Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-85-2025.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Subarea
8S/85/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: HR Business s.r.o., so sídlom Bajkalská 45G, 821 05 Bratislava, IČO: 52 123 472, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín. IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 949 01 Nitra, IČO: 00 398 551, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. INA-008-25-PPV/P-B71-25 zo dňa 07.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 29.09.2025 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného – protokolu č. INA-008-25-PPV/P-B71-25 zo dňa 07.08.2025, (ďalej aj „napadnuté opatrenie“, alebo aj „protokol“), ktorým tento podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce “) nariadil žalobcovi odstrániť nedostatok zistený pri inšpekcii práce uvedený v bode č. 1 protokolu do 14 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalovaný zároveň podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na predchádzanie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
2. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného vyplývajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie taktiež považoval za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Zistenie skutočného stavu počas výkonu inšpekcie označil za nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v neposlednom rade uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň žalobca vo svojej žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za absolútne nevykonateľné, nakoľko samostatne zárobkovo činné osoby odmietajú so žalobcom uzatvoriť pracovnú zmluvu, pričom dané osoby majú zato, že v danom prípade neboli naplnené znaky závislej práce ako ich určuje zákon. Nesúhlasil s obsahom kontroly z ktorej vyplynulo, že nelegálne zamestnáva 5 osôb, vzhľadom na to, že sa nejednalo o fyzické osoby, ako nesprávne uvádza žalovaný, ale o
podnikateľov – ktorí vykonávali činnosti v rámci uzavretých obchodných zmlúv o poskytovaní podporných servisných služieb. Činnosti vykonávali v rámci svojho živnostenského oprávnenia. Taktiež zdôraznil, že nemožno v ich prípade hovoriť o závislej práci, keď činnosti vykonávali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z obsahu protokolu podľa žalobcu vôbec nevyplýva, akými úvahami sa pri konštatovaní porušenia žalovaný riadil, na základe čoho vyvodil, že sa jedná o závislú prácu. Jednotlivé znaky závislej práce vôbec neskúmal, nezdôvodnil, nepodložil skutkovým stavom. Otázky, ktoré kládli inšpektori dotknutým osobám boli veľmi sugestívne, možno povedať až kapciózne a výslovne zamerané tak, aby ich zodpovedaním bol vytvorený dojem, že sa jedná o závislú prácu. Žalobca mal z postupu žalovaného dojem, že sa jedná čisto o účelové skúmanie za účelom zistenia akéhokoľvek i vyfabulovaného porušenia, pričom pri svojom konštatovaní žalovaný absolútne opomenul všetky skutkové okolnosti a reálny stav a vzťahy medzi žalobcom a samostatne zárobkovo činnými osobami. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou, ktorou sa žalovaný snaží obhájiť a potvrdiť správnosť svojich záverov, resp. tieto závery a postup odobrovať, pretože táto argumentácia podľa žalobcu nie je právne relevantná, je plná dôvodných pochybností a závery rozhodnutia žalovaného nie sú založené na objektívnych dôkazoch. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Namietal, že v dôsledku uvedených skutočností tak nemožno konštatovať, že by odôvodnenie napádaného rozhodnutia obsahovalo náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, preto ho možno považovať za nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP “) predstavuje dôvod na zrušenie daného rozhodnutia.
3. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
4. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
6. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorým mu žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť zistené nedostatky a podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Správny súd v prvom rade skúmal, či je takýto protokol spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
7. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP ).
8. Z prieskumu v rámci správneho súdnictva sú (okrem iných) vylúčené také úkony orgánov verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, čiže inými slovami úkony orgánov verejnej správy štandardne nezasahujúce do právneho postavenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby (porovnaj § 7 písm. e) SSP ). V nadväznosti na túto výnimku z práva na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. decembra 2023 (vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce) konštatoval, že
„ ... (o)patrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. , sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. , základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP .
17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021 , ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021 , č. 2/2022 ZNSS).“
9. Pri posudzovaní spôsobilosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorým bolo kontrolovanému subjektu (žalobcovi) podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadené odstrániť zistený nedostatok, byť predmetom správneho súdneho prieskumu, nemožno opomenúť, že „činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 cit. zák., a to v osobitnom správnom konaní (porov. § 21 ods. 3 cit. zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam ... spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/72/2022 zo dňa 27. marca 2024, bod 29).
10. Pokiaľ ide o časť protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorým bolo kontrolovanému subjektu (žalobcovi) podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadené odstrániť zistený nedostatok, spôsobilú byť za vyššie uvedených podmienok predmetom správneho súdneho prieskumu, správna súdna prax dospela k záveru, že táto je obmedzená na časť „Opatrenia“. V žiadnom prípade teda nie je možné v rámci prieskumu takéhoto protokolu správnym súdom preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu „Zistené nedostatky“, boli reálne,
resp. boli preukázané (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27. marca 2024, bod 28).
11. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť spôsobilosť napadnutého protokolu, presnejšie jeho časti „Opatrenia“, byť predmetom správneho súdneho prieskumu. 12. Z napadnutého protokolu vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní “). Žalovaný dňa 10. júla 2025 vykonal kontrolu na pracovisku žalobcu, kde boli skontrolované fyzické osoby: A. B., C. D., E. B., E. F., G. H. I.. Dané osoby písomne odpovedali inšpektorke práce na položené otázky. Po preverení týchto osôb žalovaný zistil, že žalobca nemá s týmito osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenia zákona o inšpekcii práce . Tieto osoby pracovali na pracovisku zamestnávateľa na základe živnostenského oprávnenia a mali so žalobcom uzatvorenú zmluvu o poskytovaní podporných služieb. Pri výkone kontroly žalovaný zistil, že ich práca napĺňa znaky závislej práce ustanovených v zákonníku práce čím žalobca porušil ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
13. Žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode č. 1 protokolu do 14 dní od ukončenia výkonu inšpekcie a zároveň žalovaný podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, v lehote 3 dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.
14. Ako to už bolo uvedené vyššie, pokiaľ z protokolu o výsledku inšpekcie práce nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu (žalobcovi) už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv (porovnaj uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. decembra 2023). Je tomu tak aj v právnej veci žalobcu, keď žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi nevyužívať závislú prácu fyzických osôb : A. B., C. D., E. B., E. F., G. H. I. bez splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Toto opatrenie, uvedené v protokole, nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Obsahom predmetného opatrenia je totiž v konečnom dôsledku len nariadenie dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy s tým, že prácu daných osôb môže žalobca využívať len za splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
15. Je taktiež zrejmé, že opatrenia uvedené v protokole (nariadenie nevyužívať závislú prácu vyššie uvedených osôb bez splnenia podmienok na ich zamestnávanie) neodoberajú žalobcovi žiadne práva, nezužujú rozsah jeho práv ani spôsob ich výkonu, ale len zdôrazňujú nutnosť dodržiavať povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný vo veci samej žalobcovi nenariaďoval vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho práv. 16. Protokol by mohol byť spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu v situácii, kedy by opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v skutočnosti svojím obsahom predstavovalo niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky, alebo kedy by všeobecne formulované opatrenie mohol žalobca ako kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže predmetné opatrenie by u neho bolo spojené s konkrétnym zásahom do jeho práva alebo právom chráneného záujmu. O takúto situáciu by mohlo ísť vtedy, kedy by nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bol celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania žalobcu (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo by bol celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt. V predmetnej právnej veci však žalobca vôbec netvrdil, že by uložené opatrenia mali takýto účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o nezákonnosti, nezrozumiteľnosti nesprávnom právnom posúdení veci a v neposlednom rade o nedostatočnom zistení skutočného stavu pri výkone inšpekcie.
17. Správny súd napokon dodáva, že samotná otázka, či zo strany žalobcu skutočne došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, by mohla byť preskúmaná iba v správnom súdnom konaní o správnej žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na jeho základe, a ktorým boli zasiahnuté práva, povinnosti alebo oprávnené záujmy žalobcu v oblasti verejnej správy.
18. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu a právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR prezentovaný v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. decembra 2023, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov žalobcu ako kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu a jeho preskúmanie v rámci správneho súdnictva je vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) SSP . Správny súd preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
19. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP .
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) ; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.