Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_106C-14-2026.pdf
PDF · 72.5 KB
Case nature
Subarea
106C/14/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56398255, proti žalovanej: A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/ XX, H., o zaplatenie 21,64 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.2.2026, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16.2.2026, sa domáhal žalobca od žalovanej zaplatenia sumy 21,64 eura a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eura, titulom nedoplatku na úhradách za služby verejnosti poskytované žalovanej žalobcom za kontrolované obdobie od 1.11.2015 do 30.11.2015. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Súd rozhodol vo veci dňa 25.2.2026 platobným rozkazom č. k. 106C/14/2026-16, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona (§ 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej ako len „CSP“/).
3. Podaním zo dňa 21.4.2026, doručeným súdu 22.4.2026, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť vzhľadom na vznesenie námietky premlčania žalovanou a na preverenie skutočností uvedených žalovanou v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný navrhol konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, súd nevyzýval žalovanú na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby.
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, (1) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
14. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.
16. V danom prípade vzal žalobca žalobu späť potom, čo žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobného nároku, čím žalovaná využila svoje právo, ale z dôvodu, že žalovaná namietala, že by mala akýkoľvek neuhradený dlh voči žalobcovi, keďže od roku 2016 priamo z jej účtu boli poukazované formou inkasa všetky povinné platby v prospech žalobcu. Žalobca teda nevzal žalobu späť z dôvodu, že by mu žalovaná uhradila dlh, zaplatenie ktorého je predmetom sporu. Žalobca vzal žalobu späť v podstate predovšetkým preto, že by mu inak hrozil neúspech vo veci samej, t. j. súd by inak jeho žalobu zamietol. S poukazom na uvedené okolnosti súd ustálil, že žalobca procesne zavinil zastavenie tohto konania, a preto by mal súd postupom podľa § 256 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanej. Nakoľko však žalovanej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, za použitia základných princípov podľa čl. 4 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (II. výrok).
17. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods. 4 zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti. O vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd preto až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).