Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Svk/34/2026

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: AGROVÝKRM a.s., so sídlom Jablonická cesta 2/2686, 905 01 Senica, IČO: 31 421 814, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: PEERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) obec Tvrdošovce, so sídlom Novozámocká cesta 56, 941 10 Tvrdošovce, 2) obec Palárikovo, so sídlom Hlavná 82, 941 11 Palárikovo, právne zastúpená advokátom: JUDr. Andrej Krajňák, so sídlom Dolný Šianec 7159/18B, 911 01 Trenčín, 3) Poľno SME, s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2, 941 11 Palárikovo, IČO: 34 144 714, 4) F.. S. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom K. 1, XXX XX K., 5) S.. V. H., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX K., 6) N. Z., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX K., 7) F.. M. E., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4798/2021-9.2(34/2020-rozkl.) zo dňa 8. novembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. -223 zo dňa 18. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a správneho súdneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra (ďalej len „pracovisko inšpekcie“) rozhodnutím č. 1968-7477/2019/Kap/371060115 zo dňa 28. februára 2019 vydalo integrované povolenie pre činnosti v prevádzke žalobkyne „Farma ošípaných Palárikovo - Šándor“. 2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného povoľovania a kontroly (ďalej len „ústredie inšpekcie“) rozhodnutím č. 5894-32742/27/2018/Šim zo dňa 26. septembra 2018 zrušilo vydané integrované povolenie a vec vrátilo na ďalšie konanie. 3. V ďalšom procesnom postupe pracovisko inšpekcie rozhodnutím č. 1968-7477/2019/kap/371060115 zo dňa 28. februára 2019 vydalo opäť integrované povolenie pre činnosti v prevádzke žalobkyne „Farma ošípaných Palárikovo - Šándor“. 4. Ústredie inšpekcie rozhodnutím č. 7075/27/2019/36434/2019 zo dňa 3. októbra 2019 zrušilo vydané integrované povolenie a vec vrátilo na ďalšie konanie. 5. Pracovisko inšpekcie v ďalšom procesnom postupe vydalo rozhodnutie č. 9021/376/2019/-5885/2020 zo dňa 20. februára 2020, ktorým zastavilo konanie vo veci integrovaného povolenia pre činnosti v prevádzke žalobkyne „Farma ošípaných Palárikovo - Šándor“. 6. Proti rozhodnutiu ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 podala žalobkyňa podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 35617/2020 zo dňa 8. septembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zrušil zrušujúce rozhodnutie ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019.

7. Minister žalovaného v rozkladovom konaní rozhodnutím č. 4798/2021-9.2 (34/2020-rozkl.) zo dňa 8. novembra 2021 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zrušil prvostupňové rozhodnutie bez náhrady. 8. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, kde namietala, že dňa 20. decembra 2016 podala žiadosť o vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku, kde toto bolo následne opakovane vydané a vydané povolenia boli opakovane zrušené. Do tohto stavu na podnet žalobkyne zasiahlo prvostupňové rozhodnutie, avšak toto bolo rozhodnutím žalovaného zrušené. A to len z toho dôvodu, že podľa názoru žalovaného nemožno mimo odvolacieho konania preskúmať procesné rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktorým sa neukončilo správne konanie. Podľa názoru žalobkyne takýto záver vo vzťahu k zrušujúcemu rozhodnutiu ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 nemá oporu v o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a preto je predmetné rozhodnutie nezákonné. Poukázala na celkovú dĺžku konania o žiadosti ako aj o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a namietala, že v danej veci dochádza k prieťahom v konaní. 9. Čo sa týka správneho súdneho prieskumu, žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru nejde o rozhodnutie predbežnej a ani procesnej povahy, pričom má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne

- má za následok obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne. V jeho dôsledku totiž nemôže žalobkyňa nakladať so svojím vlastníctvom tak, aby mohla realizovať prevádzku, pričom tento stav trvá už od roku 2016. 10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. -223 zo dňa 18. decembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu žalobkyne podľa v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol. 11. Správny súd poukázal na to, že zrušujúce rozhodnutia správnych orgánov, ktoré vracajú vec na ďalšie konanie podľa ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30. marca 2023), sú procesnými rozhodnutiami a v zásade nezasahujú do práv účastníkov konania. Preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Napadnuté rozhodnutie, ktoré zrušilo prvostupňové rozhodnutie, podľa správneho súdu nezasiahlo do práv žalobkyne, keďže nešlo o rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o vydanie integrovaného povolenia. Podľa názoru správneho súdu v rámci správneho súdnictva správny súd nemôže vstupovať do administratívneho konania v štádiu, keď správny orgán ešte nedospel ku konečnému rozhodnutiu, ktorým by mohli byť dotknuté práva účastníkov konania. 12. Okrem toho správny súd zdôraznil, že ide o rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku, pričom rozhodnutím žalovaného došlo len k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, nedošlo však k žiadnej zmene práv a povinností žalobkyne v konaní o veci samotnej. Teda konanie o merite sa týmto rozhodnutím nemení a ďalej sa v ňom pokračuje.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 13. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a nedostatočného odôvodnenia podľa , a . Žiadala pritom, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti prevzala text svojej správnej žaloby, vyjadrenia k žalobe, zopakovala odôvodnenie napadnutého uznesenia a poukázala tiež na prieťahy v súdnom konaní, keď správnu žalobu podala dňa 7. januára 2022, avšak správny súd ju odmietol ako neprípustnú až po viac ako 3 rokoch od jej podania. A to napriek tomu, že v rozhodnutí žalovaného je poučenie o preskúmateľnosti súdom a že viac ako 3 roky vykonával procesné úkony pre rozhodnutie veci. Podľa názoru sťažovateľky v predmetnej veci došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 15. Čo sa týka právnych výhrad, sťažovateľka argumentovala, že v rozhodnutí žalovaného bola poučená o možnosti správneho súdneho prieskumu predmetného rozhodnutia. Navyše, poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 23. apríla 2013), konštatovala, že právoplatné zrušujúce rozhodnutia po preskúmaní mimo odvolacieho konania nemožno považovať za procesné rozhodnutia, ktoré sa týkajú vedenia konania, a nepodliehajú súdnemu prieskumu. Na tom podľa sťažovateľky nič nemení ani skutočnosť, že pracovisko inšpekcie a ústredie inšpekcie aj počas mimo odvolacieho konania pokračovali v správnom konaní o žiadosti žalobkyne. Rozhodnutie žalovaného malo podľa sťažovateľky zásadné a neodstrániteľné následky na jej práva, pretože pracovisko inšpekcie bolo viazané právnym názorom ústredia inšpekcie v rozhodnutí, ktoré

kvôli rozhodnutiu žalovaného nebolo zrušené v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Navyše rozhodnutie žalovaného predstavuje konečné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní. 16. Sťažovateľka poukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. decembra 2008 a sp. zn. zo dňa 30. októbra 2014, kde v obdobnej veci bol správny súdny prieskum umožnený. V tomto smere videla sťažovateľka aj odklon o ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. V nadväznosti na napadnuté uznesenie bolo sťažovateľke, podľa jej názoru, tiež znemožnené pokračovať v súdnom konaní, a teda bolo zasiahnuté aj do práva sťažovateľky na prístup k súdu, predvídateľnosť rozhodnutia a k porušeniu zákazu svojvoľného postupu súdu. Navyše podľa sťažovateľky neobsahuje napadnuté uznesenie ani riadne vysvetlenie dôvodov podstatných pre toto rozhodnutie. 17. Sťažovateľka zopakovala, že predmetné rozhodnutie podľa jej názoru nie je rozhodnutím predbežnej a procesnej povahy, pretože má materiálne, meritórne účinky a malo za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky. Správny súd sa obmedzil len na formálnu kvalifikáciu rozhodnutia, avšak nevykonal materiálny test zásahu do subjektívnych práv. Rozhodnutie žalovaného malo podľa sťažovateľky bezprostredný a záväzný dopad na právne postavenie sťažovateľky, keďže prejudikovalo právne posúdenie veci záväzným právnym názorom, determinovalo tak aj ďalší postup v konaní. 18. Na záver sťažovateľka sumarizuje, že správny súd postupoval nesprávne, ak na vec aplikoval , ustanovenie nesprávne interpretoval a neaplikoval na vec . 19. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania 7), ktorá dala do pozornosti obsah práva na životné prostredie a ekologické riziká plánovanej činnosti, ku ktorej sťažovateľka žiada o vydanie integrovaného povolenia. Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením správneho súdu, toto považuje za zákonné a kasačnú sťažnosť navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. 20. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj ďalší účastník konania 2), ktorý uviedol, že v ďalšom procesnom postupe vo veci integrovaného povolenia pre sťažovateľku pracovisko inšpekcie vydalo rozhodnutie č. 3324-9487/376/2023/Jur zo dňa 17. marca 2023, ktorým opäť zastavilo konanie, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ústredia inšpekcie č. 8449/27/2023-20598/2024 zo dňa 3. júna 2024. Toto ostatné rozhodnutie napadla sťažovateľka správnou žalobou, o ktorej prebieha konanie na správnom súde pod sp. zn. . Ďalší účastník konania 2) sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením a argumentoval, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti ani neoznačila konkrétne právo, ktoré by malo byť rozhodnutím žalovaného dotknuté. Nesprávne pritom spája záväznosť právneho názoru v rámci správneho konania s meritórnym rozhodnutím o jej právach a povinnostiach. Rozhodnutie žalovaného nemalo žiadny dopad na práva sťažovateľky, nebola jej uložená povinnosť, ani rozhodnuté o jej žiadosti a ani ukončené konanie vo veci povoľovania prevádzky. Ak by samotná viazanosť správneho orgánu právnym názorom vyjadreným v zrušovacom rozhodnutí predstavovala zásah do subjektívnych práv účastníka, potom by judikatúra kasačného súdu o procesných rozhodnutiach stratila svoj zmysel. Čo sa týka poučenia, ďalší účastník konania 2) zdôraznil, že samotné nesprávne poučenie nemôže založiť prípustnosť správneho súdneho prieskumu. 21. Skutkovú odlišnosť v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23. apríla 2013 vidí ďalší účastník konania 2) v tom, že v tejto veci nebolo v mimo odvolacom konaní rušené konečné, ale len procesné rozhodnutie ústredia inšpekcie. Sťažovateľka teda žiadne právoplatne priznané oprávnenia nenadobudla a nebolo jej ani odňaté žiadne právo. III. Právne posúdenie kasačného súdu 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 23. Kasačný súd dáva do pozornosti, že jeho rozhodovacia činnosť vo vzťahu k správnemu súdnemu prieskumu rozhodnutí vydaných v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch prešla zásadným vývojom. Ustálila sa na rozlišovaní medzi povahou jednotlivých opravných prostriedkov v správnom konaní s ohľadom na ich účel, charakter, nárokovateľnosť a nadväzujúci dopad na práva a povinnosti účastníkov konania. Správne konanie pozná viacero procesných inštitútov, ktorými možno docieliť zmenu rozhodnutia - ide o odvolacie konanie ( a nasl. Správneho poriadku), obnovu konania ( a Správneho poriadku), ale aj mimo odvolacie konanie ( a nasl. Správneho poriadku), či protest prokurátora a konanie o ňom ( a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o prokuratúre“). 24. Každý z týchto procesných inštitútov má podmienky pre svoje uplatnenie a svoj účel. V prípade odvolania ( a nasl. Správneho poriadku) a niektorých dôvodov obnovy konania (

Správneho poriadku) ide o nárokovateľné opravné prostriedky, ktorých cieľom je poskytnúť účastníkovi konania právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. Rovnako platí, že v prípade vyčerpania riadnych opravných prostriedkov sú účastníci konania oprávnení požiadať o správny súdny prieskum záverov správnych orgánov vyjadrených v konečnom rozhodnutí všeobecnou správnou žalobou ( a nasl. ). Na druhej strane v prípade preskúmania rozhodnutia mimo odvolacie konanie ( a nasl. Správneho poriadku) či konania o proteste prokurátora ( a nasl. zákona o prokuratúre) ide pre účastníka konania o nenárokovateľné procesné inštitúty, ktorých cieľom nie je presadzovanie práv a právom chránených záujmov účastníka konania, ale presadzovanie verejného záujmu zákonnosti (v prípade prokurátora) či vnútornej kontroly a dozoru v štátnej správe (v prípade preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania). 25. Kasačný súd nespochybňuje, že oznámením o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania začína osobitné konanie, ktorého zavŕšením je rozhodnutie. Rovnako nespochybňuje právomoc zrušiť či zmeniť rozhodnutie podľa Správneho poriadku. Poukazuje však na to, že táto forma rozhodnutia (rozhodnutie), nadväzujúce odvolanie a aj prípadný správny súdny prieskum rozhodnutí vydaných v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je svojou podstatou a účelom prostriedkom ochrany tých účastníkov konania, ktorých právne postavenie (ich nadobudnuté práva a povinnosti) sa zrušením alebo zmenou rozhodnutia mimo odvolacieho konania mení. 26. Z týchto dôvodov sa rozhodovacia činnosť kasačného súdu ustálila na názore, že vo svojej podstate nevyhovujúce rozhodnutia v konaní o proteste prokurátora, pre absenciu zásahu do práv účastníkov pôvodného konania, nepodliehajú správnemu súdnemu prieskumu (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. decembra 2025, body 15 až 18, sp. zn. zo dňa 27. novembra 2024, sp. zn. zo dňa 29. januára 2025 či sp. zn. zo dňa 20. decembra 2023 a iné). 27. Rovnako kasačný súd už konštatoval, že rozhodnutia vydané v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pokiaľ nimi nedôjde (v dôsledku ich právoplatnosti) k zmene právneho stavu založeného v pôvodnom konaní (teda aj v prípade, o aký ide vo veci sťažovateľky), v zásade nezasahujú do subjektívnych práv účastníkov konania, keďže „nezakladá, nemení ani nezrušuje žiadne subjektívne práva a ani povinnosti a ani nemení právny stav nastolený pôvodným právoplatným rozhodnutím ... Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie vydané v mimo odvolacom konaní (alebo v nadväzujúcom konaní o opravnom prostriedku), ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov pôvodného konania a ani účastníkov mimo odvolacieho konania. Ide v zásade len o rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do práv fyzických a právnických osôb. V predmetnej veci tak žalobkyňa nemá aktívnu žalobnú legitimáciu podľa , resp. a “ (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. marca 2023 bod 30, ako aj sp. zn. zo dňa 18. decembra 2025, na argumentáciu obsiahnutú v týchto rozhodnutiach aj kasačný súd odkazuje). Kasačný súd pritom dáva do pozornosti, že jeho vyššie uvedené právne závery prešli aj testom ústavnej súladnosti rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. novembra 2023, body 27 až 29 či sp. zn. zo dňa 18. júna 2026. 28. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ zákonodarca v dotknutých ustanoveniach alebo rozhodovacia činnosť kasačného súdu hovorí o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, má tým na mysli na účely prípustnosti správneho súdneho prieskumu práva, právom chránené záujmy a povinnosti hmotnoprávneho charakteru. Procesné oprávnenia a procesné pravidlá totiž nie sú samoúčelné, majú zabezpečiť práve spravodlivé rozhodnutie o hmotnoprávnej otázke, a preto samé o sebe (bez nadväznosti na tvrdené porušenie hmotného práva a právom chráneného záujmu, či povinnosti) nemôžu založiť správny súdny prieskum rozhodnutia ( , ale aj ). 29. Pokiaľ preto sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti poukazuje na zbytočné prieťahy a neprimeranú dĺžku (i) konania o jej žiadosti o integrované povolenie v dôsledku činnosti pracoviska a ústredia inšpekcie, (ii) konania o preskúmanie rozhodnutia ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 mimo odvolacie konanie ako aj (iii) správneho súdneho konania v tejto veci, kasačný súd jej argumentáciu nespochybňuje. Tieto skutočnosti však nezakladajú ani prípustnosť správneho súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ani jeho nezákonnosť či nezákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Právnymi prostriedkami ochrany účastníka konania pred zbytočnými prieťahmi v konaní sú v prípade administratívnych konaní najmä žaloba proti nečinnosti (s možnosťou priznania finančného zadosťučinenia - a nasl. ), v prípade súdneho

konania sťažnosť na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), či ústavná sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ). Náhrady prípadnej škody a ujmy vzniknutej v dôsledku konštatovaných prieťahov sa účastník konania môže domáhať v režime o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. V duchu starorímskeho vigilantibus iura script sunt (práva patria bdelým) kasačný súd dodáva, že je vecou a zodpovednosťou sťažovateľky, aby svoje práva uplatňovala včas a právnymi prostriedkami tomu prislúchajúcimi. 30. Kasačný súd tiež konštatuje, že sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti neoznačuje žiadne konkrétne právo, ktoré by s ohľadom na špecifiká a výnimočnosť jej procesnej situácie malo byť zasiahnuté rozhodnutím žalovaného vydaným v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacie konanie. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na záväzný právny názor žalovaného, ktorý má byť v ďalšom konaní rešpektovaný, kasačný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie žalovaného ukončilo konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania s tým, že takýto prieskum, podľa názoru žalovaného, nie je možný voči procesnému rozhodnutiu v hlavnom správnom konaní, ktoré nie je konečné. V predmetnej veci rozhodnutie ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019, proti ktorému smeroval podnet sťažovateľky na začatie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, len zrušovalo predtým vydané rozhodnutie pracoviska inšpekcie a vec vracalo na ďalšie konanie. Nešlo teda o konečné a ani meritórne rozhodnutie (bod 4 tohto uznesenia). Žalované rozhodnutie tak nezakladalo žiadny záväzný právny názor pre pokračujúce hlavné konanie sťažovateľky, nemohlo v tomto smere žiadnym spôsobom zasiahnuť do jej práv. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019, ten má priamu príčinnú súvislosť len s týmto rozhodnutím, nie však so žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného. 31. To isté platí aj v prípade práva na vlastníctvo, ktoré sťažovateľka označila len v podanej správnej žalobe. Toto nemôže byť dotknuté rozhodnutím žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom neovplyvnil priebeh hlavného konania o žiadosti sťažovateľky o vydanie integrovaného povolenia. Právo na vlastníctvo sťažovateľky môže byť potenciálne dotknuté len výsledkom hlavného konania - konečným vybavením žiadosti sťažovateľky o vydanie integrovaného povolenia na jej činnosti. 32. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 sa môže premietnuť do konečného rozhodnutia vydaného v hlavnom správnom konaní (o žiadosti sťažovateľky o integrované povolenie činnosti) a týmto rozhodnutím môžu byť dotknuté aj práva a právom chránené záujmy sťažovateľky. Proti takémuto konečnému rozhodnutiu je, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, prípustná všeobecná správna žaloba ( a nasl. ). Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 2), ktoré sťažovateľka nespochybnila, je zrejmé, že tento právny prostriedok nápravy aj využila (bod 20 tohto uznesenia). 33. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že spôsobilosť rozhodnutia žalovaného zasiahnuť do práv sťažovateľky je vylúčená tiež tým, že išlo o rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, iniciovaného len vo vzťahu k procesnému rozhodnutiu, ktorým sa však konanie nekončí (rozhodnutie ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 zrušilo predchádzajúce rozhodnutie orgánu prvého stupňa a vec vrátilo na ďalšie konanie). Inými slovami, v čase prebiehajúceho mimo odvolacieho konania stále prebiehalo hlavné správne konanie, kde nebolo o právach a povinnostiach sťažovateľky ešte rozhodnuté. Nie je preto zrejmé, ako by sprostredkovaný prieskum mimo odvolacieho konania jedného procesného rozhodnutia, vydaného v prebiehajúcom správnom konaní, mal zasiahnuť do meritórnych práv sťažovateľky uplatňovaných v hlavnom konaní. Osobitne, ak je voči výsledku správneho konania, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, prípustná správna žaloba. 34. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje a dovoláva sa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá v niektorých prípadoch pripustila správny súdny prieskum rozhodnutí vydaných v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (alebo v nadväzujúcom konaní o opravnom prostriedku), kasačný súd dáva do pozornosti práve judikatúrny posun, ktorý identifikoval a ktorý bol aprobovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky (body 26 a 27 tohto uznesenia) a zároveň poukazuje na to, že citované rozhodnutia na tu preskúmavanú vec nedopadajú - týkajú sa iných skutkovo či právne relevantných okolností. 35. V prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. apríla 2013 išlo o pripustenie správneho súdneho prieskumu vo vzťahu k takému rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré zrušilo pôvodne právoplatné konečné rozhodnutie správneho orgánu a tým vytvorilo opäť stav právnej neistoty. O takýto prípad v tejto veci nejde.

36. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. decembra 2008, v tomto súd identifikoval potenciál zásahu do práv v osobitnej procesnej situácií, keď prieskum mimo odvolacieho konania smeroval voči konečnému rozhodnutiu príslušného orgánu, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie, ale vec nevrátil na ďalšie konanie a ani konanie nezastavil. Vznikla tak situácia, keď o žiadosti žalobkyne v danej veci nebolo vôbec rozhodnuté, nemohla sa domôcť prieskumu a ani konečného vybavenia svojej žiadosti, v čom bol identifikovaný zásah do práv a jedinečnosť situácie. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia: „...V dôsledku konečného rozhodnutia preskúmavaným rozhodnutím ministra nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom rozhodnuté o žiadosti žalobcov na odstránenie prekážky z miestnej komunikácie, a preto týmto rozhodnutím sú priamo dotknuté subjektívne práva žalobcov.“ O takúto situáciu však v predmetnej veci nejde, kde bez ohľadu na konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania hlavné konanie ďalej prebiehalo, navyše rozhodnutím ústredia inšpekcie zo dňa 3. októbra 2019 bola vec vrátená na ďalšie konanie pracovisku inšpekcie. 37. Napokon na túto vec nemožno vzťahovať ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. októbra 2014. Táto vec je odlišná (okrem právnej úpravy) tým, že správny súd zastavil konanie o správnej žalobe proti obdobnému rozhodnutiu len z dôvodu, že „napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je zo súdneho preskúmania vylúčené v zmysle Súd prvého stupňa uviedol, že zrušením prvostupňového rozhodnutia sa vec vrátila pred správny orgán prvého stupňa, teda účastníkom konania neboli konštitutívnym spôsobom založené žiadne práva ani povinnosti, ale bol len vytvorený priestor pre prvostupňový správny orgán pre nové posúdenie podmienok pre preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.“ Rozhodnutie žalovaného v mimo odvolacom konaní však bolo konečné, nevracalo vec na ďalšie konanie a správny súd preto pochybil, keď neskúmal potenciál zásahu predmetného rozhodnutia do práv účastníkov konania, iba sa formálne uspokojil s jeho procesným charakterom ako dôvodom na odmietnutie správnej žaloby. V tu prejednávanej veci však správny súd konštatoval nielen procesný charakter predmetného rozhodnutia, ale formuloval aj svoje závery, prečo podľa jeho názoru nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa navyše žiadnym spôsobom nevysporiadava s otázkou charakteru preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, účelom, nenárokovateľným charakterom a tým, ako má takéto rozhodnutie zasahovať do práv účastníkov konania. Ostatnou a nemenej podstatnou odlišnosťou predmetného prípadu je tiež to, že v Najvyšším súdom Slovenskej republiky riešenej veci smerovalo konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania proti finálnemu/konečnému rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v hlavnom konaní (konkrétne išlo o povolenie stavby). Vo veci sťažovateľky však konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nesmerovalo proti rozhodnutiu, ktorým sa hlavné konanie končí, resp. meritórnemu rozhodnutiu, ale proti procesnému rozhodnutiu o zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, vydanému v hlavnom konaní. V ďalšom priebehu hlavného konania tak mala sťažovateľka dostatok priestoru na obranu voči záverom ňou spochybneného rozhodnutia. 38. Kasačný súd z týchto dôvodov neidentifikoval neodôvodnený odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označených sťažovateľkou, keďže ide o odlišné prípady. Napadnuté uznesenie správneho súdu je v plnom rozsahu súladné s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu (body 26 a 27 tohto uznesenia). 39. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje, že správna žaloba bola prípustná preto, lebo o jej prípustnosti bola poučená v rozhodnutí žalovaného, ani s týmto argumentom sa kasačný súd nemohol stotožniť. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2026, bod 20), že „...nemožno dospieť k záveru, že poučením žalovaného o možnosti preskúmania preskúmavaného rozhodnutia súdom došlo k rozšíreniu práv sťažovateľa na podanie správnej žaloby. Samotné poučenie obsiahnuté v administratívnom rozhodnutí totiž nezakladá aktívnu žalobnú legitimáciu tam, kde ju zákon nepriznáva. Súdna ochrana v správnom súdnictve je viazaná na existenciu zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa a nemožno ju rozširovať len na základe nesprávneho alebo nepresného poučenia správneho orgánu.“ S touto argumentáciou sa kasačný súd aj v tejto veci stotožňuje. 40. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd uzatvára, že napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnené (správny súd sa vysporiadal tak s otázkou procesného charakteru rozhodnutia žalovaného ako aj s jeho spôsobilosťou zasiahnuť do práv sťažovateľky), súladné s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa ako nedôvodnú zamietol. 41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s , a tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Urobil tak preto, lebo žalobkyňa

(sťažovateľka) bola v konaní pred kasačným súdom neúspešná, u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania 1) až 7) nebola v kasačnom konaní uložená žiadna vynútiteľná právna povinnosť, s ktorou by mohol byť spojený vznik trov konania. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.