Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/31/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka so sídlom Hlavná 21, , 929 01 Dunajská Streda, a manžela: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -135, zo dňa 18.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.11.2025 č.k. -135 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 09.09.2017, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Dunajská Streda, zväzok 29, ročník 2017, str. 49, poradové č. 98 (výrok I.), na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, ktorou bolo maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca s maloletým sa bez úpravy ponecháva na dohodu rodičov (výrok II.), otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletého 300 eur mesačne vopred k rukám matky do 15. dňa v mesiaci (výrok III.), žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). nepriznal štátu náhradu trov tlmočenia (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , (ďalej ), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva, s ktorým súhlasili obaja manželia. Na čas po rozvode manželstva ( ) schválil dohodu rodičov, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca s maloletým bol ponechaný na dohodu rodičov, ktoré otázky medzi rodičmi sporné neboli.

3. Pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému F. (ďalej aj len „maloletý“) na čas po rozvode, vychádzal zo zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa. Za preukázané mal na strane matky, že táto má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, pracuje pre spol. D. G., G. G., jej čistý

priemerný mesačný príjem bol od 02/2024 do 09/2024 1.325,25 eura, od 01/2025 do 05/2025 1.760 eura za obdobie od 08/2025 do 10/2025 1.379,72 eura, poberá prídavky na dieťa 60 eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus. Na strane otca mal za preukázané, že má ukončené základné vzdelanie, podľa výpisu zo živnostenského registra podniká od 03.04.2019 v oblasti dokončovacích stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov, čistiace a upratovacie služby. Podľa daňového priznania otca za rok 2024 vyplývajú príjmy zo živosti 8.200 eur, uplatnil si výdavky percentom z príjmov vo výške 6.645,50 eura, celkovo poistné zaplatil vo výške 1.725,56 eura, základ dane z príjmov pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane mal 1.554,44 eura s nulovou daňovou povinnosťou. Od 14.01.2025 do 14.07.2025 mal pozastavenú činnosť. Majetkové pomery rodičov predstavujú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k rodinnému domu, hypotekárny úver vo výške 110.000 eur, s mesačnou splátkou 543,72 eura, spotrebiteľský úver z 16.03.2023 vo výške 11.000 eur, s mesačnou splátkou 144 eur, motorové vozidlo H. I. r.v. 2008, otec je vlastníkom nákladného prívesu, matka vlastní pozemok, na ktorom stojí rodinný dom a motorové vozidlo H. J. r.v. 2002. Náklady spojené s užívaním domu sú poistenie 145 eur ročne, elektrina 120 eur mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

4. V prípade maloletého konštatoval, že od ukončenia spolužitia rodičov je v osobnej starostlivosti matky, má 15 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy. Dokazovaním zistil, že v školskom roku 2024/2025 bol žiakom 5. ročníka ZŠ v F. G., učí sa dobre, nemá zdravotné problémy, aktívne sa venuje športovej činnosti a je členom FK TJ F. C.. Bežné mesačné výdavky maloletého ustálil vo výške 502 eur, ako náklady na stravu 150 eur, drogériu 20 eur, oblečenie a obuv 80 eur, cestovné 20 eur, lieky a vitamíny 20 eur, školské výdavky 20 eur, alikvotná časť na bývanie 91,04 eur (elektrina 150 eur, poistenie 12,08 eur, internet 20 eur pri dvojčlennej domácnosti), futbalové tréningy 10 eur, floorbalové tréningy 16,67 eur, telefón 20 eur, sporenie 30 eur. Konštatoval, že rodičia, aj keď sa nezhodli v položkách nákladov na futbalový úbor a športovú obuv, v zásade sa zhodli, že bežné výdavky maloletého sú minimálne 460 eur. Za plne opodstatnené súd prvej inštancie považoval uznať aj osobitné náklady na letné tábory, ktorých sa maloletý pravidelne zúčastňuje v hodnote spolu cca 500 eur ročne, 42 eur mesačne (naposledy jeden z nich matka zaplatila 200 eur plus vreckové 150 eur, na rybársky tábor 40.000 Ft (100 eur) plus náklady na výstroj, na ktorý prispel aj otec).

5. Konštatoval, že otec svoj príjem neuvádzal konzistentne, keď vypovedal, že v lepších mesiacoch zarobil aj 1.500 eur, pred koordinátorkou uviedol príjem 1.100 eur a neskôr jeho právny zástupca tvrdil príjem nie vyšší ako 800 eur mesačne. Súd prvej inštancie dôvodil, že zo štatistických zistení je priemerný príjem za 3. kvartál roku 2025 pre odbor, v ktorom otec podniká 1.162 eur. Ním ponúkané služby sú v regióne, v ktorom otec žije žiadané, pričom poukázal aj na matkou predloženú pracovnú ponuku s výrazne vyšším finančným ohodnotením, aj keď v K.. Zhodnotil, že zdravotný stav otca je dobrý, bez obmedzení vo výkone jeho práce. Vychádzal z jeho predpokladaného čistého priemerného mesačného príjmu vo výške 1.162 eur. Zhodnotil, že otcom udávané jeho pravidelné mesačné výdavky 935 eur (telefón 80 eur, odvody na sociálne a zdravotné poistenie 230 - 250 eur, cestovné 80 - 100 eur, strava 250

- 300 eur, za nájom izby v dome blízkej osoby 100 eur, barber 60 eur, ročne servis auta 400 eur a poistenie 150 eur) presahujú ním uvádzané mesačné príjmy, pričom výživné na maloletého je prednostné. Čistý priemerný mesačný príjem matky zistil vo výške 1.570 eur (od 01/2025 do 10/2025), o 26 % vyšší ako potencionálny príjem otca. S poukazom na odôvodnené potreby maloletého, zodpovedajúce jeho veku a stupňu školskej dochádzky, príjmové a majetkové pomerov rodičov, porovnávajúc aj výsledky plynúce z metodickej tabuľky (256 eur) a vyššej participácie povinného rodiča na bežných výdavkoch dieťaťa (60% = 301), dospel k záveru o výške výživného 300 eur mesačne. Zohľadnil, že rodičia majú porovnateľnú životnú úroveň a príjem (resp. nízka rozdielnosť príjmov rodičov), podiel matky na výchove a osobnej starostlivosti o maloletého, že otec sa fakticky o dieťa osobne nestará a dobrovoľne finančne neparticipoval na jeho výdavkoch. O trovách konania rozhodol podľa .

6. Proti výroku III. rozsudku podal podľa h) odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a výživné určiť vo výške 220 eur mesačne. Namietal, že súd nesprávne ustálil jeho priemerný mesačný príjem. Zo živnosti za rok 2024 nadobudol príjem pred zdanením 8.200 eur, čo je 680 eur mesačne, za posledných 12 mesiacov (od apríla 2024 – do apríla 2025) zarobil cca 14.000 eur, čo zodpovedá priemernému príjmu za 3.kvartál roku 2025 pre odbor, v ktorom podniká (1.162 eur mesačne). Súd síce vychádzal z jeho predpokladaného čistého priemerného mesačného príjmu 1.162 eur, ale tento pre odvodové povinnosti z podnikania nedosahuje. Jeho doterajší, aj predpokladaný čistý mesačný príjem je 1.000 eur mesačne a nemá schopnosti ani možnosti dosahovať vyšší mesačný príjem. Preto nebolo na mieste pristúpiť k aplikovaniu predpokladaného príjmu v inej výške (1.162 eur). Súd nesprávne v

odôvodnení rozsudku uviedol, že maloletý má 15 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy, teda vychádzal z nesprávnej skutkovej okolnosti, ktorá má významný vplyv na výšku nákladov maloletého 502 eur, ktorá preto nie je správne ustálená. Uviedol, že ak sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky, príčinou tohto stavu je burcovanie matky voči nemu, čím docielila jeho skorší odchod zo spoločnej domácnosti, pre jej mimomanželský vzťah, s ktorou okolnosťou sa súd nevysporiadal. Pri určení výšky výživného mal súd zohľadniť, že maloletému poskytuje vecné plnenie bývania v rodinnom dome, ktorý je v BSM rodičov, je zaviazaný splácať hypotekárny úver a hradiť režijné náklady domu. Súd napriek významnému rozdielu medzi príjmami rodičov dôvodil nesprávne ich nízkou rozdielnosťou. Životná úroveň matky je vyššia nielen pre vyšší príjem, ale aj z dôvodu, že on pre okolnosti zámerne vytvorené matkou spoločný dom neužíva a býva u rodinného príslušníka. Z vykonaného dokazovania nevyplýva opodstatnenie použitia inej metódy a spôsobu stanovenia výšky vyživovacej povinnosti súdom než výlučne Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom MS SR, podľa ktorej 22% z jeho reálneho príjmu 1.000 eur mesačne, výživné predstavuje výživné 220 eur.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že ak sa otec počas celého konania snažil zahmlievať svoj príjem, konajúci súd správne vychádzal z jeho potencionálneho príjmu. Postupné znižovanie pravidelného čistého príjmu považovala zo strany otca za účelový krok. Aj keď boli dané podmienky na postup podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, súd aplikoval miernejší postup, ktorým je ustálenie potencionálneho príjmu otca za účelom stanovenia adekvátnej výšky výživného. Uviedla, že spolužitie rodičov bolo nutné ukončiť z dôvodu neakceptovateľnej prítomnosti otca v spoločnej domácnosti pre jeho správanie, ktoré negatívne vplývalo už aj na maloletého, ktorý sa v dôsledku agresívneho správania otca a početných hádok, presťahoval do susedstva k starým rodičom. Otec je výlučne zodpovedný za jeho aktuálny vzťah s maloletým, ktorému spôsobil svojím správaním emočnú traumu a o nápravu sa nesnaží žiadnym spôsobom. Zároveň konštatovala, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému dobrovoľne neplnil, s maloletým sa stretával zriedkavo, neprejavoval záujem o jeho starostlivosť. Od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti neparticipuje ani len na hradení výdavkov súvisiacich s bývaním maloletého, ani akejkoľvek (alikvotnej) čiastky na spoločný úver. Ide o ľahko vyvrátiteľné klamstvá otca, keďže tieto platby zabezpečuje sama (režijné náklady na bývanie, splátky hypotekárneho úveru). Ak by podnikanie otca v danom sektore vykazovalo dlhodobo negatívne ekonomické výsledky, ako tvrdí, mal by sa zamestnať za účelom dosahovania pravidelného príjmu, sociálnych a zdravotných benefitov. Ak otec naďalej podniká, je zrejmé že dosahuje ekonomický prospech (rovnako ako počas spolužitia manželov vo výške cca 2.000 eur mesačne). Námietku otca k výške ustálených výdavkov maloletého, bez ich konkretizácie čo do druhu a výšky, s poukazom na odôvodnenie rozsudku, považovala za neopodstatnenú.

8. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepodal.

9. Odvolací súd po zistení, že odvolanie otca proti rozsudku bolo podané včas ( ), rozsudok v napadnutej časti o určení výživného na maloletého na čas po rozvode preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu je odvolaním otca napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva. Výrok I. o rozvode manželstva a výrok II. týkajúci sa schválenej rodičovskej dohody (o zverení maloletého, jeho zastupovania a správy jeho majetku a styku otca s maloletým) nadobudli právoplatnosť dňa 20.01.2026.

19. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na maloleté dieťa, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke určenia výšky výživného na maloletého dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky . V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

20. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k určeniu a výške výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie (§ 75 Zákona o rodine). Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe, ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča.

22. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

23. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť, čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky, každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

24. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletého F. B. (aktuálny vek 12 rokov), jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti (§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákon o rodine). Do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to okolnosť, že ide o jedinú vyživovaciu povinnosť u oboch rodičov, ako aj výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a

schopnosti rodičov, ale aj s ohľadom na vek maloletého (v čase rozhodnutia súdu 11 rokov), stupeň vzdelávania v školskom roku 2025/2026 navštevoval šiesty ročník základnej školy, ako aj správne ustálené priemerné náklady na odôvodnené potreby maloletého na stravu 150 eur, pomernú časť nákladov na bývanie 91 eur, ošatenie 80 eur, drogériu 20 eur, mobil 20 eur, futbalové tréningy 10 eur, floorbalové tréningy 16,67 eur, školské potreby 20 eur, cestovné 20 eur, lieky a vitamíny 20 eur, sporenie 30 eur, 2 letné tábory 42 eur mesačne (zabezpečenie voľného času maloletého počas letných školských prázdnin cca spolu 500 eur). Je potrebné zdôrazniť, že takto vyčíslené náklady sú v základnom a nevyhnutnom rozsahu, pričom maloletý aj s poukazom na svoj vek má nepochybne výdavky aj na voľný čas, kultúru, výlety, platené akcie a aktivity poriadané školou, športové potreby, či vreckové. Námietku otca o nesprávnom ustálení výšky odôvodnených nákladov maloletého z dôvodu, že súd prvej inštancie chybne v odôvodnení rozsudku uviedol vek maloletého, odvolací súd považoval za nedôvodnú, keď súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie a pri ustálení nákladov vychádzal aj z vyjadrení oboch rodičov (ktorí sa napokon zhodli na ich vyčíslení v prevažnej časti). Výška jednotlivých položiek je primeraná, druhovo aj hodnotovo zodpovedá veku maloletého a všeobecným poznatkom o cenách tovarov a služieb. Druhý stupeň vzdelávania maloletého v rámci základnej školy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie t.j. školský rok 2025/2026 je zrejmý nielen s poukazom na podania rodičov ale aj z vyjadrenia maloletého dňa 27.05.2025, ktorý sa vyjadril nielen k celkovej rodinnej situácii a dôvodom prečo aktuálne radšej prespáva u starých rodičov ale aj o tom, že navštevuje 5. ročník základnej školy. Preto nepochopiteľne vyznieva námietka otca, ktorý by mal mať dostatočne dobrý prehľad o školských pomeroch maloletého. Námietka otca, prečo sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala vyprovokovať jeho skorší odchod zo spoločnej domácnosti, nie je opodstatnená a nemá vplyv na posúdenie zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa. Napokon rodičia vo veci formy výkonu osobnej starostlivosti o maloletého na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu. Ukončenie spolužitia rodičov a rozhodnutie otca odísť zo spoločnej domácnosti je vecou ukončenia manželského vzťahu rodičov a prípadného rozdelenia spoločného majetku a finančných záväzkov, ale nijako by nemalo ovplyvňovať záujem otca o osobnú starostlivosť ako aj výchovu maloletého. Správne súd prvej inštancie pri rozhodnutí musel prihliadať aj na preukázanú okolnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému po odchode zo spoločnej domácnosti riadne neplnil, neposkytoval maloletému iné finančné či vecné plnenia smerujúce k uspokojovaniu jeho základnej výživy a potrieb. Okolnosť, že maloletý po odchode otca naďalej býva s matkou v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov, nemá vplyv na súdom prvej inštancie správne ustálené priemerné mesačné náklady na maloletého. Iné námietky, prípadne konkretizáciu nesprávne uvedených jednotlivých položiek ustálených nákladov maloletého, otec v odvolaní neuviedol.

25. Za skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcu sa príjmových a majetkových pomerov otca. Zhoduje sa s ním v tom, že za príjem, ktorý je v schopnostiach otca možné dosiahnuť, je možné považovať príjem 1.162 eur netto mesačne, vychádzajúc pritom zo štatisticky určeného priemerného príjmu za 3. kvartál roku 2025 pre odbor, v ktorom otec podniká (dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, čistiace a upratovacie služby). Je potrebné doplniť, že otcom predložené jeho daňové priznanie za rok 2024, ktorým preukazoval svoje príjmové pomery, nebolo možné pre účely rozhodnutia o výživným použiť ako relevantný dôkaz, jednak pre čiastočne nesprávne vyplnenie a jednak pre jeho vierohodnosť v smere preukazovania príjmu otca, keď v ňom uvedený príjem zo živnosti nezodpovedá ani ním deklarovanému príjmu vo výške 1.000 eur mesačne a už vôbec nie jeho vyčísleným osobným výdavkom. Súdom prvej inštancie zvolený postup, kedy pri rozhodovaní prihliadal na potencionalitu príjmu otca je potom plne akceptovateľný, pričom týmto súčasne dospel k podloženému objektívnemu údaju o tom, aký príjem je v schopnostiach otca možné dosahovať. Správne súd prvej inštancie vo vzťahu k otcovi vychádzal zo skutkových okolností zistených dokazovaním a jeho zárobkové možnosti a schopnosti v čase rozhodovania vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo schopností a možností otca, ktorý je zdravý muž, vo veku 33 rokov, má základné vzdelanie, stabilnú prax, od roku 2019 podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti dokončovacích stavebných prác. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, osobnú starostlivosť o maloletého nezabezpečuje, preto môže všetok svoj potenciál venovať svojej zárobkovej činnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je

rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť, čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. Odvolací súd prisvedčuje záverom súdu prvej inštancie, že otcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa jeho limitu mesačne zarobiť maximálne 1.000 eur mesačne netto z vykonaného dokazovania nevyplynuli, resp. otec nepreukázal, že by nebol schopný dosahovať príjem aspoň vo výške, ktorý vyplýva zo štatistiky priemerného príjmu za 3. kvartál roku 2025 v odbore podnikania otca. Otec je pritom povinný vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie primeraného príjmu s poukazom na svoju profesiu, vek a zdravotný stav, ktorý ho vo výkone práce v žiadnom smere neobmedzuje. Zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje maloleté dieťa a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Námietka otca týkajúca sa vyššieho priemerného mesačného príjmu matky (1.570 eur netto), nemá vplyv na určenie jeho podielu zabezpečovať ustálenú výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého a to s poukazom na rozsah osobnej starostlivosti o maloletého zo strany rodičov, v tomto prípade nateraz bez adekvátnej participácie otca, ako aj okolnosť, že matka zo svojho príjmu zabezpečuje maloletému podmienky bývania, t.j. náklady spojené s užívaním domu, vrátene spoločných záväzkov rodičov z úverového zaťaženia (mesačné splátky hypotekárneho úveru 543,72 eur, elektrinu 120 eur, poistenie domu 12,08 eur, internet 20 eur).

26. Pri určovaní podielu rodičov, v akom sa majú podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je treba napokon uviesť, že v konaní nebolo možné neprihliadať na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo o tom, že otec sa na výžive maloletého po odchode zo spoločnej domácnosti v zásade nepodieľal, nefinancuje potreby maloletého, nezabezpečuje bežnú osobnú starostlivosť o maloletého, zabezpečovanie mimoškolskej činnosti, trávenie voľného času, prípravu do školy a pod.. Uvedené znamená, že matka výraznú časť svojho finančného plnenia na výžive maloletého vyvažuje práve svojou osobnou starostlivosťou o neho. Preto súd prvej inštancie s poukazom na hodnotenie všetkých zákonných kritérií určovania výživného, na príjmy oboch rodičov a ich majetkové pomery, ako aj ich nevyhnutné výdavky, dospel k úvahe, že otec by sa mal na zistených bežných mesačných výdavkov maloletého podieľať v prevažnej miere, aspoň vo výške 60%.

27. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na potrebu určenia výživného aplikáciou Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom odvolací súd zdôrazňuje, že spomenutá metodika schválená MS SR - tzv. tabuľkové výživné, má pre určenie výšky výživného výlučne odporúčací charakter. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na túto metodiku pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou, jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Preto odvolací súd napokon ako nemajúcu podklad v zákonnej úprave nezohľadnil argumentáciu otca o tom, že výška výživného mala byť určená výlučne podľa metodiky pre výpočet výživného, výpočtom 22% z ním deklarovaného jeho príjmu 1.000 eur mesačne, teda vo výške 220 eur mesačne.

28. K námietke otca, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k určeniu výživného na maloletého správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

29. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý výrok I. rozsudku ako vecne správny podľa potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).