Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/154/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa (otec): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. C. XXXX, E., Česká republika, proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka): A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXXX/ X, H. - I., o návrat maloletého dieťaťa: J. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, do krajiny obvyklého pobytu pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -43 zo dňa 15. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením č. k. -43 zo dňa 15.05.2026 rozhodol tak, že

Konanie o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky zo dňa 02.04.2026 adresovanom Okresnému súdu Žilina, postúpenom tunajšiemu súdu 20.04.2026 sa zastavuje.

V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa (ďalej len „“) a (ďalej len „“). Súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky z dôvodu prekážky litispendencie. Vychádzal zo zistenia, že otec sa návrhom zo dňa 02.04.2026 domáhal návratu maloletého do Českej republiky podľa ustanovení Haagskeho dohovoru, pričom tvrdil, že maloletý bol dňa 05.05.2025 matkou bez jeho súhlasu premiestnený z Českej republiky na Slovensko a že Česká republika predstavuje krajinu jeho obvyklého pobytu. Prvostupňový súd poukázal na právnu úpravu prekážky začatého konania a uviedol, že litispendencia je daná vtedy, ak medzi tými istými účastníkmi prebieha konanie o tom istom predmete založenom na rovnakých skutkových okolnostiach. Zdôraznil, že ide o neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá bráni súbežnému vedeniu dvoch konaní v tej istej veci, pričom súd je povinný zastaviť neskôr začaté konanie. Zo súdneho spisu zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica už od 02.02.2026 prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. , ktoré inicioval otec proti tým istým účastníkom a v ktorom sa na základe totožných skutkových tvrdení týkajúcich sa premiestnenia maloletého dňa 05.05.2025 domáhal návratu maloletého na územie Českej republiky. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v tomto skoršom konaní už bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 03.03.2026 tak, že premiestnenie a zadržanie maloletého na území Slovenskej republiky nebolo vyhodnotené ako neoprávnené a návrh otca na návrat maloletého

do Českej republiky bol zamietnutý. Toto rozhodnutie však ku dňu rozhodovania nebolo právoplatné, keďže otec proti nemu podal odvolanie, o ktorom mal rozhodnúť Krajský súd v Žiline. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že v oboch konaniach boli totožní účastníci, zhodný predmet konania aj rovnaký skutkový základ spočívajúci v tvrdenom neoprávnenom premiestnení maloletého na Slovensko. Keďže skoršie začaté konanie vedené pod sp. zn. v čase rozhodovania stále prebiehalo a nebolo právoplatne skončené, vznikla prekážka litispendencie. Z tohto dôvodu prvostupňový súd neskôr začaté konanie zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neúplne zistený skutkový stav, nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne obsadenie súdu a existenciu ďalších procesných vád konania. Tvrdil, že súd bez dostatočného zistenia skutkového stavu mechanicky zastavil konanie pre litispendenciu, čím mu odňal možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Otec zdôrazňoval, že jeho návrh zo dňa 02.04.2026 predstavoval samostatnú žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa čl. 12 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorou sa domáhal bezodkladného návratu maloletého do štátu jeho obvyklého pobytu. Namietal, že súd nesprávne určil predmet konania a nevzal do úvahy osobitnú povahu návratového konania podľa Haagskeho dohovoru. Podľa jeho názoru sa predmet predloženého návrhu netýkal výkonu rodičovských práv a povinností ani starostlivosti o maloleté dieťa, ale výlučne rozhodnutia o návrate dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ďalej namietal nesprávny záver o existencii prekážky litispendencie. Tvrdil, že medzi konaním vedeným pod sp. zn. a konaním začatým jeho návrhom zo dňa 02.04.2026 neexistovala totožnosť predmetu konania. Argumentoval, že konanie vo veciach rodičovskej zodpovednosti a starostlivosti o maloleté dieťa a návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru predstavujú samostatné a navzájom nezávislé konania. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých konanie o návrate dieťaťa a konanie vo veciach rodičovskej zodpovednosti nemajú rovnaký predmet ani skutkový základ a medzi takýmito konaniami nemôže vzniknúť prekážka litispendencie. Uvádzal, že súd nesprávne stotožnil dve právne odlišné konania a na tomto nesprávnom závere založil zastavenie konania. Otec zároveň spochybňoval miestnu a vecnú príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno. Tvrdil, že o jeho návrhu mal konať Okresný súd Žilina, ktorému bol návrh pôvodne adresovaný. Namietal, že právna úprava neumožňovala postúpenie veci tunajšiemu súdu spôsobom, aký bol v danej veci použitý, a z tohto dôvodu považoval konanie pred súdom prvej inštancie za nezákonné. Za ďalší odvolací dôvod označil porušenie práva na zákonného sudcu. Tvrdil, že po postúpení veci nebola táto pridelená zákonným spôsobom náhodným výberom, ale bola automaticky pridelená sudkyni, ktorá rozhodovala v skoršej veci vedenej pod sp. zn. . Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na postup podľa a vec mala byť pridelená podľa náhodným výberom. Z týchto dôvodov namietal nesprávne obsadenie súdu a odňatie práva na zákonného sudcu.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , , ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, na to oprávneným účastníkom konania (, , , ), proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( , ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. , .

4. Odvolací súd poukazuje na to, že otcovo odvolanie bolo značne všeobecné, siahodlhé, argumentačne neprehľadné a opakujúce sa. Navyše miestami absentovala logická štruktúra argumentov. Preto odvolací súd zvolil vyporiadanie sa len z podstatnými argumentmi, ktoré dokázal z odvolania vyvodiť. V tomto rozsahu preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

5. V prvom rade neobstojí námietka otca smerujúca proti miestnej a vecnej príslušnosti súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh bol pôvodne doručený Okresnému súdu Žilina, ktorý ho po zistení svojej nepríslušnosti postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, ako súdu určenému v pre konania o návrat maloletého neoprávnene premiestneného alebo zadržaného. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa sa nachádza v obvode Krajského súdu v Žiline,

je v súlade s príslušný na rozhodnutie Okresný súd Banská Bystrica. Postup súdu pri postúpení veci preto zodpovedal zákonnej úprave.

6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou porušenia práva na zákonného sudcu. Otec síce tvrdil, že vec mala byť pridelená náhodným výberom, avšak zo samotnej skutočnosti, že vec po postúpení prejednala sudkyňa, ktorá už rozhodovala o skoršie začatom konaní týkajúcom sa toho istého maloletého, nemožno bez ďalšieho vyvodiť nezákonné obsadenie súdu. Zo spisu vyplýva, že návrh bol pridelený na prejednanie prostredníctvom súdneho manažmentu v súlade s pravidlami prideľovania vecí na Okresnom súde Banská Bystrica. Odvolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca.

7. Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Prekážka začatého konania patrí medzi procesné podmienky, na existenciu ktorých súd prihliada počas celého konania. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd konanie zastaví.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre vznik prekážky litispendencie musí byť daná totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu konania a totožnosť skutkového základu, z ktorého sa uplatnené právo odvodzuje. Rozhodujúci je pritom stav existujúci v čase rozhodovania v neskôr začatom konaní.

9. Zo spisu nepochybne vyplynulo, že otec sa v konaní vedenom pod sp. zn. domáhal návratu maloletého do Českej republiky z dôvodu tvrdeného neoprávneného premiestnenia maloletého matkou zo dňa 05.05.2025. Rovnako v prejednávanom konaní, začatom návrhom zo dňa 02.04.2026 a doručenom dňa 13.04.2026, sa otec domáhal návratu toho istého maloletého do Českej republiky na základe totožných skutkových tvrdení o jeho premiestnení dňa 05.05.2025. Účastníkmi oboch konaní boli tie isté osoby a predmetom oboch konaní bolo rozhodnutie o návrate maloletého na územie Českej republiky.

10. Odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo konanie vedené pod sp. zn. právoplatne skončené. Zo spisu vyplývalo, že otec proti rozhodnutiu vydanému v tomto konaní podal odvolanie a vec sa nachádzala v odvolacom konaní. Skoršie začaté konanie preto naďalej prebiehalo a procesná prekážka litispendencie trvala.

11. Odvolací súd má za to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé tento záver spochybniť. Jeho argumentácia bola založená predovšetkým na tvrdení, že návrh zo dňa 02.04.2026 predstavoval samostatné návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru, ktoré nemožno stotožňovať s iným konaním vedeným vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. Takáto argumentácia však nevychádza zo skutkového ani procesného stavu prejednávanej veci.

12. Odvolací súd podčiarkuje, že súd prvej inštancie nevyvodil existenciu litispendencie z porovnania návratového konania s konaním vo veciach rodičovských práv a povinností, ale z porovnania dvoch návrhov toho istého otca na návrat maloletého dieťaťa do Českej republiky. V oboch konaniach išlo o totožný návrh smerujúci k dosiahnutiu rovnakého výsledku, medzi rovnakými účastníkmi a založený na rovnakých skutkových okolnostiach. Odkazy otca na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa vzťahu medzi návratovým konaním a konaním o rodičovskej zodpovednosti preto na posúdenie tejto veci nedopadajú. Pre rozhodnutie nebola podstatná otázka vzťahu dvoch rozdielnych druhov konaní, ale existencia dvoch konaní o tom istom návrhu na návrat maloletého dieťaťa.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočné, zrozumiteľné a jasne vysvetľuje, z akých skutkových zistení a právnych úvah súd prvej inštancie vychádzal. Súd prvej inštancie identifikoval skoršie začaté konanie, porovnal účastníkov, predmet konania i skutkové okolnosti a logicky vysvetlil, prečo dospel k záveru o existencii prekážky litispendencie. Odvolací súd preto nezistil ani namietané porušenie práva otca na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie medzi tými istými účastníkmi prebiehalo skoršie začaté konanie o návrate maloletého do Českej republiky založené na totožných skutkových tvrdeniach a smerujúce k rovnakému právnemu výsledku. Keďže išlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd prvej inštancie postupoval správne, keď neskôr

začaté konanie zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil a neprihliadal na ostatné otcom uvedené námietky, nakoľko vzhľadom na prekážku litispendencie boli právne irelevantné.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s , nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé ich náhradu niektorému z účastníkov priznať.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).