Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-12C/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Kristínou Trubianskou, v právnej veci žalobcu: POLICHNO poľnohospodár, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynská 212/14, Stará Halič, IČO: 42 309 654, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, Lučenec, IČO: 47 241 331, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o náhradu škody 79.470,84 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I Súd žalobu z a m i e t a . II Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 9.7.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia škody vo výške 79.470,84 Eur spolu s úrokom z omeškania od prvého dňa omeškania až do zaplatenia, a to nasledovne:

- zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 9.158,84 Eur od 1.1.2017 do zaplatenia

- zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 20.680,- Eur od 1.1.2018 do zaplatenia

- zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 20.680,- Eur od 1.1.2019 do zaplatenia

- zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 14.476,- Eur od 1.1.2020 do zaplatenia

- zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 14.476,- Eur od 1.1.2021 do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania. 1.1 V rámci opisu rozhodujúcich skutkových tvrdení odôvodňujúcich podanie žaloby uviedol, že ako prenajímateľ uzatvoril dňa 21.05.2014 nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzaní podniku s nájomcom Farma Praha, spol. s.r.o., so sídlom Praha 68, 985 11 Halič, IČO: 35 696 354. Žalobca podal dňa 11.07.2014 žiadosť o súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa podľa o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „“) adresovaný obci Polichno, č. 137, 985 13 Polichno (ďalej len „Obec Polichno“). Obec Polichno Rozhodnutím č. C.-XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.08.2017 (ďalej len „rozhodnutie Obce Polichno“) konanie zastavila z dôvodu, že Žalobca na jej výzvu nedoplnil svoju žiadosť o súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa podľa o súhlas nájomcu pozemku, na ktoré sa výrub drevín týka. Žalobca podal voči rozhodnutiu Obce Polichno odvolanie Okresnému úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Republiky 6, 984 36 Lučenec, ktorý rozhodnutím č.: B.-W.- B.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 04.10.2018 (ďalej len „rozhodnutie OÚ Lučenec“) odvolanie zamietol a rozhodnutie obce Polichno potvrdil. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal, aby príslušný správny súd rozhodnutie OÚ Lučenec v spojení s rozhodnutím Obce Polichno zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie obci Polichno. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok sp. zn. zo dňa 04.06.2020 (ďalej len „Rozsudok“),

ktorým rozhodol, že: „Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie: B.-W.-B.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 4. októbra 2018 a Rozhodnutie Obce Polichno: C.-XXX/ XXXX-XXX zo dňa 21. augusta 2017 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.“ 1.2 Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku (ďalej aj „žiadosť o predbežné prerokovanie nároku“) sa žalobca u žalovaného domáhal náhrady škody, a to vo výške 64.994,84 Eur s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania a zároveň s nákladmi vynaloženými na uplatnenie si tohto práva. Žalovaný následne vyzval žalobcu listom zo dňa 01.04.2021 na doplnenie žiadosti, a to na predloženie dokladov preukazujúcich odôvodnenosť výšky uplatňovaného nároku na náhradu škody, najmä nájomnú zmluvu, bankové výpisy resp. doklady preukazujúce poskytnutie zľavy na nájomnom a ostatné doklady, ktorými v predmetnej veci disponuje, a to v lehote do 16.04.2021. Žalobca zaslal odpoveď na výzvu žalovaného listom zo dňa 15.04.2021, v ktorej zároveň doplnil svoj nárok na náhradu škody za rok 2020, ktorá bola následne v celkovej výške 79.470,84 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný následne svojim listom zo dňa 21.05.2021 žalobcovu žiadosť zamietol z dôvodu dojednanej zľavy na nájomnom, kedy podľa jeho názoru nemohla žalobcovi vzniknúť škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ale príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, kedy zodpovednosť štátu za škodu nevznikla (vzájomné zmluvné dojednanie). Žalovaný má preto za to, že žalobca nepreukázal existenciu priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným Rozhodnutím OÚ Lučenec v spojení s Rozhodnutím Obce Polichno a vzniknutou škodou. Žalovaný vo vzťahu k požadovanej výške náhrady škody ďalej uviedol, že podľa Dodatku č. 1 zo dňa 15.04.2019 k Nájomnej zmluve bola dohodnutá zľava na nájomnom od 01.01.2016 do 31.12.2018 a pre právne posúdenie otázky vzniku zodpovednosti za škodu je podstatné, že škodou je vo všeobecnosti potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Preto podľa žalovaného je potrebné správne posúdenie otázky vzniku zodpovednosti za škodu, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Žalovaný aj z toho dôvodu uviedol, že podľa jeho názoru spôsob akým mala škoda vzniknúť nie je riadne a relevantne preukázaný. 1.3 Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím. Hoci samotný pojem nezákonné rozhodnutie zákon osobitne nedefinuje, pod nezákonným rozhodnutím možno rozumieť rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktoré bolo v samostatnom konaní preskúmané, a ktoré označil príslušný orgán ako nezákonné. Nezákonným rozhodnutím je teda v tomto prípade Rozhodnutie OÚ v spojitosti s Rozhodnutím Obce Polichno, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre ich nezákonnosť zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 1.4 Predmetom Nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku uzavretej dňa 21.05.2014 medzi Žalobcom a nájomcom bol nájom poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere 254 ha, v katastrálnom území obce Polichno za účelom ich užívania nájomcom na poľnohospodárske využitie a na branie úžitkov z nich v rámci ich využitia, pričom z obsahu samotnej zmluvy je zrejmé, že pre splnenie účelu užívania pozemkov, na aký bol ich nájom dojednaný, je nevyhnutné, aby prenajímaný pozemok bol vyčistený od samonáletovej vegetácie, krovín a trnín. Daná nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to na 10 rokov od 01.01.2016, pričom nájomné bolo dojednané vo výške 25.400,- Eur ročne. Obec Polichno a následne ani Okresný úrad Lučenec však po podaní žiadosti, nevydali (v rozpore so zákonom) súhlas s výrubom drevín nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch, na základe čoho nájomca nemohol užívať predmet nájmu na taký účel, aký bol v predmetnej nájomnej zmluve dojednaný. Nájomca si z dôvodu, že nemôže užívať prenajatú vec v dohodnutom rozsahu, uplatnil u Prenajímateľa zľavu z nájomného, a to v nasledovnej výške:

- v roku 2016 uhradil menej oproti dojednanej výške nájomného sumu vo výške 9.158,84 Eur

- v roku 2017 uhradil menej oproti dojednanej výške nájomného sumu vo výške 20.680,- Eur

- v roku 2018 uhradil menej oproti dojednanej výške nájomného sumu vo výške 20.680,- Eur

- v roku 2019 uhradil menej oproti dojednanej výške nájomného sumu vo výške 14.476,- Eur,

- v roku 2020 uhradil menej oproti dojednanej výške nájomného sumu vo výške 14.476,- Eur a teda spolu vo výške 79 470,84 Eur. 1.5 K otázke príčinnej súvislosti uviedol, že v tomto prípade ide o taký reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov, ktorý je vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Predmetom Nájomnej zmluvy je nájom poľnohospodárskych pozemkov za účelom ich užívania na poľnohospodárske využitie prenajatej

pôdy a na branie úžitkov z nich v rámci ich využitia. V prípade, ak nedôjde k ich vyčisteniu od samonáletovej vegetácie, tieto pozemky nie je možné užívať riadne v súlade s dojednaným účelom, ani z nich brať úžitky. Priamo zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkoch vyplýva, že v prípade, ak dôjde k nemožnosti užívať prenajatý pozemok, či k nemožnosti brať z neho úžitok (výnos), má nájomca nárok na zľavu z nájomného. Z toho dôvodu bol žalobca ako prenajímateľ povinný uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa dojednalo zníženie nájomného. Je teda nepochybné, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Je potrebné osobitne skúmať, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočne vznik škody spôsobila, cˇi by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). V danom prípade, ak by žalovaný nevydal nezákonné rozhodnutie, ale žiadosti by vyhovel, nájomca by mohol užívať prenajaté pozemky v súlade s dojedaným účelom a mohol by z nich brať úžitky, čím by bol povinný žalobcovi zaplatiť dojednanú výšku nájomného. Žalobca mal voči nájomcovi pohľadávku vo výške dojednanej v Nájomnej zmluve, pričom k poklesu jej hodnoty došlo v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia (s ohľadom na aplikáciu reťazca postupne nastupujúcich príčin a následkov). Takéto zníženie hodnoty jeho pohľadávky má bez pochýb charakter majetkovej ujmy, teda škody. 1.6 Žalobca trval na tom, že boli naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, a to: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, teda nevydanie súhlasu na výrub drevín Obcou Polichno a v nadväznosti na to, potvrdenie rozhodnutia Obce Polichno Okresným úradom Lučenec v rozpore so zákonom b) vznik škody, teda uplatnenie zľavy na nájomnom c) príčinná súvislosť medzi a) a b), teda z dôvodu nevydania súhlasu na výrub drevín si nájomca uplatnil u Poškodeného ako prenajímateľa zľavu na nájomnom s odôvodnením, že predmet nájmu nie je možné užívať na dojednaný účel. 1.7 K žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Výzva žalovaného na doplnenie žiadosti zo dňa 01.04.2021, Žiadosť o predbežné prerokovane nároku zo dňa 11.11.2020, Výpisy z bankového účtu - Pohyby na účte, Výzva na úhradu nájomného zo dňa 05.04.2018 adresovaná spoločnosti ANGUS BIO FARMA s.r.o., Výzva na úhradu nájomného zo dňa 31.08.2020 adresovaná spoločnosti ANGUS BIO FARMA s.r.o., Odpoveď nájomcu na výzvu zo dňa 31.05.2018, Rozsudok KS BB sp. zn. -67 zo dňa 4.6.2020, Doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 11.11.2020, Oznámenie nájomcu žalobcovi zo dňa 27.03.2018, Oznámenie nájomcu žalobcovi zo dňa 10.01.2019, Dodatok č. 1 zo dňa 15.04.2019 k Nájomnej zmluve zo dňa 21.05.2014, Príloha č. 1 k Dodatku zo dňa 15.04.2019, Dohoda medzi žalobcom a nájomcom zo dňa 25.05.2020, Nájomná zmluva medzi žalobcom a nájomcom spoločnosťou Farma Praha, spol. s.r.o. zo dňa 21.05.2014, Príloha k Nájomnej zmluve, Oznámenie nájomcu o vzniku práva nezaplatiť celé dojednané nájomné zo dňa 25.04.2016, Oznámenie nájomcu o škode, Oznámenie o neuhradení časti nájomného z dôvodu škody zo dňa 29.12.2016.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady (podmienky), a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať okrem iného aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Musí ísť o priamu, bezprostrednú príčinnú súvislosť, v opačnom prípade nie je možné nárokovať si náhradu škody. Žalovaný už v žiadosti o predbežné prerokovanie konštatoval, že nevidí medzi nezákonným rozhodnutím a údajnou vzniknutou škodou žalobcu v podobe uplatnenia zľavy na nájomnom príčinnú súvislosť. Žalovaný zastával názor, že Rozhodnutie Obce Polichno nepredstavovalo protiprávny úkon (nezákonné rozhodnutie), na podklade ktorého by mal vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škody. 2.1 Žalovaný vo vzťahu k otázke existencie príčinnej súvislosti medzi zrušeným nezákonným rozhodnutím a nárokom na náhradu žalobcom uplatňovanej škody poukázal na to, že pokiaľ by konanie vo veci súhlasu na výrub drevín bolo ukončené pozitívnym rozhodnutím obce Polichno, to znamená, že by obec Polichno v súlade so žiadosťou žalobcu vydala rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub drevín, neprinieslo by to pre žalobcu iný priaznivejší výsledok, a to z nasledovných dôvodov: V prípade, ak by konanie o Žiadosti o súhlas na výrub drevín žalobcu skončilo vydaním rozhodnutia (zákonného), žalovaný mal za to, že škoda v podobe uplatnenia zľavy na nájomnom by bola žalobcovi vznikla, aj keby

takéto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Vo vzťahu k nároku nájomcu uplatniť si zľavu z nájomného má žalovaný za to, že k nemu došlo už skôr, pred vydaním nezákonného rozhodnutia a bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s ním. Žalobca sa podľa bodu 5.4 nájomnej zmluvy zaviazal, že predmetné pozemky budú do 01.01.2016 vyčistené od samonáletovej vegetácie a v prípade, že to z časových dôvodov nestihne, udelil nájomcovi súhlas k odstráneniu samonáletovej vegetácie ako aj drevín a krovín na predmetných pozemkoch. Žalobca uzatvoril s nájomcom dňa 15.04.2019 dodatok k nájomnej zmluve. Predmetom dodatku bolo, okrem iného, oprávnenie nájomcu nehradiť časť nájomného do 31.12.2018 z dôvodu nespôsobilosti časti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie a tiež aj úprava výšky nájomného od 01.01.2019 za pozemky nevyčistené od drevín a krovín. Ak teda žalobca ako prenajímateľ bol povinný uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve (ako uvádza žalobca v žalobe), ktorým sa dojednalo zníženie nájomného, konal tak v priamej príčinnej súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou a nie v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a takáto škoda žalobcovi vznikla výlučne neplnením jeho zmluvných záväzkov z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaný mal teda za to, že nezákonné rozhodnutie nebolo príčinou vzniku škody na strane žalobcu a že priama a bezprostredná príčinná súvislosť bola daná porušením zmluvnej povinnosti žalobcom a uplatnením si zľavy z nájomného nájomcom. 2.2 V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že na súhlas so Žiadosťou o súhlas na výrub drevín nie je právny nárok. Podľa ust. „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.“ Žalobca podal dňa 14.07.2014 Žiadosť o súhlas na výrub drevín obci Polichno, ktorá dňa 21.08.2017 konanie zastavila. Zo spisového materiálu obce Polichno, ako aj z písomnej komunikácie žalobcu s nájomcom je zrejmé, že žalobca už v čase pred nadobudnutím účinnosti nájomnej zmluvy mal vedomosť o tom, že nebude spĺňať podmienky dohodnuté v nájomnej zmluve a ktoré sa v súvislosti s konaním o súhlas na výrub ukázali pre neho ako nevýhodné. 2.3 Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že bol povinný uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve o znížení nájomného a zastával názor, že žalobca tak urobil bez toho, aby využil aj iné možnosti, a preto nie je možné tvrdiť, že ku škode došlo v súvislosti s nezákonným rozhodnutím pri rozhodovaní o povolení výrubu. Žalobca mohol vyzvať nájomcu, aby vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k odstráneniu drevín a tak k naplneniu cieľa a účelu zmluvy, čo však neurobil. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca, ako aj nájomca konali v rozpore s ust. , a preto nemôže za vzniknutú škodu zodpovedať štát. Vznik škody a jej výška v podobe uplatnenia zľavy na nájomnom bol dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu, pričom o jej porušení ako i následkoch tak žalobca ako aj nájomca vedeli už v čase pred nadobudnutím účinnosti nájomnej zmluvy, a preto neexistuje priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom žalobcom označenej ujmy. Na preukázanie existencie príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, žalovaný zastával názor, že uplatnený nárok žalobcu je neopodstatnený. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady na uplatnenie si nároku na náhradu škody, a preto žalovaný navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 2.4 Žalovaný ako dôkazy predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď zo dňa 21.05.2021.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 16.11.2021, kde zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Zdôraznil, že Obec Polichno do podania vyjadrenia na súd o podanej žiadosti riadne nerozhodla, čím udržuje nezákonný stav trvajúci v tejto veci už viac ako 7 rokov. Nezákonné rozhodovanie a bezdôvodná nečinnosť Obce Polichno ako orgánu ochrany prírody znemožňuje žalobcovi poberať úžitky v podobe trhového nájmu a znemožňuje mu plniť si povinnosti prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy. Na preukázanie splnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody navrhol vypočuť ako svedkov V.. M. Y. - štatutára nájomcu a D. Y. - predsedu výboru žalobcu.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii ohľadne nesplnenia základných predpokladov na uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom a to absencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Žalovaný mal za to, že nárok nájomcu na uplatnenie si zľavy z nájomného vznikol pred vydaním nezákonného rozhodnutia a bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s ním. Škoda v podobe uplatnenia zľavy na nájomnom vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu, a teda priama a bezprostredná príčinná súvislosť bola daná neplnením zmluvnej povinnosti žalobcom a uplatnením si zľavy z nájomného nájomcom. Záverom si žalovaný dovolil poznamenať, že škoda žalobcovi vznikla porušením jeho zmluvných povinností, ako aj v dôsledku konania žalobcu a nájomcu v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v zmysle , a preto za vznik škody nemôže zodpovedať štát.

5. Na pojednávaní dňa 20.08.2026, žalobca po otvorení pojednávania zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii a uplatnenom nároku. Žalovaný okrem doterajšej argumentácie ohľadne absencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou konštatoval aj diskrepancie vo vzťahu k samotnému nezákonnému rozhodnutiu a jeho aplikabilite na prejednávaný stav z dôvodu, že podľa kasačného rozsudku KS BB sp. zn. -67 zo dňa 04.06.2020 sa žiadosť o povolenie na výrub týkala parcelného čísla XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 224 251 m2 kríkov, pričom predmetom nájomnej zmluvy boli pozemky o celkovej výmere 256 ha (teda 2 560 000 m2) a súčasťou prílohy k nájomnej zmluve je uvedená parcela reg. E č. XXXX s výmerou 276 752 m2 trvalé trávne porasty, ktorá je číselne a výmerou ,,najbližšie k parcele spomínanej v rozsudku KS BB“. Stále však bolo nutné konštatovať, že ak by sa aj tieto parcely nejakým spôsobom stotožnili, prípadne by sa tieto prekrývali, ide len o necelú 1/10 celkovej plochy predstavujúcej predmet nájmu žalobcovho nájomcu.

6. Súd mal z predložených dôkazov za preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Z nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom Farma Praha, spol. s.r.o. dňa 21.05.2014 prenechal žalobca do nájmu poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere 254 ha v katastrálnom území obce Polichno, ktorých bližšia parcelná špecifikácia predstavovala prílohu k nájomnej zmluve na dobu určitú 10 rokov a začiatkom od 01.01.2016 s výnimkou bodu 3.2. zmluvy za cenu 100,- Eur za hektár ročne, t. j. 25.400,- Eur ročne. V bode 5.4 si strany dohodli, že prenajímateľ sa zaväzuje, že predmetné pozemky budú do 01.01.2016 vyčistené od samonáletovej vegetácie v prípade, že to z časových dôvodov nestihne tak dáva prenajímateľ nájomcovi súhlas k odstráneniu samonáletovej vegetácie ako aj drevín a krovín na predmetných pozemkoch. Z prílohy k Nájomnej zmluve vyplýva, že jednou z prenajatých parciel bola aj parcela registra E č. XXXX o celkovej výmere 276 752 m2 druh pozemku trvalé trávne porasty.

Z oznámenia nájomcu žalobcu spoločnosti FARMA PRAHA, s.r.o. zo dňa 25.04.2016 žalobcovi vyplýva, že nakoľko doteraz nedošlo k vyčisteniu pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy od samonáletovej vegetácie, nevie spoločnosť FARMA PRAHA, s.r.o. ako nájomca časť pozemkov prenajatých podľa nájomnej zmluvy vo výmere 22,43 ha používať na poľnohospodárske účely a z týchto pozemkov nedokáže dosiahnuť žiadny výnos. Keďže tento stav nájomca nespôsobil a v súlade s ust. ako aj ust. prenajímateľovi oznámil, že nie je povinný platiť prenajímateľovi časť nájomného vo výške 2.243,- Eur zodpovedajúcej výmere 22,43 ha.

Z oznámenia nájomcu žalobcu spoločnosti ANGUS BIO FARMA s.r.o. (pôvodne FARMA PRAHA, s.r.o.) zo dňa 29.12.2016 žalobcovi vyplýva, že nemožnosť užívania časti prenajatých pozemkov vo výmere 22,43 ha im okrem zľavy na nájomnom, ktoré si uplatnili už listom zo dňa 25.04.2016 spôsobila zároveň aj škodu spočívajúcu v nemožnosti uplatniť si nárok na jednotné platby na plochu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, na ktoré má právny nárok a ktorých zaplatenie si bola pripravená nárokovať a podmienky ich výplaty by splnila, pokiaľ by bola vedela Pôdohospodárskej platobnej agentúre preukázať splnenie povinnosti prenajímateľa na vyčistenie všetkých prenajatých pozemkov od samonáletovej vegetácie. Vzniknutú škodu vyčíslila na sumu 6.915,84 Eur ( 22,43 ha x 308,33 Eur na 1 ha plochy). Záverom žalobcu informoval, že vzhľadom sa skutočnosť, že majú nárok na zaplatenie nájomného v sume 23.157,- Eur, tento v celosti neuhradia a sčasti skompenzujú s im vzniknutou škodou vo výške 6.915,84 Eur a teda žalobcovi uhradia sumu 16.241,16 Eur. Súčasne žalobcu upozornil, že pokiaľ bude táto situácia pretrvávať tak ich škoda bude vznikať aj naďalej a budú nútení si ju rovnakou formou uplatňovať.

Z rozsudku KS BB sp. zn. -67 zo dňa 04.06.2020 vyplýva, že súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo: B.-W.-B.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 4. októbra 2018 a Rozhodnutie Obce Polichno číslo: C.-XXX/XXXX-XXX zo dňa 21. augusta 2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Správny súd zistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia Obce Polichno) pre nesprávne právne posúdenie veci a konštatoval, že žalobca dôvodne namietal, že súhlas nájomcu predmetného pozemku (ANGUS BIO FARMA, s.r.o.) nebol povinnou náležitosťou podanej Žiadosti, a preto jeho nedoplnenie nemalo za následok jej obsahový nedostatok odôvodňujúci zastavenie konania v zmysle . Hoci žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy) pri rozhodovaní aplikoval správny právny predpis, keď Žiadosť žalobcu o súhlas na výrub drevín posudzoval podľa vyhlášky č. v spojení s , jeho požiadavka na doplnenie Žiadosti o súhlas nájomcu predmetného pozemku s výrubom bola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žiadateľom o súhlas na výrub drevín bol vlastník predmetného pozemku a jeho nájomcovi oprávnenie vyjadrovať súhlas s výrubom z nájomnej zmluvy nevyplývalo. Preto nesprávne považoval súhlas nájomcu za nevyhnutnú náležitosť Žiadosti, v dôsledku čoho jeho nepredloženie nesprávne právne posúdil ako dôvod na zastavenie konania podľa . V rámci administratívneho konania obsahujúceho žiadosť o výrub sa spomína parc. č. XXXX/X o výmere 224 251 m2 kríkov, pričom v žalobe sa spomína parc. č. XXXX evidovaná na LV XXX pre k.ú Polichno a obec Polichno.

Z odpovede nájomcu zo dňa 31.05.2018 na Výzvu na úhradu nájomného vyplýva, že dlh na nájomnom za rok 2016 v sume 9.158,84 Eur a za rok 2017 v sume 20.680,- Eur neuhradia keďže si prenajímateľ nesplnil povinnosť vyčistiť pozemky od samonáletovej vegetácie. Ak prenajímateľ tvrdí, že dal nájomcovi súhlas na ich čistenie voči tomu sa nájomca ohradil s tým, že na čistenie je potrebné rozhodnutie orgánu ochrany prírody, pričom prenajímateľ takéto právoplatné rozhodnutie nepredložil.

Z oznámenia nájomcu zo dňa 27.03.2018 prenajímateľovi vyplýva, že za rok 2017 nedokázal z prenajatej plochy využívať 206,8 ha na poľnohospodárske účely, využíval len plochu 47,2 ha čo zodpovedá sume 4.720,- Eur nájomného. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z oznámenia zo dňa 10.01.2019.

Z Dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 15.04.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom spoločnosť ANGUS BIO FARMA s.r.o. vyplýva, nájom dojednávajú na dobu 15 rokov a čl. 4 nájomnej zmluvy sa modifikuje spôsobom, že za prenajaté pozemky vyčistené od drevín a krovín k dátumu podpisu tohto dodatku vo výmere 47,2 ha bude nájomné 100,- Eur ročne za hektár, teda 4.720,- Eur celkom ročne a za prenajaté pozemky nevyčistené od drevín a krovín t. j. vrátane samonáletovej vegetácie vo výmere 206,80 ha na 30,- Eur za hektár ročne, t. j. 6.204,- Eur ročne. Súčasne došlo k modifikácii čl. 5.4 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej sa prenajímateľ a nájomca dohodli, že nájomca je oprávnený, aby vykonal, resp. zabezpečil na prenajatých pozemkoch výrub a vyčistenie týchto pozemkov od drevín a krovín a to za podmienok stanovených právnymi predpismi platnými v oblasti ochrany prírody a krajiny. Prenajímateľ ako vlastník prenajatých pozemkov udeľuje nájomcovi výlučné oprávnenie a súhlas na akékoľvek úradné konanie vo veci výrubu a vyčistenia prenajatých pozemkov od drevín a krovín pred príslušným orgánom ochrany prírody a to od momentu začatia konania (vrátane podania žiadosti o súhlas s výrubom, alebo vyčistením) až do právoplatného skončenia takéhoto konania.

Z ostatných predložených písomností súd nevyextrahoval žiadne ďalšie podstatné skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci.

7. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu d) ministerstvo alebo iný ústredný

orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa ust. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. o ochrane prírody a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Podľa ust. štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, b) Slovenská inšpekcia životného prostredia, c) okresný úrad v sídle kraja, d) okresný úrad, e) obec.

Podľa ust. o prechode o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku ochrany prírody: 1. vykonávanie štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany drevín, 2. ukladanie nevyhnutných opatrení na ozdravenie dreviny vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo rozhodovanie o jej vyrúbaní.

8. Súd po právnej stránke kvalifikoval nárok ako nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia Obce Polichno o zastavení konania o súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa v spojení s rozhodnutím OÚ LC B.-W.-B.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 04.10.2018, ktoré obe boli zrušené rozsudkom KS BB sp. zn. zo dňa 04.06.2020. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná na pojednávaní namietla čiastočne aj aplikabilitu nezákonného rozhodnutia, kedy z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že žiadosť o povolenie na výrub sa mala týkať parcely č. XXXX/X, správna žaloba pracovala s parcelou XXXX. V tejto súvislosti súd uvádza, že parcela XXXX, ktorá je spomínaná

aj v prílohe nájomnej zmluvy a predstavovala predmet nájmu je parcelou prekrývajúcou sa s parcelou XXXX/X, na ktorú nie je založený LV. Za daných okolností ale jednoznačne vyplýva, že tak dotknuté rozhodnutie Obce Polichno ako aj rozhodnutie Okresného úradu Lučenec boli zrušené pre nezákonnosť a minimálne správna žaloba pracovala už s parcelou XXXX. Uvedené vyplýva aj z odôvodenia rozsudku KS BB na str. 3 a 4, na ktorom sa konštatuje, že parc. Y.-X. XXXX/X v k. ú. Polichno, ktorej sa v žiadosti uvádzaný výrub drevín rastúci mimo lesa týka, sa nachádza mimo zastavaného územia obce a má výmeru 224 251 m2 a nemá založený LV, a že v stave registra E v značnom rozsahu korešponduje s parcelou Y.- č. XXXX evidovanou na LV XXX, ktorá je spoločnou nehnuteľnosťou žalobcu. Dôležité je ale podotknúť správnosť argumentácie žalovaného v časti, že parcela XXXX má výmeru 276 752 m2, teda 27,67 ha, pričom nájomca žalobcu ,,reklamoval“ nemožnosť užívania prenajatých pozemkov bez ich bližšej konkretizácie v rokoch 2016 a 2017 v celkovej výmere 22,43 ha a v rokoch 2018 a 2019 už v celkovej výmere 206,8 ha (č.l. 51) čo predstavuje celkovú plochu 2 068 000 m2 - teda plochu takmer 10 násobne prevyšujúcu výmeru parcely č. XXXX, na ktorej žalobca žiadal o povolenie na výrub samonáletovej vegetácie a na ktorú je možné vztiahnuť žalobcom tvrdený následok nezákonného rozhodnutia. Rozsah prípadného škodlivého následku odvodeného od konania v žiadosti o výrub samonáletovej vegetácie tak takmer 10 násobne prevyšuje pôsobnosť žalobcom tvrdeného nezákonného rozhodnutia. Žalovaný z uvedeného dôvodu na pojednávaní okrem iného dôvodne spochybnil samotnú výšku žalobcom uplatneného nároku.

9. Súd sa v prvom rade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, ktorá je daná, nakoľko v zmysle ust. prešla na obec v rámci tzv. preneseného výkonu štátnej správy pôsobnosť na úseku ochrany prírody v časti rozhodovania o výrube drevín. Ústredným orgánom štátnej správy je potom aj pri prenesenom výkone štátnej správy v danej oblasti štátnej správy Ministerstvo životného prostredia SR.

10. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle je nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

11. Súd tak s prihliadnutím na vyššie uvedené má za splnenú požiadavku nezákonného rozhodnutia

- ktoré predstavuje Rozhodnutie Obce Polichno v spojení s rozhodnutím OÚ Lučenec, ktoré boli obe zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , avšak úplne mu absentuje splnenie požiadavky vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

12. Súd nemal za splnenú už základnú podmienku a to vznik škody, nakoľko suma, ktorú si žalobca nárokuje predstavuje zľavu na nájomnom, ktorú dal nájomcovi pozemkov z dôvodu, že jednak nesplnil svoju zmluvnú povinnosť odstrániť z prenajímaných pozemkov samonáletovú vegetáciu, ku ktorej sa zaviazal v čl. 5.4 nájomnej zmluvy zo dňa 21.05.2014, podľa ktorej sa prenajímateľ zaväzuje, že predmetné pozemky budú do 01.01.2016 vyčistené od samonáletovej vegetácie v prípade, že to z časových dôvodov nestihne tak prenajímateľ dáva súhlas nájomcovi k odstráneniu samonáletovej vegetácie ako aj drevín a krovín na predmetných pozemkoch ako aj z dôvodu, že akceptoval kompenzáciu nájomcu, ktorý z dôvodu samonáletovej vegetácie nemohol od PPA uplatniť jednotné platby. Vyčíslená ujma žalobcu je tak odrazom 2 typov sankcii - zľavy na nájomnom titulom neodstránenia drevín a škody, ktorú si nájomca kompenzoval z dôvodu nemožnosti uchádzať sa o jednotné platby z PPA. Pokiaľ žalobca akceptoval stav, že nájomca si jednostranne ponížil nájomné o sumy z titulu nesplnenia povinnosti prenajímateľa a ,,škody“, ktorá mu mala vzniknúť nemožnosťou uplatniť si nárok na jednotné platby od PPA uvedený následok vyplývajúci z ich zaväzkovoprávneho vzťahu - nájomnej zmluvy dojednaný v ich súkromnoprávnej rovine naviac neskôr dodatočne zmluvne riešený Dodatkom k nájomnej zmluve nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V tejto časti je správna aj argumentácia žalovaného, v ktorej tvrdí, že ku škode došlo skôr, než k vydaniu samotného nezákonného rozhodnutia, nakoľko nájomca žalobcu avizoval nedostatky na predmete nájmu už v roku 2016 a že vyčíslená suma nekorešponduje s výmerou, na ktorú je možné vztiahnuť účinky nezákonného rozhodnutia.

13. Súd konštatuje, že nie je splnená podmienka existencie vzniku škody ani kauzálneho nexu, nakoľko žalobca tento odvodzuje od skutočnosti, že ak by nezákonné rozhodnutie obce Polichno v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorá zastavila konanie

o udelenie súhlasu na výrub drevín, nebolo vydané a jeho žiadosti by bolo vyhovené, škoda by mu nebola vznikla, pričom súdu absentuje vzťah bezprostrednej príčiny a následku. Žalobcovi následok z nedodržania zmluvnej povinnosti vznikol už skôr než bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a pokiaľ svoj nárok ďalej podmieňuje ďalšou podmienkou a to vyhovením jeho žiadosti o výrub, nejde v žiadnom prípade o vzťah priamy a bezprostredný. Pokiaľ sa žalobca zaviazal na splnenie povinnosti uviesť pozemok do určitého stavu pred začatím nájmu, ktorá sama bola podmienená získaním rozhodnutia štátneho orgánu, škoda, ktorá mu vznikne v dôsledku nezískania tohto rozhodnutia nie je pripísateľná na vrub štátu, ale predstavuje následok súkromnoprávnej povahy, ktorý vznikol zo súkromnoprávneho vzťahu. Ak sa strana v zmluve dobrovoľne zaviaže zabezpečiť určité plnenie podmienené vydaním rozhodnutia štátneho orgánu, prípadný následok z neúspechu leží na nej. Nejde o zodpovednosť štátu podľa , ale o podnikateľské riziko, s ktorým strana pri uzatvorení zmluvy musela počítať (Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26.04.2018).

14. Žalobca na pojednávaní uviedol, že následok v podobe zníženia nájomného akceptoval z dôvodu, že ďalšieho uchádzača o nájom nemal. Pritom z ustanovení Nájomnej zmluvy jednoznačne vyplývalo, že aj nájomca sám mal oprávnenie získať povolenie na výrub drevín, o toto sa nepokúsil a jednostranne si započítal svoje pohľadávky, ktoré si voči žalobcovi vyčíslil bez akejkoľvek zmluvnej opory. Súd už len uvádza, že žalobcov nárok nekvalifikuje ako škodu z titulu nezákonného rozhodnutia, jeho právny základ je v nedodržaní zmluvných ustanovení nájomnej zmluvy. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, aby si zachoval nájomcu musel modifikovať dodatkami nájomnú zmluvu, nakoľko si uvedeného nájomcu chcel udržať, pretože žiadneho iného záujemcu o nájom nemal a do tejto situácie sa dostal iba na základe rozhodnutia, ktorého vydanie trvalo neprimerane dlho a nebolo v súlade so zákonom. V tejto súvislosti súd uvádza, že výklad žalobcu ku kauzálnemu nexu a určeniu príčiny a priameho následku nie je správny a pokiaľ žalobca uzatvoril dodatok k nájomnej zmluve, tento je prejavom výlučne jeho zmluvnej voľnosti medzi stranami a jeho slobodného rozhodnutia modifikovať zmluvné dojednania nájomnej zmluvy. Naviac z uvedeného dodatku ods. 2 bod 4 súčasne vyplýva, že ...zmluvné strany za obdobie trvania nájmu do 31.12.2018 uznávajú oprávnenie nájomcu nehradiť časť dojednávaného nájomného z dôvodu nespôsobilosti časti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. Žalobca tak sám za obdobie do 31.12.2018 akceptoval stav v podobe sankcií a kompenzácii zo strany svojho nájomcu a pokiaľ sa škodlivý následok v podobe majetkovej ujmy snaží pripísať štátu uvedený postup nemá oporu v zákone.

15. Rozhodnutie obce o povolení výrubu drevín, z ktorého si žalobca vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného práva a nemožno ho legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciu žalobcu v časti, že ide o jednoduché konanie, o ktorom má byť štandardne rozhodnuté do 30 dní, v odôvodnených prípadoch po predĺžení do 60 dní, keď aj z obsahu odôvodnenia rozsudku KS BB sp. zn. vyplýva, že v konaní prebehlo pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou, bola prizvaná odborná organizácia ochrany prírody a krajiny - Štátna ochrana prírody SR, správa CHKO Cerová vrchovina. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že obec Polichno ako prvostupňový orgán musela dlho čakať na odborné stanovisko štátnej ochrany prírody SR, ktorá potrebovala mať vykonaný monitoring za rok 2015, kvôli predpokladaným biotopom či chráneným živočíchom.

16. Pokiaľ sa žalobca zmluvne zaviazal k splneniu povinnosti, ktorá je priamo závislá od rozhodnutia štátneho orgánu, prípadná škoda v prípade nevydania rozhodnutia alebo jeho nevyhoveniu ako následok primárne nedodržania zmluvných povinností nepredstavuje nárok v zmysle ust. , ale súkromnoprávny nárok vyplývajúci z dojednaného zmluvného záväzku.

17. Pokiaľ žalobca v prednese k žalobe poukázal aj na dĺžku konania o rozhodovaní o povolení výrubu drevín súd uvádza, že nesprávny úradný postup pre prieťahy nebol žalobcom v žalobe namietaný, nebol ani predmetom predbežného prerokovania nároku a žalobca si nemôže v priebehu konania svojvoľne meniť a modifikovať právny základ a titul uplatneného nároku.

18. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch 2 svedkov - M. Y. a D. Y., nakoľko tieto považoval za nehospodárne vzhľadom na nedôvodnosť žaloby z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na založenie zodpovednosti štátu za škodu. Vo vzťahu k navrhnutému D. Y. naviac súd konštatoval, že jeho výsluch by prichádzal do úvahy v procesnom postavení strany sporu, keďže je predsedom žalobcu a jeho štatutárom.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa a , podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). / ./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. / ./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. / /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. / /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. / ./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.