Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-144-2026.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/144/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v Centre pre deti a rodiny Piešťany, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., za účasti navrhovateľa: Centrum pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 11, Piešťany, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Matka je povinná prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. C. B., nar. XX.XX.XXXX na každé osobitne, mesačne sumou v minimálnom rozsahu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 1.7.2026 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny v Piešťanoch.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B.. nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne a na mal. C. C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny v Piešťanoch.
III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 17P/55/2023-54 zo dňa 8.11.2023 vo výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca a matky na maloleté deti A. a C. C..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 10.7.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd upravil výšku výživného zo strany oboch rodičov na minimálnu výšku výživného. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P/55/2023 zo dňa 26.012023, právoplatným dňa 22.11.2023, bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti a rodiny Piešťany. Matka aj otec boli zaviazaní prispievať na výživu maloletých detí sumou 40,- eur mesačne na každé dieťa jednotlivo na účet Centra pre deti a rodiny Piešťany a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Dňom 1.7.2026 opatrením MPSVaR SR č.155/2026 zo dňa 17.06.2026 o ustanovení súm životného minima MPSVaR SR podľa § 5 ods. 2 písm. b zákona NR SR č.601/2003 Z.z o životnom minime v znení neskorších predpisov sa upravila suma životného minima, od ktorej sa odvíja minimálne výživné na maloleté nezaopatrené dieťa. Z tohto dôvodu je aktuálna výška výživného 30 % zo sumy životného minima 40,44 Eura na každé dieťa.
2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:
3. Kolízny opatrovník a matka na pojednávaní vyjadrili s podaným návrhom na zvýšenie výživného súhlas.
4. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil podaním zo dňa 21.7.2026 a žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Pojednávalo sa taktiež v neprítomnosti otca, ktorý súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti (podanie zo dňa 13.8.2026).
5. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrh čl.1, čl. 6 uznes. kolízny opatrovník, čl. 25 úrad práce dožiadanie, čl.26 správa KO, lustrácia SP matka, otec, vyjadrenie otca k návrhu, spisy tunajšieho súdu: 17P/55/2023, 6P/270/2022, na základe ktorých súd rozhodol vo veci samej.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplynulo, že sociálne zisťovanie bolo vykonané na adrese F. XXX/X, G., kde býva matka detí, D. E., nar. X.X.XXXX spolu so svojim priateľom B. B., nar.XX.X.XXXX. Jedná sa o 1-izbový byt so základným vybavením, celková hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 209 Eur, uvádza, že si hľadá prácu. Jej partner pracuje v spoločnosti Kebab v H., kde dosahuje príjem 900-1000 Eur. Z príjmu uhrádzajú nájom a energie v sume 400 Eur, internet a káblová televízia 30 Eur. Otec sa zdržiava cca 10 mesiacov v Topoľčanoch, kde pracuje v spoločnosti ZKV na smeny. Býva v nájme rodinného domu, kde má k dispozícii jednu izbu spolu so svojim kolegom. Svoj mesačný príjem uviedol vo výške 1100 Eur. Je zamestnaný cez agentúru, ktorá mu z príjmu zráža výdaje spojené s bývaním. V rámci rozhovoru uviedol, že so svojimi maloletými deťmi je v kontakte cez sociálne siete. V zariadení ich navštevuje raz za mesiac. Nosieva im sladkosti alebo im prinesie nejaké vreckové, aby si kúpili, čo potrebujú. Podľa jeho slov, sa s rodinou poskladali, aby mal. A. kúpili darček k narodeninám. Mal. deti k nemu chodievajú v I. na návštevu, výživné platí pravidelne 100 Eur. S matkou nie je v kontakte. Ďalej uviedol, že zatiaľ nemá vytvorené bytové podmienky, ani nie je finančne zabezpečený, aby si mohol mal. deti vziať k sebe. Mal. A. ukončila 5. ročník základnej školy, bola priemernou žiačkou. Boli jej zistené vývinové poruchy učenia – dysgrafia, dysortografia, dysleksia a dyslália. Pri príprave na vyučovanie potrebuje pomoc a podporu dospelého. Mal. C. ukončil 3. ročník základnej školy, má diagnostikované poruchy učenia – dyslexia a dyskalkúlia. Pri učení potrebuje pomoc a podporu dospelého. Prejavujú sa u neho poruchy správania. Objavujú sa u neho konflikty s rovesníkmi, prípadne aj s dospelými. Začal navštevovať pedopsychiatričku, ktorá mu predpísala lieky na ADHD. Obe maloleté deti navštevujú imunoalergologickú ambulanciu, z dôvodu diagnostikovanej alergie a astmy, užívajú lieky a spreje predpísané lekárkou a podľa potreby absolvujú aj liečebný pobyt v J. F.. Maloleté deti s matkou nie sú v kontakte, lebo ju odmietajú, keď volala do CDR, rozhovor s ňou realizoval iba mal. C.. Maloleté deti majú vytvorený pozitívny vzťah k svojej tete, p. F., u ktorej realizujú krátkodobé pobyty. Radi u nej trávia čas a tešia sa, keď môžu byť s otcom. Obe maloleté deti náhradnú starostlivosť odmietajú, lebo dúfajú, že si ich otec nájde stabilné ubytovanie a prácu a budú sa môcť vrátiť k nemu. Aktuálne rodičia nemajú dlh na výživnom. Otec má preplatok v sume 33,61 Eur, na každé dieťa, matka 162 Eur na každé dieťa. Pokiaľ majú deti sviatok, otec im prispeje sumou 25 Eur každému. Pri návšteve detí, v čase, keď sú na pobyte u svojej tety, im údajne prinesie nejaké drobnosti a sladkosti a naposledy jej údajne prispel sumou 300 Eur na pobyt, ktorý absolvovala s deťmi. V zmysle platnej legislatívy je zvýšenie výživného na maloleté deti v ich záujme.
7. Z vyjadrenia otca k podanému návrhu vyplynulo, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 50 eur mesačne na každé z detí, pričom ide o sumu, ktorú už maloletým deťom toho času uhrádza. Uviedol, že deti navštevuje, zakupuje im sladkosti, darčeky, oblečenie, uhrádza vreckové.
8. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 17P/55/2023-54 zo dňa 8.11.2023 mal súd za preukázané, že:
I. Na r i a ď u j e sa ústavná starostlivosť u mal. detí: A. B., nar. X.X.XXXX a C. C. B., nar. X.X.XXXX a na jej výkon sa umiestňujú maloleté deti do Centra pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11, Piešťany a to od právoplatnosti rozsudku.
II. Matka je povinná prispievať na výživu mal. detí: A. B., nar. X.X.XXXX a C. C. B., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 40 eur mesačne na každé z maloletých deti jednotlivo, ktoré je povinná uhrádzať na účet Centra pre deti a rodiny Piešťany a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. detí: A. B., nar. X.X.XXXX a C. C. B., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 40 eur mesačne na každé z maloletých deti jednotlivo, ktoré je povinný uhrádzať na účet Centra pre deti a rodiny Piešťany a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
10. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 61 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 61 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 61 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 40,44 eur.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
20. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť, avšak čo sa týka výšky rozsahu výživného, súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom s prihliadnutím k jeho majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiach.
21. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
22. Na základe zistených majetkových pomerov rodičov vyplýva, že matka je nezamestnaná, je poberateľkou invalidného dôchodku. Súd prvým výrokom ustálil rozsah a spôsob vyživovacej povinnosti matky vzhľadom na jej majetkové pomery a to vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa na každé osobitne. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu. U otca bolo zistené, že je zamestnaný s príjmom 800 eur mesačne, súhlasil s výškou výživného 50 eur mesačne na každé z detí, s maloletými deťmi je v telefonickom aj osobnom kontakte, prispieva im aj nad rámec výživného, pričom súd túto skutočnosť zohľadnil aj pri úprave výšky výživného. V súlade so zákonnými ustanoveniami súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50 eur na každé a platiť takto súdom určené výživné na úhradu základných odôvodnených potrieb mal. detí. Súd má za to, že je na mieste rozhodnúť o zvýšení výživného zo strany oboch rodičov v takej výške, ktorá bude odzrkadľovať ich reálne a skutočné možností a takto určené výživné platiť aj vzhľadom na skutočnosť, že toho času súdom určené výživné je v nižšej sume, ako je v zmysle platnej legislatívy suma minimálnej zákonnej výšky výživného.
23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.