Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/2/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: A. B. C., D., so sídlom E. XX, XXX XX C., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. X, XXX XX I., o zaplatenie 4 350,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -112 z 08.10.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -112 z 08.10.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.002,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1.002,58 eur od 29.11.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 53,9 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. , , , , až 4 o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (ďalej len „ Z. z“), v znení neskorších predpisov, až 4, , , , až 5 a , , ods. 3 a , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytovania právnych služieb (ďalej len „“), až 5 a o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov a až 4, , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom bola uzavretá ústnou formou zmluva o poskytovaní právnych služieb (mandátna zmluva) v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/XX/XXXX, kde žalovaný vystupoval v pozícii poškodeného a žalobca ako splnomocnenec poškodeného. Rovnako nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá aj zmluva o poskytovaní právnych služieb (mandátna zmluva) v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/XX/XXXX, kde bol žalovaný v pozícii obvineného, neskôr obžalovaného. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať tiež ako spotrebiteľský vzťah založený na mandátnej zmluve (zmluvách), kde žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa právnych služieb a žalovaný v pozícii spotrebiteľa využívajúceho služby poskytované žalobcom. V oboch trestných veciach bolo žalobcom vyhotovené vyúčtovanie za zastupovanie žalovaného v týchto konaniach, pričom predmetom tejto žaloby je nárok na zaplatenie sumy 4 350,44 eur, ktoré predstavujú odmenu za zastupovanie žalovaného v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX, kde bol v pozícii poškodeného. V konaní bolo sporné, aká suma, kedy a za ktoré z vyššie uvedených konaní bola žalobcovi uhradená zo strany žalovaného. Žalobca totiž tvrdil, že žalovaný uhradil dňa 23.04.2021 sumu 3 000 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu dlhu, ktorý vznikol v konaní . Tento dlh predstavoval podľa vyúčtovania 2 334,79 eur. Zvyšnú sumu 665,21 eur započítal žalobca na úhradu dlhu za zastupovanie v konaní XX/XX/XXXX, pričom neuhradená mala zostať ešte suma 4 350,44 eur, ktorú žalobca vymáha touto žalobou. Žalovaný naopak tvrdil, že 23.04.2021 osobne žalobcovi uhradil sumu 6.000 eur ako zálohu vo vtedy vedenom trestnom stíhaní. Zároveň tvrdil, že 01.12.2021 mala žalobcovi uhradiť matka žalovaného sumu 5 000 eur. Pokiaľ ide o úhradu sumy 6 000 eur dňa 23.4.2021, dospel k záveru, že zo strany žalovaného v tomto smere nebolo unesené dôkazné bremeno, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že dňa 23.04.2021, kedy došlo k ich stretnutiu v sídle advokátskej kancelárie žalobcu, uvedenú sumu žalobcovi odovzdal. Nič to však nemení na skutočnosti, že vo vzťahu k úhrade sumy 3 000 eur žalobcovi bola v skutkových tvrdeniach strán sporu zhoda. Dôkazná povinnosť týkajúca sa odovzdania platby nad uvedenú sumu žalovaným (teda nad sumu 3 000 eur uznanú žalobcom) stíha žalovaného a nie žalobcu, a pokiaľ ten nepreukázal zaplatenie tvrdenej sumy, súd prvej inštancie mal za to, že takáto suma ním zaplatená nebola. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo).

4. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalovaného vo vzťahu k úhrade sumy vykonanej dňa 01.12.2021, súd prvej inštancie vyhodnotil medzi stranami ako nesporné, že žalovaný bol v tom čase vo K. K. K. L. M. K. K. D. L. M. K. N. O. H. K. I. (P. Q. „R. D. R. I.“), preto z jeho strany k žiadnej úhrade dôjsť nemohlo. Po posúdení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd prvej inštancie k záveru, že dňa 01.12.2021 došlo zo strany matky žalovaného k odovzdaniu peňazí žalobcovi, avšak nie sumy 5 000 eur, ako bolo tvrdené žalovaným, ale len sumy 3 000 eur. Súd vychádzal jednak z výsluchu svedkyne - H. B., z výsluchu žalovaného, ako aj z predložených listinných dôkazov (najmä z vyčíslenia trov z 15.05.2023, potvrdenia o predvedení žalovaného v R. D. R. I. dňa 01.12.2021, zápisníc o výsluchu svedka a obvineného na O. I. dňa 01.12.2021). Svedkyňa H. B. (matka žalovaného) vypovedala, že potom, čo jej syn volal z K., že je potrebné doniesť advokátovi peniaze, sa dňa 01.12.2021 stretla so žalobcom pri I. okolo 09.00 hod. Žalobca jej mal oznámiť, že ešte musí niečo vybaviť, a preto má svedkyňa počkať. Svedkyňa čakala najmenej hodinu. Keďže stále neprichádzal a jej bola počas čakania na žalobcu zima, išla k svojim sestrám na K. R.. Napokon jej žalobca zavolal a stretli sa okolo 10.30 hod. až 11.00 hod. Následne mali ísť do parku pri pošte, kde mal žalobca peniaze od svedkyne prijať v obálke. Peniaze prepočítať nechcel, potvrdenie jej nevydal. Z predložených listinných dôkazov ustálil, že žalobca sa dňa 01.12.2021 skutočne nachádzal v I., kde mal v ten deň úkony v R. D. R. I. (teda sa nachádza na R. C. M. X). Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že sa žalobca ponáhľal, pretože musel niečo vybaviť, preto ho mala počkať, čo korešpondovalo so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov. Svedkyňa tiež vypovedala, že vzhľadom na to, že jej bola zima, navštívila počas čakania svoje sestry bývajúce na K.. Následne tvrdila, že k opätovnému stretnutiu so žalobcom došlo okolo 11.00, čo súhlasí s tou skutočnosťou, že úkon žalobcu na O. I. I. bol skončený o 10.45 hod., teda k stretnutiu svedkyne a žalobcu mohlo dôjsť tak, ako opísala svedkyňa. Tieto okolnosti ohľadne úkonov žalobcu na polícii uvedeného dňa svedkyňa nemala ako vedieť pred výsluchom, nakoľko listinné dôkazy potvrdzujúce úkony na I. dňa 01.12.2021 predložila súdu právna zástupkyňa žalobcu až po jej výsluchu a sedia aj porovnávané časové súvislosti. Uvedené okolnosti tak podľa súdu prvej inštancie svedčia o

pravdivosti tvrdení svedkyne. Nadväzne súd prvej inštancie uzavrel, že predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobkyňa mohla mať bez akýchkoľvek pochybností k dispozícii len sumu 3 000 eur, nakoľko dňa 19.11.2021 vybrala z bankomatu zo svojho účtu 2 000 eur a dňa 01.12.2021 o 09.50 hod. sumu 1 000 eur. S ohľadom na opísané časové a logické súvislosti, mal súd prvej inštancie za to, že dňa 01.12.2021 došlo k odovzdaniu sumy 3 000 eur z rúk svedkyne do rúk žalobcu. Uvedené podľa súdu prvej inštancie potvrdzuje aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia z 15.05.2023 adresované žalovanému, z ktorého vyplýva, že dňa 01.12.2021 bola žalobcom prijatá úhrada vo výške 3 000 eur (prijatie uvedenej sumy k inému trestnému konania, ako je predmetom tohto konania, resp. jej započítanie k inej trestnej veci nebolo zo strany žalobcu ani tvrdené, ani nevyplýva z vykonaného dokazovania). Keďže žalovaný bol v tom čase preukázateľne v R. D. R., mohla túto úhradu vykonať jedine jeho matka, čo napokon tiež nasvedčuje pravdivosti jej výpovede, v rozsahu tejto sumy. Pokiaľ však ide o peňažné prostriedky nad túto sumu (t.j. nad 3 000 eur), uvedené nebolo zo strany žalovaného preukázané. Vo vzťahu k tvrdeniu, že matka žalovaného mala tieto prostriedky v sume presahujúcej 3 000 eur k dispozícii doma a tieto mala následne odovzdať dňa 01.12.2021 žalobcovi, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. So zreteľom na opísané výpoveď svedkyne (pod prísahou) nehodnotil ako účelovú a nedôveryhodnú len z titulu, že medzi ňou a žalovanou sa jedná o príbuzenský vzťah. Pokiaľ ide o ďalšie okolnosti, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní a ktorými chcela spochybniť výpoveď svedkyne (že svedkyňa bola oboznámená s predmetom konania, že jej výpoveď je plná rozporov), súd prvej inštancie považoval za potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že od stretnutia so žalobcom uplynula pomerne dlhá doba a u svedkyne ide o staršiu osobu (dôchodkyňu), a preto nebolo možné očakávať detailnú presnosť výpovede svedkyne. Napriek tomu však podľa súdu prvej inštancie svedkyňa popísala stretnutie so žalobcom pomerne konzistentne s uvedením skutočností, ktoré ani nemala, ako vedieť.

5. K otázke rozsahu žalobcom poskytnutej právnej pomoci v trestných konaniach, za ktoré si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia (sp. zn. XX XX/XXXX, sp. zn. XX XX/XXXX), ktorá v konaní vznikla s ohľadom na námietku žalovaného o realizovaní minima úkonov a v kontexte postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, súd prvej inštancie prijal záver, že v trestnom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX nebola žalobcom preukázaná realizácia a účelnosť 2 úkonov právnej služby, a to porady v advokátskej kancelárii dňa 16.11.2021, ako aj vypracovania výzvy na úhradu dňa 21.03.2023. Vo vzťahu k účtovanej porade zo dňa 16.11.2021 žalobca uviedol, že išlo v poradí o druhú poradu, na ktorej bolo s klientom prebraté odobrenie trestného oznámenia zo dňa 16.11.2021 a doplnenie skutočností podstatných pre predmetné konanie. K tomu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania plynie, že trestné oznámenie bolo v danej veci spísané dňa 15.11.2021 (nie 16.11.2021, ako uvádza žalobca), a zároveň bolo v ten istý deň aj prevzaté zastúpenie žalovaného zo strany žalobcu, pričom uvedený úkon v sebe subsumuje aj prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( vyhl. č. ). Ak by aj k takejto porade došlo, podľa súdu prvej inštancie by nešlo o účelný úkon právnej služby, keďže žalobca ako advokát mal už v rámci prvej porady uskutočnenej 15.11.2021 k dispozícií všetky údaje a skutočnosti potrebné k vypracovaniu a podaniu trestného oznámenia, ktoré, ako napokon aj vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, bolo z jeho strany aj spísané dňa 15.11.2021, teda v deň prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane absolvovanej prvej porady. Preto žalobcovi odmena za označený úkon právnej služby (v sume 90,18 eur), ako aj náhrada za jeden režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eur, ktorý by prislúchal k predmetnému úkonu právnej služby nepatria. Rovnako žalobcovi nepatrí odmena ani za úkon právnej služby - vypracovanie výzvy na úhradu z 21.03.2023 vyúčtovaný vo výške 135,27 eur, pretože zo strany žalobcu nebolo preukázané jeho vykonanie, a rovnako ani náhrada za tzv. režijný paušál k tomuto úkonu vo výške 12,52 eur. Ostatné úkony právnej služby vyúčtované v predmetnej trestnej veci pod číslom spisu advokáta N. XXX/XX mal súd za preukázané na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o trestné konanie sp. zn. XX/XX/XXXX, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodne vyúčtovaný úkon právnej služby - porada v advokátskej kancelárii z 23.04.2021. Z ust. vyhl. č. je totiž zrejmé, že odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Ide o vôbec prvý úkon právnej služby, ktorý si môže advokát voči svojmu klientovi účtovať. V danej trestnej veci došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb a udeleniu plnej moci zo strany žalovaného žalobcovi až dňa 27.04.2021, teda neskôr ako sa mala realizovať daná porada v advokátskej kancelárii. Žalobca si teda nemohol účtovať odmenu za predmetnú poradu, aj napriek tomu, že bolo nesporné, že sa so žalovaným v ten deň stretli v jeho advokátskej kancelárii za účelom oboznámenia sa s podmienkami zastupovania a prijatia zálohy na tento účel, pretože žalovaný preukázateľne ešte jeho klientom nebol. Žalobcovi teda nepatrí odmena za vyúčtovaný

úkon právnej služby vo výške 30,19 eur spolu s prináležiacim režijným paušálom za rok 2021 vo výške 10,87 eur. Ostatné úkony právnej služby vyúčtované v trestnej veci pod číslom spisu advokáta N. XX/XX považoval súd prvej inštancie za preukázané a účelné, preto za nich žalobcovi patrí odmena, režijný paušál, náhrada preukázaných cestovných výdavkov, ako aj náhrada za stratu času. Na podklade uvedeného uzavrel, že žalobcovi za poskytnuté právne služby, pokiaľ ide o trestné konanie vedené pod sp. zn. XX XX/XXXX patrí suma 4 717,06 eur a pokiaľ ide o trestné konanie vedené pod sp. zn. XX XX/XXXX patrí suma 2 285,52 eur, celkovo teda 7 002,58 eur. So zreteľom na záver, že žalovaný odovzdal žalobcovi za účelom zastupovania v predmetných trestných konaniach celkovo sumu 6 000 eur (dňa 23.04.2021 sumu 3 000 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu dlhu, ktorý vznikol zastupovaním žalovaného v konaní sp. zn. XX XX/XXXX a dňa 01.12.2021 sumu 3 000 eur), ostalo ešte žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 1 002,58 eur, na ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal výrokom I. napadnutého rozsudku.

6. Pokiaľ ide o príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky, t. j. úrok z omeškania, tento nebol priznaný od žalobcom požadovaného dátumu, t.. j. od 30.07.2024, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol v tom čase žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu. Pokiaľ žalobca poukazuje na výzvu na úhradu trov právneho zastúpenia z 10.07.2024, doručenie tejto výzvy žalovanému preukázané nebolo. Súd prvej inštancie nemal za preukázané ani doručenie pokusu o mimosúdny zmier z 12.09.2024 žalovanému, resp. faktúry č. E. vyhotovenej dňa 02.10.2024. S ohľadom na tieto skutočnosti bolo možné považovať za prvý deň omeškania s plnením predmetného dlhu až deň nasledujúci po doručení žaloby v prejednávanej veci, pričom táto bola žalovanému doručená dňa 28.11.2024. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania bola vo výške 3,40 %, preto podľa a a nariadenia vlády č. súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 8,40 % ročne z prisúdenej sumy 1 002,58 eur od 29.11.2024 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku).

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , a (ďalej len ,P“) tak, že pomerne viac úspešnému žalovanému priznal voči pomerne menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,9 % (76,95 - 23,05). Pomer úspechu žalovaného k celkovému predmetu konania je totiž v rozsahu 76,95 % (úspech v istine 3 347,86 eur v pomere k celkovému predmetu konania 4 4350,44 eur) a pomer úspechu žalobcu vo vyhovujúcej časti rozhodnutia v istine 1 002,58 v pomere k predmetu konania v rozsahu 23,05 %.

8. Proti výrokom II. a III. napadnutého rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa , až h) , namietajúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu nenáležitého odôvodnenia spočívajúceho v nesprávnom vyvodení záverov z preukázaného skutkového stavu a nesprávnej interpretácie a aplikácie relevantnej právnej úpravy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nepostupoval pri vyhodnotení vierohodnosti výpovedí v súlade s ustálenou súdnou praxou. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku „upustil“ od svojej obrany dotazujúc sa, kde má uhradiť súdom priznanú dlžnú sumu, čo spochybňuje tvrdenia žalovaného, že žalobcovi mal uhradiť dokopy sumu 11 000 eur, ako pôvodne tvrdil v konaní. Keďže bola preukázaná väčšina vyúčtovaných úkonov právnej služby, nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného o vykonaní minima úkonov v trestných veciach žalovaného. Odvolateľ sa tiež nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie o pravdivosti výpovede svedkyne - matky žalovaného, keďže svedkyňa bola oboznámená s vecou, a rovnako tak aj s obranou žalovaného a len z vyúčtovania doloženého žalovaným vyplýva úkon v I. dňa 01.12.2021. Vadné uvedenie dátumu úhrady vo vyúčtovaní k 01.12.2021 bolo spôsobené stratou dokladu o prevzatí zálohy v sume 3 000,- eur, čo žalovaný využil vo svoj prospech prispôsobiac si tak svoju obranu napriek tvrdeniu, že si bol vedomý chyby vyúčtovania. Toto vyúčtovanie bolo iba pracovnou verziou, ktorá nebola potvrdená (odobrená) žalobcom jeho podpisom a pečiatkou. Preto súd prvej inštancie nemohol v kontexte vykonaného dokazovania len z dátumu na tzv. vadnom vyúčtovaní dospieť k záveru, že k 01.12.2021 došlo zo strany svedkyne k odovzdaniu tejto sumy. Namietal účelové

vymyslenie dvoch stretnutí z dôvodu väčšej pravdepodobnosti, že sa žalovaný ,trafí“ do nejakého termínu, nakoľko žalovaný veľmi dobre vedel, čo vyplynulo aj z jeho výpovede (viď strana 4 zápisnice o pojednávaní z 09.09.2025), že žalobca mal 01.12.2021 nejaký úkon k prípadu žalovaného na polícii. Uviedol, že je viac než zvláštne, že žalovaný si spomína na úkon inej osoby, no úkon návštevy svojho obhajcu v deň, kedy mal údajne on oznámiť výšku požadovanej sumy svojej matke a v daný deň mala byť aj údajne odovzdaná suma 5 000 eur, zabudol. Pokiaľ ide o účelovosť a nedôveryhodnosť výpovede svedkyne, tá nebola namietaná len z dôvodu príbuzenského vzťahu medzi svedkyňou ako matkou žalovaného, ale hlavne z dôvodu, že nielenže došlo k tvrdeniu svedkyne proti tvrdeniu žalobcu, ktorý trval na tom, že sa so svedkyňou nestretol a neprevzal od nej finančné prostriedky, ale došlo aj k viacerým tvrdeniam svedkyne proti tvrdeniam samotného žalovaného, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti jej výpovede. Výpoveď svedkyne je v rozpore aj s inými dôkazmi, ktoré predložil do konania žalovaný - výpisy výberov z bankomatu a v neposlednom rade vyznieva celkovo nelogicky. Svedkyňa totiž bola pred tým, ako bola vypočutá v konaní, oboznámená s obranou žalovaného, kedy sama uviedla, že syn jej hovoril o dni 01.12.2021, aj o tom, čo bolo uvedené v odpore. Pokiaľ mal údajne dňa 01.12.2021 od svedkyne len vziať obálku a neprepočítavať sumu, nemá podľa neho logiku, aby vyžadoval od svedkyne čakať na neho hodiny v zime v parku, keď mohol zálohu prevziať už pri prvom stretnutí (ak by k nemu vôbec došlo, čo žalobca popiera). Zhrnúc uvedené, podanie samotnej výpovede, jej nelogickosť a rozpory s inými dôkazmi sú dôležité faktory, ktoré súd nevyhodnotil, a preto arbitrárne rozhodol. Zo všetkých v odvolaní uvádzaných dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu sa žalobca vyjadril podaním z 13.11.2025. Uviedol v ňom, že už pred vzatím do väzby bol žalobcom oboznámený s tým, že bude potrebovať ďalšie finančné prostriedky na to, aby ho právne zastupoval aj v novovzniknutej trestnej veci vedenej voči jeho osobe. Uviedol, že deň, kedy bol vzatý do väzby, bola v budove okresného súdu prítomná aj jeho matka, ktorá čakala na rozhodnutie súdu a po skončení pojednávania sa osobne rozprávala so žalobcom, čiže už aj on sám v ten deň jej mohol oznámiť, že bude treba ďalšie peniaze na moju obhajobu. Ak nie vtedy, tak pri prvom možnom telefonáte z L. M. K. K. som o tom matku informoval, a preto bol prvý výber z bankomatu zrealizovaný už dňa 19.11.2021. Medzi mojou matkou a žalobcom boli vedené telefonáty, kde sa oni dvaja dohodli kedy, kde a koľko peňazí má odovzdať. Nesúhlasil preto s namietaním dôveryhodnosti svedeckej výpovedi jeho matky len z dôvodu jej príbuzenského vzťahu so žalovaným, nakoľko sama bola na veci zúčastnená. Poprel, že by dôvodom, pre ktorý po vyhlásení rozsudku žiadal informáciu o IBAN účtu bolo upustenie od jeho obrany v konaní, k čomu dodal, že nemá silu ani chuť sa naďalej naťahovať s osobou, ktorá má právnickú prax a vzdelanie, čo žalobcu v konaní pred súdom minimálne zvýhodňuje. K okolnostiam vedomosti o existencii dlhu žalobcovi z dôvodu poskytnutých právnych služieb uviedol, že v roku 2024 bol žalobcom kontaktovaný prostredníctvom emailu, no na otázku, čo odo neho chce žalobca ďalej neodpovedal, preto nie je ten, ktorý nechcel alebo nemal záujem komunikovať, a navyše, nakoľko bol iba niekoľko dní po prepustení S. K. K., z dôvodu ktorého v tom čase nemal ani platné telefónne číslo. Poprel, že by svoju matku nejako ovplyvňoval tvrdiac, že v konaní povedala iba pravdu tak ako sa to naozaj stalo, iba možno nejaké nepodstatné detaily si vzhľadom na to, že uplynulo viac času nepamätala. Keďže bola priamo na veci zúčastnená, nevidí ani dnes dôvod, prečo by jej o tom, že sa vo veci začalo konať, nemal hovoriť. Nadväzne argumentoval, že vo veci predložil všetky doklady, ktoré vedel predložiť na rozdiel od žalobcu, ktorý nepredložil ani len príjmove doklady, nakoľko žiadne z nich nevydal. Vzhľadom na uvedeného navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu podal odvolaciu repliku z 28.11.2025, v ktorej doplnil, že žalovaný po podaní odvolania účelovo uvádza nové skutkové tvrdenia a odôvodňuje, prečo bol prvý výber z bankomatu zrealizovaný už dňa 19.11.2021. Podstatným je uviesť, že samotná svedkyňa predmetný výber z bankomatu dňa 19.11.2021 ani nespomínala a netvrdila, že by mala byť z tejto sumy hradená akákoľvek záloha, či trovy. Odvolávať sa na to, čo sa „,mohla“ svedkyňa po pojednávaní dozvedieť, je za tejto situácie zo strany žalovaného už len čistou špekuláciou v snahe zhojiť rozpory v podstatných skutočnostiach, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní. Navyše táto nová skutočnosť popiera aj predošlé tvrdenia, že sa svedkyňa o údajnej požiadavke a výške zálohy mala dozvedieť až 01.12.2021, v dôsledku čoho z vyjadrenia žalovaného vzniká ďalší rozpor. Skutočnosť, že žalovaný po vyhlásení rozsudku údajne neupustil od svojej obrany, len už nemá chuť, ani silu sa naťahovať, označil za stavu, kedy žalovaný tvrdil úhradu sumy 11 000 eur za účelové a nelogické. Žalovaný zľahčuje tvrdiac, že ide iba o nepodstatné detaily, ako aj, že ani dnes nevidí dôvod na to, prečo nemal svedkyni hovoriť o tom, že sa vo veci začalo konať. Povedané inak, žalovaný prekrúca fakty, pretože nikto nenamietal, že

svedkyňa vie, že sa vo veci koná, žalovaný svedkyňu pred jej výsluchom na pojednávaní preukázateľne (viď. výpoveď žalovaného a samotnej svedkyne na pojednávaní) informoval nad rámec toho, že sa vo veci začalo konať. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojom odvolacom návrhu.

11. Žalovaný podaním zo 16.12.2025 predložil súdu svoju odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalobcu. Poprel, že by do prípadu vnášal nové skutočnosti a poukázal na to, že osobne pri ich rozhovoroch nebol, a preto veci netvrdil s určitosťou. Žalobca sa opakovane odvoláva na výber z bankomatu dňa 19.11.2025 aj keď väčšina zo sumy, ktorú mu matka vyplatila, bola súčasťou jej domácich úspor, keďže aj v dnešnej dobe stále väčšina najmä starších ľudí disponuje hotovosťou, čo súd prvej inštancie nezobral do úvahy. Považoval za absurdné, aby žalobca ako platený advokát (teda nie pridelený ex offo) v čase keď mu vzniklo úplne nové trestné stíhanie, dokonca aj K., začal konať vo veci bez toho, aby za zastupovanie dostal zaplatené a takto naďalej, kvázi zadarmo ho niekoľko rokov zastupoval iba na základe jednej zálohy, ktorá mu bola vyplatená v úplne inom trestnom stíhaní. Žalobca pravdepodobne nedopatrením, nielenže stratil príjmové pokladničné doklady, ale aj spomienky na to, ako to reálne v tomto prípade bolo. Súčasne argumentoval, že matka žalovaného je bezúhonná dôchodkyňa, ktorá by určite pred súdom neklamala, nemá na to najmenší dôvod, nakoľko nie je žalovanou v konaní.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z , po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) a oprávnenou osobou ( ), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa ust. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ).

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku II. a III. na základe čoho výrok I. ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom prieskumu odvolacieho konania bol tak len výrok II. a III., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti zamietol a žalovanému čiastočne priznal nárok na náhradu trov konania.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím, alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. ), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

18. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje predovšetkým na obsah žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle a , ktorý odvolací súd priblížil v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, avšak rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. k tejto otázke vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zo stanoviska občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 možno tiež dovodiť, že odvolací dôvod v zmysle ust. , obsahovo zodpovedajúci bývalému odvolaciemu dôvodu podľa ust. v spojení s ust. , t.j. že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže byť nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia naplnený len výnimočne, a to keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že jeho vydaním a odôvodnením súd prvej inštancie v žiadnom prípade nenaplnil žalobcom vyššie označené odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom neznemožnil uskutočnenie procesných práv žalobcu v takej miere, v ktorej by došlo až k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, resp. že súd prvej inštancie sa pri ňom nedopustil takej vady konania, ktorá by mala za následok až nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie, čo sa týka rozsahu a obsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z hľadiska obsahu označeného základného práva, súd prvej inštancie udržateľne rozviedol čoho (t. j. akého nároku) sa žalobca v konaní domáhal, čo v tejto súvislosti tvrdil (body 1., 5., 7. a ďalšie odôvodnenia), ako sa vo veci vyjadril žalovaný (body 3., 6., 9. odôvodnenia), aké dokazovanie súd vykonal, čo z vykonaných dôkazov zistil, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (body 10. až 30.) a vyplývajú z neho aj právne závery k meritu veci, vrátane citácie právnych noriem, na základe ktorých rozhodol (body 31. až 90. odôvodnenia). Súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie je tak konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporuje skutkové a právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie v konaní dospel. Premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj jeho závery sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne, a zároveň aj spravodlivé a presvedčivé (logické).

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. písm. f) , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie NS SR, sp. zn. z 29. 09. 2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. ).

22. Súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec riadne právne posúdiť, jeho skutkové zistenia zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, nie sú svojvoľné ani inak neudržateľné, z dôvodu ktorého sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne poukazuje. Odvolací súd na tomto mieste tiež pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 18. 07. 2018). Z napadnutého rozsudku ani z konania predchádzajúceho jeho vydaniu odvolací súd neidentifikoval takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na v napadnutom rozsudku uvedených skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktorý v podstatnom

rozsahu poukazuje ( a ) a na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, pri stotožnení sa s jeho závermi odvolací súd len dopĺňa nasledovné.

23. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca v relevantnom nesúhlasí hlavne so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný, resp. jeho matka za neho dňa 01.12.2021 poskytla za účelom výkonu obhajoby žalobcovi sumu 3 000 eur. Spochybňuje pritom najmä vierohodnosť výpovedí žalovaného a jeho matky. Vo svojej podstate tak žalobca namieta výsledok voľného hodnotenia dôkazov realizovaného súdom prvej inštancie v tejto otázke, majúc za to, že jeho závery sú nelogické a tak právne neudržateľné.

24. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí súd z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tak zásada voľného hodnotenia dôkazov. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (t. j. že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď existuje logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § až 211 . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

25. Odvolací súd preskúmal spôsob vyhodnotenia vyššie označených relevantných dôkazov súdom prvej inštancie tak ako tento vyplýva z bodov 76. až 82. odôvodnenie napadnutého rozsudku, vrátane ich hodnotenia jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom nezistil logický nesúlad skutkových záverov súdu prvej inštancie ani inú vadu v hodnotení dôkazov. Postup realizovaný súdom prvej inštancie pri hodnotení dôkazov neodôvodňuje zásah odvolacieho súdu do skutkového záveru o odovzdaní sumy 3 000 eur matkou žalovaného žalobcovi dňa 01.12.2021 za okolností popísaných svedkyňou, tak ako tieto boli podrobne rozvedené v napadnutom rozsudku. Záver o dôveryhodnosti výpovede matky žalovaného o odovzdaní finančných prostriedkov žalobcovi, ku ktorému malo dôjsť dňa 01.12.2021 je založený na analýze časových súvislostí skutkového deja, ktoré pri svojej výpovedi svedkyňa opísala spôsobom primeraným časovému odstupu od neho, ako aj na vzájomnej súvislosti so zisteniami vyplývajúcimi z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom po jej výsluchu, ktoré tak nemali možnosť ovplyvniť obsah jej výpovede pred súdom prvej inštancie. Príbuzenský vzťah svedkyne ku strany konania síce vo všeobecnosti môže mať vplyv na vierohodnosť zabezpečeného dôkazu, vždy je však nutné túto otázku posúdiť v okolnostiach konkrétneho prípadu a uvedené samé o sebe nemožno paušálne (bez ďalšieho) hodnotiť ako dôvod pre vylúčenie dôkazu ako takého. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v podstatných aspektoch možno považovať výpoveď svedkyne za vierohodnú, a to predovšetkým čo sa týka stretnutia žalobcu s ňou dňa 01.12.2021 ako aj skutočnosti odovzdania finančných prostriedkov predstavujúcich zálohu za obhajobu žalovaného v jeho trestnom konaní, obsah ktorej nemohol žalovaný v detailoch svedkyni nadiktovať predovšetkým z dôvodu, že sa tohto deja osobne nezúčastnil vzhľadom na K. K. v tom čase. Príkon súdu prvej inštancie k skutkovému záveru o zaplatení sumy 3 000,- eur dňa 01.12.2021 bol tak realizovaný v zhode so zásadami hodnotenia dôkazov a v napadnutom rozsudku je náležite odôvodnený.

26. Uvedené závery prijaté súdom prvej inštancie nemá potenciál zvrátiť ani odvolacia argumentácia žalobcu, o dotaze žalovaného po vydaní napadnutého rozsudku k spôsobu splnenia povinnosti uloženej mu jeho výrokom I., keď uvedené je len prejavom podrobenia sa sporovej strany decíznemu rozhodnutiu

súdu. Obsah svedeckej výpovede matky žalovaného nepotvrdzuje ani tvrdenie žalobcu, že z výpovede svedkyne nevyplýva súvis výberu z bankomatu v hodnote 1000,- eur v deň úhrady realizovanej žalobcovi. Odvolací súd má za to, že svedkyňa pri svojom výsluchu výbery z bankomatu v súvislosti s úhradou žalobcovi spomínala. Nesúlad v detailoch ohľadne ich výšky je pripísateľný časovému odstupu svedeckej výpovede od obdobia, ktorých sa týkali udalosti, ohľadne ktorých bola svedkyňa vypočutá.

27. Vzhľadom na uvedené sú tak skutkové závery súdu, ktoré napokon viedli k čiastočnému zamietnutiu žaloby výrokom II. napadnutého rozsudku právne udržateľné a ich právne hodnotenie vecne správne, z dôvodu ktorého odvolací súd konštatuje nenaplnenie odvolacích dôvodov v zmysle a v súdenej veci. Odvolací súd v tomto kontexte prízvukuje, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

28. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, formálne označeným v podanom odvolaní poukazom na a odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody neboli v podanom odvolaní podopreté žiadnou konkrétnou odvolacou argumentáciou, námietkou, či výhradou. Z podaného odvolania tak nie je zrejmé, ktorý z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nevykonal, ani aké ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené majú byť v odvolacom konaní prípustné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie ani napadnutom rozsudku naplnenie týchto odvolacích dôvodov.

29. Nad rámec uvádzaných dôvodov odvolací súd poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v o advokácii. Podľa nej je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. V predmetnom prípade obsah žalobcom vystavených vyúčtovaní o poskytovaní právnych služieb ani iná dokumentácia, ktorá je súčasťou spisu neosvedčuje splnenie povinností advokáta v zmysle označeného ustanovenia, o preukázateľnom spôsobe informovania klienta o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím samotného úkonu. Uvedené by tak eventuálne, za predpokladu doplnenia dokazovania týmto smerom, mohlo mať vplyv aj na samotnú existenciu nároku advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby.

30. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. v zmysle a ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že úspešnému žalovanému, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Skutočnosť, že žalovaný nebol v konaní právne zastúpený neznamená, že mu v odvolacom konaní nemohli vzniknúť účelne vynaložené trovy konania. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalovanému nemala byť priznaná náhrada odvolacích trov, v konaní neboli vzhliadnuté.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).