Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-3-2025.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/3/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a A. B. A. C., v právnej veci žalobcu: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-21388/2021-126500/2024 zo dňa 22.11.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 09.01.2025 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov (ďalej aj ako „žalovaný“) č. KaPO-21388/2021-126500/2024 zo dňa 22.11.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021 a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania.
II. Administratívne konanie
2. Žiadosťou zo dňa 18.11.2021 adresovanou žalovanému, žalobca požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radu advokátov v právnej veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152015 zo dňa 06.10.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubený úrok z omeškania vo výške 5,42 Eur za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľnosti vyrubenej na rok 2015 v stanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO/21388/2021, ČRZ 141531/2021 zo dňa 21.12.2021 (ďalej aj ako „prvé rozhodnutie žalovaného“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v uvedenej právnej veci z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, ktorá predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o poskytovaní právnej pomoci“). Žalovaný vychádzal z toho, že predmetom súdneho prieskumu v uvedenej právnej veci je rozhodnutie o
vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľnosti v sume 5,42 Eur, pričom takto určenú hodnotu sporu nepovažoval za dostatočnú na splnenie zákonnej podmienky.
3. Konanie o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021 (pre ktoré žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci) bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) pod sp. zn. 6S/77/2021, ktorý uznesením č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022 žalobcom podanú správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol z dôvodu, že žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) uznesením sp. zn. 5Sfk/70/2022 zo dňa 29.09.2022, ktorým túto kasačnú sťažnosť odmietol.
4. Žalobca sa zároveň správnou žalobou na krajskom súde domáhal súdneho prieskumu a zrušenia prvého rozhodnutia žalovaného č. KaPO/21388/2021, ČRZ 141531/2021 zo dňa 21.12.2021, pričom namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k tomu, že v správnom súdnictve nie je možné určiť hodnotu sporu. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), na základe čoho v tejto právnej veci ďalej rozhodoval správny súd, na ktorom bola uvedená právna vec vedená pod sp. zn. KE-6S/12/2022. Správny súd rozsudkom č. k. KE-6S/12/2022-52 zo dňa 23.07.2024 správnej žalobe žalobcu vyhovel a prvé rozhodnutie žalovaného č. KaPO/21388/2021, ČRZ 141531/2021 zo dňa 21.12.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
5. Na základe uvedeného rozsudku správneho súdu č. k. KE-6S/12/2022-52 zo dňa 23.07.2024, žalovaný vo veci opätovne konal a vydal napadnuté rozhodnutie č. KaPO-21388/2021-126500/2024 zo dňa 22.11.2024, ktorým po opätovnom posúdení žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby o preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že po vrátení veci sa opätovne zaoberal žiadosťou žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a pri posudzovaní prihliadol na informácie Správneho súdu v Košiciach, na základe ktorých bola po rozhodnutí krajského súdu v konaní o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021b podaná kasačná sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 5Sfk/70/2022 zo dňa 29.09.2022 odmietol a toto uznesenie Najvyššieho správneho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2022. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), podľa ktorého právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia, a keďže v období pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo v právnej veci, v ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, právoplatne rozhodnuté, predmet žiadosti žalobcu odpadol, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že vec, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného je zrejme bezúspešná, a preto nebola splnená podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný záverom uviedol, že keďže podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci musia byť splnené súčasne, žalovaný považoval nesplnenie uvedenej podmienky za dôvod na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a splnením ostatných podmienok sa už nezaoberal, keďže by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
III. Konanie na správnom súde
6. Žalobca následne inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, napadnuté rozhodnutie považuje za účelové a zavádzajúce, pričom namietal jeho nesúlad s judikatúrou, od ktorej sa žalovaný pri svojom rozhodovaní podľa jeho názoru odklonil. Namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a poukázal na celkový priebeh konania a rozsudok správneho súdu č. k. KE-6S/12/2022-52 zo dňa 23.07.2024.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že správna žaloba podľa jeho názoru neobsahuje žalobné body v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, keďže žalobca sa v prevažnej časti venoval obhajobe a analýze svojho domnelého nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom neuplatnil konkrétne žalobné dôvody smerujúce proti zákonnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené a zákonné, keďže postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vychádzal z dostatočných skutkových podkladov a zistil skutočný stav veci. Záverom navrhol predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalobca v replike zo dňa 30.05.2025 reagoval na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorej skritizoval obsah vyjadrenia žalovaného a zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Po výzve správneho súdu sa žalovaný k replike žalobcu nevyjadril.
9. Keďže v predmetnej právnej veci nebola zo strany správneho súdu zistená nevyhnutnosť nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, správny súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 24.08.2026, ktorým predmetnú správnu žalobu zamietol s tým, že žalovanému voči žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.08.2026 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 13.08.2026.
IV. Relevantná právna úprava
10. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP.
11. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
15. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
16. Podľa § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
17. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
18. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
- ods. 1, doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak;
- ods. 4 , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci;
- ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
20. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
V. Právne posúdenie a závery správneho súdu
21. Úvodom správny súd uvádza, že na to, aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobkyne dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o právnej pomoci, teda že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bode č. 5 tohto rozsudku. Správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia vychádzal z rozsahu a dôvodov správnej žaloby, ktorými je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, na základe čoho podrobil napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu vo vzťahu k celkovému právnemu posúdeniu žalovaným rozsahu a kvalite odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré ako žalobné body vyabstrahoval zo žalobcom podanej správnej žaloby. Správny súd teda v predmetnom správnom súdnom konaní vyhodnocoval otázku právneho posúdenia žalovaného ohľadne splnenia, či nesplnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o poskytovaní právnej pomoci, teda či v prípade žiadosti žalobcu ide o domáhanie sa právnej pomoci v zrejme bezúspešnom spore. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania
opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.“
22. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o poskytovaní právnej pomoci jednoznačne vyplýva pre žalovaného povinnosť, zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom sa žiadateľ domáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, náležite vyhodnotiť. Toto vyhodnotenie má prirodzene svoje limity, avšak vyhodnotenie prípadného úspechu správnej žaloby (tak ako je to v prípade žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/77/2021) za skutkového stavu, kedy krajský súd túto správnu žalobu žalobcu uznesením č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022 odmietol a rovnako tak Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 5Sfk/70/2022 zo dňa 29.09.2022 odmietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022, pre potreby rozhodovania o priznaní, či nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa správneho súdu, aj s ohľadom na znenie § 8 Zákona o právnej pomoci a na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované v bode č. 21 tohto rozsudku, je bez pochýb skutočnosťou, na ktorú žalovaný podľa § 8 Zákona o právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu musel prihliadať. Preto ak žalovaný v prípade žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 281175/2021 zo dňa 11.06.2021 vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 6S/77/2021, posudzoval zrejmú bezúspešnosť sporu s ohľadom na prípadný úspech správnej žaloby žalobcu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/77/2021, takýto postup žalovaného nemožno označiť inak ako súladný so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj pripojeného súdneho spisu č. KE-6S/77/2021 (pôvodne na krajskom súde vedeného pod sp. zn. 6S/77/2021) vyplynulo, že v právnej veci, v ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, bola žaloba žalobcu uznesením krajského súdu č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022 odmietnutá postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2022. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6S/77/2021-55 zo dňa 31.03.2022 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 5Sfk/70/2022 zo dňa 29.09.2022, ktorým túto kasačnú sťažnosť odmietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2022. Správny súd mal na základe uvedeného za preukázané, že konanie v právnej veci, v ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, bolo právoplatne ukončené tak rozhodnutím krajského súdu, ako aj rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu, na základe čoho záveru žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu a nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o poskytovaní právnej pomoci, nie je čo vytknúť, keďže konanie, v rámci ktorého žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci bolo právoplatne ukončené, z čoho prirodzene vyplýva objektívna nemožnosť byť zastúpený právnym zástupcom v konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu nesplnenia podmienky „bezúspešnosti sporu“ teda správny súd vyhodnotil právne posúdenie žalovaného ako súladné so zákonom a tento žalobný bod ako nedôvodný.
23. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť, či skôr kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, správny súd aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný, keďže z obsahu napadnutého rozhodnutia mal za to, že žalovaný v ňom prehľadne, jasne a zreteľne zhrnul tak, skutkový stav, ako aj dôvody, na základe ktorých rozhodol. Správny súd na tomto mieste považuje za nevyhnutné uviesť, že v danom prípade žalovaný nestál pred vyriešením zložitého právneho problému, čomu prirodzene zodpovedal aj rozsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
24. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd predmetnú správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP,
pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.