Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/283/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. U., nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matky G. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na E. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobeľovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ulici č. 2 a otca U. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na ulici F. č. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o. so sídlom v Košiciach na Mudroňovej ulici č. 29 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -170 zo dňa 3.2.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. V. do osobnej starostlivosti otca, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -26 zo dňa 17.3.2009 vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu mal. V. mesačne sumou 50 Eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred otcovi počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk matky s maloletým upravil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. V. počas školského roka v období od 1.9. do 30.6. každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 16:00 hod. do nedele do 20:00 hod. a každý týždeň v utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každú stredu od 16:00 hod. do 20:00 hod. Počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 20:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 15.8. do 20:00 hod. Počas zimných prázdnin aj Vianočných sviatkov, každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12 do 18:00 hod. a od 2.1. nasledujúceho roka od 18:00 hod. do 5.1. do 18:00 hod. Každý nepárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtka od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý párny rok od soboty od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatku predchádzajúcemu prázdninám od 18.00 hod. do utorka do 18:00 hod. a každý párny rok od utorka od 18:00 hod. do nedele do l7:00 hod. s tým, že rodičia si dohodnú miesto preberania a odovzdania maloletého V. podľa potreby a záujmu maloletého. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým bolo preukázané, že dieťa má blízky a stabilný vzťah s otcom, pričom voči matke vykazuje odmietavý postoj, čo vyplynulo aj z jeho výpovede pred súdom. Vyjadrilo túžbu byť s otcom a s matkou sa pravidelne stretávať. Súd prvej inštancie uviedol, že názor 13 a pol ročného dieťaťa pri zmene starostlivosti je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov

pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa, keďže dieťa v takomto veku dokáže posúdiť dosah svojho rozhodnutia. Zohľadnil aj správy z poradensko-psychologického procesu ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov na strane rodičov. Pri určení výživného zohľadnil majetkové pomery a schopnosti na strane matky ako aj skutočnosť, že matka má v osobnej starostlivosti 2 maloleté deti. Pri úprave styku vychádzal aj z odporúčania kolízneho opatrovníka. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. .

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia a nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočnú vôľu maloletého, preto navrhla vyšetrenie súdnym psychológom, najmä na manipuláciu maloletého otcom. Uviedla, že súd postavil maloletého do pozície rozhodovania o tom, ku ktorému z rodičov chce ísť. Potvrdila, že ona je na maloletého prísnejšia ako otec, vedie ho k zodpovednosti, uznávať autority vrátane učiteľky, aby si vážil starších ľudí, upozorní ho, keď sa nepekne vyjadruje, keď dostane zlú známku, pokarhá ho, musí si ju opraviť, keď dostane dobrú známku, pochváli ho. Vyslovila presvedčenie, že otec zneužíva, že je prísnejšia a využíva to, že maloletý sa na ňu sťažuje, že kričí, dáva mu tresty a preto sa maloletému pobyt u otca páči viac, keďže otec mu aj viac dovolí. Zdôraznila, že maloletý si u nej najprv musí splniť školské povinnosti, až potom mu dovolí sa hrať. Zároveň vyžaduje, aby šiel spať o pol deviatej alebo o deviatej. Z rozprávania maloletého vie, že u otca má voľnejší režim. Televíziu pozerá aj do jednej rána, veľa sa venuje hrám na počítači, povedal jej, že u otca má super výkonný počítať. Poukázala aj na zistenie kolízneho opatrovníka, že maloletý si otca idealizuje, povedal, že otec nemá žiadnu chybu. Uviedla, že otec maloletému od podania návrhu kupuje množstvo vecí, ktoré predtým nekupoval, chodí s ním na výlety. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má u nej stabilné výchovné prostredie, je v jeho záujme, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti, s otcom sa vie dohodnúť na širšom styku, ako je štandardný. Bude rešpektovať aj vôľu maloletého, ak by chcel mať styk s otcom. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že táto neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prejednané v konaní na súde prvej inštancie s výnimkou, že bol zamietnutý jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru psychológie za účelom zistenia, či zo strany otca nejde o manipuláciu s názorom maloletého a či otec nevedie dieťa k negatívnemu postoju k matke. Uviedol, že návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania bol zamietnutý z dôvodu, aby maloletý nebol opakovane vystavovaný stresovým situáciám. Zdôraznil, že účastníci konania, ako aj maloletý dlhodobo navštevovali psychologičku z Referátu poradensko-psychologických služieb. Samotný psychológ, pod vedením ktorého sa konali psychologické sedenia, bol súdom prvej inštancie vypočutý, vylúčil možnosť nenáležitého ovplyvňovania názoru maloletého zo strany otca, potvrdil jeho dlhodobú vôľu, aby bol zverený do jeho starostlivosti. Zdôraznil, že osobne bol vypočutý aj maloletý, ktorý úpenlivo prosil sudkyňu, aby mohol ísť čím skôr k otcovi. Zdôraznil, že takáto vôľa maloletého pretrváva už viac ako tri roky. S maloletým sa dohodli, že mu nikdy nebude brániť v tom, aby navštevoval matku a môže ju pokojne ísť pozrieť aj každý deň po škole, keďže to má po ceste zo školy k nemu domov. Poukázal na vzťahy v domácnosti matky, ktoré nie sú úprimné a harmonické, maloletý sa často dostáva do konfliktov, často je vyrušovaný mladšími súrodencami. On sa maloletému pravidelne venuje, podporuje ho aj materiálne najmä v športe, vo vzdelaní sa mu venuje v odborných tematikách aj nad rámec školského učiva, plne sa snaží podporiť rozvoj jeho osobnosti a inteligencie. Zároveň je naňho primerane prísny a určuje mu jasné pravidlá alebo odmeny tak, aby u neho dosiahol disciplínu a súčasne podporil motiváciu. Konštatoval, že maloletý absolvoval návštevy u psychologičky z referátu ÚPSVaR, a to do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie viac ako desaťkrát. Psychologička mala možnosť úzko spolupracovať s maloletým, s matkou, aj s ním a detailne spoznať maloletého aj celkovú situáciu v rodine. Pomocou adekvátnych diagnostických metód zistila oveľa bližší vzťah maloletého s otcom, ako aj problematický vzťah s matkou, a to na základe skutočného prežívania maloletého, pričom vylúčila manipuláciu zo strany otca. Po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie matka stretnutia jednostranne ukončila. Má za to, aj keď matka nie je ochotná to akceptovať, že vôľa maloletého bola jasne diagnostikovaná psychológom a slobodne prezentovaná súdu maloletým. Myslí si, že na základe týchto kľúčových faktov, nariadenie ďalšieho dokazovania nie je potrebné, neexistujú preň relevantné dôvody, nakoľko všetky pre rozhodnutie podstatné otázky už boli súdu zodpovedané, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že maloletý je u nej v kruhu rodiny, ktorý tvoria aj jeho súrodenci, je tam šťastný, ani slovkom sa jej nezmienil, že by chcel ísť k otcovi. Udivuje ju, že teraz jej povie, ako výhodu u otca, že má u neho väčší kľud na učenie a aj napriek tomu, že bude u otca v dennej osobnej starostlivosti, chce byť s ňou takmer každý deň. Podľa jej názoru otec na maloletého pôsobil dva roky, vychoval ho proti nej, rozprával negatívne zážitky maloletému o nej, niekedy jej aj maloletý naznačil, čo hovorí o nej otec. Pred dvoma rokmi sa akoby náhodou otec prisťahoval do ich blízkosti, čakal maloletého pred školou, odprevádzal ho do školy, kupoval mu sladkosti. Počas pobytu u otca má maloletý všetko dovolené, môže do noci pozerať televíziu, venuje a hrám na telefóne, na počítači, u nej si musí najprv splniť školské povinnosti. Otec jej v tomto smere podrýva autoritu a ovplyvňuje maloletého proti nej. Zistila, že maloletý sa správa povýšenecky, používa slovník, ktorý predtým nepoužíval. Je presvedčená, že maloletý ju má rád, je rád v kruhu rodiny, ktorú mu vytvorila a vôbec nie je v strese, ale je v strese z otca. Jeho správanie pred súdom pri výsluchu nebolo úprimné, bol naprogramovaný otcom, neprejavil skutočnú vôľu. Až z rozsudku sa dozvedela, že voči nej vykazuje odmietavý postoj, pričom toto u maloletého nespozorovala. Z týchto dôvodov trvala na ustanovení znalca, aby zistil, či maloletý prejavuje svoju vôľu, alebo vôľu otca a či ho otec vychováva proti nej a manipuluje s ním.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniam nevyjadril.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že od pôvodného rozhodnutia došlo k zmene okolností, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, aký názor vyjadril maloletý, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene

úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. V.. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o neho na požadovanej úrovni, jeho starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, pričom stabilita výchovného prostredia je jednoznačne v najlepšom záujme maloletého dieťa a je to aj prianím samotného maloletého.

14. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva odvolací súd akceptoval, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletý bol oboznámený s predmetom konania a v jeho priebehu jednoznačne vyslovil názor, že chce bývať s otcom, kde má aj väčší kľud. Striedavú starostlivosť odmietol. Maloletý tiež uviedol, že sa chce stretávať aj s matkou, môže ku nej zájsť každý deň po škole cestou ku otcovi. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, ktorému odvolací súd z dôvodu jeho veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že názory maloletého, musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého, neexistuje dôvod, prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky o ovplyvňovaní maloletého zo strany otca, pretože toto nebolo v konaní preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov, nezistil to ani kolízny opatrovník pri svojich šetreniach, nezistila to ani psychologička, ktorá s maloletým pracovala a vyšetrovala ho. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (191 ). Zároveň musí dbať aj na dodržanie princípu hospodárnosti konania a postupovať tak, aby predišiel zbytočnému zaťažovaniu účastníkov konania a iných osôb. Preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonať navrhovaný dôkaz matkou, nariadiť znalecké dokazovanie na zisťovanie skutočnej vôle mal. V., keďže tento svoju vôľu od februára 2019 opakovane verbálne prezentoval pred kolíznym opatrovníkom, psychologičkou a dňa 3.2.2020 aj pred súdom.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého, na jeho prejavenú vôľu, po vyhodnotení vytvorených podmienok u oboch rodičov, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. V., keď ho zveril do osobnej starostlivosti otca.

16. Aj keď matka podala odvolanie proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa venovala len zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti od nej k otcovi, ale pretože sa jedná o závislý výrok, súd musel preskúmať celý rozsudok.

17. Matka v odvolacom konaní výšku uloženej vyživovacej povinnosti voči mal. V. nenamietala. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení alebo stravovania, či platením výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, na odôvodnené potreby maloletého, akú sumu výživného navrhol otec, zohľadnil príjem matky, ako aj na to, že ona má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

18. Ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výkone. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné

pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom alebo dieťa negatívne ovplyvňuje voči druhému rodičovi. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 ZR. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby mal správny vzťah k tomuto rodičovi. Uvedenými úvahami sa riadil odvolací súd pri posudzovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o rodičovských právach zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzení na svojich právach, súd prvej inštancie ich vecne správne priznal obom rodičom. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd posudzoval aj úpravu styku matky s mal. V.. Ako bolo uvedené vyššie, rodičovské práva patria obom rodičom. Pri ich výkone sú obaja povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Odvolací súd konštatuje, že úprava styku matky s maloletým korešponduje s odporúčaním kolízneho opatrovníka a vychádza aj s prejavenej vôle maloletého, bývať s otcom a s mamou sa často a pravidelne stretávať. Aj v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne právny a súladný s najlepším záujmom mal. V..

19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).