Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cos/4/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV vo veci navrhovateľa: 1/ T. G., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom R. P.P. XXX, R. P. a 2/ E. J. J..S..Z.., so sídlom R. P. XXX, R. P. , IČO: XX XXX XXX, proti povinnému : H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. F.. XXXX/XXA, T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný je povinný zdržať sa ďalšieho zverejňovania tvrdení na internetovej sociálnej sieti „M.“, ktorými označuje navrhovateľov 1/ a 2/ ako podvodníkov.

II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Súd poučuje povinného, že v danej veci môže podať žalobu vo veci samej s rovnakými procesnými stranami, predmetom ktorej môže byť nárok na škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali ochrany osobnosti a dobrej povesti právnickej osoby voči povinnému, ktorý o nich má šíriť na sociálnych sieťach nepravdivé informácie, že sú neplatiči a podvodníci.

Navrhovateľ 1/ je konateľom navrhovateľa 2/. Na základe objednávky zo dňa 15.12.2025 č. R. bol medzi navrhovateľom 2/ a povinným uzatvorený obchodno-právny vzťah. Na základe uvedenej objednávky bolo povinnosťou žalovaného zasielať faktúry spoločne s výkazom práv na určenú emailovú adresu, pričom tieto výkazy mali byť obojstranne podpísané, v opačnom prípade bol povinný upozornený, že mu nemusí byť vadne vystavená faktúra uhradená.

Dňa 2.4.2026 navrhovateľ vrátil povinnému faktúru č. 2543 na sumu 2.170 € a faktúru č. 2544 na sumu 1.860 € ako neoprávnené z dôvodu, že neboli podložené obojstranne podpísanými výkazmi prác a preto tieto faktúry navrhovateľ 2/ neeviduje v účtovníctve a nie je dlžníkom povinného. Po skončení spolupráce došlo zo strany povinného aj k porušeniu konkurenčnej doložky, keď pracoval pre spoločnosť Q. F. T. J.. W. Z..Z.., ktorá je dodávateľom klienta navrhovateľa 2/ spoločnosti E. V. G. &. B.. P.. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ 2/ dňa 19.3.2026 uplatnil voči povinnému zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €.

Následne od 24.4.2026 začal povinný opakovane zverejňovať statusy, komentáre a fotografiu tváre navrhovateľa 1/ na internetovej sociálnej sieti M. vo viacerých verejne prístupných skupinách označený ako: „W.•• /. SK, B. &. W.“, „H. - F., S., Š.“, „H., T. I. W. A. I. Z.“, „H. R. F.“, W. - W. - H. - E.: H. H.“, „W.Á., H., W.-H.-SK-B.-L.“, „W., W.Č., H., O., R. I. P.“ obsahujúce vedomé klamstvá a očierňujúce informácie o navrhovateľoch. Uvedené skupiny sú verejné, pričom jedna z nich má viac ako 16.000 členov.

Povinný najprv pod anonymným a neskôr aj vlastným profilom označoval navrhovateľov za podvodníkov, neplatičov faktúr, pričom použil aj vulgarizmus „Z.“. Na konanie povinného sa snažil reagovať aj navrhovateľ 2/ oficiálnym stanoviskom na ktoré okamžite povinný reagoval ďalším difamujúcim komentárom.

Navrhovatelia sa tak domáhajú ochrany svojich práv podľa , 13 a 19b pred nepravdivými skutkovými tvrdeniami povinného, ktorý tieto tvrdenia predniesol verejne, opakovane, bez jediného dôkazu a za použitia expresívnych a vulgárnych výrazov často so zverejnením fotografie navrhovateľa 1/. Navrhovatelia aj s poukazom na test proporcionality majú za to, že je návrh je dôvodný a ochrana práv navrhovateľom má dostať prednosť pred právom na slobodou prejavu povinného, ktorý od apríla 2026 opakovane zverejňuje nepravdivé, ničím nepodložené skutkové tvrdenia a označuje navrhovateľov za neplatičov a podvodníkov, pričom jediným cieľom bolo očierniť a poškodiť navrhovateľov v podnikaní. Ani prípadné domnelé nároky povinného ho neoprávňujú takouto formou útočiť na navrhovateľov.

Povinný naposledy zverejnil nepravdivé tvrdenia o žalobcoch dňa 15.7.2026. V súvislosti s naliehavosťou potreby ochrany formou neodkladného opatrenia navrhovatelia poukázali aj na komunikáciu s potencionálnymi dodávateľmi, keď došlo k odmietnutiu spolupráce na základe zavádzajúcich informácii zverejnených povinným, ako aj komunikáciu s administrátorom skupiny „W. B.- SK-L.“.

Na uvedenom základe sa navrhovatelia domáhali nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému zdržať sa ďalšieho zverejňovania na internetovej sieti „M.“ tvrdení o neuhradených faktúrach zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ a označovania podvodníci vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/.

Navrhovatelia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložili:

- objednávku č. R.,

- list zo dňa 2.4.2026,

- list zo dňa 19.3.2026,

- výtlačky statusov a komentárov povinného zo skupín uvedených v odseku 4 spolu s odkazmi na tieto statusy a komentáre,

- stanovisko navrhovateľa 2/ a komentár povinného k tomuto stanovisku,

- komunikáciu s potenciálnymi dodávateľmi,

- komunikáciu navrhovateľov s administrátorom skupiny „W. B.-SK-L.“,

- upozornenie administrátora skupiny

Podľa , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , , pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa § článku 13 ods. 4 , pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa článku 16 ods. 1 , nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 26 ods. 1, ods. 4 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Navrhovatelia v návrhu tvrdia, že povinný zasahuje do ich práv a oprávnených záujmov svojimi vyjadreniami uvádzanými na sociálnej sieti M., čiastočne pod svojim menom a čiastočne anonymne. V tejto súvislosti možno mať tvrdenia navrhovateľov za osvedčené, keď z predložených výtlačkov vyplýva, že v skupinách ponúkajúcich prácu najmä v zahraničí boli uvedené príspevky spolu s vyobrazením navrhovateľa 1/ a údajmi navrhovateľa 2/, ktorých obsahom je prevažne rovnaký text, že preukázateľne neuhrádzajú faktúry a v niektorých prípadoch povinný označil navrhovateľov v danej súvislosti ako podvodníkov a v jednom anonymnom komentáre reagujúcom na pracovnú ponuku navrhovateľa 2/ mal povinný uviesť „H.. Z.“. V súvislosti s odkazmi na navrhovateľmi označené komentáre povinného súd uvádza, že z 15 odkazov uvedených v návrhu viedli k označenému obsahu 3: U.:/..M..B.XXXX/permalink/ XXXXXXXXXXXXXXXX/ U.:/..M..B. U.:/..M..B.XXXXX/permalink/XXXXXXXXXXXXXXXXX/). V ostatných prípadoch odkazy viedli k nedostupnému obsahu.

Z predložených listín možno mať tiež za dostatočne osvedčený predpoklad, že aj anonymné príspevky boli uverejnené povinným vzhľadom na ich obsahovú zhodu. Uvedené podporuje aj upozornenie administrátora jedenej zo skupín, že pán G. žiadal o uverejnenie príspevku ako anonym. Záver, že ide o povinného možno tiež vyvodiť aj z predchádzajúcej obchodnej spolupráce medzi stranami.

Vo vzťahu k predchádzajúcej spolupráci má súd za osvedčené, že návrhu predchádzala aj obchodná spolupráca strán a to na základe objednávky č. R. od decembra 2025 do 8.2.2026, čo vyplýva z predloženej objednávky a listov zo dňa 19.3.2026 a 2.4.2026. Z uvedeného tiež vyplýva, že navrhovateľ 2/ vrátil povinnému 2 faktúry, ktoré považoval za neoprávnené.

Navrhovatelia príspevky zverejnené povinným považujú za nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia. S týmto záverom sa súd na základe predložených listín nestotožňuje. Aj keď navrhovateľ 2/ neeviduje faktúry povinného v účtovníctve z dôvodu ich vrátenia, uvedené bez ďalšieho nepostačuje na záver, že tvrdenia povinného o neuhradených faktúrach nemajú žiaden skutkový základ. Sporné príspevky povinného majú základ v predchádzajúcom obchodnoprávnom vzťahu medzi stranami sporu a to najmä v otázke dôvodnosti, či nedôvodnosti úhrady/vrátenia týchto faktúr. Vyjadrenia povinného súd považuje z hľadiska predchádzajúceho obchodnoprávneho vzťahu za výroky, ktoré majú prevažne charakter hodnotiaceho úsudku ohľadne dôvodnosti neuhradenia týchto faktúr.

V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhoduje o veci samej a rozhoduje na základe tvrdení navrhovateľa spravidla bez vyjadrenia povinného k veci. Súd preto pri rozhodovaní o podanom návrhu osobitne neposudzoval postup navrhovateľov v súvislosti s vrátením (a neuhradením) faktúr vystavených povinným. Aj keď súd tieto úsudky povinného môžu mať negatívny dopad na navrhovateľov nemožno dospieť k záveru, že tvrdenie o neuhradených faktúrach sú absolútne nepodložené.

V súvislosti s označením navrhovateľov ako podvodníkov ide o hodnotiaci úsudok povinného, čo vyplýva z kontextu sporných príspevkov. V prípade hodnotiacich úsudkov nie je možné ich pravdivosť alebo nepravdivosť dokazovať. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. 12. 1976, § 49). Hoci pri hodnotiacom úsudku nemožno dokazovať jeho pravdivosť, požíva ochranu slobody prejavu len vtedy, ak neprekročí medze primeranosť.

V prípade kolízie práva na slobodu prejavu a ochranu osobnosti (dobrej povesti právnickej osoby). V takýchto prípadoch je nutné vyhodnocovať a v zásade skúmať, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená. Ustálená judikatúra formulovala kritériá testu proporcionality v užšom zmysle,

ktorý je založený na hľadaní odpovedí na otázky, KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade uverejnil.

V nadväznosti na vyššie uvedené možno konštatovať, že išlo o výroky obchodného partnera o navrhovateľoch) o tom, že neplatia faktúry a sú podvodníci . K výrokom došlo na sociálnej sieti „M.“ v skupinách zameraných na ponuku práce v zahraničí a to od apríla až do júla 2026, pričom posledný príspevok bol zverejnený krátko pred podaním návrhu. Príspevky povinného obsahovali varovanie pozor na firmu E., J..S..Z.. s tvrdením, že preukázateľne neplatí faktúry a označením navrhovateľov za podvodníkov.

V súvislosti s označením navrhovateľov za podvodníkov ide zo strany povinného o hodnotiaci úsudok. V kontexte príspevkov nejde o priame označenie navrhovateľov za páchateľov trestnej činnosti, ale ich generalizované označenia ako nepoctivých v obchodných vzťahov snažiacich sa dosiahnuť neoprávnený prospech.

Povinný príspevky uverejnil práve s skupinách kde sa stretáva ponuka a dopyt v oblasti práce najmä v zahraničí (zvárači a iné profesie). Príspevky boli publikované vo väčšine anonymne bez možnosti ich komentovať, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov.

Z uvedeného súd dospel k záveru, že tieto príspevky nemali primárne za následok prednesenie vlastných skúseností povinného zo spolupráce s navrhovateľmi a vyslovenie kritiky konkrétnych obchodných postupov navrhovateľov, ale primárne bolo cieľom povinného poškodiť navrhovateľov zovšeobecňujúcim tvrdením o neplatení faktúr a označením ich za podvodníkov. Uvedené príspevky povinný začal zverejňovať až po tom, čo navrhovateľ 2/ povinnému vrátil faktúry ako (podľa vlastného názoru) neoprávnené. Z uvedeného vyplýva, že aj keď povinný mal vedomosť o dôvode neuhradenia faktúr, tento neuviedol, zovšeobecnil tvrdenie ako neuhradených faktúrach spôsobom, ktorý vyvoláva dojem bežného postupu navrhovateľov a so záverom o tom, že ide podvodníkov. Uvedené zverejnil bez zrejmej súvislosti s ostatnými okolnosťami ich obchodného vzťahu v mnohých skupinách súvisiacich s podnikaním navrhovateľov. Preto súd dospel k záveru, že hodnotiace úsudky povinného označujúce navrhovateľov za podvodníkov neboli prednesené s legitímnym zámerom vecnej kritiky (či už by sa ňou navrhovatelia stotožnili alebo nie), ale so zámerom poškodiť navrhovateľov v dôsledku neuznania faktúr povinného. Kritiku povinného tak vzhľadom na formu, spôsob a obsah jej prezentácie súd vyhodnotil ako neprimeranú a nedôvodnú.

Z komunikácie predloženej zo strany navrhovateľov vyplýva, že tvrdenia povinného mali nie len potenciál odradiť iných dodávateľov od spolupráce s navrhovateľom, ale došlo aj k reálnemu dopadu na správanie sa obchodných partnerov navrhovateľa v dôsledku tvrdení povinného, v ktorých bola vzbudená nedôvera ohľadne prípadného uhrádzania ich záväzkov. Vzhľadom na to, že povinný predmetné príspevky opakovane zverejňuje a koná tak už po dlhší čas súd ma za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy sporných pomerov strán.

Súd na základe vyššie uvedeného v zmysle návrhu v časti uloženia povinnosti zdržať sa tvrdení o neuhradených faktúrach nevyhovel, pretože uvedené tvrdení má skutkový základ a je aj právom povinného vysloviť prípadnú kritiku vzťahujúcu sa k okolnostiam ich neuhradenia. V časti tvrdení povinného, ktorý označoval navrhovateľov za podvodníkov súd návrhu vyhovel, pretože zovšeobecňujúci hodnotiaci úsudok povinného, že navrhovatelia sú podvodníkmi nespĺňa požiadavku dostatočného skutkového základu pre takýto úsudok, čím jeho kritika prekročila medze prípustnosti a ako taká právnu ochranu nepožíva a poskytol navrhovateľom ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich práv v zmysle a b ods. 2 spočívajúci v uložení povinnosti zdŕžania sa ďalšieho zásahu do ich práv.

Súčasťou návrhu bolo aj prípadné uloženie povinnosti navrhovateľom podať samej na ochranu dobrej povesti právnickej osoby a ochranu osobnosti do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd s poukazom na a má za to, že tu je predpoklad, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez potreby ukladať procesnú povinnosť podať aj žalobu vo veci samej. Preto súd s poukazom na povinného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, pričom ďalšie možnosti súdnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán ponecháva na ich úvahe.

Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že súd neuložil navrhovateľom podať aj žalobu vo veci samej je toto rozhodnutie rozhrnutím, ktorým sa konanie končí. Predmetom návrhu bola povinnosť zdržať sa tvrdení povinného o neuhradených faktúrach a tvrdení, ktorými označoval navrhovateľov za podvodníkov. Súd vyhovel návrhu iba časti sporných výrokov označujúcich navrhovateľov za podvodníkov, preto možno konštatovať, že navrhovatelia boli úspešní iba čiastočne (v polovici sporných výrokov), preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).