Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Ps-4-2026.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Ps/4/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa má konať: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, na návrh navrhovateľky: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpenej: AK Berčo s.r.o., so sídlom J. Hanulu 19, Spišská Nová Ves, o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto
r o z h o d o l :
I. O b m e d z u j e s a A. B., nar. X.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie je spôsobilá:
§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu, § rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, § konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci, § preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci, § využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držanie a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom, § kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej samosprávy, § uzatvárať manželstvo, § vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie, § preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.
II. U s t a n o v u j e s a A. B., nar. X.X.XXXX, za opatrovníčku E. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať v bežných veciach, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka podala dňa 10.2.2026 na tunajšom súde návrh na obmedzenie A. B., nar. X.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je nevestou osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Uviedla, že obmedzovaná vzhľadom na svoj vek trpí viacerými diagnózami, najmä diagnózou: demencia ťažká s tranzitórnymi amentnými stavmi. Diagnózu naposledy konštatovala psychiatrička s tým, že“ spontánne rozpráva, odpovedá zväčša neadekvátne, narušená orientácia časom, miestom, situáciou, parciálne sa orientuje v osobe, PMT premenlivé, miestami nepokoj, myslenie nepružné, nevýpravné, ťažko alterovaný úsudok, logické myslenie, organicky deteriovaná osobnosť, intelekt, globálne znížená prostresia, v anamnéze stavy dezorientácie, nepokoja až s agresivitiou, bez preukázaných kvalit. porúch, vnímanie, inkontinencia, redukcia záujmov, anozoagnózia, mnestický defekt na úrovni ťažkej demencie.“ Okrem uvedenej diagnózy menovaná trpí aj ďalšími diagnózami, na ktoré sa musí liečiť. Lekárka indikuje obmedzenie, nakoľko obmedzovaná vyžaduje neustály dohľad a pomoc druhej osoby v bežnom každodennom živote. Keďže sama nechápe zmysle právnych úkonov, ktoré je potrebné vykonávať pre bežný život, navrhuje jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony. Zároveň navrhovateľka navrhla, aby obmedzovanej bola menovanej ustanovená za opatrovníka.
3. Uznesením č. k. 10Ps/4/2026-16 zo dňa 26.2.2026 súd ustanovil A. B. za procesného opatrovníka pre toto konanie D. B., nar. XX.X.XXXX- syna obmedzovanej, ktorý s ustanovením do funkcie opatrovníka súhlasil.
4. Za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil pojednávanie na deň 14.5.2026, na ktoré súd predvolal všetkých účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie riadne dostavili. Navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu predniesla návrh a uviedla, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá. Vo výpovedi uviedla, že svokra býva so svokrom a ona s manželom majú dom vedľa, teda sú susedia. Svokra nie je samostatná, potrebuje celodennú starostlivosť. Ona je opatrovateľkou a nedávno jej bol priznaný opatrovateľský príspevok. Ona má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Trestaná nebola. Súhlasí, aby bola ustanovená do funkcie opatrovníčky. Súd pristúpil k výsluchu osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, ktorý počas zákonného poučenia pozerala na sudcu, nereagovala. Na jednoduché otázky súdu nereagovala, pozerala na najbližších príbuzných a nevyjadrila sa. Vzhľadom na vystupovanie uvedenej osoby, jej nevyjadrovanie sa a nerealizovaný prednes súd dospel k názoru, že nie je schopná zrozumiteľne sa vyjadrovať a z uvedeného dôvodu súd upustil od ďalšieho výsluchu a konštatoval, že súčasne si splnil povinnosť vzhliadnutia v zmysle § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“).
5. Súd uznesením č.k. 10Ps/4/2026-37 zo dňa 14.5.2026 ustanovil súdneho znalca na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku.
6. Zo záveru znaleckého posudku č. 76/2026 súdneho znalca E. F. F., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria, mal súd preukázané, že u menovaná trpí demenciou, Alzheimerovho typu.
7. Na pojednávaní konanom dňa 20.8.2026 ustanovený znalec v rámci svojej výpovede zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že vyšetrovanú vyšetril dňa 1.6.2026. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a vyšetrení dospel k záveru, že posudzovaná trpí demenciou, ktorá je už prítomná niekoľko rokov. Má prejavy od roku 2020, jej stav za posledných 6 rokov dospel do súčasného – ťažkej demencie. Menovaná nevie súvisle komunikovať, je dezorientovaná. Nie je možnosť, aby bola spôsobilá na nejaký právny úkon.
8. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
9. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
10. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
11. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
12. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
13. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
14. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.
15. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
16. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
17. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
18. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
19. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
20. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
21. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
22. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
23. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní trpí demenciou, Alzheimerovho typu. Podľa záveru znaleckého posudku, psychiatricky je evidovaná od roku 2020. Prvé príznaky ochorenia museli byť prítomné už niekoľko rokov skôr. Ochorenie sa demaskovalo pri hospitalizácii pre infarkt myokardu v roku 2020, kedy nespolupracovala, bola dezorientovaná, objavili sa stavy zmätenosti počas hospitalizácie. V posledných rokoch došlo k pomerne rýchlej progresii až do súčasného stavu ťažkej demencie. Ide o vážny stav trvalého charakteru. Vyšetrovaná nie je schopná nakladať so svojim majetkom, vykonávať správu vlastníctva nehnuteľnosti, nemôže vstupovať do zmluvných vzťahov ako sú kúpne, nájomné zmluvy, zmluvy o pôžičke, úvere, prenájme a pod., nie je schopná pochopiť žiadny úradný dokument, zmluvu uzavretú písomne či ústne. Nie je možné, aby disponovala finančnými prostriedkami, ani v malom množstve. Nie je spôsobilá vstupovať do žiadnych zmluvných vzťahov, nemôže na seba preberať ručiteľské, alebo zabezpečovacie záväzky. Nie je schopná samostatne preberať dôchodok, ani iné peňažné dávky. Nerozumie už významu volieb, ani hlasovania, nie je spôsobilá žiadne podobného úkonu. U vyšetrovanej je diagnostikovaná demencia ťažkého stupňa, nie je si vedomá svojich ochorení, nerozumie závažnosti svojho stavu – nie je spôsobilá samostatne rozhodovať o zdravotnej, ani sociálnej starostlivosti, ani rozhodovať o jej hospitalizácii, alebo umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti. Nie je schopná plnohodnotne vnímať realitu, nie je schopná rozumovej a úsudkovej činnosti, nedokáže prijať informácie a na základe nich sa rozhodovať, nie je spôsobilá dávať informovaný súhlas v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti. Nie je schopná rozhodovať o mieste svojho pobytu, v dôsledku demencie nepoznáva ani blízke osoby, nemôže samostatne rozhodovať o obydlí, kde bude žiť, ani o osobách, s ktorými bude žiť. Jej stav a správanie vyžaduje trvalý dohľad. Nie je schopná samostatne konať pred štátnymi orgánmi, ani inými inštitúciami, ani preberať úradné poštové zásielky. U menovanej nie je predpoklad, že by mohla niekedy získať spôsobilosti alebo schopnosti, ktoré vplyvom ochorenia stratila. Ide o ochorenie chronické, progresívne, nie je spôsob ako zastaviť jeho postup, už vstúpilo do neskorého štádia.
25. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu nasvedčujú tomu, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.
26. S prihliadnutím na skutočnosť, že aktuálna právna úprava neumožňuje tzv. úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd s ohľadom na závery znaleckého posudku, ako aj hodnotiac ostatné vykonané dôkazy, dospel k záveru, že vzhľadom na zdravotný stav obmedzovanej osoby bolo nutné vymedziť čo najširší rozsah obmedzení, čomu zodpovedá vymedzenie I. výroku tohto rozhodnutia.
27. Súd výrokom II. ustanovil menovanej za opatrovníka jej nevestu, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom ide o osobu vhodnú na výkon uvedenej funkcie. Súčasne súd vymedzil rozsah,
v ktorom bude opatrovníčka menovanú zastupovať, ako aj uložil jej povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie.
28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd III. výrokom rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
32. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
33. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
34. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie A. B. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka E. B.. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca E. F. F., vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo, že menovaná trpí demenciou, Alzheimerovho typu. Tento zdravotný stav menovanej podľa uvedených záverov odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný, a teda táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania (IV. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)