutky, ktorá syna dlhodobo vedie. Tieto nové dôkazy majú zásadný vplyv na posúdenie, či je striedavá starostlivosť v súlade s najlepším záujmom maloletého. Zároveň sa vyjadrila k znaleckému posudku W.. Q. M., W.., ktorý považuje za neúplný a nesprávny. Otázky kladené znalcovi súdom boli nesprávne v tom zmysle, že nereflektovali skutočný predmet konania - posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky striedavej osobnej starostlivosti, ale obmedzili sa len na všeobecný psychologický opis. Znalec neposudzoval rodičovskú spôsobilosť v plnom rozsahu podľa Zákona o rodine , ale iba z psychologického hľadiska, bez zohľadnenia praktických a časových možností otca. Znalecký posudok nie je objektívny, je nepreskúmateľný a nepostačujúci na rozhodnutie o zmene formy osobnej starostlivosti. Neobsahuje komplexné posúdenie praktických, zdravotných, vzdelávacích ani vývinových potrieb dieťaťa, hoci znalec mal k dispozícii celú zdravotnú kartu maloletého. Matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd vyhodnotil znalecký posudok ako nepostačujúci podklad pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti a uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie o nové, komplexné znalecké posúdenie, ktoré zohľadní reálnu pracovnú prítomnosť otca, jazykovú bariéru, schopnosť zabezpečiť školské povinnosti, zdravotný stav maloletého a odporúčania klinickej psychologičky. Matka ďalej uviedla, že vadu rozsudku vidí aj v nedostatočnom posúdení rodičovských kompetencií a v posúdení časovej dostupnosti otca, ktorý

pracuje v zahraničí, počas pobytu mimo územia Slovenskej republiky nie je schopný zabezpečovať každodennú osobnú starostlivosť synovi a ani počas pobytu doma nedodržiava stanovený režim, neprejavuje sústavný záujem o jeho školské, zdravotné a výchovné potreby. Jedným z podstatných aspektov, ktoré súd prvej inštancie úplne opomenul je jazyková bariéra otca aj jej zásadný dopad na vzdelávanie maloletého a jeho každodennú domácu prípravu do školy. Otec je cudzinec a so synom komunikuje v anglickom jazyku, pričom tento nedostatok sa zásadne prejavuje pri školských povinnostiach. Tento fakt potvrdzuje aj komunikácia rodičov, v ktorej otec opakovane žiada matku o preklady textov, alebo na školské povinnosti nereaguje vôbec. Ona je v dlhodobom, pravidelnom kontakte so školou, triednou učiteľkou a vychovávateľkou. Nedostatok jazykovej kompetencie u otca má preto priamy negatívny vplyv na plnenie školských povinností. Preto navrhla, aby odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil ako zásadnú zákonnú prekážku efektívnej spolupráce otca so školou. V závere odvolania poukázala na správu z psychoterapeutického vedenia maloletého P. Q. W.. Z. A., z ktorej vyplýva, že dieťa má ťažkosti v emocionálnej oblasti, má zvýšenú úzkosť, problémy s adaptáciou na zmeny a výkyvy správania. Psychologička odporučila zachovať jednoznačný režim dňa, stabilné prostredie a konzistentné výchovné prístupy. Výslovne upozorňuje, že časté striedanie domácností, rozdielne pravidlá a nedostatok predvídateľnosti by mohli viesť k zvýšeniu úzkosti, k poruchám spánku, k zhoršeniu školského výkonu, či k prehĺbeniu jeho emočných ťažkostí. Tieto odborné závery sú v priamom rozpore s modelom striedavej osobnej starostlivosti. Ako odvolateľka žiada, aby sa odvolací súd oboznámil s dôkazmi, a to odborným vyjadrením psychoterapeutky maloletého, lekárskou správou ošetrujúcej pediatričky, správami ÚPSVaR o priebehu a neuskutočnení stretnutí , fotodokumentáciou a komunikáciou o nedodržiavaní dohôd otca, potvrdením o pracovnom režime a pobytoch otca mimo územia SR. Zároveň žiadala, aby odvolací súd nariadil nové komplexné znalecké skúmanie, ktoré zohľadní reálnu časovú dostupnosť otca, jeho pracovné cesty, jazykovú bariéru, schopnosť zabezpečiť školské povinnosti a zdravotné a psychické potreby maloletého.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník (ÚPSVaR Humenné) podaním zo dňa 10.12.2025 v ktorom poukázal na obsah svojho vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 17.10.2025, kde hovoril o tom, že maloletý nemá u oboch rodičov vytvorené rovnako hostinné podmienky, čo sa striedavej osobnej starostlivosti týka a s tým súvisia aj jeho obavy z jeho ďalšieho psychického a sociálneho vývinu, ktoré sú už teraz dôvodom jeho psychoterapeutických sedení. V súlade s vypracovaným znaleckým posudkom nevidí problém v tom, že by maloletý nechcel tráviť s otcom čas v rozmedzí, ako bolo o striedavej osobnej starostlivosti súdom prvej inštancie rozhodnuté, ale v tom, že matka túto možnosť nepripúšťa, neustále ju spochybňuje, pričom maloletý toto jej vnútorné nastavenie pozná a snaží sa mu prispôsobovať tak, aby jej neubližoval, keďže je jednou z dvoch jeho najbližších vzťahových osôb. Z pohľadu kolízneho opatrovníka maloletých P. nepochybne zažíva už dlhodobo konflikt lojality, pričom je presvedčený, že za všetko hovoria aj ním predložené záznamy z pohovorov, ktoré odvolaciemu súdu predložil spolu s vyjadrením k odvolaniu. Nejedná sa o spochybňovanie záverov znaleckého dokazovania, naopak, závery korešpondujú s jeho zisteniami, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť synovi, v prípade striedavej starostlivosti musia obaja prestať spochybňovať druhého rodiča v očiach maloletého, vytvoriť bezpečné prostredie a umožniť synovi pred každým z nich prejaviť svoje prirodzené emócie vo vzťahu k druhému rodičovi. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v S. odporúčal rodinu na spoluprácu s E. B., pracovisko S. s cieľom vykonávania opatrení na podporu rozvoja vzájomnej dôvery v rodičovské kompetencie a podporu otvorenej a rešpektujúcej komunikácie medzi rodičmi s cieľom vytvárať pracujúce rodičovstvo.

5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, veľmi dôsledne a vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie za účelom získania všetkých, právne rozhodných skutočností pre posúdenie uvedenej právnej veci. Je toho názoru, že odvolaním matkou napadnutý rozsudok je vydaný v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd správne posúdil a vyhodnotil dôkazy, ktoré mu boli predložené a vykonal všetky dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením sa stotožnil v celom rozsahu. Z jeho pohľadu matka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zmenu predmetného rozsudku, preto s jej odvolaním nesúhlasí. Tvrdenia, že nebola prítomná na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol, čo má byť dôvodom na zamietnutie rozsudku, považuje za účelové, s úmyslom brániť v riadnom pokračovaní v konaní a v konečnom rozhodnutí, keďže konania o úpravu práv a povinností k maloletému sa vedú od roku 2019, na pojednávaní dňa 17.10.2025 bola riadne zastúpená, preto súd mohol procesne konať aj bez jej prítomnosti. K znaleckému dokazovaniu uviedol, že v jeho priebehu súdny znalec preskúmal všetky okolnosti, maloletý P. sa

vyjadril sám za seba, bez prítomnosti matky, pričom s otcom a s matkou strávil znalec veľa času a tiež pozoroval interakcie maloletého s nimi oboma. Matka v priebehu konania robila všetko preto, aby maloletého P. X rokov oddeľovala od neho a od rodiny, ignorovala neodkladné opatrenie z roku 2020, ako aj akékoľvek súdne nariadenie a rozhodnutie a tiež ignorovala neodkladné opatrenie z leta roku 2025.Obviňujeho z akejkoľvek choroby alebo infekcie, ktorú maloletý mal alebo má a tiež odmieta tvrdenia matky, ktorá ho obviňuje z nedodržiavania odporúčaní lekárov, pričom ona je tá, ktorá ho X rokov neinformovala o žiadnom zdravotnom probléme, ani o návšteve lekára, až kým ju o to opakovane nežiadal. Odmieta tiež spochybňovanie jeho pracovného času a jeho dostupnosť, jeho schopnosť plniť si školské povinnosti, ako aj jazykovú bariéru. V konaní uviedol, že bude aktívny v rámci starostlivosti o maloletého, vyhlásil, že nikam nebude cestovať a že syna nenechá v starostlivosti inej osoby, keď sa bude mať o neho on starať. Od roku 2020 podniká na Slovensku a pracovnú dobu si vie prispôsobiť tak, aby mohol P. zabezpečiť plnú starostlivosť v priebehu striedavej osobnej starostlivosti. Zahraničnú prácu a cestovanie ukončil. Zároveň poprel jazykovú bariéru, keďže so synom komunikuje od narodenia a ako vysokoškolsky vzdelaný inžinier s mnohými certifikátmi je pre svojho syna najlepší vzor v jeho vzdelávaní. Zároveň ho učí vyššiu úroveň anglického jazyka, čo mu poskytuje viac príležitostí na vzdelávanie v budúcnosti. K znaleckému posudku, ktorý matka namietala v odvolaní uviedol, že vychádza zo skutočných a preukázaných informácií a dôkazov o živote maloletého až doteraz, vrátane správania matky a otca. V závere vyjadrenia poukázal na to, že zo strany matky dlhodobo dochádza k pochybeniam, nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia, nerešpektovanie otca ako rodiča v živote maloletého syna a k bráneniu styku otca s maloletým. S prihliadnutím na dĺžku konania a na markantné porušenia súdneho rozhodnutia matkou, bolo dôvodné, zákonné a spravodlivé rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Preto navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Právny zástupca otca na jeho výslovnú žiadosť založil do spisu „oficiálny podnet na prešetrenie odborného postupu, vedomého marenia práv zákonného zástupcu a zaujatosti lekára“ v ktorom žiadal o dôsledné prešetrenie odborného postupu lekárky a jej zjavnej zaujatosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou proti pediatričke V.. J. C..

6. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vydaný na základe úplne zisteného skutkového stavu po vykonaní rozsiahleho a dôsledného dokazovania. Rozsudok zodpovedá súdnemu rozhodnutiu vydanému v záujme zabezpečenia stabilného prostredia a starostlivosti o maloletého P. Q., ktorá je, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, zabezpečená u jeho oboch rodičov. Na základe uvedeného považuje odvolanie matky za nedôvodné. K písomným vyjadreniam kolízneho opatrovníka a otca sa nevyjadril.

7. Doplnením odvolania zo dňa 15.05.2026 matka popísala nové skutočnosti, ktoré nastali po jeho podaní a ktoré z jej pohľadu majú význam pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého. Uviedla, že počas pobytu u otca bol maloletý P. vystavený nevhodnému správaniu (iný chlapec mu na elektronickom zariadení púšťal nevhodný obsah a fyzicky ho kontaktoval v intímnej oblasti ) bez primeraného dohľadu dospelej osoby, pričom zároveň došlo k zlyhaniu povinnosti otca informovať ju o tak závažnej udalosti týkajúcej sa bezpečia a psychického zdravia maloletého. Zároveň v doplnenom odvolaní reagovala na tvrdenia otca, ktorými spochybnil postup ošetrujúcej pediatričky, ktorá postupovala odborne a v súlade s medicínskou praxou, keď maloletého opakovane odosiela na doplňujúce vyšetrenia k odborným lekárom. Otec má objektívnu možnosť komunikovať s pediatričkou, napriek tomu ju za posledné X roky navštívil iba raz, a to za účelom vyžiadania dokumentácie. Tvrdenie otca o údajnom zadržiavaní dokumentácie sú nepravdivé a účelové, keďže mal reálne k dokumentácii prístup a bola mu vydaná bez akýchkoľvek prieťahov. Za vyššie uvedených okolností, kedy došlo k zlyhaniu rodičovského dohľadu a zároveň k nesplneniu povinností informovať druhého rodiča o tak závažnej skutočnosti, otec nie je schopný zabezpečiť pre syna bezpečné, stabilné a zdravotne vhodné prostredie.

8. Odvolanie matka doplnila aj podaním zo dňa 02.06.2026 v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jej názoru súvisia s posúdením najlepšieho záujmu maloletého a ktoré opätovne žiadala zohľadniť v rozhodnutí vo veci. Poukázala na to, že aj keď otec tvrdí, že je schopný si prispôsobiť svoje pracovné povinnosti potrebám maloletého, nevyužíva ani rozsah styku, ktorý bol určený rodičovskou dohodou. Keďže ani nevyužíva čas na základe dohody, je z jej pohľadu problematické, aby súčasne požadoval rozšírenie stretávaní sa a je potrebné zohľadniť aj jeho pracovné povinnosti, jeho prípadnú neprítomnosť alebo zmeny plánov. Vzhľadom na odporúčanie psychologičky, podľa ktorej je potrebné zachovať pre maloletého stabilné a pokojné prostredie, považuje za dôležité, aby k tomu smerovalo každé rozhodnutie súdu. Má za to, že by maloletý nemal byť zaťažovaní informáciami o súdnych sporoch medzi rodičmi,

pretože zvyšujú jeho psychickú záťaž a prispievajú k vnútornému konfliktu medzi nimi. Tieto skutočnosti neuvádza s cieľom obmedzovať vzťah maloletého s otcom, naopak je presvedčená, že potrebuje mať zachovaný kvalitný vzťah s nimi oboma. Považuje však za dôležité, aby nebol zaťažovaní konfliktom medzi rodičmi, aby nebol v situáciách, v ktorých má posudzovať správanie jedného rodiča voči druhému a aby mu bolo umožnené vytvárať si vlastný vzťah k nim obom, bez pocitu viny alebo zodpovednosti za nezhody medzi dospelými. Preto žiadala, aby tieto skutočnosti boli zohľadnené pri rozhodovaní odvolacím súdom.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil v celom rozsahu.

12. Odvolací súd mal preukázané, že rodičia, ktorí sú rozdielnej národnosti a ktorí sa rozhodli žiť spoločne na Slovensku, sa nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletého P. Q.. Komunikácia medzi nimi nefunguje, navzájom spochybňujú svoje rodičovské schopnosti a zručnosti, čo vedie k spochybňovaniu vlastnej identity maloletého, k pochybnostiam o jeho vlastnej hodnote a k prijatiu reálneho obrazu o rodine a vlastných rodičoch, ktorí okrem kladných vlastností majú aj tie negatívne. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že maloletý P. má k otcovi pozitívny vzťah, inklinuje k nemu viac ako k matke a je si s ním povahovo bližší. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že doterajší model na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, pri ktorom bola rezidenčným rodičom matka, sa v priebehu rokov ukázal ako nefunkčný, o čom svedčí aj prebiehajúce konanie o výkon súdneho rozhodnutia ( sp. zn. ), ako aj skutočnosť, že otec opakovane kontaktujte políciu kvôli neuskutočneným stretnutiam so synom a podáva oznámenia o marení stretnutí s ním. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že maloletý P. inklinuje k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ktorú súd určil v týždenných intervaloch. Rodičovské zručnosti otca neboli spochybnené ani znaleckým posudkom, ani kolíznym opatrovníkom, ktorý súhlasil so závermi znaleckého posudku a ktoré korešpondujú s jeho zisteniami, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť svojmu synovi riadnu starostlivosť, musia však prestať spochybňovať jeden druhého v očiach maloletého, pretože to výrazne narúša jeho osobnú integritu. Zároveň ich povinnosťou je vytvoriť bezpečné prostredie a umožniť mu tak prejaviť prirodzené emócie pred každým z nich vo vzťahu k druhému rodičovi.

13. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa porušenia jej procesných práv odvolací súd uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a jej právne zastúpenie právnym zástupcom súd prvej inštancie procesne nepochybil, keďže bola predtým v konaní riadne vypočutá a počas jej neprítomnosti na poslednom pojednávaní ju zastupoval jej právny zástupca, ktorý bol s celou vecou riadne oboznámený a prezentoval jej stanovisko k návrhu. K ďalšej odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie si nevyžiadal lekárske správy o zdravotnom stave maloletého, ktorý navštevuje klinickú psychologičku a má zvýšenú chorobnosť, odvolací súd uvádza, že tieto správy neboli potrebné pre náležité zistenie skutočného stavu. Súd vychádzal zo znaleckého posudku a ostatných vykonaných dôkazov, skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd dodáva, že sa s odbornými správami oboznámil v odvolacom konaní a z ich záverov jednoznačne vyplýva potreba jednotného prístupu k výchove maloletého, kooperácia rodičov a vytvorenie stabilného rodinného prostredia, čo však neznamená, že by to nemohlo byť v dvoch domácnostiach, v ktorých by sa každý z rodičov venoval maloletému na základe vopred dohodnutých, presne stanovených pravidiel, s ktorými by obaja rodičia súhlasili a spolupracovali na všetkých podstatných oblastiach dôležitých pre harmonický vývoj maloletého. K odvolacej námietke týkajúcej sa neúplnosti a nesprávnosti znaleckého posudku odvolací súd uvádza, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru psychológie, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, v ktorom odpovedal na všetky súdom položené otázky, objektívne zhodnotil rodičov aj maloletého na základe štúdia spisu, rozboru anamnézy, explorácie a psychologického vyšetrenia a dospel k záverom, ktoré uviedol v znaleckom posudku. Z odpovede na piatu otázku jednoznačne

vyplýva, že : „maloletý inklinuje k otcovi, napriek tomu, že otec je kvôli práci často dlhší čas neprítomný v mieste bydliska. Otec a syn sú si povahovo bližší než syn a matka. Maloletý jednoznačne preferuje striedavú osobnú starostlivosť“. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa nedostatočnosti rodičovských zručností a kompetencií otca, nepravidelnosť pracovného režimu otca s vycestovávaním do zahraničia, jazyková bariéra a nedostatok jazykovej kompetencie pri školských povinnostiach maloletého boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, otec sa k uvedeným námietkam kompetentne vyjadril vo svojich vyjadreniach k odvolaniu a boli posúdené aj pri znaleckom dokazovaní.

14. Dopĺňacie odvolacie námietky matky nemali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, keďže sa opätovne týkali nedostatočnosti rodičovských kompetencií otca, k čomu je potrebné uviesť, že rodičia za týmto účelom absolvovali odborné poradenstvo a otec k nim zaujal stanovisko v súlade s najlepším záujmom maloletého (ukončenie práce v zahraničí, osobná prítomnosť v čase určenom na starostlivosť o maloletého a pod.). Pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom je dôležité, že maloletému bolo v priebehu konania umožnené vysloviť svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť a popísať svoj vzťah k obom rodičom, čomu súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti, v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže matka v odvolaní konkrétne nenamietala určenie, ani výšku výživného, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku aj čo sa týka povinnosti prispievať otca na výživu maloletého P. sumou 200 € mesačne v rámci striedavej osobnej starostlivosti, tak ako to aj sám navrhol.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu postupom podľa v spojení s .

16. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak ustanovuje inak (napr. v ustanovenia podľa až 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení .

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).