Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-3-2026.pdf
PDF · 100.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/3/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s. r. o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, o zaplatenie 966,43 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,66 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal na upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 966,43 eur s príslušenstvom. Takýto návrh žalobca odôvodnil tým, že mu žalovaný spôsobil škodu, ktorú vypočítal na základe stavu elektromera zisteného pri vykonanej kontrole, pričom žalovaný odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej zmluvy s tým, že ide o neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a žalovaný nie je v pozícii spotrebiteľa, pretože definícia spotrebiteľa je obsiahnutá v zákone č. 250/2007 Z. z. v § 2 písm. a), resp. v Občianskom zákonníku. Súčasťou spôsobenej škody sú i náklady kontroly v zmysle § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z. uvedené ako položka 160 v cenníku služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná a náklady na vrátenie DPH v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že tieto náklady vypočítal podľa počtu dní a spotreby stanovenej na toto obdobie a ceny elektrickej energie v danom období, základu dane a platnej sadzby. Podrobne je rozpis uvedený v bode 3. prílohy k výzve žalobcu, pričom pri výpočte ceny elektrickej energie, tarify za distribúciu elektriny bez strát, tarify za strany vo NN, odvodu podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 238/2006 Z. z., maximálnej tarify za výkon sa spotreba násobí cenami elektriny na burze vo výške schválenej rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových pripojení, v ktorom sa vždy na konci roka vyhlasujú ceny používané v nasledujúcom roku. Zároveň pri výpočte nákladov na vrátenie DPH sú základom aktuálne ceny elektriny na burze. Dňa 25.03.2024 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese F. D. E. XX/XXXX, C., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike s tým, že o vykonanej kontrole spísal protokol č. 018386. Takýto protokol ten nepodpísal s tým, že žalovaný je posledným subjektom, s ktorým mal žalobca uzatvorenú pred kontrolou zmluvu.
V časti protokolu v bode 2. Stav zabezpečovacích zariadení, je uvedené: overovacie plomby – X/20, podnikové chýbali. V Protokole v bode 4. Popis neoprávneného odberu, je uvedené: Neoprávnený odber sa potvrdil s tým, že odberné miesto bez platnej zmluvy so spotrebou a neoprávnený odber bol odpojený na svorkovnici elektromera. Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a to na základe stavu elektromera za obdobie od 25.09.2023 do 25.03.2024. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 28.03.2024 bola žalovanému zaslaná výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej ho vyzval na úhradu dlhu, pričom mu ponúkol pri úhrade do 05.05.2024 odpustenie dlhu vo výške 15%, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou výzvy bol aj protokol č. 018386 a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalovaný si takúto výzvu v odbernej lehote neprevzal, a preto si žalobca okrem priamej škody uplatnil aj náklady kontroly v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., položka 160 cenníka služieb distribúcie elektriny, ako aj náklady na vrátenie DPH v súlade s § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.
2. O podanom návrhu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 05.12.2025, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd výzvou zo dňa 21.01.2026 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby navrhol pokračovať v konaní voči žalovanému na príslušnom súde na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) s poukazom na § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. Následne právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl. 49) navrhol pokračovať na príslušnom súde s tým, že upomínací súd dňa 12.02.2026 postúpil predmetný spor tunajšiemu súdu.
3. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanému do vlastných rúk formou fikcie doručenia s poukazom na § 106 ods. 1 a 3 CSP v spojení s § 116 ods. 2 CSP, pričom ho vyzval v zmysle § 167 ods. 2 CSP, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, a preto súd nariadil vo veci pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom žalovaný napriek tomu, že mal predvolanie doručené formou fikcie doručenia, sa na pojednávanie nedostavil, a preto súd s poukazom na § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol na predmetnom pojednávaní, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších podaní, žaloby a dôkazov, ktoré priložili k nej a upozorňuje, že pri kontrole, ktorú vykonali pracovníci žalobcu, zistili, že na elektromere odberateľa – žalovaného chýbali podnikové plomby s tým, že škoda bola vyčíslená na základe stavu elektromera. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že hoci žalovaný neprevzal výzvu žalobcu zo dňa 28.03.2024 ktorú mu bola zaslaná tak žalovaný prevzal predžalobnú výzvu zo dňa 25.03.2025, pričom sa k nej nevyjadril a doposiaľ neuhradil škodu, ktorú žalovali. Z uvedených dôvodov právny zástupca žalobcu dospel k záveru, že dostatočne preukázali svoj nárok a navrhujú žalovaného zaviazať na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1.119,66 eur, ktorá pozostáva zo škody a nákladov kontroly ako aj nákladov na vrátenie DPH.
4. Tunajší súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: postúpenie veci, návrh na vydanie platobného rozkazu (čl. 8-14), cenník služieb distribúcie elektriny, výzva na úhradu škody zo dňa 05.05.2024, výpočet škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny, príloha č. 1 - detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu, doručenka (čl. 28), fotodokumentácia (čl. 29-35), predžalobná výzva zo dňa 25.03.2025, doručenka (čl. 36), platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2025, výzva zo dňa 21.01.2026, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 49), postúpenie veci 12.02.2026, uznesenie tunajšieho súdu (čl. 58), výpis z Obchodného vestníka žalovaného a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z protokolu žalobcu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25.03.2024 vyplýva, že žalovaný na odbernom mieste F. D. E. XX/XXXX vykonával neoprávnený odber, pričom chýbali podnikové plomby s tým, že neoprávnený odber sa potvrdil, pretože odberné miesto bolo bez platnej zmluvy so spotrebou. Zároveň bol neoprávnený odber odpojený na svorkovnici elektromeru a žalovaný pri tomto zistení neoprávneného odberu nebol prítomný. Následne žalobca vykonal výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z. s tým, že celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu v období od 25.09.2023 do 25.03.2024 predstavovala 1951 kWh a bola vo výške 966,43 eur. Okrem toho žalobcovi vznikli náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. vo výške 77,64 eur, ako aj dodatočné náklady na DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 75,59 eur. Prílohou k tomuto výpočtu bol detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny v zmysle ktorého žalovaný odoberal elektrickú energiu v období od 25.09.2023 do 25.03.2024 v celkovej hodnote 966,43 eur, pričom náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. boli v sume 77,64 eur a náklady na vrátenie DPH boli v rozsahu 75,59 eur. Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 28.03.2024 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.119,66 eur. Podľa doručenky (čl. 28) bola takáto výzva na úhradu škody zo dňa 28.03.2024 zasielaná žalovanému, pričom ten si ju neprevzal a táto poštová zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 30.04.2024. Zároveň žalobca predložil cenník služieb distribúcia elektriny Západoslovenská distribučná a. s. účinný od 01. apríla 2020, pričom z položky č. 160 okrem iného vyplýva, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zahŕňa aj náklady spojené so zistením neoprávneného odberu elektriny podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktoré sú vo výške 77,64 eur. Súd sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou (čl. 29-35), z ktorej má vyplývať zdokumentovanie neoprávneného odberu žalovaného. Predžalobnou výzvou na zaplatenie škody zo dňa 25.03.2025 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom tá bola doručená žalovanému dňa 11.04.2025 na adresu C., F. D. E. XX/ XXXX. Z výpisu z Obchodného vestníka žalovaného vyplýva, že na neho nebol vyhlásený konkurz a ani oddlženie.
6. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmena a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny, alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená, pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený na vlastné náklady vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave alebo na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení na zabránenie neoprávnenému odberu elektriny; právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať potrebné technické opatrenia na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení sa vzťahuje na elektrickú prípojku a časť odberného elektrického zariadenia od hranice distribučnej sústavy po miesto osadenia určeného meradla vrátane tohto miesta. Prevádzkovateľ sústavy má voči odberateľovi na tomto odbernom mieste nárok na náhradu nákladov spojených so zabránením neoprávneného odberu elektriny podľa prvej vety.
8. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmena a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2, 4, 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, 26) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, a ak ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, platiteľ zníži odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že uplatnený nárok nemá charakter spotrebiteľského sporu, nakoľko nevznikol z titulu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným - spotrebiteľom, ale z titulu neoprávneného odberu, ktorý má charakter náhrady škody. Z tohto dôvodu tak žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu, pretože žalobcom tvrdené skutočnosti boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že po vykonanej kontrole na odbernom mieste F. D.. E. XX/XXXX, C. bol zistený neoprávnený odber elektriny zo strany žalovaného a to v období od 25.09.2023 do 25.03.2024 čo vyplýva z predloženého protokolu ako aj fotodokumentácie. Žalovaný tak odoberal v predmetnom odbernom mieste elektrinu hoci nemal uzavretú zmluvu z dodávateľom, pričom za takýto odber neposkytoval žiadnu
odplatu. Podľa názoru súdu tak ide zo strany žalovaného o neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 zákona o energetike a takýmto konaním vznikla žalobcovi škoda, ktorú je žalovaný povinný nahradiť a to z dôvodu, že ten odoberal takúto elektrinu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojej predžalobnej výzve zo dňa 25.03.2025 ktorou vyzval žalovaného na náhradu škody takúto škodu riadne vyčíslil, pričom túto výzvu mu riadne doručil a žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil takúto škodu. Žalobcovi tak neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného vznikla celková škoda vo výške 1.119,66 eura, pričom tá pozostávala zo spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 966,43 eur, z nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 77,64 eura v zmysle § 1 ods. 7 vyššie citovanej vyhlášky v spojení s položkou 160 cenníka služieb distribúcie elektriny ako aj z dane z pridanej hodnoty z nákupnej ceny spotrebovanej elektriny vo výške 75,59 eur podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že od žalobcu sa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. podľa § 295 CSP/ a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné uviesť, že tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Súd v tomto spore poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa nevyjadril k predmetu žaloby s tým, že žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi dôvodnosť takéhoto nároku a z tohto dôvodu súd vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,66 eur. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).