Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-320-2020.pdf
PDF · 83.85 KB
No categories available
36Ek/320/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., o vymoženie 215,32 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Sabol, sídlo exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, pod sp. zn. 293EX 246/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 279EX 126/20 zo dňa 12.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18.02.2020 domáhal od povinného vymoženia 215,32 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu – okolie sp. zn. 17Csp/9/2017 zo dňa 15.06.2017, vykonateľný dňa 13.07.2017 (ďalej ako ,,exekučný titul").
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 03.03.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Juraj Sabol, sídlo exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 279EX 126/20.
3. Dňa 12.05.2026 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.
4. Súdny exekútor vydal dňa 12.09.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 13.09.2025.
5. Oprávnený dňa 23.09.2025 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že cit.: „Súdny exekútor počas celého priebehu exekúcie priebežne vykonával elektronické zisťovanie majetku formou súčinnosti so soc. poisťovňou, s bankami, katastrom a s evidenčným systémom vozidiel. Túto skutočnosť nepopiera ani oprávnený, ktorý v námietkach uvádza, že zo správ súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonával elektronické dopyty na orgány a organizácie za účelom zistenia majetku povinného. Týmto spôsobom sa nepodarilo súdnemu exekútorovi priebežne zistiť žiaden exekvovateľný majetok povinného. Vyjadrenie oprávneného o potrebe fyzického zisťovania hnuteľného majetku povinného v jeho obydlí neobstojí. Výber spôsobu vykonania exekúcie je vo výslovnej kompetencií súdneho exekútora, ktorý vzhľadom na dlhodobú nemajetnosť povinného nepovažoval spisovanie hnuteľného majetku za hospodárne. Pokiaľ ide o uloženie donucovacieho opatrenia v zmysle §43a a nasl. Exekučného poriadku, pôvodné Upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému síce obsahovalo Výzvu na podanie vyhlásenia o majetku v zmysle §41 Exekučného poriadku, no neobsahovalo poučenie o možnosti uloženia donucovacieho opatrenia v prípade nesplnenia tejto povinnosti, keďže exekučné konanie začalo v roku 2020 a novela o donucovacích opatreniach nadobudla účinnosť v 1. apríla 2023. Nie je preto možné, bez zodpovedajúceho poučenia pristúpiť k uloženiu donucovacích opatrení. Pokiaľ ide o argument spočívajúci v zisťovaní neoficiálnych príjmov, súdny exekútor má oprávnenie zisťovať oficiálne príjmy (oslovuje Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, Daňový úrad, zamestnávateľa, má prístup k bankovým účtom, nehnuteľnostiam, vozidlám a iným evidovaným aktívam). Neoficiálne príjmy však nie sú nikde evidované, takže exekútor ich bez ďalších dôkazov nemôže efektívne postihnúť. Ak sa však oprávnený domnieval „že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti...“ a mal tomu zodpovedajúce dôkazy (fotografie, svedectvá, internetové inzeráty) nič mu nebránilo v tom kontaktovať súdneho exekútora a „identifikovať“ takéto tretie osoby za účelom poskytnutia súčinnosti súdnemu exekútorovi. V opačnom prípade totiž hovoríme iba o domnienkach. Súdny exekútor preto na základe vyššie uvedených argumentov trvá na správnosti vydania Upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na zaplatenie náhrady výdavkov a žiada aby súd podané námietky zamietol. V podstate ide len o účelové podanie námietok s úmyslom vyhnúť sa plateniu nevyhnutných trov exekúcie.“ Na výzvu súdu zo dňa 14.08.2026 súdny exekútor doplnil do spisu aj zoznam všetkých úkonov vykonaných v priebehu exekúcie
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.
11. Exekučný súd po preskúmaní všetkých úkonov vykonaných súdnym exekútorom v priebehu exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v priebehu exekúcie nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku povinného, ktorý predložil súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, súčinnosť so sociálnou poisťovňou, lustráciu nehnuteľností povinného, motorových vozidiel, pričom
súdny exekútor počas celého exekučného konania nezistil žiadny exekvovateľný majetok povinného. Zároveň súd upriamuje pozornosť oprávneného na to, že dôvodom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn. neexistencia akéhokoľvek majetku povinného) ale relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou v konkrétnej exekúcii) povinného.
12. K námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.
13. Oprávneným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky. Súd na záver dodáva, že ide o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.