Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/95/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne W.. X. J., O.. Č., L.. XX.X.XXXX, bývajúcej v D., K. Š. Č.. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45, proti žalovanému W.. W. J., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v D.S. , K. Š. XXXX/X, toho času G., L. D.. R. XX/XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Uhrova 18, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -330 zo dňa 10.2.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných a dokončovacích prác alebo iných úprav na rodinnom dome s.č. 1541 a priľahlom pozemku v katastrálnom území D. a výroku II. o trvaní tohto neodkladného opatrenia.

M e n í uznesenie vo výroku, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zdržať sa odpredaja majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného tak, že v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných a dokončovacích prác alebo iných úprav na rodinnom dome súp. č. 1541, stojacom na parcele č. 1663/405 a na priľahlých pozemkoch C KN parcelné číslo 1663/270 a 1663/45, nachádzajúcich sa v kat. území D., obec D., okr. D. L. E. a zapísaných na LV č. XXXX. Ďalej uložil povinnosť žalobkyni zdržať sa odpredaja majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to žalobkyne a žalovaného. Rozhodol ďalej, že toto neodkladné opatrenie nariaďuje do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. . O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, resp. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva, ktoré začalo na návrh bývalej manželky W.. X. J., podal žalovaný W.. W. J., ako bývalý manžel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa vykonávania stavebných a obdobných prác a úprav na nehnuteľnom majetku a povinnosť zdržať sa odpredaja majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný pritom svoj návrh odôvodnil tým, že medzi bývalými manželmi neexistuje žiadna dohoda o užívaní nehnuteľností, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a napriek absencie dohody s ním, žalobkyňa pripravuje na realizáciu stavebných a dokončovacích prác v rodinnom dome a priľahlých pozemkoch. Žalovaný uviedol, že nedal

žalobkyni žiaden súhlas na vykonávanie stavebných a dokončovacích prác, svoj nesúhlas vyjadril aj písomne a vyzval ju, aby sa zdržala takýchto prác, výzvu však ignorovala. Žalobkyňa napriek tomu dokončila fasádu rodinného domu a realizovala stavbu oporného múru a ak naďalej bude vo svojej činnosti pokračovať, jej konanie sa nebude dať zvrátiť a prípadné odstránenie vykonaných prác by mohlo viesť k poškodeniu nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa totiž správa ako jediná vlastníčka nehnuteľnosti, koná napriek jeho nesúhlasu, aj keď nejde o bežnú vec. V prípade, že by nehnuteľnosť bola prikázaná žalovanému, môže dôjsť k situácii, že žalobkyni vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to by viedlo k ďalším súdnym sporom. Žalovaný sa teda dôvodne obáva, že žalobkyňa bude v stavebných a dokončovacích prácach pokračovať, a preto nemá inú možnosť ako sa obrátiť na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa bez jeho súhlasu odpredala hnuteľné veci patriace do BSM, a to manželskú posteľ zo spálne, ktorá je označená ako položka patriaca do BSM v jeho vyjadrení z 27.12.2019, pričom žalobkyňa túto položku navrhla prikázať práve jemu, čo zjavne už nebude možné. Okrem toho žalobca má vedomosť, že žalobkyňa chce odpredať aj sedaciu súpravu, ktorú dostali bývalí manželia darom od rodičov žalovaného. K svojmu návrhu žalovaný pripojil list vlastníctva č. XXXX, kat. územie D., jeho výzvu zo dňa 30.10. adresovanú žalobkyni a fotografie pripraveného materiálu a realizovaného oporného múru.

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa , ,, , , , , podľa , ,, dospel k záveru, že návrh žalovaného na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia je dôvodný a tomuto návrhu aj vyhovel.

4. Súd konštatoval, že žalovaný dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním žalobkyňou, hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Mal preukázané z predložených fotografií, že žalobkyňa, ktorá reálne obýva predmetné nehnuteľnosti, vykonala a vykonáva na predmetných nehnuteľnostiach stavebné práce a úpravy pričom ide o stavbu oporného múru úpravy fasády a príprava na pokladanie vonkajšej pevnej dlažby, tiež mal preukázané, že žalovaný vyjadril nesúhlas s vykonávaním takýchto stavebných prác ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností, žalobkyňa písomnú výzvu prevzala, avšak so stavebnými prácami a prípravami neprestala. Akékoľvek tieto stavebné práce a podobné úpravy na nehnuteľnostiach, ktoré menia charakter a hodnotu nehnuteľností určite nepatria do kategórie bežných vecí, preto je na ich vykonávanie potrebný súhlas oboch bývalých manželov, k čomu očividne nedošlo.

5. Vo vzťahu k hnuteľným veciam súd nemal preukázané, že tieto ich reálne žalobkyňa scudzuje a sám žalovaný v návrhu uviedol, že to nedokáže priamo preukázať. Zachovanie statusu v tomto smere prinajmenšom do reálneho vyporiadania hnuteľných vecí súdnym rozhodnutím je však imenentnou súčasťou konania o vyporiadanie BSM, zvlášť v situácii, keď iba jedna sporová strana, v tomto prípade žalobkyňa disponuje väčšinou alebo všetkými týmito hnuteľnými vecami. Už existencia dôvodnej pochybnosti o zotrvaní týchto hnuteľných vecí vo vyporiadávanom BSM postačuje súdu na to, aby obmedzil žalobkyňu v scudzovaní týchto vecí. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodol, že bude trvať do právoplatného rozhodnutia skončenia konania vo veci samej vo vyporiadanie BSM a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v súvislosti s týmto neodkladným opatrením v konečnom rozhodnutí (, ).

6. V zákonnej lehote podala žalobkyňa proti uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolania z dôvodov uvedených v , a . V prvom rade namietala nesplnenie procesných podmienok pre vydanie predmetného uznesenia, spočívajúce v nedostatkoch samotného návrhu na jeho vydanie. Ide o absenciu podpisu podania advokáta na predmetnej plnej moci pre konanie o nariadení neodkladného opatrenia, pričom tento návrh nie je opatrený ani jeho zaručeným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom, ale zaručeným elektronickým podpisom. Absentuje tiež takzvané substitučné splnomocnenie pre koncipienta C.. P. Y. na zastupovanie advokátskej kancelárie I.. K. A., D..O..M.., v predmetnom konaní. V ďalšom poukazovala na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť predmetného rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré sa obmedzuje takmer výlučne len na doslovné prevzatie návrhu žalovaného a samotnému odôvodneniu svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie v podstate venuje len plytko v bodoch 26 a 27 predmetného uznesenia. Súd sám príkladne nevysvetlil bližšie, akým spôsobom môže dokončením fasády domu

patriaceho do BSM dochádzať k mareniu súdneho rozhodnutia, navyše jeho neúmerným predlžovaním, keď zo súdu prvej inštancie takmer rok nebolo vytýčené vo veci pojednávanie a žalobkyňa nie je tou, ktorej vinou môže dochádzať k mareniu súdneho konania jeho neúmerným predlžovaním. Taktiež súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, v čom spočíva dôvodnosť jeho pochybností, v tomto smere sa taktiež spoľahol len na tvrdenia žalovaného pokiaľ ide o údajné scudzovanie hnuteľných vecí patriacich do BSM. Nemožno súhlasiť, že by každé konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo sprevádzaným vydávaním takéhoto neodkladného opatrenia a určite to nebol ani úmysel zákonodarcu. Okrem toho návrh žalovaného na vydanie neodkladného opatrenia je plný zavádzajúcich a klamlivých, respektíve nepravdivých tvrdení. Čo sa týka hnuteľných vecí, žalobkyni vôbec nie je známe, odkiaľ žalovaný disponuje informáciou, že predala manželskú posteľ, pretože táto nie je pravdivá. Posteľ sa nenachádza v spálni predmetného domu, keďže žalobkyňa si obstarala novú, ale bola uskladnená, a v prílohe zaslala fotografiu predmetnej postele v rozobratom stave. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že má v úmysle žalobkyňa predať aj sedaciu súpravu, ktorú manželia dostali darom od rodičov žalovaného, pretože táto nebola vôbec zahrnutá do BSM a nepredáva ju žalobkyňa, ale dokonca sestra žalovaného. V skutočnosti sa jedná o úplne inú sedačku, o čom predložila aj vytlačený inzerát k jej predaju. Navyše, prípadné dary manželov nepatria do ich BSM, ale do ich podielového spoluvlastníctva a táto sedačka nie je ani predmetom vyporiadania v tomto konaní. Žalobkyňa teda nijakým spôsobom nescudzuje žiadne veci patriace do BSM a nemá ani taký úmysel, preto je v tomto smere nariadenie neodkladného opatrenia bezdôvodné. Skresľujúce sú aj tvrdenia ohľadom stavebných, respektíve dokončovacích prác na predmetnom rodinnom dome. Žalobkyňa je taktiež stavebnou inžinierkou a nerealizovala žiadnu výstavbu oporného múru ako to zavádza žalovaný, len osadila svahové tvárnice, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale voľne položené kaskádovito na svah, je možné ich kedykoľvek odobrať. Boli tam položené z dôvodu ochrany spoločného majetku pred možnosťou padania zeminy tlakom blízkej komunikácie a po dažďoch. Keďže reálne hrozí zosunutie svahu, o čom predložila aj statické posúdenie Ing. Víta Svobodu a fotografie, hrozilo by spôsobenie škody najmä v jarnom období. Čo sa týka fasády domu, žalobkyňa pristúpila k dokončeniu spornej časti fasády z dôvodu, keďže prípravná a podkladná vrstva lepidla a sieťky už boli poškodené postupne odpadávali a vznikala pleseň. Dokončením spodnej časti fasády (ešte pred zaslaním výzvy žalovaného) tak žalobkyňa opäť len chránila spoločný majetok pred jeho postupným degradovaním. Predložila tiež kolaudačné rozhodnutie, v zmysle ktorého sú strany povinné udržiavať stavbu v dobrom technickom a stavebnom stave a z neho vyplýva, že predmetom domu je aj terasa, ktorá teda musela byť súčasťou aj stavebného povolenia, o vydanie ktorého žiadal aj žalovaný. Dala do pozornosti súdu, že odchodom žalovaného zo spoločnej domácnosti hypotekárny úver spojený s predmetnými nehnuteľnosťami a všetky udržiavace náklady uhrádza samotná žalobkyňa bez jeho prispenia a tieto nehnuteľnosti sú domovom maloletých detí strán tohto sporu, ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Z jej strany možno legitímne očakávať také rozhodnutie súdu, ktoré predmetné nehnuteľnosti prikáže do jej výlučného vlastníctva. Okrem toho technický stav predmetných nehnuteľností je riadne zachytený podrobne v troch znaleckých posudkoch, ktoré sú obsahom aj súdneho spisu a tak nemožno súhlasiť, že ich úpravou a zhodnocovaním sa mení ich charakter a hodnota. Vzhľadom k tomu, že vyvrátila tvrdenia žalovaného a preukázala súdu, že nie sú splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, respektíve zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne. K odvolaniu žalobkyňa predložila kópie fotografií rozloženej manželskej postele, stránky Bazos.sk obsahujúci inzerát na gauč elkový s kreslom z 12.2.2021, ale aj fotografie časti rodinného domu, časti pozemku ako aj časti oporného múru.

7. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žalobkyňou podané odvolanie na tom nič nemôže meniť. Žalobkyňa svoje protiprávne konanie v odvolaní ani nikdy nepoprela a jej argumentácia je účelová a ľahko vyvrátiteľná. Podľa neho návrh na vydanie neodkladného opatrenia spĺňal všetky procesné náležitosti, súd prvej inštancie ho riadne prijal a rozhodol o ňom. Žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť, aby prílohy návrhov podávaných elektronickou formou boli podpisované aj advokátskym preukazom. Substitučné splnomocnenie na úkony uskutočnené advokátskym koncipientom je súčasťou súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves od 25.210.2019. Žalovaný je toho právneho názoru, že neodkladné opatrenie bolo vydané v rámci konania o vyporiadanie BSM a nie je preto potrebné predkladať osobitné splnomocnenie. Z opatrnosti však bolo splnomocnenie vyhotovené a súdu predložené. Keďže technickou chybou počas skenovania nebolo jeho súčasťou aj substitučná plná moc s rovnakým obsahom splnomocnenia v prílohe tohto vyjadrenia, substitučnú plnú moc aj predložil a v prípade potreby predloží súdu aj originály. Ďalej poukázal na to, že ak sa súd prvej inštancie

stotožnil s jeho argumentáciou, nemožno to zamieňať s preberaním jeho návrhu. Protiprávne konanie žalobkyne bolo tak flagrantné, že si zdokumentovaný stav a právne posúdenie nevyžadovalo siahodlhé odôvodnenie. Žalobkyňa nepoprela, že dostala od žalovaného výzvu, aby od svojho konania upustila a rovnako nepoprela, že ju ignorovala. Pokiaľ vytýka súdu, že nebolo vytýčené pojednávanie, bolo tak ako v množstve iných vecí z dôvodu pandémie Covid 19, o čom žalobkyňa predsa musí vedieť. Krajne arogantné je správanie žalobkyne, ktorá napriek právnej úprave robí s predmetom BSM čo chce a kedy chce a to bez oboznámenia žalovaného. Ohradil sa voči tomu, že uvádza súdu nepravdivé alebo klamlivé tvrdenia, naopak, bola to žalobkyňa, ktorá bola v konaní prichytená pri nepravdivom tvrdení ohľadne kúpy OMV značky Volvo, na čo bola v rámci predbežného prejednania upozornená. Predložená fotografia čela postele, ktorú k odvolaniu pripojila, nepreukazuje to, že samotné telo postele žalobkyňa neodpredala. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by sedaciu súpravu chcela odpredať sestra žalovaného, lebo inzerát o tom nepojednáva. Fotografie sedačky sú pritom z domu patriaceho do BSM a sedačka je na mieste, kde bola v dome stále umiestnená. Čo sa týka stavebných prác žalovaný poukázal na to, že je projektant a realizátor stavieb dlhoročnou praxou v odbore, citoval ust. Stavebného , rozviedol definíciu pojmu stavba s tým, že osadenie svahových tvárnic je stavebná činnosť a bolo tým zasiahnuté do nehnuteľností patriacich do BSM, nakoľko aj pozemky patria do tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Osadenie svahových tvárnic ako stavebných výrobkov, kde sa vyžaduje úprava podkladu základ z betónu, čím sú spojené so zemou a teda v zmysle Stavebného zákona ide o jednoduchú stavbu, ktorá podlieha stavebnému povoleniu, preto žalobkyňa porušila Stavebný zákon a zrealizovala čiernu stavbu. Ak tieto tvárnice neosadila na betónových základ, ale len tak na terén bez akéhokoľvek podkladu, je to v rozpore s technologickým postupom, ktorý predpisuje výrobca týchto tvárnic. Z toho vyplýva, že osadenie na terén je nefunkčné a nemá ochrannú funkciu. V projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie predmetného rodinného domu je riešenie zabezpečenia svahu jasne zadefinované a je tam návrh oporného múru z gabionových košov. Žalobkyňa teda stavbu zrealizovala v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Taktiež žalobkyňa potvrdila, že pristúpila k dokončeniu spodnej časti fasády z dôvodu, že podkladná vrstva bola poškodená, čo je zavádzajúce tvrdenie. Fasáda je dokončená v celom rozsahu a v prípade lokálnych poškodení je možné lokálne opraviť poškodené miesta a nie je nutná úplná finalizácia omietky. Ak ale bolo tak nevyhnutné dokončenie fasády a realizácia omietky, mal byť o tom minimálne ako bezpodielový spoluvlastník informovaný a mal právo vyjadriť k použitým materiálom, kvalite prác, nehovoriac o výslednom dizajne. Ďalšie vady stavby ako je opadávanie omietky v interiéri určite nesúvisí s nedokončenou fasádou, teda s nezrealizovanou fasádnou omietkou, lebo toto poškodenie jednoznačne spôsobuje poškodená hydroizolácia spodnej stavby, ktorá bola poškodená po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Nikdy nespochybňoval, že v projekte aj terasa, bola však navrhovaná drevená terasovitá podlaha, nie betónová dlažba. Znova ako spoluautor a tiež spoluvlastník si myslí, že mal právo sa k tomu vyjadriť. Nesúhlasí s dokončovaním týchto častí stavby do vyporiadania BSM, pretože žalobkyňa medzičasom zrealizovala podlahu na terase. K úvahám žalobkyne o splátkach úveru, respektíve o vyživovacej povinnosti maloletých detí, tieto tvrdenia nijako nelegalizujú protiprávne konanie žalobkyne. Žalovaný má reálny záujem nehnuteľnosť nadobudnúť a je ochotný pri vyplácaní na seba prevziať aj úver v ním tvrdenej sume zostatku úveru a žalobkyňu vyplatiť zvýšením tvrdenej hodnoty nehnuteľnosti, čo je pre žalobkyňu finančne výhodné. Žalovaný popiera akékoľvek jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi a ak to žalobkyňa tvrdí, neuvádza žiadne konkrétne príklady. Pred návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalovaný vyčerpal všetky možnosti mimosúdneho riešenia, čo však žalobkyňa ignorovala. Zamlčala tiež skutočnosť, že rodinný dom užíva okrem nej aj G. Š., ktorý ho určite neužíva bezodplatne, z čoho má žalobkyňa prospech a je vysoko pravdepodobné, že tento prospech prevyšuje úhradu splátky úveru. Na základe uvedeného žalovaný navrhol napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal uznesenie aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne, vo vzťahu k výroku I. ii nariadeného neodkladného opatrenia. Ostatné výroky uznesenia sú vecne správne (I. i/, II. vo vzťahu k tomuto výroku), preto ich odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa .

9. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v , , . Vandou predpokladanou podľa trpí konanie v prípade, keď súd prejedná a rozhodne

spor napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ nie je naplnený. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania vo veci samej o vyporiadanie BSM, plnomocenstvo advokáta predložené v konaní platí aj pre konanie o neodkladné opatrenie, substitučné plnomocenstvo bolo taktiež dodatočne predložené. Ostatné odvolacie dôvody nie sú naplnené pri výroku I. i napadnutého uznesenia. Tu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý výrok I. i/ a k nemu pripadajúci II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

11. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je v zmysle : 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení žiadaných v konaní vo veci samej, vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

17. Vo vzťahu k aktivitám žalobkyne ohľadne spoločnej nehnuteľnosti správne mal súd prvej inštancie osvedčené (a žalobkyňa to nepoprela), že žalovaným tvrdené práce vykonávala napriek jeho nesúhlasu (a zrejme aj v nesúlade so stavebným povolením). Ide jednoznačne o stavebné práce a úpravy spoločnej nehnuteľnosti, ktoré nemajú charakter veci bežnej, na čo by nebol súhlas žalovaného ako bezpodielového spoluvlastníka potrebný. Už táto skutočnosť odôvodňuje nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia, preto uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Je len samozrejmé, že práce ako napr. realizácia fasády domu, pokládka dlažby terasy, je nákladnou záležitosťou, zásahom do nehnuteľnosti a nie bežnou údržbou, dokonca má charakter úkonov zvrátiteľných len s neúmernými nákladmi.

18. Vo vzťahu k výroku I. ii/ napadnutého uznesenia však názor odvolacieho súdu je odlišný od názoru súdu prvej inštancie. Z obsahu súdneho spisu a predložených dôkazov totiž vyplýva, že žalovaný spôsobom dostatočným (čo i len na nariadenie neodkladného opatrenia) neosvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov v tomto smere. Napokon, aj súd prvej inštancie v odôvodnení tohto výroku rozhodnutia konštatuje, že nemal preukázané reálne scudzovanie veci patriacich do BSM žalobkyňou, napriek tomu v tomto smere neodkladné opatrenie nariadil. Tu je potrebné uviesť že žalovaný aj v prípade už neexistujúcej veci patriacej do BSM pri jeho konečnom vyporiadaní „nepríde skrátka“, ale bude mať nárok na vyporiadanie jej hodnoty.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa výrok uznesenia I. ii/ zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, lebo neboli podmienky na potvrdenie alebo zrušenie rozhodnutia.

20. Aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

21. Výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie strany k ničomu nezaväzoval, nebol napadnutý osobitne odvolaním a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).