Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-15-2025.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/15/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX/XX, E. - F. G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 6 263,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/30/2025 – 172 zo dňa 23. 06. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/30/2025 – 172 zo dňa 23. 06. 2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6 263,44 eura s príslušenstvom tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 27, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa zisteného skutkového a právneho stavu právny predchodca žalobcu, spoločnosť A., a. s. si voči žalovanej v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica uplatnil dňa 06. 02. 2025 nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 6 263,44 eura, úroku vo výške 5 781,69 eura úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 6 263,44 eura od 09. 03. 2022 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2105009095 úver vo výške 7 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca uviedol, že pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovanej a účel úveru, čo preukázal predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek
písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20. 11. 2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 01. 03. 2022. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči veriteľovi sa tak od 09. 03. 2022 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaná bola vyzvaná právnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaná záväzok z titulu nesplateného úveru do dnešného dňa nezaplatila. Právny predchodca žalobcu si preto uplatnil voči žalovanej dlžnú istinu úveru vo výške 6 263,44 eura, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná napriek predžalobnej upomienke nezaplatila. Zároveň si právny predchodca žalobcu v tomto konaní uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavovali rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Medzi spoločnosťou A., a. s. ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom bola dňa 03. 06. 2021 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo zmluvy 2105009095, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver. Žalovanej mal byť poskytnutý úver vo výške 7 500 eur, s počtom pravidelných splátok 96, s výškou pravidelnej mesačnej splátky 142,53 eura, so splatnosťou pravidelnej splátky 20. dňa v mesiaci, pričom prvá pravidelná splátka bola splatná dňa 20. 07. 2021, dátum splatnosti poslednej splátky bol dňa 20. 06. 2029, celková čiastka na zaplatenie bola 13 682,88 eura, úroková sadzba úveru bola 18,34 % ročne a RPMN bola 18,34 %. Súčasťou príloh žaloby bol KYC Dotazník o klientovi (Know your costumer), z ktorého vyplynuli osobné údaje žalovanej, že nie je politicky exponovaná osoba, že nepracuje v štátnom sektore a v niektorých vymenovaných odvetviach a dôvod využitia služieb: bežné výdavky domácnosti. Z výplatnej pásky vyplynula čistá mzda žalovanej za obdobie 3/2021 vo výške 772,89 eura. Z výpisu účtu žalovanej vyplynul stav konta na konci mesiaca február 2021 - 68,31 eura, na konci mesiaca marec 2021 - 0,78 eura a na konci mesiaca apríl 2021 - 4,99 eura. Z dokumentu Dáta dopytu vyplynuli odpovede na otázky ohľadne príjmu a zamestnania žalovanej, pričom pri niektorých odpovediach bolo namiesto písmen A/ N uvedené písmeno X (napr. či vymeriavací základ za posledný mesiac dosiahol u zamestnanca sumu aspoň 919). Z ďalšieho dokumentu Dáta dopytu vyplynulo, že žalovaná má päť existujúcich splátkových kontraktov (z toho tri mali byť splatené z predmetnej zmluvy o úvere). Z dokumentu Údaje žiadosti/ zmluvy č. 2105009095 vyplynuli informácie o osobnom stave žalovanej, jej zamestnaní, pričom jej tam uvedená aj položka mesačné finančné výdavky 0 eur a iné mesačné výdavky 0 eur. Súd prvej inštancie preskúmaním predložených dôkazov týkajúcich sa splnenia povinnosti veriteľa v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ako schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom (č. l. 61 druhá strana spisu). Z dokumentu Údaje žiadosti/zmluvy č. 2105009095 vyplýva položka mesačné finančné výdavky 0 eur a iné mesačné výdavky 0 eur. Pritom z predložených dokladov vyplýva, že žalovaná mala päť existujúcich úveroch, z toho tri mali byť splatené zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorej neplnenie je predmetom tohto konania, avšak zvyšné dva úvery mali byť splatné až do 10. 02. 2023, resp. 01. 12. 2023. Minimálne z týchto skutočností vyplýva, že žalovaná mala ďalšie mesačné výdavky, ktoré veriteľ pri skúmaní bonity klienta opomenul, resp. vôbec neuviedol, prečo na ne neprihliadal. Súd nie je povinný dedukovať tieto rozhodné skutočnosti z dôkazov, ktoré predložil právny predchodca žalobcu v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej, pričom prevažne ide o interné doklady právneho predchodcu žalobcu, ktoré obsahujú pre súd neznáme pojmy a skratky. Súd prvej inštancie tiež nepovažoval skúmanie výdavkov žalovanej za dostatočné, a to vzhľadom na už uvedené, keď podľa údajov veriteľa, finančné a iné výdavky žalovanej sú vo výške 0 eur. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Bez toho, aby veriteľ zisťoval nejaké iné výdavky žalovanej, veriteľ použil ako jediné ďalšie výdavky žalovanej paušálne výdavky v sume životného minima. Za každých okolnosti, ale zvlášť v prípade, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami nie je nejaká vysoká čiastka, je potrebné sa zaoberať celkovou finančnou situáciou na strane dlžníka. Za rozhodujúce súd považoval dostatočne sa zaoberať nielen príjmami spotrebiteľa, ale aj jeho výdavkami. V danom prípade možno konštatovať, že právny predchodca žalobcu neoveroval, či žalovaná má nejaké konkrétne výdavky a či tieto nepresahujú sumu životného minima. Paušalizoval ich v sume životného minima bez nejakého
významnejšieho zisťovania. Suma životného minima sa má pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamená to však, že by dosadenie sumy životného minima predstavovalo zachovanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity a úveru schopnosti spotrebiteľa, ak veriteľ neprejaví snahu zistiť pravidelné nevyhnutné výdavky na strane dlžníka (napr. výdavky na lieky, telefón, internet, poistenie, dopravné a pod.). Súd prvej inštancie mal vzh3adom na vyššie uvedené za to, že verite3 pri skúmaní bonity klienta nekonal s odbornou starostlivos?ou pod3a § 7 ods. 1, preto nebol oprávnený vyžadova? od spotrebite3a jednorazové splatenie spotrebite3ského úveru. Z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona e. 129/2010 o spotrebite3ských úveroch vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba poh3adávka po koneenom termíne splatnosti spotrebite3ského úveru alebo poh3adávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom koneenej splatnosti spotrebite3ského úveru. Keiže právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadova? od spotrebite3a jednorazové splatenie spotrebite3ského úveru, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru je neplatné. Právny predchodca žalobcu úver nemohol platne zosplatni? a následne predmetný úver postúpi? platne na žalobcu, teda nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu - spoloenosti Intrum Slovakia s. r. o. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keiže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voei žalobcovi.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s odkazom na odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, prieom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplati? žalobcovi sumu 6 263,44 eura, úrok vo výške 5 781,69 eura, úrok z omeškania 5 % roene zo sumy 6 263,44 eura od 09. 03. 2022 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že súd I. inštancie nesprávne právne posúdil, že žalobcovi nesvedeí aktívna legitimácia v spore. Mal za to, že právny predchodca postupoval s odbornou starostlivos?ou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. V konaní riadne preukázal skúmanie bonity žalovanej a splnenie povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona e. 129/2010 Z. z. Právny názor súdu I. inštancie považoval za nesprávny, nako3ko mal za to, že v konaní preukázali, že právny predchodca preveroval bonitu žalovanej a tým z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu povinností. Schopnos? žalovanej spláca? poskytnutý úver bola v súlade s opatrením NBS e. 10/2017. Po zoh3adnení výšky nákladov na zabezpeeenie životných potrieb zvýšených o 40 % v zmysle § 2 ods. 2 opatrenia NBS e. 10/2017, spolu s výškou životného minima a splátok iných úverov pod3a NRKI bolo zrejmé, že disponibilné zdroje žalovanej postaeovali na úhradu výšky splátky poskytnutého úveru. V samotnom výpoete, ktorý predložil okresnému súdu bola uvedená zákonná rezerva vo výške 223 eur, ktorá zodpovedá výške nákladov na zabezpeeenie životných potrieb zvýšených o 40 % v zmysle § 2 ods. 2 opatrenia NBS e. 10/2017. Celková výška nákladov sa v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia NBS e. 10/2017 rozumie výška nákladov na zabezpeeenie základných životných potrieb spotrebite3a pod3a prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou eistého príjmu spotrebite3a a životným minimom spotrebite3a, životným minimom osoby, voei ktorej má spotrebite3 vyživovaciu povinnos? a ktorá žije so spotrebite3om v spoloenej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voei ktorej má spotrebite3 vyživovaciu povinnos? vo výške ureenej právoplatným rozhodnutím súdu. Od príjmu vo výške 772,33 eura odpoeítal sumu splátky iných úverov pod3a NRKI v celkovej výške 191,70 eura, celkovú výšku nákladov žalovanej vo výške 223 eur a výšku životného mimina 214,83 eura. Na základe uvedeného žalobca dostal disponibilné zdroje žalovanej vo výške 142,80 eura (772,33 eura
- 191,70 eura - 223 eur - 214,83 eura), ktoré postaeovali na úhradu splátky úveru vo výške 142,53 eura. Z obsahu spisu bolo preukázané, že právny predchodca pred poskytnutím úveru preveril príjmy a výdavky žalovanej, zároveo právny predchodca nahliadol do úverového registra a použil získané dáta na úeely posúdenia schopnosti spláca? úver, eím neboli splnené zákonné predpoklady hrubého porušenia povinnosti pod3a ust. § 7 ods. 1 z. e. 129/2010 Z. z. a neoprávnenosti vyžadova? od spotrebite3a jednorazové splatenie spotrebite3ského úveru. Zároveo právny predchodca vo výpoete zoh3adnil výšku nákladov na zabezpeeenie základných životných potrieb spotrebite3a v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia NBS e. 10/2017. Zdôraznil, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla nepravdivé údaje, že jej mesaené finanené výdavky sú nulové, prieom túto skutoenos? teraz sama namietala v podanom odvolaní a vytýkané pochybenia paradoxne navrhla prieíta? na ujmu práv právneho predchodcu žalobcu. Pokia3
ale žalovaná pri uzavretí úverovej zmluvy úmyselne poskytla verite3ovi nepravdivé relevantné informácie týkajúce sa jej pomerov a platobnej schopnosti za úeelom získania spotrebite3ského úveru, ktorý prekraeoval jej finanené možnosti, také konanie pod3a názoru Krajského súdu v Košiciach bolo potrebné považova? za špekulatívne a odporujúce dobrým mravom. Napriek tejto skutoenosti, právny predchodca žalobcu pred poskytnutím spotrebite3ského úveru žalovanej odpoeítal od jej eistého mesaeného príjmu finanenú rezervu vo výške 136,64 eura (eo by bolo možné chápa? ako sumu ureenú na mesaené výdavky ureené na základné zabezpeeenie životných potrieb). V dôsledku uvedeného nebolo možné vyvodi? záver, že verite3 pri poskytovaní spotrebite3ského úveru nekonal s odbornou starostlivos?ou, resp. o hrubom porušení jeho povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona e. 129/2010 Z. z.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca nezískal od žalovanej žiadne údaje o jej nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Keďže výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) je pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca zároveň nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta a teda aj z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti výzvu s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony, a preto keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda v konečnom dôsledku nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací pod3a § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné poda? odvolanie a po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.
8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vz?ah založený zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebite3skú zmluvu, keiže táto spaoala definiené znaky takejto zmluvy, ako aj definiené znaky subjektov spotrebite3skej zmluvy.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ialej odvolací súd uvádza, že úprava spotrebite3skej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebite3a v súkromnoprávnych vz? ahoch a je základným inštitútom spotrebite3ského práva. Na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby elenské štáty vykonávali potrebný doh3ad na vyvarovanie sa takémuto správaniu, a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie verite3ov v takýchto prípadoch (ods. 26 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady e. 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebite3skom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).
10. Povinnos? verite3a posúdi? pred uzavretím zmluvy bonitu dlžníka má chráni? spotrebite3a pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, eím prispieva k dosiahnutiu cie3a
Smernice, ktorým má zabezpeei? úeinnú ochranu spotrebite3ov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv prekraeujúcich ich finanené možnosti , ktoré by mohli vies? k ich platobnej neschopnosti.
11. Elenské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto Smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpeeili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia by? úeinné, primerané a odrážajúce (el. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady e. 2008/48/ES z 23. 04. 2008).
12. Pod3a ust. § 7 ods. 1 zák. e. 129/2010 Z. z. o spotrebite3ských úveroch, verite3 je pred uzavretím zmluvy o spotrebite3skom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spoeívajúcej v navýšení spotrebite3ského úveru povinný posúdi? s odbornou starostlivos?ou schopnos? spotrebite3a spláca? spotrebite3ský úver, prieom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebite3ský úver, výšku spotrebite3ského úveru, príjem spotrebite3a a prípadne aj úeel spotrebite3ského úveru.
13. Pod3a ust. § 11 ods. 2 zák. e. 129/2010 Z. z. o spotrebite3ských úveroch, ak verite3 nekonal s odbornou starostlivos?ou pod3a § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadova? od spotrebite3a jednorazové splatenie spotrebite3ského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti pod3a § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúroený a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti pod3a § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti spláca? úver verite3om bez akýchko3vek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebite3a alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na úeely posudzovania schopnosti spotrebite3a spláca? spotrebite3ský úver. Za hrubé porušenie povinnosti pod3a § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že preskúmaním predložených dôkazov týkajúcich sa splnenia povinnosti verite3a v zmysle § 7 a nasl. zákona e. 129/2010 Z. z. o spotrebite3ských úveroch dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že ako verite3 pred uzatvorením zmluvy o spotrebite3skom úvere so žalovanou riadne skúmal jej schopnos? spláca? spotrebite3ský úver, keiže nepredložil žiadne dôkazy o tom, ako schopnos? žalovanej spláca? spotrebite3ský úver posudzoval s prihliadnutím na jej pravidelné mesaené výdavky (e. l. 61 druhá strana spisu). Z dokumentu Údaje žiadosti/zmluvy e. 2105009095 vyplývala položka mesaené finanené výdavky 0 eur a iné mesaené výdavky 0 eur. Pritom z predložených dokladov vyplývalo, že žalovaná mala pä? existujúcich úverov, z toho tri mali by? splatené z prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej zmluvy o spotrebite3skom úvere, ktorej neplnenie je predmetom tohto konania, avšak zvyšné dva úvery mali by? splatné až do 10. 02. 2023, resp. 01. 12. 2023. Minimálne z týchto skutoeností vyplývalo, že žalovaná mala ialšie mesaené výdavky, ktoré verite3 pri skúmaní bonity klienta opomenul, resp. vôbec neuviedol, preeo na ne neprihliadal. Súd prvej inštancie nebol povinný dedukova? tieto rozhodné skutoenosti z dôkazov, ktoré predložil právny predchodca žalobcu v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej, prieom prevažne išlo o interné doklady právneho predchodcu žalobcu, ktoré obsahovali pre súd neznáme pojmy a skratky. Súd prvej inštancie tiež nepovažoval skúmanie výdavkov žalovanej za dostatoené, a to vzh3adom na už uvedené, kei pod3a údajov verite3a boli finanené a iné výdavky žalovanej vo výške 0 eur. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožouje. Z obsahu spisu síce vyplýva, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy disponoval údajom o príjme žalovanej a údajmi z úverového registra, tieto skutoenosti však samy osebe nepreukazujú, že schopnos? žalovanej spláca? spotrebite3ský úver posúdil s odbornou starostlivos?ou v rozsahu vyžadovanom § 7 ods. 1 zákona e. 129/2010 Z. z. Rozhodujúce je, ei verite3 na základe dostatoených a relevantných údajov reálne vyhodnotil celkovú ekonomickú situáciu spotrebite3a, teda nielen jeho príjmy a existujúce úverové za?aženie, ale aj jeho pravidelné výdavky. Vzh3adom na vyššie uvedené skutkové zistenia nemožno dospie? k záveru, že právny predchodca žalobcu túto povinnos? splnil len tým, že disponoval údajmi o príjme žalovanej a jej úverovom za?ažení, pokia3 súeasne náležite nezistil a nevyhodnotil jej reálne pravidelné výdavky. Na uvedenom závere nie nemení ani odvolacia argumentácia žalobcu, pod3a ktorej právny predchodca žalobcu pri výpoete schopnosti žalovanej spláca? úver vychádzal z jej eistého príjmu, životného minima, splátok iných úverov pod3a NRKI a nákladov vypoeítaných pod3a opatrenia NBS e. 10/2017. Samotné matematické zoh3adnenie uvedených velieín do výpoetu ešte nepreukazuje splnenie povinnosti postupova? s odbornou starostlivos?ou pod3a § 7 ods. 1 zákona e. 129/2010 Z. z., pokia3 verite3 nezistil a náležite nevyhodnotil reálne pravidelné výdavky spotrebite3a. Uvedené je v prejednávanej veci o to významnejšie, že pod3a výpoetu prezentovaného samotným žalobcom predstavovali disponibilné
zdroje žalovanej 142,80 eura, zatia3 eo dohodnutá mesaená splátka predstavovala 142,53 eura, teda rozdiel predstavoval iba 0,27 eura. Takto minimálna rezerva neposkytovala pri absencii riadne zistených skutoených pravidelných výdavkov žalovanej dostatoený podklad pre záver, že verite3 jej schopnos? spláca? úver posúdil s odbornou starostlivos?ou.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že konanie právneho predchodcu žalobcu nemožno považova? za konanie s odbornou starostlivos?ou v zmysle § 7 ods. 1 zákona e. 129/2010 Z. z. V dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nebol právny predchodca žalobcu pod3a § 11 ods. 2 zákona e. 129/2010 Z. z. oprávnený vyžadova? od žalovanej jednorazové splatenie spotrebite3ského úveru, a preto nemohlo dôjs? k jeho platnému predeasnému zosplatneniu. Keiže v ease postúpenia poh3adávky nenastal koneený termín splatnosti spotrebite3ského úveru a poh3adávka sa ani platne nestala splatnou pred týmto termínom, neboli splnené podmienky jej postúpenia pod3a § 17 ods. 1 zákona e. 129/2010 Z. z. Zmluva o postúpení poh3adávky zo doa 25. 03. 2025 preto nemohla vyvola? vo vz?ahu k predmetnej poh3adávke zamýš3ané právne úeinky, v dôsledku eoho žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mala za následok zamietnutie žaloby.
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, považujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, tento pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to aj v napadnutej easti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej priznal voei neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).