Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-1736-2026.pdf
PDF · 77.02 KB
Case nature
Subarea
33Ek/1736/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 81499 Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. o vymoženie pohľadávky vo výške 429,30 Eur, vedenej pod sp.zn. XXXXX XXX/ XX u súdneho exekútora JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu: Jesenského 7713, 91101 Trenčín, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
I Súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje.
II Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 61,50 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.07.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 429,30 Eur na základe exekučného titulu – Výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.09.2019, ktorý vydal Daňový úrad Trenčín a ktorý nadobudol vykonateľnosť 25.09.2019.
2.Poverením zo dňa 09.07.2026 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu: Jesenského 7713, 91101 Trenčín, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX .
3.Súdny exekútor predložil dňa 04.08.2026 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.07.2026, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.07.2026 pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.07.2026 t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že: „pokiaľ mi boli doručené rozhodnutia o povinnosti uhradiť daňový nedoplatok na základe rozhodnutí s právoplatnosťou 14.01.2009 a 31.03.2009 premlčacia lehota 6 rokov uplynula 31.12.2015. Mám zato, že daňové rozhodnutia mi neboli doručené, ak boli právoplatné premlčanie nastalo. Ak správca dane spracoval výkaz nedoplatkov dňa 25.09.2019 uvedené nedoplatky boli premlčané a taktiež mi tento výkaz doručený nebol (nie je povinné, ale sa nedozviem). Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je podľa zákona o správe daní premlčané po šiestich rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Pokiaľ daňový dlžník námietku premlčania nevznesie, správca dane je oprávnený daňový nedoplatok vymáhať aj po uplynutí premlčacej doby. Daňový úrad mi teda mal doručiť výkaz nedoplatkov do 31.12.2015. Ak správca dane neučinil úkony počas plynutia premlčacej lehoty a bol si správca dane vedomý uplynutia premlčacej lehoty v dôsledku svojej nečinnosti nemôže v budúcnosti, následným
doručením výzvy daňovému dlžníkovi sa snažiť dosiahnuť opätovné plynutie novej premlčacej lehoty a tým vyvolať významne negatívny zásah do právnej istoty daňového dlžníka. Postúpenie pohľadávky nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby. Zmenou veriteľa sa premlčacia lehota neprerušuje ani nezačína odznova. Nový veriteľ vstupuje do práv a povinností pôvodného veriteľa presne v takom stave, v akom sa nachádzali v momente postúpenia. Daňový poriadok v ustanovení § 84 nielenže explicitne upravil spôsob zániku daňového nedoplatku, ale a to predovšetkým v odseku 1 písmene e/ uviedol, že daňový nedoplatok zaniká dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Teda 01.01.2016. Súčasne poukazujem nato, že výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.09.2019 bol akože vykonateľný 25.09.2019 teda bez doručenia. Vznesením námietky premlčania je splnená moja procesná obrana ako účastníka exekučného konania, ale je tiež uplatnením môjho subjektívneho práva ako povinnej osoby vznieť námietku premlčania, čo spôsobuje hmotnoprávne dôsledky, že zaniká nárok, jeho súdna vymáhateľnosť, teda fakticky dochádza k zániku povinnosti plniť lebo ide o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Z uvedených dôvodov Vás žiadam, aby začaté exekučné konanie bolo zastavené.“
5.Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že: „po preskúmaní skutkového a právneho stavu vymáhanej pohľadávky dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany povinného je opodstatnená z čoho vyplýva, že právo na vymáhanie pohľadávky sa premlčalo.“
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim záverom. Predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - výkaz daňových nedoplatkov vydaný Daňovým úradom Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 25.09.2019, ktorý bol zostavený na základe rozhodnutí vydaných dňa 05.12.2008 a hlásenia zo dňa 02.02.2009. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, v súvislosti s ktorou súd poukazuje na § 85 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že právo oprávneného na vymáhanie daňových nedoplatkov z rozhodnutia č. 97843/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 84,14 EUR, č. 97922/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 28,48 EUR, č. 97911/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 39,23 EUR, č. 97932/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 20,14 EUR, č. 97944/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 85,00 EUR, č. 97955/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 78,60 EUR, č. 97958/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 24,82 EUR č. 97960/2008 zo dňa 05.12.2008 splatného k 14.01.2009 vo výške 43,18 EUR a hlásenia zo dňa 02.02.2009 za zdaňovacie obdobie 2008 na dani splatného k 31.03.2009 vo výške 25,71 EUR je premlčané, keďže v prípade týchto daňových nedoplatkov uplynula šesťročná premlčacia lehota (01.01.2016), pričom oprávnený
súdu nepreukázal, že v premlčacej lehote správca dane doručil povinnému výzvu na úhradu daňového nedoplatku podľa § 80, čo by malo za následok plynutie novej premlčacej lehoty.
10. V nadväznosti na uvedené preto súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko povinný preukázal dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu vznesenia námietky premlčania nároku z exekučného titulu, a preto súd v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.
11. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
12. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“),exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
13. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
14. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
15. Exekúcia v tomto exekučnom konaní bola začatá na základe už v tom čase premlčaných exekučných titulov, čím bol prítomný potencionálny dôvod na zastavenie exekúcie, na ktorý postačovalo len zo strany povinného vzniesť námietku premlčania. Tým, že dôvod na zastavenie exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok súd rozhodol o trovách súdneho exekútora tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 61,50 EUR na úhradu ktorých zaviazal oprávneného a to z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, keďže exekučné konanie sa začalo na podklade v tom čase premlčaného exekučného titulu pričom zodpovednosť za exekučné tituly znáša práve oprávnený. (výrok II tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.