Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-65-2026.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/65/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Farnosť Obid, Obid, Kráľa Štefana 4522/42, IČO: 34015744, zastúpeného: Mgr. Csaba Bodnár, advokát so sídlom Štúrovo, Továrenská 1, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XX, 2/ F. B. G., H., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XX a 3/ I. J. K., H., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. XX, všetci zastúpení: JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., Komárno, Ul. Biskupa Királya 6, IČO: 47251395, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/-3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. mája 2023 č. k. 13C/163/2017-568 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája 2023 č. k. 13C/163/2017-589 v časti trov konania, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi voči žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. III. Žalobcovi voči žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. IV. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19. mája 2023 č. k. 13C/163/2017-568 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája 2023 č. k. 13C/163/2017-589 výrokom I. zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice č. N 475/2007, NZ 59747/2007, NCRIs 59272/2007 spísanej dňa 21. decembra 2007, výrokom II. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec Obid, zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“-KN č. 1813/2 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 160 m2), parc. reg. „C“-KN č. 1814 (orná pôda o výmere 6 609 m2) a parc. reg. „E“-KN č. 2121 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 628 m2), výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice č. N 475/2007, NZ 59747/2007, NCRIs 59272/2007 zo dňa 21.12.2007 dôvodom pre jej zamietnutie je skutočnosť, že nejde o žalobu prípustnú podľa § 137 písm. c) alebo d) CSP. Platná právna úprava zákonom č. 161/2015 Zb. (CSP) zaviedla novú právnu úpravu a koncepciu žalôb, ktorá je zakotvená v § 137 v písmenách c) a d) CSP kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba na určenie právnej skutočnosti, podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti je, že táto vyplýva z osobitného predpisu. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo či tu právo nie je
(negatórna určovacia žaloba). Vyhovujúci rozsudok na základe určovacej žaloby má deklaratórne účinky. V posudzovanej veci je potom podľa platnej právnej úpravy predmetom konania žaloba na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu). V tomto prípade nejde o žalobu podľa vyššie uvedených ustanovení a preto je neprípustná. Zároveň však platí, že otázku platnosti, prípadne neplatnosti uvedenej notárskej zápisnice súd v ďalšom konaní skúmal ako otázku prejudiciálnu.
3. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že neboli splnené podmienky vydržania sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalovaných. Notárska zápisnica bola notárom spísaná dňa 21.12.2007, žalobca podal na súd žalobu dňa 19.12.2017, t.j. pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, teda žalované a ani ich právny predchodca nemohli splniť podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ani v prípade, že by skutočnosti uvádzané v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovaných (F. B.) boli pravdivé a toto osvedčenie by nebolo v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
5. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalované aj v časti výroku o trovách konania. Uviedli, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu, že je neprípustná. V tejto časti žalobného nároku teda boli úspešné žalované, preto nie je zrejmé, prečo súd vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca bol v celom konaní zastúpený advokátom, teda o neprípustnosti žaloby v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice podľa § 137 písm. c) alebo d) CSP bol mal vedomosť. V tejto časti súd prvej inštancie mal priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, teda žalovaným, prípadne rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 24. septembra 2024 č. k. 12Co/96/2023-637 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. septembra 2024 č. k. 12Co/96/2023-637 v potvrdzujúcom výroku o náhrade trov konania (výrok III. prvoinštančného rozsudku) a v závislom výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti (vo veci samej – výrok II.) dovolanie ako neprípustné odmietol. Súčasne zrušil nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo 14. mája 2025 č. k. 13C/163/2017-747 o vyčíslení výšky trov konania. Dovolací súd odôvodnil zrušenie napadnutých výrokov o trovách konania existenciou vady zmätočnosti. Skonštatoval, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou žalovaných, v ktorej poukazovali na to, že žaloba pozostávala z dvoch samostatných nárokov: 1. nároku na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (ktorý súd prvej inštancie výrokom I. zamietol z dôvodu neprípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti, v dôsledku čoho mali byť v tejto časti úspešné žalované), a 2. nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v ktorom súd prvej inštancie výrokom II. žalobe vyhovel). Podľa dovolacieho súdu odvolací súd neposkytol žiadnu preskúmateľnú odpoveď na otázku, prečo mal mať žalobca napriek zamietnutiu časti žaloby nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
8. Vzhľadom k uvedenému sa vec dostala opätovne do štádia odvolacieho konania v časti výroku III. o trovách konania. V ostatných častiach výrokoch I. a II. predmetná vec nadobudla právoplatnosť.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/-3/ v časti výroku III. o trovách konania nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Podľa § 455 CSP je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Úlohou odvolacieho súdu je opätovne prejednať odvolanie žalovaných 1/ až 3/ v rozsahu napadnutého výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmateľným a vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadať s ich odvolacou argumentáciou a nanovo rozhodnúť o trovách prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania.
11. Žalovaní v podanom odvolaní namietali nesprávnosť výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdili, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice o vydržaní zamietol (výrok I.) z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 137 CSP, boli žalovaní v tejto časti plne procesne úspešní. Z tohto dôvodu namietali, že priznanie 100 % náhrady trov konania žalobcovi je v rozpore s § 255 ods. 2 CSP 1, a požadovali, aby súd vykonal vzájomné odpočítanie úspechu a neúspechu a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, prípadne priznal náhradu trov žalovaným. Odvolací súd po opätovnom prejednaní veci a podrobnom vyhodnotení procesného stavu konštatuje, že táto odvolacia námietka žalovaných nie je dôvodná.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Pri posudzovaní úspechu vo veci v zmysle § 255 CSP pri kumulácii viacerých určovacích nárokov nie je možné postupovať čisto formalisticky a aritmeticky vychádzať len z počtu uplatnených žalobných petitov (III. ÚS 115/2023). Úspech strany sporu je potrebné hodnotiť materiálne a kvalitatívne so zreteľom na ťažisko sporu, povahu uplatnených nárokov a konečný cieľ poskytnutej súdnej ochrany (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2023, III. ÚS 115/2023).
15. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli na základe notárskej zápisnice o vydržaní (č. N 475/2007 zo dňa 21. 12. 2007) zapísané v katastri nehnuteľností v prospech právneho predchodcu žalovaných a následne v prospech žalovaných ako jeho dedičov. Žalobca formuloval dva žalobné petity: 1. určenie neplatnosti notárskej zápisnice o vydržaní, a 2. určenie výlučného vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice (výrok I.) výlučne z procesného dôvodu, a to pre neprípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, resp. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. K zamietnutiu teda nedošlo preto, že by notárska zápisnica bola platná alebo že by žalobca neuspel vo svojich skutkových a právnych tvrdeniach, ale preto, že priama určovacia žaloba o vlastnícke právo poskytuje žalobcovi definitívnu, vyčerpávajúcu a priamu ochranu, čím sa osobitný deklaratórny výrok o neplatnosti notárskeho osvedčenia stal procesne nadbytočným.
16. Otázka (ne)platnosti notárskej zápisnice, (ne)existencie oprávnenia farára konať za farnosť a (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania mala vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva výlučne povahu predbežnej (prejudiciálnej) otázky. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto predbežnej otázky v plnom rozsahu správne prisvedčil žalobcovi, keď konštatoval, že právny predchodca žalovaných sporné nehnuteľnosti nevydržal, nikdy nebol ich dobromyseľným držiteľom, notárska zápisnica bola vydaná v rozpore so zákonom a žalovaní nemohli vlastnícke právo platne zdediť.
17. Vecným, materiálnym a ekonomickým ťažiskom celého súdneho sporu bolo určenie vlastníckeho práva k trom sporným parcelám, ktoré bolo žalobcovi právoplatne priznané (výrok II.) a v celom rozsahu potvrdilo jeho vecnoprávny nárok. Výrok o určení vlastníckeho práva v sebe materiálne skonzumoval posúdenie neplatnosti notárskej zápisnice. Žalobca tak dosiahol 100 % cieľa, ktorý podanou žalobou sledoval – zápis jeho výlučného vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a definitívne odstránenie stavu právnej neistoty.
18. Za tohto stavu by mechanická kompenzácia úspechu a neúspechu v pomere 50 % : 50 % (s následkom nulovej náhrady trov) predstavovala prepiaty procesný formalizmus (rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 115/2023). Znamenalo by to, že vlastník nehnuteľnosti, ktorý musel v dlhoročnom spore čeliť protiprávnemu stavu vyvolanému neplatným osvedčením o vydržaní a ktorý vo veci samej na celej
čiare uspel, by znášal všetky trovy konania sám len preto, že jeho právny zástupca popri úspešnom vlastníckom petite formuloval aj doplňujúci petit na vyslovenie neplatnosti podkladového právneho úkonu. Takýto výklad by popieral zmysel a účel zásady úspechu vo veci zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
19. Žalobca bol preto v konaní pred súdom prvej inštancie v merite veci plne procesne úspešný. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP 1. Odvolací súd preto napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil (výrok I. tohto uznesenia).
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ napadli odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (vec sama) a vo výroku III. (trovy konania). V odvolacom konaní boli žalovaní vo veci samej v celom rozsahu neúspešní (potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku II. nadobudol právoplatnosť a dovolanie proti nemu bolo odmietnuté) a neúspešní boli aj vo vzťahu k napadnutému výroku III. o náhrade trov konania. Keďže žalobca mal v odvolacom konaní plný procesný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ v plnom rozsahu (100 %).
21. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 453 ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní podali dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho súdu (proti veci samej i proti trovám konania). Dovolací súd dovolanie žalovaných v časti smerujúcej proti veci samej (výrok II.) odmietol ako neprípustné, čím v meritórnej časti potvrdil plný úspech žalobcu. Hoci dovolací súd zrušil rozhodnutie v časti trov konania pre nedostatok odôvodnenia, po opätovnom prejednaní veci a náležitom odôvodnení bola vecná správnosť prvoinštančného i odvolacieho rozhodnutia o trovách v plnom rozsahu potvrdená. Z hľadiska konečného výsledku konania bol žalobca v celom spore vrátane dovolacieho konania plne úspešný. Odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 %.
22. V zmysle § 262 ods. 1 CSP odvolací súd týmto uznesením právoplatne rozhodol o základe nároku na náhradu trov všetkých štádií konania (vyjadrenom v percentuálnom rozsahu). O konkrétnej výške náhrady účelne vynaložených trov konania (trov súdu prvej inštancie, odvolacieho konania a dovolacieho konania) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).