Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-104-2026.pdf
PDF · 97.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/104/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., G. E. XXXX/X, toho času vo výkone trestu v E. H. I. J., na neverejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. júna 2026, sp. zn. 75Pp/1/2026, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením senátu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. júna 2026, sp. zn. 75Pp/1/2026, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom zasadnutí podal po jeho vyhlásení do zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú dodatočne písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil nasledovne:
„Nesúhlasím s rozhodnutím okresného súdu a považujem ho za nezákonné. V celom rozsahu sa pridržiavam všetkých dôvodov, ktoré som uviedol vo svojej žiadosti o podmienečné prepustenie, v podaní obhajcu z 13. 4. 2026 a v záverečnom návrhu obhajcu na verejnom zasadnutí Okresného súdu Trenčín dňa 4. 6. 2026. Rozhodnutie okresného súdu považujem za formalistické, rigidné a nehumánne.
Vykonávam dlhodobý trest odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov. Vykonal som už viac ako desať rokov trestu. Za túto dlhú dobu som bol dva krát disciplinárne potrestaný. Prvé disciplinárne previnenie sa stalo pred viacerými rokmi, druhé disciplinárne previnenie som mal spáchať 12. 3. 2026. Práve toto previnenie je považované za rozhodujúci argument, prečo súd mojej žiadosti o podmienečné prepustenie nevyhovel. Ústav pre výkon trestu odňatia slobody podal na mňa dve hodnotenia. Prvé hodnotenie bolo relatívne priaznivé. Ústav podmienečné prepustenie odporučil. Druhé hodnotenie na č. l. 56 súdneho spisu bolo vypracované po spáchaní tzv. disciplinárneho previnenia, ktorého som sa mal dopustiť dňa 12. 3. 2026. V súvislosti s týmto tzv. disciplinárnym previnením ústav na výkon trestu odňatia slobody svoje hodnotenie radikálne zmenil a moje podmienečné prepustenie nedoporučil. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom stotožnil. Vo svojom rozhodnutí súd podrobne rozvádza, prečo mojej žiadosti nevyhovel. Tvrdí, že v mojom prípade nedošlo k takej náprave, ktorá by odôvodňovala moje polepšenie, že k
spáchanej trestnej činnosti som len čiastočne kritický, že popieram spáchanie trestnej činnosti, že si neuvedomujem alebo nechcem uvedomiť škodlivosť svojho protiprávneho konania. Podľa názoru súdu prevýchova, resp. náprava odsúdeného nie je zavŕšená. Klišé a frázy. Aj súd prikladá neprimeraný dôraz na posledné disciplinárne previnenie a podrobne hodnotí moju obranu voči tomuto previneniu. Ja tvrdím, že moja obrana je pravdivá, rozdrvenú pilulku svojho vlastného lieku som nemienil a ani nemohol šňupať, chcel som prášok prehltnúť a zapiť, aby som dosiahol rýchlejší účinok. Celej tejto " udalosti " bol daný neprimeraný dôraz a význam. Ja som sa v disciplinárnom konaní nebránil, pretože som nemal žiadnu objektívnu nádej, že v podmienkach výkonu trestu môžem uspieť. Netušil som, že súd tomuto tzv. previneniu bude prikladať taký závažný význam. Moje konanie v tomto prípade bolo ovplyvnené zlým zdravotný stavom a snahou dosiahnuť úľavu.
Vytýkam súdu prvého stupňa, že sa nie dostatočne zaoberal a vyhodnotil základnú motiváciu a základné dôvody, ktoré ma viedli k podaniu žiadosti o podmienečné prepustenie. Týmito dôvodmi bol môj katastrofálny zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje a ja tvrdím, že osoba s mojou diagnózou, mojimi príznakmi nemá čo vo výkone trestu odňatia slobody hľadať. Bolo nepochybne potvrdené že trpím mimoriadne závažným ochorením centrálneho nervového systému - skleróza multiplex. Ústavný lekár konštatoval, že ide o ochorenie nevyliečiteľné, s rôzne rýchlo progredujúcimi ťažkosťami, ako sú obmedzenie pohybu, zhoršenie zraku, bolesti. Ďalej sa liečim na cukrovku druhého typu, čo tiež zhoršuje vyššie uvedené ťažkosti. Som prakticky ležiaci pacient. V obmedzenom rozsahu môžem sedieť a pohybovať sa na invalidnom vozíku, ak ma niekto tlačí. Pred súdom som podrobne opísal ťažkosti a obmedzenia, ktoré mám pri bežnom živote a môžem konštatovať, že som viac-menej bezvládny. Moje ochorenie je nevyliečiteľné, ergo smrteľné. Dôvodne sa obávam, že vo výkone trestu odňatia slobody zomriem, pretože moje ťažkosti a zdravotný stav sa zhoršujú.
Na tieto okolnosti som navrhol, aby súd vypočul ako svedka K. A. C., zástupcu riaditeľa nemocnice a primára oddelenia neurológie. Tiež som navrhoval, a by si súd vyžiadal a preštudoval môj zdravotný záznam, ktorý poskytne podrobné informácie o rozsahu, liečbe a progresii môjho ochorenia. Okresný súd odmietol tieto dôkazy vykonať. Považoval ich za nepotrebné. Nesúhlasím s týmto postojom a vyčítam súdu prvého stupňa že môjmu zdravotnému stavu nevenoval potrebnú pozornosť. Súd mal vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ktoré by ozrejmili a v celom rozsahu dokumentovali môj zdravotný stav, obmedzenia a potiaže ktoré ho sprevádzajú. Súd sa mal zaoberať otázkou, ako v mojom individuálnom stave a prípade plní výkon trestu odňatia slobody svoj účel. Väzenskej správe som jedine na príťaž, môj zdravotný stav nie je kvalifikovane riešený. Je nepochybné, že v civilnom zdravotníckom zariadení sú možnosti liečby nepomerne väčšie a rôznorodé. Napadnutým rozhodnutím súdu mi bola vlastne zamietnutá žiadosť o zlepšenie zdravotného stavu a záchranu života. Z humanitárnych dôvodov považujeme rozhodnutie súdu za necitlivé a neprípustné.
Súd zistil, že v civilnom svete mám dostatočné zázemie. Mám rodinu s ktorou udržiavam kontakt a ktorá mi v prípade prepustenia na slobodu pomôže. Na základe týchto skutočností navrhujem, aby súd , ktorý bude o mojej sťažnosti rozhodovať , napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, aby doplnil dokazovanie tak, ako som to navrhol, znova rozhodol a z výkonu trestu ma podmienečne prepustil. Vôbec sa nebránim prípadnému uloženiu konkrétnych povinností a obmedzení, prípadne dohľadu probačného a mediačného úradníka. Eventuálne navrhujem, aby súd druhého stupňa vo veci rozhodol sám a mojej žiadosti vyhovel.“
Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti odsúdeného krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. poriadok“ alebo „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k
jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody a k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie.
V rámci preskúmania vecnej správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho, ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o
podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej pomernej časti vykonávaných trestov, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka materiálna, teda preukázanie polepšenia a tiež podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.
Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania. Je potom na odsúdenom, či sa podriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, u ktorých pretrvávajú nedostatky aj po niekoľkoročnom výkone trestu odňatia slobody.
Ako okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne konštatoval, odsúdený si nevytvoril podmienky pre udelenie disciplinárnej odmeny, čo bolo potrebné hodnotiť aj v súvislosti s tým, že odsúdený je limitovaný jeho zdravotným ochorením, pričom je zaradený v oddiele so zdravotným postihnutím. S prihliadnutím na skutočnosť, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody uložený aj za spáchanie závažnej drogovej trestnej činnosti bolo však potrebné citlivo posudzovať najmä jeho disciplinárne previnenie, ktorého sa odsúdený dopustil dňa 12.03.2026, za ktoré mu bol uložené pokarhanie. Ako vyplýva z rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu jednalo sa o úmyselné porušenie väzenských podmienok spočívajúce v nedovolenej manipulácii s bielym práškom nezisteného pôvodu s úmyslom jeho nazálnej aplikácie. I keď odsúdený takto zistenú nedovolenú manipuláciu odôvodňoval tým, že sa jednalo o liek, ktorý rozdrvil a chcel ho takto užiť pre jeho rýchlejší účinok, krajský súd zastáva názor, že v prostredí výkonu trestu ani v danej situácii odsúdeného nie je prípustné svojvoľné užívanie
látok, spôsobom bez povolenia lekára ústavu. Z uvedeného dôvodu napokon ústav ani neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Za súladný s výsledkami vykonaného dokazovania je aj rozhodný záver okresného súdu, podľa ktorého u odsúdeného pretrváva nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Podľa záverov hodnotenia odsúdený prezentuje čiastočne kritický postoj, keď síce formálne prejavuje ľútosť nad svojou trestnou minulosťou, avšak aj naďalej poukazuje na chybné dôkazy pri dokazovaní a trestný čin považuje za vykonštruovaný. Na verejnom zasadnutí pred senátom okresného súdu odsúdený prezentoval plne nekritický postoj, keď v prípade oboch odsúdení popiera ich spáchanie. Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody naďalej dostatočným spôsobom neuvedomuje (resp. nepripúšťa). Krajský súd má za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. V tejto súvislosti okresný súd správne prikladal zásadný význam postoju odsúdeného k spáchanej závažnej trestnej činnosti.
Okresný súd v napadnutom uznesení správne tiež konštatoval, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný a už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom výkon uložených trestov nemal na odsúdeného dostatočný nápravný účinok, nakoľko pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Okresný súd správne uviedol, že odsúdený bol v prípade trestu, ktorý (okrem iného) aktuálne vykonáva vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/10/2015, podmienečne prepustený, ale následne mu bol z dôvodu spáchania ďalšej trestnej činnosti nariadený výkon zvyšku trestu. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní uložených predchádzajúcich trestov nepreukázal, že predchádzajúce tresty, ako aj výkon trestu odňatia slobody u neho splnili svoj výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život. Tieto skutočnosti v zhode s odôvodnením okresného súdu aj podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy.
V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné znovu zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcim uloženým trestom, na rozdiel od osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu. Zo skutočnosti, že odsúdený musel opakovane vykonávať trest odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu je zákonným dôvodom pre zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia pred vykonaním celých uložených trestov odňatia slobody. V prípade odsúdeného je resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá a to najmä vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, kedy na jeho nápravu nemali vplyv ani predchádzajúce odsúdenia a ani výkon trestu odňatia slobody. S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, krajský súd sa stotožnil so správnosťou odôvodneného záveru okresného súdu o existencii rizika ďalšieho zlyhania odsúdeného, existencia ktorého rizika aj podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ obhajoba poukazovala zlý zdravotný stav odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné dodať, že nepriaznivý zdravotný stav nie je zákonným dôvodom na prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Je povinnosťou ústavu na výkon trestu odňatia slobody poskytnúť každému odsúdenému, ktorý vykonáva trest odňatia slobody, potrebnú zdravotnú starostlivosť. Za správne
potom možno považovať rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania k zdravotnému stavu odsúdeného ako nadbytočných.
Je potrebné tiež uviesť, že v tomto sťažnostnom konaní krajský súd rozhodoval o dôvodnosti sťažnostných námietok vo vzťahu k rozhodovaniu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nie je oprávnený posudzovať existenciu zákonných podmienok pre prerušenie výkonu trestu (§ 412 Tr. por.), prípadne upustenie od výkonu trestu (§ 413 ods. 2 Tr. por.). Uvedené však nebráni podaniu samostatného návrhu odsúdeným podľa uvedených ustanovení zákona.
Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por., ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.