Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-91-2026.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/91/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. X/X, XXX XX D. F., a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ X, XXX XX D. F., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 190 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci mesačne vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom súd u p r a v u j e tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku ho v mieste bydliska maloletého dieťaťa matke odovzdá.
V. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť riadne a včas a styk umožniť.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 18.06.2026 sa navrhovateľka – matka maloletej domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že žiadala jej zverenie do svojej osobnej starostlivosti a zároveň navrhovala otca zaviazať vyživovacou povinnosťou voči maloletej vo výške 250 eur mesačne vopred , vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletou žiadala upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v mesiaci počas kalendárneho roka, od piatka 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Otec si maloletú vyzdvihne aj odovzdá na trvalom bydlisku maloletej. Keďže otec pracuje v zahraničí a niekedy cez víkend nechodí na A., matka navrhla, aby bol maloletej s otcom umožnení styk po dohode s matkou. Počas sviatkov a prázdnin navrhla styk na základe dohody oboch rodičov.
2. Dňa 14.07.2026 doručil vyjadrenie otec maloletej k návrhu matky, v ktorom uviedol, že v súčasnosti si rieši svoju bytovú otázku, aby mohol maloletej zabezpečiť plnohodnotné a bezpečné zázemie počas dní, kedy bude v jeho osobnej starostlivosti. Tvrdenia matky o jeho nezáujme o maloletú odmieta, zdravotný
stav maloletej dcéry osobne pozná a pred ukončením vzťahu s matkou maloletej, chodil on na lekárske vyšetrenia. Nižšia frekvencia stretnutí s maloletou bola spôsobená výlučne tým, že sa musel vyrovnať so situáciou po náhlom rozchode a prioritne si zabezpečiť nové a stabilné bývanie. O maloletú má plný záujem. Zároveň nesúhlasil s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti z dôvodu, že vzhľadom na vek maloletej ju považuje za neprimeranú s ohľadom na vek a potreby maloletej, pretože rovnakú sumu platí na svoju 11-ročnú dcéru. Pre maloletú navrhol výživné vo výške 150 eur mesačne. Zároveň je ochotný prispievať aj nad rámec určenej povinnosti v prípade mimoriadnych alebo odôvodnených výdavkov pre dcéru, ak tieto náklady matka reálne preukáže. Súhlasil s tým, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na charakter jeho zamestnania a nepravidelnú pracovnú vyťaženosť navrhol, aby súd styk s maloletou osobitne neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Vo vyjadrení uviedol aké sú jeho mesačné výdavky, ktoré pozostávajú zo splátky hypotekárneho úveru na byt vo výške 400 eur mesačne, splátky spotrebného úveru vo výške 250 eur mesačne, energie a zálohové platby správcovi bytového domu vo výške 190 eur mesačne, telefón, internet a telekomunikačné služby spolu vo výške 80 eur mesačne, ročné povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla vo výške 180 eur, výživné na staršiu dcéru vo výške 250 eur, náklady na dochádzanie za prácou vo výške 40 eur týždenne.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.08.2026. Na pojednávaní navrhovateľka súdu doplnila, že aktuálne býva v rodinnom dome, ktorého polovicu má v osobnom vlastníctve. Rodinný dom je rozdelený na 2 samostatné byty, v jednej domácnosti býva matka s maloletou a v druhej býva teta matky. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 500 eur mesačne, ktorý poberá do septembra 2026, tak isto poberá aj prídavok na dieťa a vykonáva prácu na základe dohody. Príjem z tejto práce závisí od počtu odpracovaných dní a hodín, dohoda je uzatvorená na rozsah práce 40 hodín mesačne, niekedy sa jej podarí odpracovať viac a niekedy zase menej. V mesiaci júl bola maloletá hospitalizovaná v nemocnici, preto sa jej podarilo odpracovať len 1/2, pričom mzda jej má byť vyplatená vo výške 400-500 eur. Pokiaľ odpracuje viac, má príjem vyšší, v mesiac máj-jún ho mala vo výške 800 eur. Pracuje ako ošetrovateľka zvierat. Matka zároveň zotrvala na svojich vyčíslených výdavkoch na bývanie, domácnosť a na maloleté dieťa. Zdravotný stav maloletej a matky je dobrý, maloletá chodí na vyšetrenia do ambulancie ORL a pravdepodobne ju čaká operácia mandlí.
4. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že nadobudol byt v G. do výlučného osobného vlastníctva, v ktorom aj býva. Za účelom nadobudnutia tohto bytu si bral hypotéku spolu s úverom na financovanie kúpy bytu. Pracuje v H. ako montér v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch, jeho príjem je cca 2.250 - 2.300 eur mesačne. Zamestnávateľ mu zabezpečuje bývanie. Zároveň uviedol, že si u zamestnávateľa nevie prispôsobiť svoj pracovný čas tak, aby sa vedel prispôsobiť súdom nastavenému styku s maloletou každý druhý víkend, preto by si styk s maloletou vedel predstaviť tak, že by prebiehal po dohode s matkou a súčasne by bol prispôsobený situáciám, kedy sa nachádza na A.. Otec zotrval na svojich nákladoch na domácnosť vo svojom vyjadrení, pričom uviedol, že mu stúpnu, keďže bude platiť poistku za hypotéku a tak isto opravu motorového vozidla, ktoré sa mu pokazilo a je nevyhnutné pre dochádzanie za prácou do H.. Nedisponuje žiadnymi úsporami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom vyššej hodnoty, okrem predmetného bytu v G. a motorového vozidla.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú záverov z podanej správy zo šetrenia pomerov zo dňa 30.07.2026. Matka maloletej má vytvorené v domácnosti vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, prešetrené pomery v domácnosti otca neboli, ale bol s ním vykonaný pohovor. Zároveň v tom čase otec avizoval, že nemá záujem sa stretávať s maloletou. Počas šetrenia v mesiaci júl 2026 bol otec po maloletú na týždeň, ale problémom je komunikácia medzi rodičmi. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník navrhol, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. V časti úpravy styku kolízny opatrovník žiadal, aby upravil súd styk otca s maloletou tak, že každý tretí víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 13.00 hod. a otca zaviazal primeraným výživným s ohľadom na vek a potreby maloletej ako aj možnosti a schopnosti otca. Kolízny opatrovník poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi je problematická a preto je potrebné, aby bol styk upravený.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, otca maloletej a listinné dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: rodný list maloletej č. l. 3, dohoda o vykonaní práce č. l. 4, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/78/2026 č. l. 34, predložené pokladničné doklady č. l. 39-41, predložená pracovná zmluva č. l. 42, potvrdenie o platbách č. l. 47-48, predložené
pokladničné doklady č. l. 49-51, potvrdenie o platbe č. l. 63-70, správa ÚPSVaR zo šetrenia pomerov č. l. 79, potvrdenie UPSVaR č. l. 21, potvrdenie ÚPSVaR č. l. 23-25, dohoda o pracovnej činnosti č. l. 28, potvrdenie zo sociálnej poisťovne č. l. 77, potvrdenie o príjme č. l. 90, lustrácie v bankových účtoch a sociálnej poisťovni a s daňovým priznaním za rok 2025 zo strany otca.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletej podala na súd návrh na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že otec maloletej sa z domácnosti matky odsťahoval a jeho záujem o maloletú je zriedkavý. Zároveň na výživu maloletej prispel jednorazovo vo výške 150 eur. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Otec maloletého dieťaťa s podaným návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej o osobnej starostlivosti súhlasil.
8. Z predloženej správy ÚPSVaR o šetrení pomerov vyplynulo, že matky býva v rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Matka vlastní 1 rodinného domu, maloletá má spoločnú izbu s matkou, kde má vytvorené vhodné podmienky pre oddych, hru a pokojný spánok. Zdravotný stav maloletej je dobrý, je sledovaná v alergologickej ambulancii a na ORL, má zväčšené mandle a pôjde na zákrok. Maloletá navštevuje materskú školu v obci A. I., tu matka uhrádza poplatok 70 eur mesačne. Otec z domácnosti matky odišiel v máji 2026 a odvtedy ju kontaktoval len 4-krát, po odchode zo spoločnej domácnosti sa o maloletú nezaujímal. V júni sa stretol s maloletou na 20 minút a zakúpil jej liek, keď bola chorá a rukávniky na plávanie. V júli bola maloletá hospitalizovaná z dôvodu choroby a jej otec bol zakúpiť antibiotiká a v nedeľu ju bol navštíviť. S otcom bol vykonaný pohovor, počas ktorého kolízny opatrovník zistil, že býva v domácnosti svojho otca v G., v súčasnosti si rieši svoje vlastné bývanie kúpou bytu financovaného prostredníctvom hypotekárneho úveru. Príjem otec uviedol vo výške 2.200 eur mesačne, pracuje v H. na týždňovky. Otec pravidelne prispieva matke na maloletú výživné v sume 150 eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX. K návrhu matky otec uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky v časti výživného a v časti úpravy styku. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Od septembra maloletá navštevuje materskú školu v obci A. I. , počas prázdnin bude maloletá navštevovať prvé dva týždne náhradnú materskú školu v obci F. D.. Otec uviedol, že do mája 2026 uhrádzal všetky poplatky za domácnosť a v rovnako v prípade potreby matke zasielal peniaze. Uviedol, že s matkou maloletej nekomunikuje ani ju nekontaktuje ohľadom maloletej.
9. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletou v rodinnom dome. Matka je zamestnaná ako ošetrovateľka oviec a kôz v I. D., A. a jej mesačný príjem záleží od odpracovaných hodín, pričom ten sa pohybuje od 400 eur do 800 eur mesačne. Z potvrdení ÚPSVaR vyplýva, že od 01.09.2023 poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne, 01.09.2023 do 30.09.2026 poberá rodičovský príspevok vo výške 500,10 eura mesačne. Mesačné výdavky uvádzala nasledovne: elektrina 42,60 eura, voda 20 eur, plyn 120 eur, paušál 33,70 eura, internet 14 eur, smeti 94,90 eura, PHM 80 eur, strava 200. Zdravotný stav matky je dobrý. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
10. Otec v čase rozhodovania súdu býva v nedávno nadobudnutom byte v G.. Otec maloletej nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok. Otec je zamestnaný v spoločnosti A. D. I. K., a jeho priemerný čistý príjem je výške 2.250 eur mesačne. Mesačné výdavky uvádzal nasledovne: hypotekárny úver H. 400 eur, spotrebný úver 22,53 eura, spotrebný úver 80,20 eura, spotrebný úver na byt 250 eur, energie 50 eur, zálohové platby za byt 140 eur, telefón 80 eur, PZP 180 eur ročne (15 eur mes.), PHM na cestovanie do H. 40 eur týždenne, t.j. 160 eur mesačne, spolu 1.230 eur. Je vlastníkom osobného motorového vozidla L. M. rok výroby 2009. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. J. vo výške 250 eur mesačne. Zdravotný stav otca je dobrý.
11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Po vykonaní dokazovania má súd za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Je tomu tak z toho dôvodu, že u matky má maloletá vytvorené vhodné bytové podmienky pre zdravý, psychický, fyzický vývin maloletej. Matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletú. V starostlivosti matky pri vykonanom šetrení kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky je v jej najlepšom záujme. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletej s návrhom matky súhlasil a ďalším vykonaným šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že otec sa v prevažnej časti mesiaca zdržiava v zahraničí kvôli výkonu svojho zamestnania a zároveň si ešte vytvára vhodné bytové podmienky, kde môže vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú.
22. Každý z rodičov je v zmysle § 28 Zákona o rodine oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne. V prípade podstatných vecí maloletého dieťaťa sú povinní
obidvaja rodičia sa dohodnúť. Pokiaľ by nedošlo k dohode medzi rodičmi, na návrh niektorého z nich môže o podstatnej veci maloletého dieťaťa rozhodnúť súd (§ 35 Zákona o rodine). Keďže sa v danej veci neexistuje zákonný dôvod pre obmedzenie rodičovských práv a povinností v časti zastupovania a spravovania majetku maloletej, súd vychádzal zo zákonnej dikcie, že obaja rodičia zastupujú maloleté dieťa a spravujú jeho majetok.
23. Keďže došlo zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj možností a schopností výživou povinného rodiča – otca, a zohľadnil tiež majetkové a finančné pomery matky. Potreby maloletého dieťa boli matkou vyčíslené na informatívnom stretnutí rodičov zo dňa 14.08.2026 vo výške 384 eur mesačne, ktoré zahŕňajú bežné výdavky na stravu vo výške 120 eur, na stravu v škôlke 50 eur, oblečenie a obuv vo výške 50 eur, materská škola školné 12 eur, zdravotná starostlivosť vo výške 20 eur, hygiena 20 eur, hračky, knihy, výlety spolu 10 eur, bývanie 102 eur. Súd konštatuje, že potreby maloletej v uvedenej výške sú primerane vysoké a dôvodné, pričom pri konštatovaní tejto skutočnosti súd vychádza zo všeobecne známych informácii a informácii súdu známych z jeho rozhodovacej činnosti. Pri určení výšky výživného súd prihliadol predovšetkým na vek maloletej, ktorá má tri roky, a s tým súvisiaci rozsah jej bežných a odôvodnených potrieb. Ide najmä o náklady spojené so stravovaním, obliekaním, hygienou, bývaním, zdravotnou starostlivosťou, materskou školou, ako aj ďalšie výdavky primerané jej veku a vývoju. Zároveň však súd pri rozhodovaní prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorého príjem do rozhodnutia súdu bol zo zamestnania v spoločnosti A. D. I. K. vo výške 2.250 eur mesačne. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi na maloletú vo výške 190 eur. Súd má za to, že stanovená vyživovacia povinnosť zo strany otca vo výške 190 eur mesačne je primeraná majetkovým, zárobkovým, finančným a sociálnym možnostiam otca. Súd zdôrazňuje, že dieťa má zo zákona právo na výživu a súdom stanovené výživné je primerané a postačuje na hradenie nevyhnutných potrieb maloletej spolu s prídavkom na dieťa a spolu s vyživovacou povinnosťou matky, ktorá sa o maloletú osobne stará. Na strane matky súd zohľadnil, že vyživovaciu povinnosť si plní aj prostredníctvom osobnej starostlivosti o maloletého, a zároveň súd zohľadnil jej mesačné výdavky. Čo sa týka zvýšených výdavkov otca na hypotéku a úvery, tu súd uvádza, že vyživovacia povinnosť má v zmysle zákona prednosť pred týmito výdavkami, preto súd na ne neprihliadal. Je zrejmé, že otec si zabezpečil svoje vlastné bývanie, avšak jeho povinnosť vyživovať svoje dieťa má rozhodne prednosť pred zabezpečovaním vlastného bývania nadobudnutím nehnuteľnosti. Každý rodič je v prvom rade povinný vyživovať svoje maloleté deti a až následne svoje bývanie a výdavky na bývanie prispôsobiť svojim možnostiam. Postup súdu, ktorý by uprednostnil výdavky otca na úvery a hypotéky pred potrebami maloletého dieťaťa by bol nezákonný. Nad rámec súd dopĺňa, že otec s príjmom 2.250 eur mesačne, aj po odrátaní všetkých ním uvádzaných výdavkov spolu vo výške 1.230 eur mesačne, a po odrátaní ďalšej vyživovacej povinnosti 250 eur, má dostatok finančných prostriedkov (2.250-1.230-250=770) na hradenie vyživovacej povinnosti 190 eur na maloletú a taktiež na ďalšie výdavky, ktoré pred súdom neuvádzal a ktoré môžu vzniknúť. Suma 190 eur mesačne nateraz plne postačuje na potreby maloletej, preto súd nepristúpil na určenie výživného nad uvedenú sumu.
24. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaniu citového puta, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda, že ide o určitú garanciu styku. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. Pri úprave styku súd prihliadol na potrebu zabezpečiť maloletému dieťaťu pravidelný a nerušený kontakt s otcom a zároveň zohľadnil jeho nízky vek, potrebu stabilného denného režimu a pracovné pomery otca. Maloletá má v súčasnosti tri roky, a preto je v jej najlepšom záujme, aby bol kontakt s otcom pravidelný, predvídateľný a realizovaný v rozsahu, ktorý zodpovedá jej veku a potrebám. Pravidelný osobný kontakt s otcom je dôležitý pre vytváranie a udržiavanie ich vzájomnej citovej väzby, ako aj pre zabezpečenie toho, aby maloletá mala možnosť prirodzene sa podieľať na živote oboch svojich rodičov. Navrhovaná úprava každého nepárneho kalendárneho týždňa od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. predstavuje predvídateľný režim, ktorý umožňuje otcovi plánovať si pracovné povinnosti a cestu zo zahraničia a súčasne poskytuje maloletej pravidelný kontakt s otcom. Hoci otec súdu uvádzal, že nevie vopred prispôsobiť, ktorý víkend sa bude na A. zdržiavať, preto žiadal styk neupraviť, tu je potrebné zdôrazniť, že komunikácia medzi rodičmi je hrubo narušená, čo obaja potvrdili na pojednávaní. Otec súdu sám
uviedol, že s matkou odmieta komunikovať, ideálne by dokonca pre neho bolo, aby maloletú na styk preberala jeho matka, aby sa on s matkou dieťaťa nemusel vôbec vidieť a komunikovať. Vzhľadom na takto hrubo narušenú komunikáciu medzi rodičmi a silný pretrvávajúci konflikt medzi nimi, ktorého následkom sú narušené vzťahy medzi rodičmi, má súd za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol styk upravený rozhodnutím súdu, inak by k dohode k styku neprišlo, komunikácia rodičov o styku by viedla len k ďalším konfliktom, čo by v konečnom dôsledku negatívne pôsobilo na maloleté dieťa. Je zrejmé, že rodičia by sa v budúcnosti nevedeli na styku dohodnúť, preto je žiaduce a nevyhnutné tento styk upraviť tak, aby maloletá mala zabezpečený kontakt so svojím otcom. Skutočnosť, či otec aj reálne využije možnosť kontaktu s maloletou je jeho subjektívnou voľbou, k tomu zo strany súdu nútený nemôže byť, no jednoznačne túto možnosť bude mať zabezpečenú prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Súd pristúpil k úprave styku každý nepárny víkend z toho dôvodu, že otec sa na A. zdržiava len počas víkendov. Sám otec nevie vopred určiť, ktorý víkend bude na A. (záleží to od potrieb zamestnávateľa), preto súd zvolil každý druhý víkend, aby malo maloleté dieťa stanovený presný režim styku, aby aj matka mohla maloletú na styk s otcom vopred pripraviť. Výber konkrétneho jedného víkendu v mesiaci ako navrhoval kolízny opatrovník súd považuje za nevyhovujúce, keďže otec vopred nevie, či v daný víkend v mesiaci bude na A.. Vhodnejšou alternatívou je úprava styku každý druhý víkend, kedy je väčšia pravdepodobnosť, že otec sa na A. bude nachádzať a styk teda bude možné zrealizovať.
25. Súd poukazuje na to, že dôležitý predpoklad úspešnej realizácie styku otca s maloletou je potrebné považovať aj primeranú komunikáciu rodičov. Rodičia aj napriek vzájomným nezhodám naďalej zostávajú rodičmi maloletej a sú povinní v otázkach týkajúcich sa jej života a výkonu rodičovských práv a povinností komunikovať v rozsahu potrebnom na zabezpečenie jej potrieb.
26. Matke bola uložená povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a umožniť styk, aby nedochádzalo k mareniu kontaktu, a aby bol podporovaný vzťah dieťaťa s otcom.
27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.