Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. P., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Zdenkou Hruškovou, so sídlom E., W. X, a otec - O. P., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD., so sídlom E. J. W. XX, o návrhu otca na udelenie súhlasu za matku na zmenu miesta výkonu povinnej školskej dochádzky (základnej školy), na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -709 zo dňa 27. júla 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na udelenie súhlasu za matku na prehlásenie maloletého zo Základnej školy s materskou školou (ďalej len ZŠ) vo O. do ZŠ v L.. Vychádzal zo záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov a predovšetkým maloletého, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny základnej školy, ktorú maloletý aktuálne navštevuje. Bolo preukázané, že maloletý ZŠ v L. navštevoval až do 5. ročníka. Na základe pedagogicko-psychologického vyšetrenia bola u neho zistená porucha pozornosti a aktivity, z ktorého titulu bol/je maloletý W. integrovaný. Okrem vzdelávacích problémov mal aj výchovné problémy (ku spolužiakom sa správal ako agresor, vyhľadával konfliktné situácie, klamal a stiahol k sebe aj skupinu kamarátov). 2. Okresný súd uviedol, že po rozvode manželstva rodičov v roku 2019 bol maloletý zverený do ich striedavej osobnej starostlivosti. Matka sa presťahovala a rodičia sa dohodli, že syn bude navštevovať ZŠ vo O.; kde nastúpil do 6 ročníka, pričom jeho správanie sa v porovnaní so správaním na ZŠ v L. zlepšilo. U maloletého W. prebieha integrované vzdelávanie (má asistentov na dva predmety) a začlenil sa i do kolektívu; triedna učiteľka ani školská psychologička nepotvrdili, že by sa maloletý na zmenu školy celkom neadaptoval. V tejto spojitosti znalkyňa vypovedala, že maloletý sa navonok prejavuje bezproblémovo, ale vnútorné pocity má také, ako boli opísané v jej znaleckom posudku. Konštatovala však, že problém maloletého s adaptáciou nevyrieši zmena školy, ale intenzívnejší prístup triednej učiteľky a školskej psychologičky. 3. Na základe rozsiahleho dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby došlo k zmene základnej školy, ako to navrhuje otec. Nebolo preukázané, že by maloletý bol neakceptovateľne traumatizovaný v ZŠ vo O.; čo nepotvrdil ani samotný maloletý, ani pedagogičky a psychologičky. Obsahovo čiastočne odlišnú výpoveď svedkyne Mgr. Z. (špeciálny pedagóg) okresný súd nepovažoval za relevantnú, lebo s maloletým pracovala v zásade krátko a naposledy pred rokom. U maloletého teda neboli preukázané pocity osamelosti, bezradnosti pri začleňovaní do kolektívu; naopak,

došlo k normálnemu začleneniu sa do kolektívu v ZŠ vo O., pričom maloletý W. nestratil ani kontakt s kamarátmi/spolužiakmi zo ZŠ v L.. 4. Okresný súd zisťoval názor maloletého a hoci naň prihliadal, nemohol ho akceptovať nekriticky a izolovane. Maloletý si totiž volí pre neho „ľahšiu cestu“, keď chce menej prísnych učiteľov, viac trávenia času s predchádzajúcimi spolužiakmi a menej prísne prostredie než má u matky. Okresný súd zdôraznil, že v priebehu konania došlo tiež k zmene v rozsahu striedavej starostlivosti a otec bude mať maloletého len 10 dní v mesiaci. V prípade vyhovenia návrhu v súdenej veci by maloletý W. zvyšné dve tretiny mesiaca musel (časovo náročne) dochádzať do školy od matky. V úhrne sa stotožnil s názorom znalkyne (zhodne tak matky a kolízneho opatrovníka), že na to, aby sa dieťa v škole cítilo dobre, nie je nevyhnutná zmena základnej školy; tým by sa len podporili únikové mechanizmy u maloletého. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie takéhoto nároku niektorému z účastníkov.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené. Poukazoval na to, že zásadným musí byť záujem maloletého dieťaťa. Z výpovede maloletého W. jednoznačne vyplýva jeho túžba navštevovať ZŠ v L.; pričom vo vzťahu k svojmu predošlému správaniu je schopný sebareflexie. Otec sa domnieval, že na to, aby dieťa v škole „prosperovalo“ je podstatné, aby sa v nej dobre cítilo a aby nebolo obklopené prostredím vyvolávajúcim v ňom negatívne emócie. Mal za to, že okresný súd absolútne neprihliadal na záujem maloletého a rozhodoval prísne formálne až „technokraticky“. 7. Odvolateľ namietal absenciu úvah o tom, ako sa okresný súd vysporiadal s názorom maloletého, ako aj nezisťovanie názoru maloletého bezprostredne pred vydaním napadnutého rozsudku. Obdobne za nedostatok označil i skutočnosť, že kolízny opatrovník pred vynesením rozhodnutia vo veci samej nenavštívil domácnosť matky. Hoci bol v konaní vypracovaný znalecký posudok Mgr. Švrlovou, okresný súd mal - podľa otca - v zmysle vyhľadávacej zásady nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by (opätovne) v momente pred vydaním rozhodnutia osvedčilo správnosť/vhodnosť zotrvania maloletého na ZŠ vo O.. 8. Otec poukázal i na (vnútornú) rozpornosť záverov znaleckého posudku Mgr. Švrlovej a jej vyjadrení na pojednávaní. Navyše, ak samotný znalecký posudok nemôže hodnotiť vhodnosť zmeny základnej školy, potom nie je ani znalkyňa oprávnená sa vyjadrovať k danej otázke. Otec nesúhlasil ani s vyhodnotením výpovede Mgr. Z. ako nevierohodnej a neodbornej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, že by sa okresný súd zaoberal skúmaním existencie a funkčnosti mechanizmov na ZŠ vo O., ktoré majú maloletému pomôcť zvládnuť nepohodu a emočný stres.

9. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že okolnosti vytýkané mu zo strany otca boli opakovane prešetrené a „záverečné neodporúčanie na zmenu školy“ bolo dané po dôkladnom zvážení všetkých súvislostí. Doplnil, že názor dieťaťa nemusí byť vždy v súlade s jeho záujmom. 10. Rovnako matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatovala, že okresný súd sa vecou dôsledne zaoberal a vykonal komplexné dokazovanie, preto námietky otca v danom smere sú absolútne nedôvodné. Znalkyňa Mgr. Švrlová sa až pred súdom oboznámila so širšími súvislosťami prípadu a korigovala svoj pôvodný názor, pričom viackrát výslovne uviedla, že zmena školy nie je pre maloletého nevyhnutná. Zároveň poznamenala, že ak by došlo k zmene školy, mohlo by to byť pre maloletého kontraproduktívne, pretože ak sa nezvládnutie adaptácie bude riešiť únikom (návratom na predošlú ZŠ), bude mať maloletý problémy s adaptáciou v sociálnych vzťahoch aj po celý život. 11. Matka zdôraznila, že na základe výpovedí učiteliek maloletého (z oboch škôl) nemožno dospieť k inému záveru, než že zmena školy by bola jednoznačne v jeho neprospech. Predovšetkým došlo k zlepšenie správania maloletého a dieťa má zabezpečený špeciálny prístup zo strany ZŠ vo O.. Potreba špeciálneho prístupu je pritom daná až do ukončenia prípravy na povolanie, je preto nesprávny názor otca o vhodnosti ZŠ v L., ktorá takýto špeciálny prístup (asistentov na druhom stupni) nemá. Matka považovala za potrebné tiež zohľadniť zmenu pomeru dní v rámci kalendárneho mesiaca, ktoré maloletý trávi v osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov v zmysle súdneho rozhodnutia (schválenej rodičovskej dohody) zo dňa 22.6.2020. Mala za to, že otec „krátkozrako“ sleduje uspokojovanie žiadostí maloletého bez posúdenia následkov, ktoré to môže mať do budúcnosti (najmä rozvoj únikových mechanizmov u maloletého).

12. Otec v následnej reakcii označil vyjadrenie kolízneho opatrovníka za maximálne formálne. Vzhľadom na to, že ku zmene v úprave striedavej starostlivosti došlo na základe dohody rodičov nevidel problém,

aby aj pri danom modeli striedavej osobnej starostlivosti maloletý navštevoval ZŠ v L.. Nedomnieval sa, že by bol syn cestovaním na trase O.-L. nadmerne zaťažený. Otec zopakoval, že pre správnosť rozhodnutia malo byť vykonané znalecké dokazovanie ohľadne toho, či maloletý je neakceptovateľne traumatizovaný na ZŠ vo O. a či si volí tzv. ľahšiu cestu. Dodal, že sa nepovažuje za takého otca, ako ho (negatívne) vykreslila matka - okrem iného - že by sa o maloletého nestaral, či nezaujímal a nechal sa „vláčiť výlučne svojvôľou syna“.

13. Matka vo vyjadrení k reakcii otca zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho porušením však nie je to, keď súd svoje rozhodnutie neodôvodní podľa predstáv (neúspešného/nespokojného) účastníka konania. Súvisiaca odvolacia argumentácia otca (minimálne) vykazuje presne takúto „kvalitu“ námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolateľ vo svojej podstate nenamieta neúplnosť odôvodnenia, „len“ nesúhlasí s úvahami okresného súdu a z nich rezultujúcimi závermi.

16. Okresný súd v rámci odôvodnenia dal odpoveď na všetky pre vydanie meritórneho rozhodnutia relevantné otázky; čo v plnej miere platí aj pre vyhodnotenie názoru maloletého W., ktorý zisťoval priamo (vlastným) výsluchom. Zároveň vykonané dokazovanie bolo nielen rozsiahle (v určitej miere aj pri zohľadnení vyhľadávacej zásady v tzv. poručenských veciach až nad obvyklý rámec), ale i náležite komplexné. V rámci nesúhlasu odvolateľa s vyhodnotením jednotlivých dôkazov sa - obdobne ako v otázkach náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia - prejavuje jeho preferencia vlastných predstáv, resp. záujmov. 17. Tie dôkazy, ktoré nepodporujú jeho argumentáciu, označuje iba za subjektívne a naopak tie dôkazy (prípadne ich časti), ktoré korešpondujú s jeho tvrdeniami, hodnotí ako objektívne, zásadné a správne. Znalecký posudok Mgr. Šavrlovej bol samotným otcom výslovne definovaný ako skutkový základ jeho návrhu, keď však menovaná (aj v dôsledku konfrontácie s inými skutkovými zisteniami, či konkrétnymi otázkami konajúceho súdu) modifikovala svoje stanovisko ohľadne ne/potreby zmeny školy maloletého, otec nenamietal len samotné toto konštatovanie znalkyne, ale vôbec oprávnenosť znalca vo všeobecnosti vyjadrovať sa k otázke zmeny školského/vzdelávacieho zariadenia.

18. Neobstojí ani požiadavka otca na opakované, či doplňujúce znalecké dokazovanie, keďže okrem nesúhlasu so záverom, že zmena školy maloletého nie je riešením aktuálnej situácie, neprezentuje žiadne relevantnejšie vecné námietky. Taktiež nebolo potrebné, aby bezprostredne pred vydaním napadnutého rozsudku bol vyhotovovaný (ďalší) znalecký posudok. 19. Vo svojej podstate ide o požiadavku, aby v prípade, že všetci účastníci konania nesúhlasia so všetkými závermi znalca (prípadne s výsledkami iného dôkazu) bolo vykonané ďalšie (znalecké) dokazovanie na to, či tieto konkrétne závery - s ktorými niektorý z účastníkov nesúhlasí - sú správne. Uvedenú procedúru by bolo potrebné nadväzne opakovať až dovtedy, kým by všetci účastníci neboli spokojní s každým jednotlivým záverom znalca; či všeobecne s výsledkom dokazovania. Krajský súd si uvedomuje určité zjednodušenie predchádzajúceho konštatovania, ale presne k takémuto - bezpochyby až absurdnému - dôsledku požiadavka otca na prístup k dokazovaniu, resp. jeho výsledkom smeruje.

20. Obdobne nemá opodstatnenie námietka, že maloletý mal byť opätovne vypočutý bezprostredne pred vydaním rozsudku okresného súdu. Sám otec uvádza, že postoj maloletého W. sa oproti jeho výsluchu v priebehu konania nezmenil. Nie je preto zrejmé, čo by mal takýto jeho doplňujúci výsluch v rámci dokazovania ozrejmiť. Skôr sa javí, ako keby dotknutá požiadavka smerovala k tomu, že by sa maloletý mal v takomto - akomsi práve posledného slova - vyjadriť k obsahu vykonaného dokazovania a poskytnúť k ním svoj vlastný postoj; čo však nemá absolútne žiadny zákonný podklad.

21. Okresný súd náležite konštatoval, že nie je prípustné najlepší záujem dieťaťa zamieňať, resp. stotožňovať s jeho túžbami. V otázke požiadavky maloletého W. vrátiť sa na ZŠ v L. je pritom absolútne dominantnou práve jeho subjektívne vnímaná túžba. Navyše, táto nie je spojená so vzdelávacím

procesom, ktorý je prioritným v otázkach návštevy konkrétnej základnej školy, ale viaže sa na túžbu byť v kontakte s kamarátmi (bývalými spolužiakmi) z L..

22. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že otec sa napriek pomerne rozsiahlym podaniam v odvolacom štádiu konania nevenuje čo i len zmienkou súvislostiam vyplývajúcim z faktu, že maloletý W. je integrovaným žiakom. Uvedená okolnosť sa (okrem iného) prejavuje v potrebe súčinnosti asistentov na dvoch predmetoch, čo je na ZŠ vo O. - na rozdiel od ZŠ v L. - zabezpečené. Predmetnú, z hľadiska vzdelávania určujúcu, okolnosť otec v rámci svojho vyjadrenia tak úplne (nie je podstatné, či úmyselne a účelovo alebo „len“ nevedome) opomína.

23. Nespochybniteľným faktom je zásadné zlepšenie správania maloletého v rámci vyučovacieho procesu počas školskej dochádzky na ZŠ vo O. oproti obdobiu navštevovania ZŠ v L.. Hoci maloletý W. bol v danom čase žiakom ešte len prvého stupňa, intenzita jeho neakceptovateľného správania bola taká, že predstavovala „celoškolskú záležitosť“. Po jeho odchode na ZŠ vo O. došlo k celkovému upokojeniu atmosféry na ZŠ v L.; čo úplne jednoznačne platí vo vzťahu k triede/ročníku, ktorý navštevoval. Na ZŠ vo O. je W. z hľadiska správania úplne štandardným žiakom, ktorý rešpektuje príslušné normy správania sa. Je zrejmé, že maloletý sa vnútorne vyrovnáva i so zmenou svojej pozície v školskom kolektíve, keď z jedinca určujúceho pravidlá (opakovane treba zdôrazniť, že vyložene nesprávne a neakceptovateľné) sa ocitol v pozícii, kedy je „iba“ jedným z viacerých.

24. Pokiaľ ide o potrebu udržiavania kamarátskych vzťahov s bývalými spolužiakmi z L., priestor na ich dostatočné emočné sýtenie je vytvorený (a to aj po určitej modifikácii striedavej starostlivosti rodičov v priebehu konania) počas času, kedy je maloletý v bezprostrednej osobnej starostlivosti otca. Hoci rozvoj sociálnych väzieb s rovesníkmi je súčasťou celkového procesu vzdelávania, osobitne vo vyšších ročníkoch, ktoré aktuálne navštevuje i maloletý W., je podstatou „pobytu v škole“ vzdelávanie. Na rozvoj kamarátskych či priateľských vzťahov (v užšom význame) slúži prioritne čas po vyučovaní, ktorý má maloletý W. v primeranom rozsahu naďalej k dispozícii aj vo vzťahu ku kamarátom/bývalým spolužiakom z L..

25. Okresný súd správne zdôraznil i problematiku dochádzania maloletého do ZŠ v L., ktorá by v prípade vyhovenia návrhu otca (aj) v spojitosti so zásadnou zmenou rozsahu striedavej starostlivosti (cca 2:1 v prospech starostlivosti matky) mala výrazný dopad na celkový denný režim dieťaťa. Keďže maloletý W. preferuje svoj návrat na ZŠ v L., úplne korešponduje s touto jeho túžbou vyjadrenie, že v dochádzaní problém nevidí. Dokonca nemožno vylúčiť, že uvedené vyjadrenie zodpovedá jeho aktuálnemu vnímaniu, avšak nerešpektuje komplexné hľadisko širších súvislostí zahŕňajúcich napr. po väčšinu mesiaca niekoľko hodín denne strávených v dopravných prostriedkoch, opakované prestupovanie atď., nehovoriac o úplne bežných komplikáciách v doprave na výrazne preťaženej trase E. - L..

26. Na základe konštatovaného je zrejmé, že existencia okolností podmieňujúcich dôvodnosť požiadavky/návrhu otca v súdenej veci preukázaná nebola. Naopak, v konkrétnostiach prejednávaného prípadu je zachovanie súčasného miesta realizácie základnej školskej dochádzky maloletého (ZŠ vo O.) v jeho najlepšom záujme. Len na okraj krajský súd dodáva, že aktuálne - doslova v horizonte niekoľkých týždňov - maloletý nastúpi do záverečného (9.) ročníka základnej školy, kedy by ku zmene základnej školy malo dochádzať skutočne výnimočne.

27. Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania, keďže v zmysle žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súčasne v súdenej veci nie sú dané (čo netvrdili ani účastníci) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania; ktoré konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na odvolacie štádium konania. Preto krajský súd zhodným spôsobom (s odkazom na ) rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .