Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-154-2026.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/154/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa (otec): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. C. XXXX, E., Česká republika, proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka): A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXXX/ X, H. - I., o návrat maloletého dieťaťa: J. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, do krajiny obvyklého pobytu pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Pn/3/2026-43 zo dňa 15. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením č. k. 8Pn/3/2026-43 zo dňa 15.05.2026 rozhodol tak, že
Konanie o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky zo dňa 02.04.2026 adresovanom Okresnému súdu Žilina, postúpenom tunajšiemu súdu 20.04.2026 sa zastavuje.
V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 124 ods. 1 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky z dôvodu prekážky litispendencie. Vychádzal zo zistenia, že otec sa návrhom zo dňa 02.04.2026 domáhal návratu maloletého do Českej republiky podľa ustanovení Haagskeho dohovoru, pričom tvrdil, že maloletý bol dňa 05.05.2025 matkou bez jeho súhlasu premiestnený z Českej republiky na Slovensko a že Česká republika predstavuje krajinu jeho obvyklého pobytu. Prvostupňový súd poukázal na právnu úpravu prekážky začatého konania a uviedol, že litispendencia je daná vtedy, ak medzi tými istými účastníkmi prebieha konanie o tom istom predmete založenom na rovnakých skutkových okolnostiach. Zdôraznil, že ide o neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá bráni súbežnému vedeniu dvoch konaní v tej istej veci, pričom súd je povinný zastaviť neskôr začaté konanie. Zo súdneho spisu zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica už od 02.02.2026 prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 8Pn/1/2026, ktoré inicioval otec proti tým istým účastníkom a v ktorom sa na základe totožných skutkových tvrdení týkajúcich sa premiestnenia maloletého dňa 05.05.2025 domáhal návratu maloletého na územie Českej republiky. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v tomto skoršom konaní už bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 03.03.2026 tak, že premiestnenie a zadržanie maloletého na území Slovenskej republiky nebolo vyhodnotené ako neoprávnené a návrh otca na návrat maloletého
do Českej republiky bol zamietnutý. Toto rozhodnutie však ku dňu rozhodovania nebolo právoplatné, keďže otec proti nemu podal odvolanie, o ktorom mal rozhodnúť Krajský súd v Žiline. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že v oboch konaniach boli totožní účastníci, zhodný predmet konania aj rovnaký skutkový základ spočívajúci v tvrdenom neoprávnenom premiestnení maloletého na Slovensko. Keďže skoršie začaté konanie vedené pod sp. zn. 8Pn/1/2026 v čase rozhodovania stále prebiehalo a nebolo právoplatne skončené, vznikla prekážka litispendencie. Z tohto dôvodu prvostupňový súd neskôr začaté konanie zastavil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neúplne zistený skutkový stav, nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne obsadenie súdu a existenciu ďalších procesných vád konania. Tvrdil, že súd bez dostatočného zistenia skutkového stavu mechanicky zastavil konanie pre litispendenciu, čím mu odňal možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Otec zdôrazňoval, že jeho návrh zo dňa 02.04.2026 predstavoval samostatnú žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa čl. 12 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorou sa domáhal bezodkladného návratu maloletého do štátu jeho obvyklého pobytu. Namietal, že súd nesprávne určil predmet konania a nevzal do úvahy osobitnú povahu návratového konania podľa Haagskeho dohovoru. Podľa jeho názoru sa predmet predloženého návrhu netýkal výkonu rodičovských práv a povinností ani starostlivosti o maloleté dieťa, ale výlučne rozhodnutia o návrate dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ďalej namietal nesprávny záver o existencii prekážky litispendencie. Tvrdil, že medzi konaním vedeným pod sp. zn. 8Pn/1/2026 a konaním začatým jeho návrhom zo dňa 02.04.2026 neexistovala totožnosť predmetu konania. Argumentoval, že konanie vo veciach rodičovskej zodpovednosti a starostlivosti o maloleté dieťa a návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru predstavujú samostatné a navzájom nezávislé konania. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých konanie o návrate dieťaťa a konanie vo veciach rodičovskej zodpovednosti nemajú rovnaký predmet ani skutkový základ a medzi takýmito konaniami nemôže vzniknúť prekážka litispendencie. Uvádzal, že súd nesprávne stotožnil dve právne odlišné konania a na tomto nesprávnom závere založil zastavenie konania. Otec zároveň spochybňoval miestnu a vecnú príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno. Tvrdil, že o jeho návrhu mal konať Okresný súd Žilina, ktorému bol návrh pôvodne adresovaný. Namietal, že právna úprava neumožňovala postúpenie veci tunajšiemu súdu spôsobom, aký bol v danej veci použitý, a z tohto dôvodu považoval konanie pred súdom prvej inštancie za nezákonné. Za ďalší odvolací dôvod označil porušenie práva na zákonného sudcu. Tvrdil, že po postúpení veci nebola táto pridelená zákonným spôsobom náhodným výberom, ale bola automaticky pridelená sudkyni, ktorá rozhodovala v skoršej veci vedenej pod sp. zn. 8Pn/1/2026. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na postup podľa § 6a ods. 1 CMP a vec mala byť pridelená podľa § 6a ods. 2 CMP náhodným výberom. Z týchto dôvodov namietal nesprávne obsadenie súdu a odňatie práva na zákonného sudcu.
3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, na to oprávneným účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP, § 126 CMP), proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. a/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
4. Odvolací súd poukazuje na to, že otcovo odvolanie bolo značne všeobecné, siahodlhé, argumentačne neprehľadné a opakujúce sa. Navyše miestami absentovala logická štruktúra argumentov. Preto odvolací súd zvolil vyporiadanie sa len z podstatnými argumentmi, ktoré dokázal z odvolania vyvodiť. V tomto rozsahu preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
5. V prvom rade neobstojí námietka otca smerujúca proti miestnej a vecnej príslušnosti súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh bol pôvodne doručený Okresnému súdu Žilina, ktorý ho po zistení svojej nepríslušnosti postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, ako súdu určenému v § 124 ods. 1 písm. b/ CMP pre konania o návrat maloletého neoprávnene premiestneného alebo zadržaného. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa sa nachádza v obvode Krajského súdu v Žiline,
je v súlade s § 124 ods. 1 písm. b/ CMP príslušný na rozhodnutie Okresný súd Banská Bystrica. Postup súdu pri postúpení veci preto zodpovedal zákonnej úprave.
6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou porušenia práva na zákonného sudcu. Otec síce tvrdil, že vec mala byť pridelená náhodným výberom, avšak zo samotnej skutočnosti, že vec po postúpení prejednala sudkyňa, ktorá už rozhodovala o skoršie začatom konaní týkajúcom sa toho istého maloletého, nemožno bez ďalšieho vyvodiť nezákonné obsadenie súdu. Zo spisu vyplýva, že návrh bol pridelený na prejednanie prostredníctvom súdneho manažmentu v súlade s pravidlami prideľovania vecí na Okresnom súde Banská Bystrica. Odvolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca.
7. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Prekážka začatého konania patrí medzi procesné podmienky, na existenciu ktorých súd prihliada počas celého konania. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd konanie zastaví.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre vznik prekážky litispendencie musí byť daná totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu konania a totožnosť skutkového základu, z ktorého sa uplatnené právo odvodzuje. Rozhodujúci je pritom stav existujúci v čase rozhodovania v neskôr začatom konaní.
9. Zo spisu nepochybne vyplynulo, že otec sa v konaní vedenom pod sp. zn. 8Pn/1/2026 domáhal návratu maloletého do Českej republiky z dôvodu tvrdeného neoprávneného premiestnenia maloletého matkou zo dňa 05.05.2025. Rovnako v prejednávanom konaní, začatom návrhom zo dňa 02.04.2026 a doručenom dňa 13.04.2026, sa otec domáhal návratu toho istého maloletého do Českej republiky na základe totožných skutkových tvrdení o jeho premiestnení dňa 05.05.2025. Účastníkmi oboch konaní boli tie isté osoby a predmetom oboch konaní bolo rozhodnutie o návrate maloletého na územie Českej republiky.
10. Odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo konanie vedené pod sp. zn. 8Pn/1/2026 právoplatne skončené. Zo spisu vyplývalo, že otec proti rozhodnutiu vydanému v tomto konaní podal odvolanie a vec sa nachádzala v odvolacom konaní. Skoršie začaté konanie preto naďalej prebiehalo a procesná prekážka litispendencie trvala.
11. Odvolací súd má za to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé tento záver spochybniť. Jeho argumentácia bola založená predovšetkým na tvrdení, že návrh zo dňa 02.04.2026 predstavoval samostatné návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru, ktoré nemožno stotožňovať s iným konaním vedeným vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. Takáto argumentácia však nevychádza zo skutkového ani procesného stavu prejednávanej veci.
12. Odvolací súd podčiarkuje, že súd prvej inštancie nevyvodil existenciu litispendencie z porovnania návratového konania s konaním vo veciach rodičovských práv a povinností, ale z porovnania dvoch návrhov toho istého otca na návrat maloletého dieťaťa do Českej republiky. V oboch konaniach išlo o totožný návrh smerujúci k dosiahnutiu rovnakého výsledku, medzi rovnakými účastníkmi a založený na rovnakých skutkových okolnostiach. Odkazy otca na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa vzťahu medzi návratovým konaním a konaním o rodičovskej zodpovednosti preto na posúdenie tejto veci nedopadajú. Pre rozhodnutie nebola podstatná otázka vzťahu dvoch rozdielnych druhov konaní, ale existencia dvoch konaní o tom istom návrhu na návrat maloletého dieťaťa.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočné, zrozumiteľné a jasne vysvetľuje, z akých skutkových zistení a právnych úvah súd prvej inštancie vychádzal. Súd prvej inštancie identifikoval skoršie začaté konanie, porovnal účastníkov, predmet konania i skutkové okolnosti a logicky vysvetlil, prečo dospel k záveru o existencii prekážky litispendencie. Odvolací súd preto nezistil ani namietané porušenie práva otca na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie medzi tými istými účastníkmi prebiehalo skoršie začaté konanie o návrate maloletého do Českej republiky založené na totožných skutkových tvrdeniach a smerujúce k rovnakému právnemu výsledku. Keďže išlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd prvej inštancie postupoval správne, keď neskôr
začaté konanie zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a neprihliadal na ostatné otcom uvedené námietky, nakoľko vzhľadom na prekážku litispendencie boli právne irelevantné.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé ich náhradu niektorému z účastníkov priznať.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).