Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/25/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., B. X E. B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. D. F., D. G. XXX/X, o návrhu navrhovateľov: H. I., nar. X.X.XXXX a B. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom H., D. I. XXXX/X, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Skalica, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti H. I., nar. X.X.XXXX a B. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú o p r á v n e n í zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

IV. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -53 zo dňa 6.11.2013, rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -44 zo dňa 4.11.2015 a rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -25 zo dňa 17.1.2017 v časti rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2026 domáhajú, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Podanie návrhu odôvodnili tým, že matka nedokáže zabezpečovať starostlivosť o maloletého, zanedbáva ho, zanedbáva povinnú školskú dochádzku, nestará sa o chod domácnosti, nemá nad maloletým kontrolu a žiadnu autoritu.

2. Rodičia maloletého dieťaťa ako aj kolízny opatrovník a prokurátorka okresnej prokuratúry s návrhom vyjadrili súhlas (č.l. 43-45).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a rodičov maloletého dieťaťa, písomným vyjadrením otca, rodným listom, odpismi z registra trestov, lustráciami, správami mesta, potvrdeniami a oznámeniami zamestnávateľov, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou a potvrdením sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z rodného listu maloletého A. B. súd zistil, že sa narodil dňa X.X.XXXX matke C. D., nar. X.X.XXXX a B. B., nar. XX.X.XXXX.

5. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -53 zo dňa 6.11.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od 6.11.2013. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 6.11.2013; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -44 zo dňa 4.11.2015 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné otca zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2015. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -25 zo dňa 17.1.2017 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné otca zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2017.

6. Z oznámenia a z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.6.2026 (č.l. 38-39) súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade ani rodičia za obdobie posledných 12 mesiacov neboli poberateľmi žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Navrhovateľka v 1. rade je od 27.11.2013 poberateľkou invalidného dôchodku, v súčasnosti vo výške 244,90 eura mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 22.5.2026 (č.l. 31) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa A. B., nar. X.X.XXXX vo výške 60,- eur mesačne, otec poberá dávku v hmotnej núdzi od 1/2023 vo výške 90,- eur mesačne, navrhovatelia nepoberajú ani nepoberali žiadne štátne sociálne dávky, hmotnú núdzu ani príspevky k nim.

7. Z potvrdení zamestnávateľa Fakultná nemocnica E. C. E. C. C. G. C. zo dňa 18.5.2026 (č.l. 27, č.l. 29) vyplýva, že navrhovateľka v 1. rade v období od 05/2025 do 04/2026 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 863,96 eura a matka maloletého dieťaťa za rovnaké obdobie vo výške 921,16 eura. Zo mzdového listu zamestnávateľa J. + K. L. C. so sídlom v M. vyplýva, že navrhovateľ v 2. rade dosiahol v období od 05/2025 do 04/2026 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 170,59 eura.

8. Z odpisov registra trestov (č.l. 25) súd zistil, že navrhovatelia majú jeden záznam v registri trestov, u oboch však došlo k zahladeniu odsúdenia, pričom sa na nich hľadí, akoby neboli odsúdení.

9. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 2.6.2026 (č.l. 36-37) mal súd preukázané, že matka nedokáže samostatne hospodáriť so svojím príjmom, má exekúcie, ktoré nadobudla svojou nerozvážnosťou a nezodpovednosťou, pričom bytové, existenčné a osobnostné otázky rieši matka za pomoci svojej sestry, t.j. navrhovateľky v 1. rade. Tiež bolo zistené, že navrhovatelia sa dlhodobo aktívne podieľajú na rozvoji maloletého dieťaťa, okrem iného tým, že každý víkend a prázdniny trávi u nich v domácnosti, zabezpečujú mu základné potreby, stravu, šatstvu, voľnočasové aktivity a hlavne sú príkladom fungujúcej a zodpovednej rodiny. Z pravidelných pohovorov s maloletým dieťaťom bolo zistené, že si praje bývať so svojou krstnou matkou a krstným otcom, s ktorými má veľmi pekný vzťah, rešpektujú sa navzájom, cíti u nich v domácnosti podporu a hlavne má u nich bezpečie. Na záver uviedol, že manželia I. majú morálne a osobnostné predpoklady na to, aby zabezpečovali výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa.

10. Výsluchom navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že na podanom návrhu trvá. Maloletému sa nedostáva starostlivosť, jeho dochádzka do školy je zlá. Maloletý patrí do ich rodiny od mala, brali ho ako svojho. V ich domácnosti sa nachádza cez prázdniny, sviatky, víkendy a niekedy aj cez týždeň. S maloletým má výborný vzťah. Vyjadrila sa, že so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí aj manžel, ktorý má takisto s maloletým dobrý vzťah, maloletý ho rešpektuje. Maloletý nemá žiadne choroby, takisto ani

navrhovatelia nemajú žiadne zdravotné problémy. Výživné navrhla určiť rodičom podľa ich možností. Stretávať s maloletým sa môžu kedykoľvek, na styku sa vie s nimi dohodnúť. Zároveň uviedla výdavky ako aj výdavky na maloletého.

11. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí, nakoľko momentálne nemôže dať maloletému dostatočnú starostlivosť, keďže má problémy, ktoré musí riešiť, a to najmä exekúcie. Vyjadrila sa k problémom s dochádzkou maloletého do školy. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k celkovým majetkovým pomerom. Na záver uviedla, že súhlasí so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti dočasne.

12. Otec pred súdom vypovedal, že s návrhom súhlasí. S maloletým nie sú v kontakte, nikdy sa nevideli. Navrhol, aby styk s maloletým bol ponechaný na dohode. Uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k celkovým majetkovým pomerom. Výživné navrhol určiť v doterajšej výške 70,- eur.

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 45 ods. 1 až 8 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

15. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

16. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na jeho citové väzby k účastníkom konania, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

20. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj z výpovedí účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovatelia majú k maloletému A. vytvorený veľmi blízky vzťah, prejavujú úprimný záujem o zabezpečovanie riadnej výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že navrhovatelia majú vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa, z ktorého dôvodu odporučil zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Z vykonaných šetrení vyplýva, že matka maloleté dieťa zanedbáva z hľadiska emočného aj fyzického, nezabezpečuje jeho celkový vývoj v dostatočnej miere, nedohliada nad povinnou školskou dochádzkou, nestará sa o chod domácnosti, nemá nad maloletým kontrolu a žiadnu autoritu, pričom starostlivosť a výchovu

o maloleté dieťa dlhodobo prenecháva na svoju sestru a jej manžela (t.j. navrhovateľov). Čo sa týka otca, tento sa o maloletého vôbec nezaujíma, od narodenia sa spolu nestretli. Možno teda konštatovať, že rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Naopak navrhovatelia aktívne maloletého podporujú, riešia jeho problémy v škole a sprevádzajú ho na odborné vyšetrenia. Medzi navrhovateľmi a maloletým sú silné citové väzby, samotný maloletý sa vyjadril, že má túžbu u nich v domácnosti bývať, má v nich oporu, disciplínu, poskytujú mu bezpečie a starostlivosť.

21. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloleté dieťa A. B. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho krstnými rodičmi. Súd mal preukázané, že rodičia vyjadrili súhlas so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Navrhovatelia spĺňajú podmienky upravené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pričom osobné predpoklady a spôsob ich života zaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že u navrhovateľov bude mať maloleté dieťa bezpečné a stabilné výchovné prostredie, citové zázemie a vhodné podmienky pre svoj priaznivý fyzický, psychický i sociálny vývin, preto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Dodáva, že rozhodol bez výsluchu navrhovateľa v 2. rade, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie bolo dostačujúce na právne posúdenie danej veci.

22. Súd uvádza, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. Majú právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, vzdelávanie, výživu a všestranný vývoj. Navrhovatelia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.). Majetok maloletého dieťaťa v určenom rozsahu sú povinní spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z ich majetku použiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Pri výkone správy majetku na seba nesmú brať neprimerané majetkové riziká, t.j. ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej je vysoká pravdepodobnosť straty a pod. Rodičia maloletého dieťaťa budú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľom. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie riadnej rodičovskej starostlivosti.

23. Súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 zákona o rodine rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi.

24. Náklady na starostlivosť o maloleté dieťa vyčíslila matka na sumu cca. 190,- eur mesačne, z toho strava 50,- eur, strava v škole 40,- eur a oblečenie 100,- eur. Navrhovateľka maloletému zakúpila potreby do školy v sume 100,- eur až 150,- eur (viď výpovede navrhovateľky a matky na pojednávaní dňa 24.8.2026, č.l. 44). Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 921,16 eura (spolu s daňovým bonusom v sume 100,- eur), sú jej však vykonávané zrážky v priemere 153,05 eura mesačne (č.l. 29). Nevlastní žiadny majetok, býva v byte vo vlastníctve jej sestry (t.j. navrhovateľky v 1. rade), kde platí nájomné spolu s energiami 315,- eur mesačne, jej celkové mesačné výdavky sú vo výške 500,- eur. Okrem maloletého A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Navrhovatelia bývajú

v spoločnej domácnosti so svojím dospelým synom, pričom ich výdavky na bývanie sú vo výške 300,- eur (nájom, elektrina).

25. Otec je nezamestnaný a jeho príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 90,- eur mesačne. Má stredoškolské vzdelanie s výučným listom, je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý užíva, okrem toho je podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy, hnuteľné veci vyššej hodnoty (napríklad motorové vozidlá) nevlastní. Výdavky spojené s bývaním a stravou ako aj ďalšími nevyhnutnými potrebami uhrádza jeho matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Podobne ako matka okrem maloletého A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti určil obom rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 70,- eur mesačne. Súd má za to, že stanovené výživné je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky vychádzal z jej priemerného čistého mesačného príjmu, t.j. zo sumy cca. 921,- eur, pričom zohľadnil jej pravidelné mesačne výdavky vo výške 500,- eur ako aj skutočnosť, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy v priemernej výške cca. 153,- eur mesačne, t.j. jej celkové príjmy (bez daňového bonusu) prevyšujú celkové výdavky o sumu cca. 168,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil vyživovaciu povinnosť matky v mierne nižšom rozsahu v zmysle uvedenej metodiky pre dieťa na druhom stupni základnej školy (podľa ktorej ak má povinný rodič jednu vyživovaciu povinnosť, má byť výživné určené vo výške 22 % zo mzdy povinného rodiča), a to najmä s poukazom na odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré súd ustálil v sume 265,- eur (spolu s pomernými nákladmi na bývanie v domácnosti navrhovateľov, viď bod 24. odôvodnenia - 300,- eur deleno štyria členovia domácnosti, t.j. 75,- eur na každého člena domácnosti). V prípade otca súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že od mesiaca január 2026 jeho príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi vo výške 90,- eur mesačne, t.j. nedosahuje ani výšku životného minima. Zobral však do úvahy, že nemá žiadne výdavky (hradí mu ich matka), pričom výživné v stanovenej sume doteraz pravidelne uhrádzal matke v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu a s určením výživného v sume 70,- eur vyjadril súhlas (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 24.8.2026, č.l. 44). V súlade s ustanovením zákona o rodine súd rozhodol, že rodičia sú povinní poukazovať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, a to do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle predbežne vykonateľné (t.j. doručením). Rodičia sú teda povinní platiť súdom stanovené výživné odo dňa doručenia rozsudku, táto povinnosť nie je viazaná na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

27. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko navrhovatelia ani rodičia maloletého dieťaťa úpravu styku nežiadali.

28. Zároveň súd týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -53 zo dňa 6.11.2013, rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -44 zo dňa 4.11.2015 a rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -25 zo dňa 17.1.2017 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (a to jednak v časti zverenia, ako aj v časti vyživovacej povinnosti a príjemcu výživného).

29. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky v 1. rade, rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka a prokurátorky okresnej prokuratúry, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle .

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie navrhovateľ v 2. rade v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (, ).

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu ( ).

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ) Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( Exekučného poriadku).