Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-69-2026.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/69/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. E., F. XXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. Novembra 3215, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., I. H. XXXX/X, právne zastúpená: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, o zaplatenie 1.820,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin z 3. februára 2026 č. k. 11C/123/2025-66, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.820,-EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 23.6.2025 do zaplatenia (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovanej poskytla finančné prostriedky prevodom na účet dňa 19.6.2023 vo výške 600,- EUR, 21.8.2023 vo výške 400,-EUR, 26.3.2024 vo výške 500,-EUR, 13.5.2024 vo výške 220,- EUR a 25.6.2024 vo výške 100,-EUR, ktorú skutočnosť žalovaná nepopierala. Medzi stranami sporu sa stalo sporným, či suma vo výške 1.820,- EUR bola žalobkyňou poskytnutá žalovanej titulom pôžičky, ako na základe podanej žaloby tvrdila, keď na strane druhej žalovaná uvádzala, že uvedené finančné prostriedky jej boli poskytnuté žalobkyňou titulom daru. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti so zaslaním týchto peňažných súm cez bankový účet, v časti „informácia pre príjemcu“ žiadny účel poskytnutia finančných prostriedkov neuvádzala. Z výsluchu strán sporu mal preukázané, že zo strany žalobkyne bola žalovanej v priebehu celého obdobia ich kontaktu poskytnutá suma okolo 3.000,-EUR, pričom okrem sumy 1.820,- EUR, ktorá je predmetom tohto konania, ďalšie finančné prostriedky žalobkyňa poskytovala žalovanej titulom daru, keďže o poskytnutie týchto finančných prostriedkov žalovaná žiadala z rôznych rodinných a sociálnych dôvodov. Až neskôr žalobkyňa zistila, že uvádzané účely na poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalovanej nie sú pravdivé. V konaní bolo riadne preukázané, že zo strany žalobkyne sa jednalo o poskytnutie pôžičky a nie daru, vychádzajúc z komunikácie žalobkyne, v ktorej uvádzala: „...nechcem od Teba tie peniaze“, „...môžeš nechať na seba“, ale zároveň aj uvádzala: „...inak nepožičiavam“. Skutočnosť, že sa nejednalo o dar alebo pôžičku vyplýva aj z konverzácie žalovanej, ktorá sa vyjadruje: „...vrátim Ti do konca roka“, a žalobkyňa sa vyjadrovala štýlom: „...veď nemusíš mi to ešte teraz vracať, stačí, keď mi to vrátiš o pol roka, alebo keď budeš na tom finančne lepšie“.
Pokiaľ žalovaná v priebehu konania predložila nahrávky aj sms komunikáciu, nebolo možné zistiť, z akého dátumu táto komunikácia prebehla. V prvej nahrávke žalobkyňa výslovne na začiatku uvádza, že „...pokiaľ ide všetko ako má, nemám problém požičať“, „...ja iba akože nepožičiavam, iba chalanovi (zrejme myslela priateľa) som požičala, hej, ale to je niečo iné“, „...a inak Tebe a inak nepožičiavam, lebo proste nepoznám ľudí“. Z uvedenej komunikácie bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa minimálne preukázala to, že žalovanej peniaze poslala a vyzývala ju na ich vrátenie, keď tvrdila, že ich len požičala s tým, že žalovaná jej ich vráti, keď bude môcť. Bolo preto na žalovanej, aby v prejednávanej veci preukázala, že v prípade poskytnutých peňazí zo strany žalobkyne sa jednalo o dar, t. j. o peniaze, ktoré jej žalobkyňa dala a nežiadala ich vrátiť späť. V tomto smere žalovaná dôkazné bremeno v konaní neuniesla.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že v konaní predložila súdu prvej inštancie množstvo písomných dôkazov, a to aj audionahrávok, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobkyne sa jednalo o dar a nie pôžičku. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že by požičané peniaze neboli predmetom daru. Naopak, žalobkyňa ako pán sporu dôveryhodne a účinne nepreukázala, že predmetné finančné prostriedky predstavovali pôžičku. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na konkrétnu sms komunikáciu medzi ňou a žalobkyňou, tento žiadnym spôsobom nevysvetlil, že predmetné tvrdenia žalobkyne nepredstavujú žalovanú istinu a že sa nejedná o dar. Naopak, je evidentné, že žalobkyňa tvrdí, že sa jedná o dar, ktorý od nej naspäť nechce a vyjadruje jej slobodnú vôľu finančné prostriedky jej darovať. Kľúčovým dôkazom, že sa nejednalo o pôžičku svedčí hlasová nahrávka žalobkyne z 20. augusta 2023, v ktorej žalobkyňa výslovne uvádza, že predmetné plnenie nepovažuje za pôžičku, peniaze späť nechce. Od augusta 2023 až do konca roku 2023 žalobkyňa opakovane v hlasových správach a aj písomnej komunikácii uvádzala, že peniaze späť nepožaduje, rozhodla sa ich nevymáhať, „čo je v starom roku, je v starom roku“ a nový rok začína bez akýchkoľvek nárokov. Takýto prejav je nezlučiteľný s existenciou dohody o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na chronologickú postupnosť komunikácie medzi žalobkyňou a ňou, je možné dospieť k záveru, že medzi stranami išlo o osobný, dobrovoľný a darovací vzťah, nie o záväzkový vzťah založený na pôžičke. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s článkom 15 a 16 ods. 1 Základných princípov CSP, § 187 CSP a odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, v rozpore s podmienkami § 220 CSP. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na ňou predložené dôkazy, tieto nemali žiadnu súvislosť s predmetom sporu a nijakým spôsobom by nezmenili výsledok sporu, poukazujúc aj na koncentráciu konania, nejedná sa o spor so slabšou sporovou stranou a obidve sporové strany majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaná nepochopila svoje procesné postavenie, nakoľko dôkazné bremeno bolo nielen na nej ako žalobkyni, ale aj na žalovanej, ktorá tvrdila, že išlo o darovanie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania a uvedenú dôkaznú situáciu na oboch stranách sporu. V priebehu celého konania jej výpoveď bola konzistentná, naopak, výpoveď žalovanej, najmä v jej úvode znamená potvrdenie skutočnosti ňou samotnou, že sa jednalo o pôžičku. Počas celého konania konzistentne tvrdila, že časť poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej boli predmetom darovania, avšak sa jednalo o iné finančné prostriedky a poskytnuté v inom čase než tie, ktoré sú predmetom žaloby. Správy, v ktorých sa vyjadrovala o peňažných prostriedkov ako o dare, nemali žiadnu časovú súvislosť s obdobím, kedy boli finančné prostriedky zaslané na účet žalovanej. Vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom a časovým okolnostiam sa žalovaná vyjadrovala v zmysle, že „...vráti korunky“. V súvislosti aj s ostatnými predloženými dôkazmi vyznieva obrana žalovanej ako účelová.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, dospel ku skutkovému a právnemu záveru, že je dôvodné v zmysle podmienok § 657 Občianskeho zákonníka zaviazať žalovanú k povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu titulom vrátenia poskytnutej pôžičky, je správny.
7. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
8. V procese voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) sú určujúce jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ, ktoré získal vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o zistenom skutkovom stave veci. Základom hodnotiaceho postupu sú okrem všeobecných a odborných skúseností sudcu tiež pravidlá logického myslenia (formulované do logických zásad) ako aj zásada tzv. dostatočného dôvodu, ktorý vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne zdôvodnené. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade vierohodnosti.
9. Na základe podanej žaloby bolo preukázané v konaní tvrdenie žalobkyne, že žalovanej poskytla finančné prostriedky prevodom na účet dňa 19.6.2023 vo výške 600,- EUR, dňa 21.8.2023 vo výške 400,- EUR, dňa 26.3.2024 vo výške 500,- EUR, dňa 13.5.2024 vo výške 220,- EUR a dňa 25.6.2024 vo výške 100,- EUR, spolu vo výške 1.820 EUR, ktorá je predmetom konania na základe podanej žaloby o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom poskytnutia pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka.
10. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených najmä v bode 24. odôvodnenia rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej proti rozsudku prvej inštancie je potrebné zdôrazniť niektoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré boli významné pre rozhodnutie a zaujatie záveru o dôvodnosti podanej žaloby na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom poskytnutej pôžičky. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie totiž vyplýva, že podľa tvrdenia žalobkyne táto jej v určitom časovom období mala poskytnúť finančné prostriedky v celkovej výške cca 3.000,- EUR, ktorá skutočnosť žalovanou v priebehu konania do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola popieraná. Je taktiež zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovanou neexistuje žiaden príbuzenský vzťah, ktorý by odôvodňoval poskytnutie finančných prostriedkov v takejto značnej miere. Podľa zistení prvej inštancie, na strane žalobkyne sa jednalo o poskytovanie finančných prostriedkov z dôvodu žalovanou deklarovanej nepriaznivej sociálnej situácie a na rôzne ňou uvádzané účely, ktoré neboli žalovanou popierané. Z vyjadrenia žalovanej a jej postoja ku danej „pomoci“ zo strany žalobkyne vyplýva, že podľa nej všetky finančné prostriedky (nielen žalovaná pohľadávka) mala byť poskytnutá žalobkyňou ako dar, žiadna z poskytnutých súm (ani v časti) nepredstavovala poskytnutie peňažnej sumy titulom pôžičky.
11. Vnímajúc preto postoj žalobkyne a žalovanej bolo potrebné hodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v kontexte aj týchto širších súvislostí, t. j., že sa nejednalo medzi nimi o príbuzenský pomer, jednalo sa o poskytnutie vyšších peňažných súm, pričom poskytovanie finančných prostriedkov malo vždy sociálny, rodinný kontext s cieľom pomôcť žalovanej, prípadne okolnostiam – osobám, vo vzťahu ktorým žalovaná žiadala žalobkyňu o pomoc v podobe poskytnutia finančných prostriedkov. Pokiaľ v uvedených súvislostiach žalobkyňa predložila sms komunikáciu, napr. po 17. júni 2023 v súvislosti s poskytnutím sumy 600,- EUR a následne sumy 400,- EUR, v ktorej použila formuláciu „...veď to mi nemusíš vracať hneď, stačí aj za pol roka...“ a následne komunikácia žalovanej „...bože v to dúfam, chcem aspoň poslať J. korunky, potom ešte dlžná 100,- a Tebe vrátiť 620...“ vzbudzuje pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede žalovanej, že všetky finančné prostriedky žalobkyňou jej boli poskytované titulom daru.
12. Odvolací súd preto zhodne s hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania – výpovede obidvoch procesných strán a aj predložené dôkazy treba hodnotiť v kontexte tohto časového obdobia a vecných súvislostí, kedy finančné prostriedky žalobkyňou boli žalovanej poskytované, za určitým účelom a v daných súvislostiach, keď aj z hľadiska obsahu a vecného vyjadrenia málo zrozumiteľnej komunikácie bolo možné vyvodiť, že finančné prostriedky (okrem darovania) boli žalovanej zo strany žalobkyne poskytované ako pôžička.
13. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vyhodnotením skutkových zistení v zmysle § 191 ods. 1 CSP dáva podklad pre vyhovenie žalobe na vrátenie poskytnutej pôžičky v zmysle žaloby, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)