Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/79/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. E., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Dňa 15.07.2026 bol na súde podaný návrh matky, ktorým žiadala, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas otca s vycestovaním maloletého do Francúzska a Spojeného kráľovstva v termíne od 03.09.2026 do 11.09.2026. Matka vo svojom návrhu okrem iného uviedla, že spoločne s jej dcérou maloletému naplánovali a kúpili dovolenku. Cestu naplánovali na termín od 03.09.2026 do 11.09.2026. Odlet majú zabezpečený na 03.09.2026 z Bratislavy do Nice vo Francúzsku. Ubytovanie majú rezervované v miestnom hoteli. Z Nice majú naplánovaný odlet dňa 07.09.2026 do Londýna. O tejto ceste a o možnom súhlase s vycestovaním dieťaťa otca matka informovala v mesačnom sumári informácií o dieťati, ktorý má povinnosť posielať každý mesiac k 21. dňu v mesiaci, už v máji. Po overovaní dostupných informácii o povinnosti súhlasu druhého rodiča s vycestovaním maloletého dieťaťa nenašla konkrétnu jednoznačnú odpoveď, len odporúčanie mať súhlas druhého rodiča k dispozícii. Nakoľko Spojené kráľovstvo nie je členským štátom EÚ a so synom majú rozdielne priezviská, matka nechce podstupovať riziko, že nebude mať pri ceste k dispozícii potrebné doklady pre prípad kontroly. Po rezervovaní ubytovania a kúpe leteniek matka na začiatku júla otca informovala, že bude potrebovať notársky overený súhlas s vycestovaním dieťaťa do Spojeného kráľovstva na dovolenku. Termínu podpisu uviedla 17.07.2026, keďže predpokladala, že im nevyhovie a potrebovala mať dostatočný časový priestor na vybavenie súhlasu súdnou cestou. Súhlas jej poslal v sms správe s odpoveďou, že je potrebné mu to oznámiť aspoň 2,5 týždňa vopred, ako bude potrebné súhlas podpísať. Potom začal v komunikácii meniť tému a na otázku, kedy bude môcť prísť odpovedal, že dá vedieť do konca týždňa. Na konci týždňa sa matka otcovi pripomenula a otec odpovedal, že ešte nevie, mal by prísť v piatok alebo v pondelok. Nakoľko sa o syna nezaujíma, neplatí výživné a nedvíha mu telefón a s ohľadom na predchádzajúce skúsenosti, kde sa preukázal ako nespoľahlivý, má matka za to, že v skutočnosti nemá záujem súhlas s vycestovaním podpísať aj napriek sľubom. Syn sa na túto dovolenku veľmi teší, na dovolenky často nechodia. V Londýne okrem iného majú naplánovanú návštevu Warner Bros filmových štúdií Harryho Pottera. Cestu a ubytovanie majú zabezpečené a zaplatené. Matka spolu so svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila súdu fotokópiu rodného listu maloletého dieťaťa, sms komunikáciu medzi rodičmi, emailovú komunikáciu medzi rodičmi. 2. Z opatrovaneckého spisu maloletého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -75 zo dňa 15.05.2026 súd v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu schváli rodičovskú dohodu. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení a povinní obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2025. Styk otca s maloletým nebol upravený.

3.

Podľa (ďalej v texte len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

4.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5.

Podľa (ďalej v texte len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.

Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9.

Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11.

Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

13.

Účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa

aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením musí byť teda naliehavá a nevyhnutná. Neodkladné opatrenie je nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi hrozí ujma alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu alebo zasahovaniu do jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne jeho právne postavenie sa zhorší alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté. Neodkladné opatrenie môže obsahovať totožný obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.

14.

Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným, nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov.

15.

Právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa zásadne patrí obom rodičom dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, resp. ohľadne jeho majetku, ale aj tzv. statusotvorných práv – ako je určenie mena a priezviska dieťaťa. Tieto práva však stoja mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im patrí výkon rodičovských práv a povinností, alebo nie. Preto sú upravené mimo ustanovenia prvej hlavy druhej časti ZR a zákonodarca ich zaradil až do druhej hlavy druhej časti s názvom „Ďalšie práva a povinnosti rodičov a detí a vzťahy v rodine“. Pokiaľ sa napríklad rodičia maloletého dieťaťa nedohodnú o jeho mene alebo priezvisku, určí meno alebo priezvisko vždy aj bez návrhu súd v zmysle ust. § 40 ods. 3. Ak sa ale rodičia nedohodnú o inej podstatnej záležitosti týkajúcej sa osoby maloletého dieťaťa alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich, a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. (PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine: komentár. 3. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2019. 680 s. ISBN 978-80-89603-72-5.)

16.

Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému naposledy rozhodol rozsudkom sp. zn. -75 zo dňa 15.05.2026, ktorým schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení a povinní obaja rodičia. Matka sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhala nahradenia súhlasu otca s vycestovaním maloletého do Francúzska a Spojeného kráľovstva v termíne od 03.09.2026 do 11.09.2026. Súd mal z sms komunikácie medzi rodičmi za osvedčené, že otec súhlasil s tým, aby maloletý išiel na dovolenku, avšak otec matke notársky overený súhlas nepodpísal. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musel zaoberať otázkou, či je v tomto prípade daný zákonný predpoklad pre rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu rodiča a prípadne, či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je nutné rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo veci nepodstatnej. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu

či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. Podľa ustálenej súdnej praxe súd teda podľa § 35 Zákona o rodine rozhoduje iba pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. V bežných, každodenných veciach je každý z rodičov oprávnený konať samostatne bez potreby autoritatívneho zásahu súdu (R 17/1968). V predmetnom prípade, ak by otec s dovolenkou maloletého v zahraničí nesúhlasil, išlo by o nezhodu rodičov v bežnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa. Dovolenka v zahraničí, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (od 03.09.2026 do 11.09.2026) nie je podstatnou vecou týkajúcou sa maloletého dieťa v zmysle § 35 Zákona o rodine, nemá podstatný dlhodobý vplyv na život maloletého dieťaťa, keďže sa jedná o krátkodobý pobyt dieťaťa v zahraničí (dovolenku) a nie o trvalé vysťahovanie maloletého do cudziny. Matka teda podľa slovenského práva nepotrebuje súhlas otca s vycestovaním maloletého na dovolenku do zahraničia. Z verejne dostupných informácií dostupných na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyplýva, že pri cestovaní do Francúzska každý občan, vrátane maloletých osôb, musí mať platný cestovný pas alebo platný občiansky preukaz. Ak má dieťa iné priezvisko ako rodič, odporúča sa mať pri sebe doklad preukazujúci príbuzenský vzťah, napríklad rodný list. Pri cestovaní do Spojeného kráľovstva v záujme ochrany detí môže britská hraničná polícia preverovať, či dieťa do 18 rokov sprevádzajú rodičia. Odporúča sa mať pri sebe doklady, ktoré potvrdzujú príbuzenský vzťah. Najmä v prípadoch, ak má dieťa iné priezvisko ako rodič, ktorý ho sprevádza, je vhodné na požiadanie predložiť hraničnej polícii dôkaz o vzťahu – napr. rodný list. Matka súdu teda neosvedčila potrebu notársky overeného súhlasu otca s vycestovaním maloletého resp. bezodkladnú potrebu jeho nahradenia súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

17.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (, prvá veta ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).