Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-100-2026.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Subarea
9Co/100/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Agroprodukt, s.r.o., so sídlom Nový Ruskov 172, Nový Ruskov, IČO: 31 704 395 zastúpený advokátskou kanceláriou PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 6, Prešov, proti žalovanému Rád sestier sv. A. B. v SR, IČO: 00 586 439, so sídlom Narcisová 497/1, Prešov, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, zo dňa 19. mája 2026 č.k. 14C/9/2026–57
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie preskúmaným uznesením v konaní vo veci samej o nahradenie prejavu vôle vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupovania na pozemky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C. D. bližšie špecifikované výrokom rozhodnutia, zdržať sa na týchto pozemkoch vykonávania agrotechnických, vinohradníckych alebo iných hospodárskych zásahov, zberu, odstraňovania, poškodzovania alebo likvidácie úrody a trvalých porastov, prenechania týchto pozemkov do užívania tretej osobe a akéhokoľvek konania smerujúceho k odňatiu faktického užívania žalobcovi (I.). Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť strpieť, aby žalobca na pozemkoch dočasne vykonával ich obhospodarovanie, nevyhnutné agrotechnické a vinohradnícke práce, ochranu porastov, zber úrody a ďalšie úkony potrebné na zachovanie hospodárskej hodnoty predmetných pozemkov a porastov. Trvanie neodkladného opatrenia súd obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 29.12.2011 nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske účely podľa ustanovení § 663 Občianskeho zákonníka, zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, predmetom ktorého nájmu boli pozemky vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C. D. v celkovej výmere 43 ha 6503 m2. Dodatkom zo dňa 1.7.2015 strany sporu dohodli rozšírenie účelu nájmu tak, že žalobca mohol založiť, reštrukturalizovať a vysadiť vinohrad, v nadväznosti načo sa so žalovaným dohodli na zmene trvania doby nájmu na dobu 20 rokov do 31.12.2031. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- eur/ha. Žalobca uviedol, že počas trvania nájomného vzťahu riadne plnil svoje povinnosti na úhradu nájomného a nedopustil sa žiadneho porušenia záväzkov zo zmluvy. Poukázal na to, že v katastrálnom území C. D. prebehli pozemkové úpravy keď rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, pozemkového a lesného odboru č. OU-TV-PLO-2025/012410 zo dňa 10.7.2025 bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia výslovne vyplýva, že vlastníci vstupujú do užívania svojich nových pozemkov až dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a po zbere úrody. Text rozhodnutia výslovne uvádza, že konanie o pozemkových úpravách, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. augusta 2022 sa dokončí
podľa znenia zákona účinného do 31. augusta 2022. Rozhodnutie teda odkazuje na prechodné ustanovenie zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, na základe ktorého sa na vec aplikujú ustanovenia osobitnej právnej úpravy zániku pôvodných nájomných vzťahov a vzniku práva doterajšieho nájomcu na uzavretie nájmu k novým pozemkom po pozemkových úpravách.
3. Žalobca ďalej uviedol, že po vykonaní projektu pozemkových úprav vznikli žalovanému nové pozemky, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ku ktorým sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Schválené vykonanie projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho aparátu mali v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. za následok, že dňom právoplatnosti rozhodnutia zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam, no nakoľko podľa § 42y ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. konanie o pozemkových úpravách, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. augusta 2022, čo platí aj pre uvedený prípad, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. augusta 2022. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. účinného do 31. augusta 2022 platí, že ak nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky zo zmluvy o nájme pôvodných nehnuteľností má právo na uzavretie zmluvy o nájme nových pozemkov na poľnohospodárskej účely pri prevádzkovaní podniku za podmienok, ktoré sú dohodnuté pri nájme pôvodných nehnuteľností a to na výmeru nových pozemkov zodpovedajúcu výmere pôvodných prenajatých nehnuteľností.
4. Žalobca poukázal na to, že na časti dotknutých pozemkov sa nachádza úroda pšenice v rozsahu približne 23ha, keď zber úrody prichádza do úvahy v letných mesiacoch roku 2026, na ďalších pozemkoch je vysadená vinica so súhlasom žalovaného, hodnota ktorej investície predstavuje cca 150.000,- eur. Žalovaný listom z 24.3.2026 oznámil žalobcovi ukončenie nájomnej zmluvy v dôsledku vykonania projektu pozemkových úprav s tým, že uviedol, že uzatvorí zmluvu s najvhodnejším záujemcom, pričom na žalobcovu požiadavku, aby došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy nereagoval, ale pristúpil v podstate k svojvoľnému odňatiu užívania pozemkov. Žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie a prevzatie nehnuteľného majetku zo zaniknutej nájomnej zmluvy k 31.3.2026, no nakoľko k uvedenému dňa sa žalobca stretnutia nezúčastnil, bol mu dodatočne doručený protokol o prevzatí nehnuteľného majetku žalovaným v neprítomnosti žalobcu. Žalobca zastával názor, že ako doterajší nájomca, ktorý riadne a včas plnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy má podľa zákona právo na uzavretie nájomnej zmluvy k novým pozemkov, čo žalovaný odmieta rešpektovať, a jeho konaním hrozí žalobcovi škoda a ťažko napraviteľná ujma. Poľnohospodárske plodiny sú viazané na vegetačné obdobia a dodržiavanie agrotechnických termínov. Ak by žalovaný, alebo ním poverená osoba vstúpili na pozemky, preorali ich, vykonali na nich iné zásahy, alebo zožali namiesto žalobcu, úspech žalobcu by bol vo veci samej by bol vo veľkej časti iluzórnym. V prípade vinice ide o trvalý porast s vysokou hodnotou, vyžadujúci si priebežnú starostlivosť, ochranu a pravidelné zásahy, keď už krátkodobé prerušenie starostlivosti môže mať negatívny dopad na stav porastu a jeho produkčnú hodnotu, ide o nehnuteľný majetok, ktorého poškodenie alebo znehodnotenie nemožno neskôr plnohodnotne odstrániť len priznaním peňažnej náhrady.
5. Obsahom listinných dôkazov (výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie C. D., nájomná zmluva zo dňa 29.12.2011 a dodatok k zmluve č. 1 z 1.7.2015, verejná vyhláška č. 7/2025 zo dňa 10.7.2025 Okresného úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor č. OU-TV-PLO-2025/012410, mapové výstupy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o zakreslení parciel s úrodou pšeníc a vinohradov, osvedčenie o registrácii vinohradu, oznámenie o ukončení nájomnej zmluvy a výzva na prevzatie a odovzdanie nehnuteľného majetku) mal za preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom o existencii dovtedajšieho nájomného vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. zanikol z dôvodu vykonania projektu pozemkových úprav s rozdeľovacím plánom vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, ako i vôľu žalovaného nakladať s pozemkami, ktoré mal v nájme žalobca .
6. Po citácii ustanovení §§ 324, 325, 328, 329, 330 CSP, ktoré v konaní aplikoval a vymedzení teoretických predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil oprávnenosť ním tvrdeného nároku z hľadiska existencie ohrozeného práva v dostačujúcej miere pravdepodobnosti o tom, že jeho nároku vo veci samej môže byť vyhovené, ako i potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov keď žalobca osvedčil, že mu ako doterajšiemu nájomcovi, ktorý riadne a včas plnil svoje záväzky patrí právo na uzavretie zmluvy k novým pozemkom a v dôsledku postupu žalovaného je ohrozené. Vzal na zreteľ, že predmet ochrany sa týka dlhodobého trvalého porastu, ktorého hodnota je vysoká, a ktorého poškodenie alebo prevzatie bez primeraného právneho riešenia by viedlo k ťažko napraviteľnej majetkovej ujme,
keďže poľnohospodárske plodiny sú viazané na vegetačné obdobia a dodržiavanie agrotechnických termínov. Naliehavosť návrhu mal osvedčenú bezprostrednou hrozbou svojvoľného zásahu žalovaného do predmetných pozemkov. Vzhľadom na dočasný charakter úpravy pomerov strán sporu, považoval uložené obmedzenia za primerané obsahu vlastníckeho práva žalovaného. Konštatoval tiež, že obsahom dočasnej úpravy nie je viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.
7. Súd prvej inštancie preto zastával názor, že z časti rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je stav taký, že je osvedčená potreba vyhovenia návrhu. Pretože sa jednalo o nariadenie neodkladného opatrenia už v začatom v konaní vo veci samej o trovách neodkladného opatrenia nerozhodoval.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia. Navrhoval zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sa ním zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Tvrdil, že žalovaný porušil podmienky nájomnej zmluvy, lebo počas trvania nájomného vzťahu bol častokrát v omeškaní s hradením nájomného, čo mal dokladovať prehľad faktúr o prijatých platbách za obdobie od roku 2012 do roku 2025 a súčasne, že bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného ako vlastníka pozemkov tieto dal do podnájmu tretej osoby a to spoločnosti AMDT Agro s.r.o., Hraň, čo je preukázateľné z verejne dostupných informácií katastra nehnuteľnosti informačného systému GSAA Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Súčasne poukázal na to, že nariadenie pozemkových úprav v katastrálnom území C. D. bolo realizované na základe rozhodnutia č. OU-TV-PLO-2019/000505-Ga Okresného úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor právoplatným dňa 7.1.2020 a rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor č. OU-TV-PLO-2024/000697 zo dňa 19.8.2024 právoplatného 27.9.2024, nariadil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území C. D. , súčasťou ktorého nariadenia bola aj povinnosť postupného prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní projektu pozemkových úprav. Napokon rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor č. OU-TV-PLO-2025/012410 zo dňa 10.7.2025 bol schválený projekt pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, na základe ktorého zanikli pôvodné nájomné vzťahy. Žalovaný zastával názor, že žalobca nezabezpečil v zmysle rozhodnutie z OÚ Trebišov z roku 2024 koordinované, plynulé a nadväzujúce zmeny v hospodárení na pôde v nadväznosti na ukončenie projektu pozemkových úprav tak, aby nebolo narušené obhospodarovanie prenajatých pozemkov, u ktorých v dôsledku schválenia vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovacieho plánu vo forme obnovy katastrálneho aparátu novým mapovaním došlo k zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam. Poukázal tiež na zákonné zmeny v ustanoveniach zákona č. 304/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keď s účinnosťou od 1.5.2018 každý nájomný vzťah k poľnohospodárskej pôde musí byť deklarovaný písomnou nájomnou zmluvou s vymedzením zmluvných strán, predmetu nájmu, výšky nájomného a doby nájmu, keď pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa prenajíma na 5 a najviac na 15 rokov, maximálne prípustná doba nájmu bola skrátená za 25 na 15 rokov. Zastával preto názor, že žalobcovi zaniká doba nájmu, ktorá trvala od 1.1.2012 po uplynutí 15 rokov. Zákonná úprava tiež vylúčila možnosť automatického predlženia nájomnej zmluvy, preto žalobca od 1.5.2018 užíva poľnohospodárske pozemky neoprávnene. Uviedol, že žalobca je buď povinný uzatvoriť novú nájomnú zmluvu so žalovaným, alebo vrátiť prenajaté poľnohospodárske pozemky do 30 dní od zberu úrody. Žalovaný tiež uviedol, že uzatvoril novú zmluvu č. 1/2026 zo dňa 12.5.2026 s iným subjektom.
9. Žalobca odvolacie námietky považoval za nerelevantné, lebo sa týkajú merita vo veci samej a potvrdzujú, že medzi stranami existuje akútny spor o užívanie pozemkov a bez dočasnej úpravy hrozí žalobcovi ťažko napraviteľná ujma. Argumentáciu žalovaného hodnotil ako všeobecnú, keď významným je fakt, že konanie o pozemkových úpravách v katastrálnom území C. D. bolo začaté a neskončené pred 31.8.2022. Ak žalovaný tvrdí, že uzavrel novú nájomnú zmluvu, to samo o sebe neovplyvňuje zákonný nárok žalobcu ani potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov, naopak len potvrdzuje bezprostrednú hrozbu zásahu do práv žalobcu osvedčených návrhom.
10. Žalobca pripustil, že v dlhoročnom nájomnom vzťahu mohlo nastať v niektorých prípadoch omeškanie s úhradou nájomného, no toto bolo vždy za jednotlivé roky v plnej výške uhradené, pričom platil nájomné v rozsahu 100,- eur/ha, hoci v danej lokalite bolo obvyklé nájomné približne 50,- eur/ha. Žalovaný ako prenajímateľ počas celého zmluvného vzťahu nevyužil žiadny zo zmluvne dohodnutých postupov na ukončenie zmluvného vzťahu, ak sa domnieval, že sú na to splnené podmienky. Pokiaľ išlo o snímky predložené žalovaným zo systému GSAA a údaje od Poľnohospodárskej platobnej agentúry
o užívaní plochy poľnohospodárskej pôdy tretím subjektom, to samo o sebe nepreukazuje, aby tento bol daný žalobcom do podnájmu tretej osoby. Snímky E. a údaje Poľnohospodárskej platobnej agentúry sú len evidenčné administratívne podklady odrážajúce deklaráciu žiadateľa o podporu, nie titul užívania ako nájomnú, či podnájomnú zmluvu. Otázka rozsahu a právnej kvalifikácie patrí do dokazovania vo veci samej, a podstatné je, že žalovaný počas trvania vzťahu neuplatnil právo na ukončenie zmluvného vzťahu, pokiaľ sa domnieval, že žalobca týmto spôsobom porušuje svoje povinnosti. Ak sa žalovaný bránil proti automatickému predlžovaniu nájomného vzťahu, žalobca popieral, aby sa takým spôsobom upravoval vzťah strán sporu, lebo trvanie zmluvy upravoval dodatok k zmluve o nájme v nadväznosti na rozšírenie účelu nájmu v súvislosti s výsadbou vinohradu. Zdôraznil, že právna úprava dlhodobo počíta s dlhším trvaním nájmu pri investične náročných trvalých kultúrach, vrátane vinohradu, a žalovaný v priebehu vzťahu netvrdil neplatnosť dodatku, ktorým došlo k úprave predmetu a doby nájmu. Návrhom žiadaný zásah považoval za proporcionálny k ochrane vlastníckeho práva žalovaného, keďže vlastníctvu žalovaného neprislúcha oprávnenie svojpomocne zničiť, či odňať žalobcovi vinicu, alebo výsledky dlhodobých investícií. V prípade, ak žalovaný vo veci samej uspeje, pozemky mu budú odovzdané, nijakým spôsobom nedôjde k ich znehodnoteniu, ktoré by však utrpel žalobca v prípade zásahov zo strany žalovaného. Zdôraznil, že vybudoval a vybavil vlastné vinárstvo a popri existujúcom vinohrade žalovaného založil vinohrad aj nový, o ktorý sa priebežne stará. Pri odňatí užívania by prišiel o vlastné investične náročné dielo viazané výlučne na dotknuté pozemky, ktoré po prípadnom odstránení stráca hospodársku hodnotu. Ani dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú porušenie jeho povinností, lebo z prehľadu faktúr nevyplýva žiadny aktuálny dlh žalobcu, snímky nepreukazujú existenciu podnájomnej zmluvy ani obsah zo systému GSAA a Poľnohospodárskej platobnej agentúry a doložená fotodokumentácia o údajne neudržiavaných, či zarastených vinohradoch nereflektuje na celkový stav vinice, na ktorej žalobca priebežne vykonáva agrotechnické a vinohradnícke práce, keď vzhľadom na veľkosť pozemku nie je možné vykonávať na všetkých častiach niektoré operácie a to hlavne pred zimným obdobím z dôvodu erózie a odplavovania pôdy.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom vyhodnotení procesnej prípustnosti a včasnosti podaného odvolania, osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, podaného proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Žalovaným tvrdené odvolacie dôvody naplnené neboli, odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
13. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Žalovaný v odvolaní neuviedol také okolnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase neodkladnej úpravy právnych pomerov, ktoré sú rozhodujúce aj pre rozhodnutie v odvolacom konaní.
14. Podľa § 324 CSP (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 329 ods. 2, 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
19. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.
21. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je tiež vecná súvislosť medzi žiadanou neodkladnou úpravou a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Okrem osvedčenia existencie právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť aj to, že nárok, alebo právo, ktoré je ohrozované, alebo porušené a musí byť tak osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán vo forme naliehavosti.
22. Tak ako vo svojom rozhodnutí konštatoval už súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325, § 326 CSP je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.
23. Na účely vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v dostatočnej miere listinnými dôkazmi osvedčil existenciu svojho užívacieho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj potrebu bezodkladnej ochrany pri užívaní pozemkov. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva vo veci dokazovanie v rozsahu ako je tomu pri rozhodnutí o veci samej. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá totiž zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený, osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že nájomný vzťah žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam trvá už od roku 2012, počas existencie ktorého žalovaný neuplatnil žiadne z námietok, ktoré sa stali predmetom jeho procesnej obrany v konaní o odvolaní proti nariadeniu neodkladného opatrenia. Teda z aktuálne tvrdených okolností omeškania nájomného, či z užívania prenajatej pôdy treťou osobou nevyvodzoval
žiadne právne následky, čo mohlo vyplývať tak z okolností, že sa o tieto skutočnosti nezaujímal ako i z faktu, že ich dobrovoľne akceptoval, napr. aj z dôvodu spokojnosti s výkonom obhospodarovania pozemkov. Do tohto nerušeného výkonu práv z nájomnej zmluvy z roku 2012 v spojení s jej dodatkom, zasiahol žalovaný výzvou na odovzdanie nehnuteľnosti poukazujúc na projekt o vykonaní pozemkových úprav, na ktorého základe došlo k zániku pôvodného nájomného vzťahu. Je však potrebné dať za pravdu žalobcovi, že v zhode so zákonnou úpravou § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom do 31.8.2022 žalobca osvedčil v dostačujúcej miere pravdepodobnosť svojho nároku na uzavretie novej nájomnej zmluvy, keď sporné otázky, či mu reálne takéto právo patrí, budú až predmetom dokazovania vo veci samej.
24. Zásah do práva žalobcu je teda potvrdený samotným správaním žalovaného, ktorý mieni sporné nehnuteľnosti prenechať do užívania inej osoby, čím je preukázané reálna a bezprostredne hroziaca ujma na právach žalobcu odôvodňujúca neodkladnú úpravu právnych pomerov strán.
25. Nariadené neodkladné opatrenie je proporcionálne aj vo vzťahu k obsahu práv a povinností plynúcich z vlastníckeho vzťahu žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam, lebo niet pochybností, že sám sa nemieni ujať obhospodarovania pozemkov, má záujem o poberanie pôžitkov od nájomcu, resp. od iného užívateľa pozemkov, ktoré právo mu ostalo zachované aj po nariadení neodkladného opatrenia. Zásah do práva užívania nehnuteľností žalobcom by v pomere k postaveniu žalovaného znamenal neadekvátne ohrozenie jeho záujmov spojených s výkonom jeho poľnohospodárskej podnikateľskej činnosti aj s prihliadnutím na charakter obhospodarovaných pozemkov, ktoré majú tiež charakter vinice, u ktorej pri zanedbaní potrebných agrotechnických postupov je reálny predpoklad vzniku ťažko napraviteľnej ujmy. Neodkladné opatrenie pritom predstavuje len dočasné riešenie do času definitívneho usporiadania právnych pomerov sporových strán, keď v okolnostiach sporu neposkytuje neprimeranú výhodu žiadnej z dotknutých subjektov.
26. Pretože rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo vydané v konaní vo veci samej, o náhrade trov celého konania súd prvej inštancie rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zhode s § 262 ods. 1 CSP.
27. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).