Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: prof. PhDr. M. P., DrSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, G. - R., zast.: JUDr. MUZIKA, s.r.o., IČO: 50 104 772, so sídlom Farská 39, Nitra, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. XXXX/XX, G.- J., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti- zapísané na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/ XX, súpisné číslo XXXX, popis stavby - bytový dom, objekt K o.č. X, X. poschodie, byt č. XXX, podiel k celku 7501/1000000, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/XX o výmere 433 m2, druh pozemku ostatná plocha, v podiele 1/316 k celku, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXX/XX o výmere 822m2, druh pozemku ostatná plocha v podiele 1/316 k celku, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č.XXXX/XX o výmere 1650m2, druh pozemku ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 952 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie, obe parcely v podiele 7501/1000000 k celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manžela: prof. PhDr. M. P., DrSc., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXXX/X, G. - R. a poručiteľky: doc. PhDr. N. P., CSc., rod. K., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, G. - R..

II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.7.2020 domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti- zapísané na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, popis stavby

- bytový dom, objekt K o.č. X,X. poschodie, byt č. XXX, podiel k celku 7501/1000000, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/XX o výmere 433 m2, druh pozemku ostatná plocha, v podiele 1/316 k celku, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat.úz. G., parc.č. XXX/XX o výmere 822m2, druh pozemku ostatná plocha v podiele 1/316 k celku, na LV č.XXXX, pre okres G., obec G., kat.úz. G., parc.č.XXXX/XX o výmere 1650m2, druh pozemku ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 952 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie, obe parcely v podiele 7501/1000000 k celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manžela: prof. PhDr. M. P., DrSc., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXXX/X, G. - R. a poručiteľky: doc. PhDr. N. P., CSc., rod. K., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, G. - R..

2.Žalobu odôvodnil tým, že s manželkou kupovali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu spoločne, financie, ktoré boli použité na kúpu nehnuteľností patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dedičskom konaní po zomrelej manželke zostali nehnuteľnosti sporné, na tieto nehnuteľnosti notár ako na sporný majetok neprihliadal v rámci vyporiadavania dedičstva z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosti poručiteľka nadobudla predovšetkým zo svojich finančných prostriedkov a sú

jej výlučným vlastníctvom. Naopak žalobca tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za spoločné prostriedky počas trvania manželstva a patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žalobcu a poručiteľky.

3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na písomne podanej žalobe. Návrh na vklad bol podaný 30.4.2013, kedy bol povolený vklad uviesť nevie.

4.Žalobca na pojednávaní uviedol, že s manželkou boli 40 rokov manželia. Pracovali obaja ako učitelia. Pracoval určité obdobie na dvoch univerzitách v Nitre aj v Banskej Bystrici a to od r. 1997-2006. V roku 2006 išiel do dôchodku, odvtedy nemal žiadne stále zamestnanie. Manželka išla tiež asi v tom istom roku do dôchodku ako on. Obaja mali slušný plat. Manželka bola funkcionárka, vykonávala vysoké funkcie na SPU. Mali úspory, šetrili si peniaze. Nielen keď boli na dôchodku, ale aj predtým. Nepozerali sa len na to čo je dnes, ale pozerali sa aj čo bude, že raz príde čas keď budú potrebovať pomoc, aby sa o nich niekto staral, aby bola ich staroba slušná. Dohodli sa, že nebudú dávať žiadne peniaze, ani písať závete. Manželka mala na J. pozemok, ten darovala synovi - žalovanému a dostal aj 2-izbový byt. Potrebovali peniaze pre seba. Chceli kúpiť byt. Peniaze mali na účte. Manželka mala svoj účet, on tam bol disponent a on mal svoj účet a manželka tam bola disponent. Šetrili si peniaze pre seba, je nespokojný s tým, že dal do bytu peniaze a nie je majiteľom bytu, je to nespravodlivé, je to prisvojovanie si cudzej veci. Manželka iste nepočítala s tým, že sa stane takáto situácia, byt kupovala pre nich dvoch. V kúpnej zmluve bola ona sama ako kupujúca, pretože o veci ekonomické sa starala ona, chápala to tak, že keď zmluvu podpíše ona ako keby to podpísala aj za mňa. Byt bol kúpený za spoločné peniaze, ktoré boli spoločne získané. Ten jej podpis platí ako keby to bol jeho podpis. Kúpu bytu dohadoval spolu s ňou, dojednávali kúpnu cenu, dojednávali čo bude zaplatené na účet, čo v hotovosti, do bytu kupoval nábytok, chladničku, mrazničku, elektrický sporák, robili sa tam murárske práce. Čo sa týka kúpnej ceny 15.000 bolo vyplatené v hotovosti, to sú peniaze, ktoré mali doma, boli to spoločné peniaze, niečo z výplaty dával on, určitú sumu z výplaty dávala manželka, ona sa starala o peniaze, mala to na starosti, jej dôveroval, nemal s peniazmi starosti. Suma 37.500 eur tá bola vyplatená s manželkinho účtu kde bol disponentom, boli to zarobené ich peniaze.

5.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mama žila so žalobcom v manželstve od r. XXXX. Predtým ako so žalobcom uzatvorila manželstvo bývala s ním v 3-izbovom byte na V. XX, G.. Žalobca sa k nim nasťahoval v r. 1981. 3-izbový byt patril mame. Je pravda, že dostal pozemok na Zobori, ten mu darovala mama v r. 1997, ona ho dostala darom od svojej mamy teda jeho starej mamy to bolo v 70-tych rokoch. Stará mama mu darovala aj 2-izbový byt, ktorého bola vlastníčkou. Žalobca bol vlastníkom 1- izbového bytu na C.. Rozhodli sa predať 3-izbový byt mamy a 1-izbový byt žalobcu a kúpili si spolu novú nehnuteľnosť 3-izbový byt, v ktorom žalobca doteraz býva a na LV sú zapísaní obaja. V r. 2013 kúpila mama 1-izbový byt ktorý je predmetom tohto sporu. V dedičskom konaní čo sa týka nehnuteľností boli 3-izbový byt a 1-izbový byt, ktorého vlastníkom bola mama. Žalobca požiadal kataster nehnuteľností, aby zmenil vlastníctvo na spoločné, čo kataster odmietol. Vznikol tento spor. Nechce žalobcu okradnúť. Kataster odmietol vykonať zmenu. Navrhol žalobcovi, aby sa dohodli tak, že on bude jediným dedičom 3-izbového bytu a dedičom 1-izbového bytu bude on s tým, že v tomto byte bude mať vecné bremeno do konca života, aby tak mohol byť splnený účel, ktorý tým sledovali, aby žalobca mohol dožiť v 3-izbovom byte a aby 1-izbový byt mohol byť prípadne k dispozícii pre opatrovateľku, aby bolo zabezpečené že žalobca môže aj tento 1-izbový byt užívať do konca života a za týmto účelom bol byt aj kupovaný. Aby starostlivosť nemohla byť žalobcovi upieraná, aby potom nemusel v dedičskom konaní po žalobcovi doťahovať s jeho deťmi. 3-izbový byt by zdedili jeho deti a 1-izbový byt by zdedil len on. Deti žalobcu nemali žiadny vzťah k jeho mame, ani on s nimi nemá žiadny vzťah. Mama mala podstatne vyšší príjem ako žalobca, nevie presne kedy išla do dôchodku, bolo to neskôr ako žalobca, bol medzi nimi 9 ročný rozdiel. Mama kúpila byt na seba, asi mala na to dobrý dôvod, myslel si, že žalobca je s tým uzrozumený, že mama kupuje byt sama len ako ona. Myslí si, že na kúpu 1-izbového bytu mohli ísť len finančné prostriedky výlučne jeho mamy, ktoré mala z predchádzajúceho predaja 3-izbového bytu, nevie to dokázať, nemal prístup k ich financiám. Myslí si, že keď byt mama kupovala ako ona, mala na to dobrý dôvod. Nevie uviesť aký príjem mala jeho mama, dôchodok mala minimálne dvojnásobne vyšší ako žalobca, do ich financií sa nestaral, ale po smrti mamy boli v Sociálnej poisťovni, riešili vdovský dôchodok a tam sa dozvedel, že mama poberala dôchodok vo výške 1.400 eur a žalobca vo výške 600 eur. Keďže výška dôchodku závisí a je vypočítaná v závislosti od výšky príjmu preto si dovoľuje tvrdiť, že príjem jeho mamy bol vyšší ako príjem žalobcu. Žalobca ho ustanovil ako disponenta na jeho účte, jeho financií sa ani nedotkol. Môže to zrušiť žalobca nemá s tým problém.

6.Svedkyňa M. F. Z. na pojednávaní uviedla, že predávala byt, so žalobcom boli susedia. Potrebovali väčší byt, pôvodne byt chceli predávať cez realitnú kanceláriu, nakoniec k tomu ani nedošlo, pretože so žalobcom sa stretla na chodbe, rozprávali sa, hovorila mu, že chce byt predať, jeho to zaujalo. Celé sa to zbehlo rýchlo, znova sa stretli, ona žalobca, aj s jeho manželkou, vyjadrili sa, že o kúpu bytu majú záujem. Všetko ohľadne bytu riešila so žalobcom. On si bol byt aj obhliadnuť, potom prišli na návštevu aj spolu s manželkou, dohodli sa. Nepamätá sa kto vypracoval znenie kúpnej zmluvy. Byt kupovali manželia P., ale myslí, že v zmluve ako kupujúca bola uvedená len p. P., nevie uviesť prečo to tak bolo. Všetky záležitosti ohľadne predaja bytu riešila so žalobcom. Všetci spolu boli v čase, keď sa zmluva podpisovala, teda žalobca, jeho manželka ona a jej manžel. Čo sa týka kúpnej ceny časť sa platila v hotovosti a časť na účet. Zmluvu podpisovali doma u žalobcu, nepamätá sa kedy sa vyplácala kúpna cena. Žiadne problémy po predaji bytu neboli, nič neriešila s nikým. Čo sa týka kúpnej ceny a peňazí neriešili odkiaľ mali peniaze.

7.Svedkyňa J. I. na pojednávaní uviedla, že keď išli kupovať 1-izbový byt, svokra - p. P. si požičiavala od žalovaného peniaze, keď išla platiť prvú splátku, bolo to z dôvodu, že mala viazané peniaze v banke. Nepamätá si o akú sumu išlo. Peniaze potom žalovanému vrátila. Všetko to bolo v réžii svokry, napísala byt na seba pri plnom vedomí, pretože za byt dala výlučne jej peniaze. Povedala, že zarábala viac ako jej manžel. Svokra bola čestná inteligentná žena, nikdy by nikomu neublížila. Nerozumie prečo sú tu, žalovaný ponúkal žalobcovi riešenie, ona si nezaslúži, aby tu boli. Svokra nechcela, aby sa v rodine vedelo, že majú tento byt, chcela si dať svoje veci do poriadku ešte za živa, povedala jej, že so žalobcom sa o tom nedá hovoriť, vyriešila to takto, bolo to jej rozhodnutie, vedela čo robí.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca a poručiteľka - doc. PhDr. N. P., CSc., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, G. - R. boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa XX.X.XXXX.

Poručiteľka doc. PhDr. N. P., CSc. zomrela dňa X.X.XXXX.

Pod sp.zn. , prebehlo po zomrelej poručiteľke dedičské konanie, ktorého účastníkmi boli žalobca - ako manžel poručiteľky a žalovaný - ako syn poručiteľky.

Uznesením č.k. -86, zo dňa 14.5.2020 notárka JUDr. L. R., so sídlom notárskeho úradu v G., Z. XX ako súdna komisárka schválila dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenú medzi pozostalým manželom a dedičom.

V dedičskom konaní zostali sporné nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, popis stavby - bytový dom, objekt K o.č. X, X. poschodie, byt č. XXX, podiel k celku 7501/1000000, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat. úz. G., parc.č. XXXX/XX o výmere 433 m2, druh pozemku ostatná plocha, v podiele 1/316 k celku, na LV č. XXXX, pre okres G., obec G., kat.úz. G., parc.č. XXX/XX o výmere 822m2, druh pozemku ostatná plocha v podiele 1/316 k celku, na LV č.XXXX, pre okres G., obec G., kat.úz. G., parc.č.XXXX/XX o výmere 1650m2, druh pozemku ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 952 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie, obe parcely v podiele 7501/1000000 k celku, ktorá mala poručiteľka zapísané v osobnom vlastníctve v podiele 1/1.

V dedičskom konaní - žalobca ako pozostalý manžel poručiteľky tvrdil, že sporné nehnuteľnosti majú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko nehnuteľnosti kupovali s manželkou spoločne a naopak žalovaný ako dedič poručiteľky tvrdil, že poručiteľka nadobudla nehnuteľnosti výlučne zo svojich finančných prostriedkov.

Notárka sporný majetok do súpisu majetku a dlhov nezaradila a pri vyporiadaní dedičstva na sporný majetok neprihliadala.

Dňa 24.4.2013 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcou : Mgr. M. F. Z. a kupujúcou: doc. PhDr. N. P., CSc., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu - byt č. XXX

na Xp., vchod o.č.X obytného domu nachádzajúceho sa na ulici K. v G., súp.č. XXXX na pozemku parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7501/1000000, parc.č. XXXX/XX o výmere 433m2, ostatné plochy v podiele 2/316, parc.č. XXXX/XX o výmere 822m2, ostatné plochy v podiele 2/316, parc.č. XXXX/XX o výmere 1650m2, ostatné plochy a parc.č. XXXX/XX o výmere 952m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 12324/1000000.

Kúpna cena bola dohodnutá na 52.500 eur, dohodnuté bolo, že kúpnu cenu zaplatí kupujúca v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to nasledovne - sumu 15.000 eur predávajúcej v hotovosti a sumu 37.500 eur - zaplatí na bankový účet predávajúcej.

Ku kúpnej zmluve bol dňa 11.6.2013 uzatvorený Dodatok, ktorým bol menený článok I. bod 2 písm. a/, b/, c/ prvé odseky.

Z výpisu z účtu poručiteľky vedeného v UniCreditBank vyplýva, že poručiteľka dňa 30.4.2013 poslala na účet predávajúcej sumu 37.500 eur.

Z obsahu dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. konkrétne zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.1.2020 vyplýva, že žalobca pred notárom vyhlásil, že byt.č.201 nadobudol s poručiteľkou počas manželstva spoločne a mal by byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo k uvedenej nehnuteľnosti nezužovali BSM. Ďalej bolo v zápisnici uvedené, že obaja prítomní účastníci, teda žalobca aj žalovaný požiadali o nápravu na Katastri nehnuteľností. Následne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.5.2020 bolo uvedené, že žalobca tvrdil, že byt č. 201 a k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely majú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nehnuteľnosti kupovali spoločne počas trvania manželstva. Žalovaný vyhlásil, že uvedené nehnuteľnosti poručiteľka nadobudla predovšetkým zo svojich finančných prostriedkov a preto sú jej výlučným majetkom.

9. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná s poukazom na písmeno c/ . Žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože jeho právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, či patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželom alebo boli výlučným vlastníctvom poručiteľky, aby bolo možné následne vyriešiť otázku, kto pripadá do úvahy ako dedič sporných nehnuteľností a v akom rozsahu, čo bez určenia, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie, nie je možné. V tom súd videl daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a na podanej žalobe. Jedine touto cestou sa môže žalobca domáhať svojho práva k predmetnej nehnuteľnosti a jej riadneho prejednania v dedičskom konaní.

11. Podľa , ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Podľa , bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd. Podľa , ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie sa použije primerane.

Podľa , ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, z výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a jeho manželky vzniklo momentom uzatvorenia ich manželstva dňa XX.X.XXXX . a zaniklo zánikom ich manželstva, teda smrťou manželky dňa X.X.XXXX. Počas tohto obdobia od XX.X.XXXX do X.X.XXXX trvalo a existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2013, návrh na vklad bol podaný dňa 30.4.2013, kedy bol povolený vklad uvedené žalobcom nebolo, vklad bol povolený pod V 2748/13-883/13. Z týchto skutočností je zrejmé, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobcu a jeho manželky v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy od predávajúcej M. F. Z. a ako kupujúca bola uvedená len manželka žalobcu N. P., evidenčne bola ako vlastník v katastri nehnuteľností zapísaná len manželka žalobcu N. P.. Bez ohľadu na skutočnosť, že pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti v roku 2013 figurovala ako kupujúca len manželka žalobcu, súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to vzhľadom na režim ich nadobudnutia v kontexte s ustanovením , podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o získanie veci dedičstvom, darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka, teda nešlo o žiadnu z taxatívne stanovených výnimiek. Nie je sporné, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva a za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej sa súd musel vysporiadať s otázkou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, z akých finančných prostriedkov boli nehnuteľnosti nadobudnuté. V konaní nebolo sporné, že kúpna cena sa platila - 15.000 eur v hotovosti a 37.500 eur z bankového účtu manželky žalobcu na bankový účet predávajúcej. Uvedené skutočnosti vyplývajú z podanej žaloby, z textu kúpnej zmluvy, z výpovede svedkyne M. F. Z., ktorá vypovedala, že časť kúpnej ceny sa platila v hotovosti a časť kúpnej ceny bola zaplatená na účet. Predložený bol aj výpis z účtu N. P., z ktorého vyplýva, že dňa 30.4.2013 bola zaplatená suma 37.500 eur. Uvedené skutočnosti žalovaný ani nerozporoval. Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom / rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/980/2003/. Preto bolo v konaní podstatné zistiť, resp. bolo na stranách sporu, aby v konaní preukázali svoje tvrdenia, o aké finančné prostriedky, ktorými bola zaplatená kúpna cena, sa jedná. Žalobca tvrdil, že to boli spoločné finančné prostriedky, žalovaný tvrdil, že to boli výlučné finančné prostriedky kupujúcej. V tomto smere však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že suma 52.500 eur, čo bola kúpna cena, boli výlučné finančné prostriedky kupujúcej, uvedené nepotvrdila ani svedkyňa M. F. Z., len manželka žalovaného, avšak v kontexte iných dôkazných prostriedkov a celkového právneho posúdenia veci, je jej tvrdenie nepresvedčivé, bezpredmetné sú tvrdenia, že poručiteľka mala vyšší príjem ako žalobca, že si podľa tvrdenia svedkyne I. požičala od žalovaného peniaze na prvú splátku kúpnej ceny. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že si myslí, že na kúpu 1-izbového bytu mohli ísť len finančné prostriedky výlučne jeho mamy, ktoré mala z predchádzajúceho predaja 3-izbového bytu, nevie to dokázať, nemal prístup k ich financiám. Uvedené vyjadrenie súdu nepostačuje ako dôkaz a nepresvedčilo súd, keďže sám žalovaný sa zároveň vyjadril, že žalobca bol vlastníkom 1-izbového bytu na C. a mama bola vlastníčkou 3 -izbového bytu, tieto sa rozhodli predať a kúpili si spolu novú nehnuteľnosť 3-izbový byt. Počas manželstva patria všetky príjmy oboch manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to bez ohľadu na to, ktorý z manželov ich získal a na ktorom účte sú vedené, takže peniaze, ktoré kupujúca platila zo svojho účtu ako časť kúpnej ceny boli spoločné finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria ako príjmy z pracovného alebo obdobného pomeru tak aj sociálne dávky, či dôchodok. Aj v prípade, ak bola kupujúca len manželka

žalobcu a pri kúpe nehnuteľnosti boli použité hoci aj čiastočne spoločné peniaze, potom nehnuteľnosť patrí do BSM a to aj v prípade, že jeden z manželov nadobudne nehnuteľnosť kúpnou zmluvou do svojho vlastníctva v spoluvlastníckom podiele 1/1 bez uvedenia manžela alebo manželky. Kataster túto skutočnosť zaznamená do katastra nehnuteľností tak ako je v kúpnej zmluve napísané, zdanlivo to vyzerá, že len jeden z manželov je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Skutočnosť je však taká, že nehnuteľnosť patrí do BSM a v tomto prípade nešlo o situáciu, že by manželia P. fungovali v režime zúženého BSM počas manželstva, pretože o takomto úkone by musela byť spísaná notárska zápisnica. Žiadny z manželov nemôže zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov s výnimkou vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania / R 74/1973/.

13.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalovanému, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / /.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania