Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sas-10-2025.pdf
PDF · 128.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sas/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 27565-4/2025-BA zo dňa 12.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 27.08.2025 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „žalovaná“) č. 27565-4/2025-BA zo dňa 12.06.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej aj ako „pobočka SP“) č. 700-3410664821-GC04/21 zo dňa 10.06.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) a priznania trov konania.
II. Administratívne konanie
2. Pobočka SP vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým predpísala žalobkyni za obdobie mesiacov január 2015 až október 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 181,20 Eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové poistenie v sume 741,60 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 247,20 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 195,70 Eur, spolu v sume 1.365,70 Eur (ďalej aj ako „poistné a povinné príspevky). V rozhodnutí pobočka SP uviedla, že kontrolou odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobkyňa poistné a povinné príspevky za mesiace január 2015 až október 2015 vôbec neodviedla, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o starobnom dôchodkovom sporení“). Súčasťou uvedeného rozhodnutia je aj príloha, v ktorej sú uvedené sumy dlžného poistného podľa typu poistenia za jednotlivé mesiace.
3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu preklúzie, keďže predmetná pohľadávka sa týka
mesiacov v roku 2015. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty už podľa žalobkyne nebolo možné predmetný nárok uplatniť.
4. Žalovaná po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia rozhodla o podanom odvolaní napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie pobočky SP potvrdila. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v Zákone o sociálnom poistení a na jej základe dospela k záveru, že žalobkyňa v rozhodnom období spĺňala podmienky ustanovené zákonom pre vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná vychádzala zo zistení, že žalobkyňa mala od 01.01.2015 do 01.01.2018 pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, súčasne však bola žalobkyňa podľa údajov z Registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska zapísaná ako viazaný finančný agent v podregistri poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov v období od 27.01.2010 do 20.11.2015. V napadnutom rozhodnutí žalovaná poukázala aj na údaje Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorých žalobkyňa dosiahla príjmy zo živnosti za rok 2013 vo výške 45094,07 Eur a príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške 1979,45 Eur, pričom za rok 2014 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 47986,69 Eur a príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške 908,91 Eur. Žalovaná konštatovala, že uvedené príjmy presahovali zákonom ustanovenú hranicu príjmu rozhodujúcu pre vznik povinného sociálneho poistenia. Žalovaná v tejto súvislosti vychádzala z toho, že pozastavenie živnostenského oprávnenia samo o sebe neviedlo k zániku poistného vzťahu žalobkyne, keďže táto bola naďalej evidovaná ako viazaný finančný agent v registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Z predložených podkladov zároveň vyplynulo, že spolupráca žalobkyne so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. trvala do 31.10.2015, kedy došlo k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Na základe uvedeného žalovaná ustálila, že k prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne došlo až počnúc dňom 01.11.2015. K námietke preklúzie, ktorú žalobkyňa uviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná poukázala na ustanovenie § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Ustanovenie § 147 ods. 1 teda nie je prekluzívnym ustanovením. Žalovaná uviedla, že premlčacia lehota sa v zmysle citovaného ustanovenia prerušuje dňom, keď pobočka Sociálnej poisťovne uplatní svoju pohľadávku predpísaním poistného. V predmetnej veci bolo poistné a povinné príspevky za obdobie január 2015 až október 2015 predpísané prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.06.2021, teda ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Námietku premlčania preto žalovaná nepovažovala za dôvodnú. S ohľadom na uvedené žalovaná nezistila dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia pobočky SP, postup pri predpísaní poistného a povinných príspevkov vyhodnotila ako zákonný, z uvedeného dôvodu žalovaná podané odvolanie zamietla a rozhodnutie pobočky SP potvrdila.
III. Konanie na správnom súde
5. Žalobkyňa podaním správnej žaloby zo dňa 22.08.2025 iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovanej, keďže mala za to, že toto rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, keďže jej bolo predpísané poistné a povinné príspevky v celkovej sume 1365,70 Eur za obdobie mesiacov január 2015 až október 2015, hoci v období od 01.01.2015 do 01.01.2018 mala pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení. V tejto súvislosti uviedla, že sa vymyká elementárnej logike, aby jej boli v čase pozastavenia živnosti predpísané odvody poistného za uvedené obdobie.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 08.10.2025 k správnej žalobe zotrvala na skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a závere, že konala len v medziach Zákona o sociálnom poistení. Poukázala na to, že žalobkyňa založila celú správnu žalobu výlučne na námietke, že poistné a povinné príspevky za obdobie január 2015 až október 2015 jej neboli predpísané dôvodne pretože v období od 01.01.2015 do 01.01.2018 mala pozastavené prevádzkovanie živnosti. V súvislosti s pozastavením činnosti žalobkyne, poukázala žalovaná na rozhodnutie č. 63667-7/2018-KEM zo dňa 13.09.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len ako „SZČO“), vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.11.2015, toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie ako odvolacieho orgánu. Uvedené rozhodnutia boli napokon predmetom súdneho prieskumu,
kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku žalovaná konštatovala, že žalobkyňa v období január 2015 až október 2015 nemala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, za ktoré jej boli predpísané poistné a povinné príspevky. Žalovaná preto záverom navrhla aby správny súd žalobu zamietol.
7. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.11.2025 k vyjadreniu žalovanej uviedla, že aj naďalej trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v správnej žalobe a tvrdí taktiež, že žalovaná sa nijako vo svojom vyjadrení nevysporiadala s tvrdenými skutočnosťami v predmetnej správnej žalobe. Opätovne poukázala na to, že v období od 01.01.2015 do 01.01.2018 mala pozastavenú živnosť, svoje tvrdenia podporila aj priloženým výpisom zo živnostenského registra, vydaného Okresným úradom Košice, a preto pokladala za nelogické, aby jej v tomto období boli predpísané odvody poistného a povinných príspevkov.
8. Žalovaná k replike žalobcu už ďalšie písomné stanovisko (dupliku) nepodala.
9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania a vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
10. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 14.08.2026, ktorým podľa § 190 SSP predmetnú správnu žalobu zamietol a podľa § 168 SSP žalovanej nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14.08.2026 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 14.07.2026.
IV. Relevantná právna úprava
11. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.
12. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
15. Podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“), Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
16. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.
18. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (Ďalej aj ako „Zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.
19. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
20. Podľa § 193 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
V. Právne závery správneho súdu
21. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky SP s tým, že predpísala žalobkyni ako SZČO poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidne poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity spolu v sume 1365,70 Eur, z dôvodu že žalobkyňa v predmetnom období, t. j. v mesiacoch január 2015 až október 2015, poistné a povinné príspevky neodviedla, hoci jej povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky vyplývala z príslušných a v rozhodnom období účinných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Základná argumentácia žalobkyne spočívala v nesúhlase s predpísaním poistného a povinných príspevkov za obdobie mesiacov január 2015 až október 2015, keďže v tomto čase mala žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení.
22. V rámci súdneho prieskumu predmetnej právnej veci správny súd zistil, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia pobočky SP, predchádzalo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63667-/2018-KEM zo dňa 13.09.2018, ktorým táto rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.01.2015, ale toto prerušenie vzniklo až dňa 01.11.2015. Uvedené rozhodnutie zo dňa 13.09.2018 bolo po odvolaní žalobkyne potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 21849-2/2021-BA zo dňa 18.05.2021 a toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde v Košiciach, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 3Sa/19/2021. Krajský súd v Košiciach najprv rozsudkom sp. zn. 3Sa/19/2021 zo dňa 08.03.2022 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 21849-2/2021- BA zo dňa 18.05.2021, avšak po podaní kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/19/2021 zo dňa 08.03.2022 zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023, vec bola vrátená správnemu súdu, ktorý následne rozsudkom č. k. 2Sas/6/2023-13 zo dňa 18.07.2024 žalobu zamietol. Kasačná sťažnosť žalobkyne bola následne rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025 zamietnutá. Keďže posúdenie právnych otázok v súdnom konaní vedenom pôvodne na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Sa/19/2021 má zásadný význam aj pre predmetné správne súdne konanie, správny súd pre potreby rozhodnutia v predmetnej právnej veci pripojil súdne spisy č. KE-3Sa/19/2021 (pôvodne na Krajskom súde v Košiciach 3Sa/19/2021) a č. 2Sas/6/2023, ktorých súčasťou sú aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023 a sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025.
23. V predmetnom správnom súdnom konaní nebola spornou výška predpísaného poistného a povinných príspevkov, ale dôvodnosť a zákonnosť ich predpísania. S uvedenými právnymi otázkami sa v podstate vysporiadal už správny súd v rozsudku č. k. 2Sas/6/2023-13 zo dňa 18.07.2024 a Najvyšší správny súd v rozsudkoch sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023 a sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025. Napriek tomu, že predmetné rozsudky boli žalobkyni nepochybne doručené a s ich obsahom sa mala možnosť oboznámiť, správny súd na ich závery, pre ich aplikovateľnosť na predmetný prípad, odkazuje.
24. Najvyšší správny súd v bodoch 9 až 14 rozsudku sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023 uviedol, že: „9. V prerokúvanej veci pobočka žalovanej ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke prerušenia poistenia, ktorý považovala za sporný [§ 178 ods. 1 písm. a) prvý bod cit. zák.]. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť. Citované ustanovenie tak viaže prerušenie povinného poistenia na pozastavenie oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti je však podstatné, že samostatne zárobkovo činnou osobou je podľa § 5 cit. zák. v znení účinnom od 1. januára 2014 fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie poistenia dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b), resp. ods. 2 a 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. je zárobkovou činnosťou činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 (porov. znenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. do tohto dňa) sa už postavenie osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby neodvíja od držby oprávnenia, ale výlučne od toho, či v rozhodujúcom roku dosahuje alebo nedosahuje určité príjmy, a jej status sa posudzuje podľa uvedených príjmov ako celku. Naopak, z novej právnej úpravy nevyplýva, že by sa príjmy mali zisťovať samostatne vo vzťahu ku každému podnikaniu alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa vykonáva na základe samostatného oprávnenia (porov. v tomto smere rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 19/2021, ktorý nadviazal na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019). 10. Na základe uvedených úvah sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje s názorom žalovanej, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby je jednotné a nečlení sa na samostatné poistenia v nadväznosti na jednotlivé oprávnenia. Toto poistenie tak môže vzniknúť len jednotne, teda presiahnutím hranice príjmov uvedených v § 21 ods. 1 resp. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a rovnako jednotne musí aj zaniknúť nedosiahnutím uvedenej hranice, prípadne zánikom všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon činností uvedených v § 3 ods. 1 písm. b), resp. ods. 2 a 3 cit. zák. Podľa § 26 ods. 6 cit. zák. sa rovnako ako zánik posudzuje aj vznik prerušenia povinného poistenia, čo podľa kasačného súdu musí viesť k záveru, že aj pri prerušení poistenia platí rovnaké pravidlo: poistenie sa môže prerušiť len jednotne, teda len vtedy, ak sa dôvod prerušenia bude týkať všetkej (celej) samostatnej zárobkovej činnosti poistenca. Nie je totiž ani možné, aby sa určitej osobe to isté poistenie súčasne prerušilo a súčasne trvalo naďalej, teda aby tá istá osoba súčasne bola aj nebola povinne poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pokiaľ teda § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. viaže prerušenie na pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo iného oprávnenia, môže prerušenie poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vzniknúť len vtedy, ak sa jej týmto spôsobom pozastavia všetky oprávnenia na výkon činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák., ktoré boli spôsobilé viesť k dosahovaniu príjmov podľa § 6 zákona č. 595/ 2003 Z. z. Ak sa fyzickej osoby pozastaví len jedno z takýchto oprávnení a iné nie, nezaniká jej spôsobilosť dosahovať takéto príjmy, ktoré sú rozhodné pre posudzovanie jej postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a pre posudzovanie vzniku a zániku jej povinného poistenia. 11. V tu prerokúvanej veci potom nebolo sporné, že žalobkyňa od 1. januára 2015 nechala pozastaviť prevádzkovanie svojej živnosti, ktorá viedla k dosahovaniu príjmov podľa § 6 [ods. 1 písm. b)] zákona č. 595/2003 Z. z. Sporným zostalo, či v období od 1. januára do 31. októbra 2015 mala iné (nepozastavené) oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne oprávnenie vykonávať činnosť viazaného finančného agenta. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z. je viazaný finančný agent jedným z druhov finančného agenta, ktorý podľa § 6 ods. 1 cit. zák. vykonáva finančné sprostredkovanie. Podľa § 2 ods. 5 cit. zák. je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa uvedeného zákona podnikaním v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Príjmy z takéhoto podnikania sú podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. príjmami z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti, teda príjmami, na ktoré odkazuje § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z. a ktoré zakladajú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zák. Oprávnenie na výkon činnosti finančného agenta je tak oprávnením na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., čo podľa § 21 ods. 4 cit. zák. znamená, že pre posudzovanie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia má význam zánik tohto oprávnenia. 12. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 186/2009 Z. z. je finančný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri. Podregistre sú podľa § 13 ods. 1 cit. zák. jednotlivými časťami registra [čo je podľa § 1 ods. 1 písm. c) cit. zák. účinného do 22. februára 2018 legislatívnou skratkou pre register finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov], takže zjednodušene možno povedať, že oprávnenie finančného agenta (vrátane viazaného finančného agenta, porov. cit. § 6 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z.) vykonávať finančné sprostredkovanie vzniká zápisom do registra. Podľa § 16 ods. 8 cit. zák. oprávnenie viazaného finančného agenta vykonávať finančné sprostredkovanie zaniká dňom zrušenia zápisu v registri alebo dňom skončenia platnosti zmluvy podľa § 8 resp. 12, ak tento deň predchádza dňu zrušenia zápisu v registri. Z uvedených ustanovení tak vyplýva presný opak toho, čo vo svojom rozsudku uviedol správny súd. Správny súd pri formulácii svojich záverov vychádzal z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 20/2011 (judikát R 72/2012). Tam však najvyšší súd aplikoval ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré v písmene f) viazalo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (okrem iného) na výkon činnosti obchodného zástupcu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. V dôsledku novelizácie uvedeného ustanovenia od 1. januára 2011, ale aj v dôsledku citovaných ustanovení o účinkoch zápisu finančného agenta do registra sú však závery uvedeného judikátu v prerokúvanej veci nepoužiteľné. 13. V prerokúvanej veci potom žalovaná správne zistila, že žalobkyňa bola ešte od roku 2010 zapísaná v registri ako viazaný finančný agent pre spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Na základe iného titulu v tomto registri v roku 2015 zapísaná nebola, a tak ani nebola oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie ako podnikanie na základe iného dôvodu (oprávnenia). Žalovaná takisto zistila, že zmluva medzi žalobkyňou a uvedenou spoločnosťou sa ukončila k 31. októbru 2015, no k výmazu žalobkyne z registra došlo až 20. novembra 2015. To podľa § 16 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z. z. skutočne znamenalo, že žalobkyňa stratila oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania ako viazaný finančný agent práve 31. októbra 2015, pretože tento deň predchádzal zrušeniu jej zápisu v registri. Až dovtedy však žalobkyňa toto oprávnenie mala, keďže až dovtedy nebola splnená ani jedna z podmienok jeho zániku podľa citovaného § 16 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z. z. Zánik oprávnenia by tak podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. bol viedol k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia; pretože však žalobkyňa naďalej mala druhé oprávnenie (živnosť), ktorá bola k tomuto dňu pozastavená, nedošlo k zániku, ale len k vzniku dôvodu prerušenia poistenia podľa § 26 ods. 2 cit. zák. od 1. novembra 2015. Žalovaná tak pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z právneho názoru, ktorý v plnej miere zodpovedal zákonu. 14. Žalovaná podľa kasačného súdu dostatočne zistila aj skutkový stav v rozsahu, v akom bol potrebný na aplikáciu citovaných ustanovení. Napokon, sama žalobkyňa počas konania bližšie nevysvetlila, v čom konkrétne bol skutkový stav zistený nesprávne, resp. prečo by malo byť nesprávne skutkové zistenie, že zmluva medzi ňou a PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sa ukončila 31. októbrom 2015. V žalobe, ale aj vo vyjadrení v kasačnej sťažnosti namietala len to, že činnosť viazaného finančného agenta od 1. januára 2015 vykonávala „ako právnická osoba ALEA - PROFI s.r.o.“. Žalobkyňa však dostatočne nerozlišuje, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. je finančných agentom osoba, teda [na základe definície v § 4 písm. j)] fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka je fyzickou osobou živý človek, spoločnosť s ručením obmedzeným je ako obchodná spoločnosť podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka zasa právnickou osobou. Žalobkyňa ako fyzická osoba je tak osobou odlišnou od právnickej osoby - spoločnosti ALEA-PROFI s.r.o. Z citovaného § 6 ods. 1 potom vyplýva, že viazaným finančným agentom môže byť tak táto spoločnosť, ako aj žalobkyňa osobne, pretože ide o rozdielne osoby. Žalobkyňa sa tak mýli, pokiaľ sa domnieva, že ona sama a táto spoločnosť sú ten istý finančný agent, resp. že žalobkyňa vykonáva svoju vlastnú činnosť finančného agenta „prostredníctvom“ tejto spoločnosti. Naopak, obe tieto spoločnosti môžu byť viazanými finančnými agentami nezávisle od seba, a preto okolnosť, že od 1. januára 2015 vykonávala pre PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., činnosť viazaného finančného agenta spoločnosť ALEA-PROFI s.r.o. (hoci aj so žalobkyňou ako konateľkou), neznamenala, že by ju pre ňu nemohla naďalej vykonávať žalobkyňa ako fyzická osoba. Už len na dôvažok zostáva dodať, že odkazy žalobkyne (ale aj žalovanej v jej skorších rozhodnutiach) na § 12 zákona č. 186/2009 Z. z. nie sú príhodné, keďže sa týkajú viazaného investičného agenta, ktorým
žalobkyňa nebola. Zákaz výkonu činnosti pre viaceré finančné inštitúcie pre viazaného finančného agenta plynie z § 8 uvedeného zákona, v prerokúvanej veci však nebolo ani len tvrdené, že by žalobkyňa osobne (ako finančný agent - fyzická osoba) od 1. januára 2015 mala uzavretú zmluvu o finančnom sprostredkovaní s kýmkoľvek iným než so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“
25. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025 odkázal na závery rozsudku sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023 a v bode č. 9 uviedol, že: „V predchádzajúcom rozhodnutí kasačný súd už taktiež vyslovil, že oprávnenie vykonávať činnosť finančného agenta je takisto oprávnením na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z. z. oprávnenie viazaného finančného agenta vykonávať finančné sprostredkovanie zaniká dňom zrušenia zápisu v registri alebo dňom skončenia platnosti zmluvy podľa § 8 resp. 12, ak tento deň predchádza dňu zrušenia zápisu v registri (porov. tiež rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 36/2024, resp. 7 Sžsk 52/2021). Podľa zistení žalovanej bola žalobkyňa ešte od roku 2010 zapísaná v registri ako viazaný finančný agent pre spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Zmluva medzi žalobkyňou a uvedenou spoločnosťou sa ukončila už k 31. októbru 2015, no k výmazu žalobkyne z registra došlo až 20. novembra 2015. To podľa § 16 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z. z. skutočne znamenalo, že žalobkyňa stratila oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania ako viazaný finančný agent práve 31. októbra 2015, pretože tento deň predchádzal zrušeniu jej zápisu v registri. Až dovtedy však žalobkyňa toto oprávnenie mala, keďže až dovtedy nebola splnená ani jedna z podmienok jeho zániku podľa citovaného § 16 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z. z. Zánik oprávnenia by tak podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. bol viedol k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia; pretože však žalobkyňa naďalej mala druhé oprávnenie (živnosť), ktorá bola k tomuto dňu pozastavená, nedošlo k zániku, ale len k vzniku dôvodu prerušenia poistenia podľa § 26 ods. 2 cit. zák. od 1. novembra 2015.“
26. Najvyšší správny súd vo vyššie citovaných rozsudkoch podrobne odôvodnil, prečo považoval závery Sociálnej poisťovne o tom, že žalobkyni vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 01.11.2015. S uvedenými závermi Najvyššieho správneho súdu sa správny súd stotožnil a v plnej miere na ne odkazuje. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 01.01.2015 do 31.10.2015, za ktoré jej pobočka SP prvostupňovým rozhodnutím predpísala poistné a povinné príspevky, povinne dôchodkovo a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a bola teda podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Rovnako tak bola podľa § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o starobnom dôchodkovom sporení povinná platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Keďže toto poistné a povinné príspevky žalobkyňa za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015 nezaplatila vôbec, Sociálna poisťovňa bola v zmysle § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení oprávnená, resp.povinná, takto nezaplatené poistné a povinné príspevky predpísať, čo sa v konečnom dôsledku stalo vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala zistený skutkový stav, citovala prislúchajúce zákonné ustanovenia viažuce sa k oprávnenosti predpísania poistného a povinných príspevkov vrátane ich konkrétnej výšky, a to v súlade so závermi Najvyššieho správneho súdu uvedenými vo vyššie citovaných rozsudkoch. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalovaná zistila, že príjmy žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2013 a 2014 dosiahli zákonom stanovenú hranicu rozhodujúcu pre vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, čo nerozporovala ani žalobkyňa. Žalovaná vychádzala, v súlade so závermi Najvyššieho správneho súdu, aj zo skutočnosti, že žalobkyňa bola naďalej evidovaná ako viazaný finančný agent, pričom k ukončeniu jej činnosti v tomto postavení došlo až k 31.10.2015. Na základe uvedeného správny súd námietky žalobkyne ohľadne dôvodnosti predpísania poistného a povinných príspevkov vyhodnotil ako nedôvodné.
27. V predmetnej veci však správny súd považoval za nevyhnutné vyhodnotiť aj v odvolaní žalobkyne namietaný zánik práva predpísať poistné, keďže táto právna otázka, nebola vo vyššie spomenutých konaniach pred Krajským súdom v Košiciach, správnym súdom a Najvyšším správnym súdom riešená. Podľa žalobkyne desaťročná lehota podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení predstavuje lehotu prekluzívnu, ktorej uplynutím zaniká oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala na § 147 Zákona o sociálnom poistení a uviedla, že právna úprava práva na predpísanie poistného ustanovuje lehotu premlčaciu, a nie prekluzívnu, pričom uplynutím tejto
lehoty nedochádza k zániku práva spôsobom charakteristickým pre preklúziu. Správny súd sa s týmto právnym názorom žalovanej stotožnil, avšak rozdiel medzi premlčaním (oslabením práva) a preklúziou (zánikom práva), v danom prípade nepovažoval za zásadný, keďže v danom prípade podľa názoru správneho súdu desaťročná lehota podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení neuplynula.
28. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, teda v prípade žalobkyne bolo predpísané poistné splatné v roku 2015, resp. dňom splatnosti posledného poistného za október 2015 bol 8. november 2015, teda právo na predpísanie poistného za október 2015 mohlo byť podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení premlčané, od 09.11.2025. Sociálna poisťovňa si však právo predpísať poistné uplatnila vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 10.06.2021, teda značný časový odstup predtým, než by došlo k uplynutiu lehoty uvedenej v § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Ak by aj správny súd prijal záver o tom, že za uplatnenie práva predpísať poistné možno považovať len právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané, k čomu v danom prípade došlo až doručením napadnutého rozhodnutia dňa 25.06.2025, v danom prípade by to záver o neuplynutí premlčacej lehoty podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení neovplyvnilo, keďže ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaná rozhodnutím č. 40795-3/2021-BA zo dňa 23.09.2021 prerušila konanie o odvolaní žalobkyne od 06.10.2021 (kedy bolo žalobkyni uvedené rozhodnutie doručené) do ukončenia správneho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 21849-2/2021-BA zo dňa 18.05.2021 (ukončené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/96/2024 zo dňa 26.03.2025). Keďže konanie bolo prerušené viac ako tri roky a podľa § 193 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení lehota podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení neplynula, nemohla táto lehoty uplynúť od splatnosti poistného v roku 2015 do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia dňa 25.06.2025.
29. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu v administratívnom spise, v riadne zistenom skutkovom stave a správny súd na podklade žalobnej argumentácie ani vlastného prieskumu, neidentifikoval žiadne nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej podľa § 191 ods. 1 SSP, a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa § 190 SSP, zamietol.
30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.