Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoCsp-2-2026.pdf
PDF · 72.82 KB
Case nature
Subarea
8CoCsp/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: Cestovná kancelária DAKA, s. r. o. so sídlom Bojnická 9851/18, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 47 550 783, právne zastúpeného: Jarabica, s. r. o. so sídlom Kutlíkova 1755/17, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 47 454 831, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 267 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9Csp/65/2024 - 117 zo dňa 24.6.2025 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 213,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 05. 2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 25.5.2022 zaviazal obstarať zájazd pre žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu vo výške 267 eur, ktorú neuhradila ani len čiastočne. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z platne uzatvorenej zmluvy a to tým, že po odstúpení od zmluvy o zájazde nezaplatila žalobcovi dohodnutý storno poplatok. Z hľadiska storno podmienok k zrušeniu zájazdu došlo v období medzi 7 – 14 kalendárnym dňom pred začatím zájazdu, kde storno predstavuje 80 % z ceny zájazdu, t. j. 213,60 Eur. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy spolu so zákonnými úrokmi z omeškania ( výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 a 2CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, nakoľko mal v konaní čiastočný úspech. Žalobcu považoval súd za úspešného vo vyhovujúcej časti (čo tvorilo úspech žalobcu v rozsahu 80 %), vo zvyšnej časti bola úspešná žalovaná, keď súd žalobu zamietol (úspech žalovanej 20 %), preto miera úspechu žalobcu tvorila 60 % (80 % – 20 %).
2. Voči výroku o náhrade trov konania podal podľa ust. § 365 odsek 1 písm. h) CSP odvolanie žalobca majúc za to, že súd nepostupoval správne, ak od úspechu žalobcu (80 %) odpočítal úspech žalovanej (20 %), pretože žalovanej reálne žiadne trovy v konaní nevznikli. Ak žalovanej trovy nevznikli, nie je čo započítavať. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že istinu s príslušenstvom uhradila a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne.
4. Žalobca v následnom vyjadrení zdôraznil, že sa odvolal len proti výroku o náhrade trov konania, a na podanom odvolaní a jeho dôvodoch zotrval.
5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď od jeho úspechu odpočítal úspech žalovanej za stavu, že ona v konaní žiadne trovy nevynaložila.
7. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd tak postupoval podľa zásady úspechu v spore. Táto zásada sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
8. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.
9. Pri čiastočnom úspechu v spore sa úspešnejšej strane sporu vždy priznáva náhrada trov konania v rozsahu jej „čistého úspechu“, t.j. až po odpočítaní čiastočného úspechu protistrany. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP nie sú rozhodujúce reálne náklady strany sporu, ktoré jej v konaní vznikli, ale len rozsah jej úspechu vo vzťahu k žalobnému petitu. Preto pre určenie pomeru úspechu žalobcu v prejednávanej veci nie je rozhodujúce, či žalovanej vznikli trovy, a v akej výške, ale rozhodujúce je len to, že v pomere 20 % bola žalovaná úspešná, a v tomto rozsahu by jej patril nárok na náhradu trov konania.
10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 19/2010, kde najvyšší súd uviedol: „Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP (teraz § 255 ods. 2 CSP – pozn. autora) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná.“
11. Odvolací súd iba poznamenáva, že pokiaľ by mal prijať argumentáciu žalobcu, tak v tomto prípade by mala žalovaná zaplatiť žalobcovi 80 % jeho nákladov a na druhej strane žalobca žalovanej 20 % nákladov (nemožno tento pomer nezohľadniť iba z dôvodu, že žalovaná nebola konaní právne zastúpená), čo je ale absurdné, pretože pokiaľ v konaní vznikne stav, že jedna zo strán je pomerne úspešnejšia, tak pomerne neúspešnejšia strana v spore je povinná nahradiť jej trovy konania, avšak samozrejme, že po zohľadnení jej úspechu v konaní. V prípade pokiaľ je úspech strán v spore rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, preto odvolací súd nepovažuje odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1, s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 Základných princípov CSP, keďže žalovaná si trovy konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, aby jej v odvolacom konaní nejaké trovy konania vznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).