Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoCsp-18-2021.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanému: N.I. nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Z. G. XXXX/XX, o zaplatenie 104,39 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Csp/99/2020-78 z 17. februára 2021, a konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 16Csp/99/2020-78 z 17. februára 2021 žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 5 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 12 písm. b/, § 43 ods. 13, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), § 52 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou dňa 15. 03. 2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 104,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9,48 eura od 13. 06. 2017 do zaplatenia, zo sumy 82,03 eura od 14. 07. 2017 do zaplatenia, zo sumy 12,88 eura od 15. 08. 2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil zmluvné záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Ďalej poukázal na to, že 06. 11. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06. 04. 2020 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/555/2020, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská
Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Levice ako súdu miestne príslušnému dňa 16. 10. 2020.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože u žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd za preukázanú, pretože ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4243 z 06. 11. 2018, ktorú pripojil k žalobe.
6. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z. a síce, že sa výzva v zmysle § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z. dostala do dispozičnej sféry žalovaného, opätovne predložil súdu Pokus o zmier z 16. 09. 2017, ktorým žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 143,39 eura. Tiež uviedol, že predmetná výzva bola žalovanému odosielaná obyčajnou poštovou zásielkou (tzv. zásielkou II. triedy) bez podacieho hárku, resp. doručenky. Poukázal aj na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 143,39 eura listom z 16. 09. 2017 - Pokus o zmier, žalobca však aj napriek výzve súdu nepreukázal, že by sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného, keď sám žalobca tvrdil, že táto výzva bola žalovanému odosielaná obyčajnou poštovou zásielkou (tzv. zásielkou II. triedy) bez podacieho hárku, resp. doručenky. Nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade, v ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danej veci nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a síce písomná výzva, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky.
8. V prípade, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť, a síce povinnosť uviesť skutkové tvrdenia úplne, neuniesol teda bremeno tvrdenia v zmysle § 132 CSP. Uplatňovaný nárok preukazoval faktúrami, ktoré vystavil jeho právny predchodca žalovanému, z ktorých vyplýva, že celkové sumy na úhradu pozostávajú z ceny za poskytnuté služby za aktuálne zúčtovacie obdobie ako aj z nedoplatkov za prechádzajúce zúčtovacie obdobia. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si zo súm vystavených jednotlivými faktúrami uplatňuje len ich časť, t. j. 104,39 eura zrejme za služby za aktuálne zúčtovacie obdobia, avšak v nižšej výške, ako boli žalovanému služby za konkrétne zúčtovacie obdobie účtované (celková suma účtovaná na základe predložených faktúr za aktuálne zúčtovacie obdobia predstavuje sumu 153,39 eura). V žalobe neuviedol, ktoré čiastkové sumy z jednotlivých faktúr si na základe zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanému uplatňuje, v dôsledku čoho súd nedokázal posúdiť ich zmluvnú a zákonnú dôvodnosť ako ani to, či boli tieto účtované v zmysle platného cenníka.
9. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil.
10. Záverom poučil strany, že podľa Čl. I § 9 ods. 1 s poukazom na § 8 písm. a/ Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre postup podľa § 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby.
12. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
13. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
14. Dňa 17. 02. 2021 o 23:23 hod. doručil žalobca elektronicky súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, ktorým vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu.
15. Okresný súd Levice vyzval žalovaného výzvou z 31. januára 2021, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby a zároveň mu doručil aj rovnopis späťvzatia žaloby. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote, preto sa dňa 28. 04. 2021 vrátila súdu prvej inštancie ako nedoručená. Vzhľadom k uvedenému sa zásielka považuje za doručenú fikciou v deň, kedy sa vrátila súdu.
16. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.
17. V predmetnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v celom rozsahu v čase, keď už súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v celom rozsahu, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom v súdom určenej lehote nevyjadril, avšak odvolací súd konštatuje, že výslovný súhlas protistrany so späťvzatím žaloby je nevyhnutný len v prípade, ak je medzi sporovými stranami určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že v danej veci žalovaný žiadne vážne dôvody súdu neoznámil a taktiež ani nevyplýva, že by medzi stranami bol určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného predpisu, odvolací súd dospel k záveru, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom, v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok vydaný Okresným súdom Levice č. k. 16Csp/99/2020-78 zo 17. februára 2021, a konanie zastavil.
18. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP s tým, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej voči žalobcovi, keďže žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný žiadne trovy nevyčíslil a ani mu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).