Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-2T/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného A. C., narodeného XX.XX.XXXX v O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno c) a prečin výtržníctva podľa písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.05.2021, takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný

A. C., narodený XX.XX.XXXX v O., trvale bytom R., E. XXX/X, prechodne bytom E., E. XXXX, na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 26.11.2016 v čase okolo 14.00 hod v E. na ul. E. za budovou pizzerie „. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol M. K. a B.. Z. Z. tak, že najskôr poškodeného M. K. udrel päsťou do tváre, po čom poškodený spadol na zem, následne potom ako sa poškodený postavil, ho obžalovaný opätovne udrel do tváre a sotil do betónového múru a pristúpil k nemu s úmyslom ho kopnúť, následne pristúpil k poškodenému B.. Z. Z., ktorého niekoľko krát udrel päsťou do oblasti hlavy a tiež ho sotil o betónový múr, následkom čoho po strate rovnováhy poškodený B.. Z. Z. spadol na zem a pri tom, ako sa zdvíhal zo zeme ho obžalovaný dva krát udrel do tela, následkom čoho utrpel poškodený M. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. O.. I. XXXX/X zranenia vykĺbenie medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, tržnú ranu koreňa nosa, odreniny tváre a ušnice vpravo, pomliaždenie hlavy vľavo, odreniny oboch horných končatín rúk s dobou liečenia a obmedzenia v bežnom spôsobe života po dobu 112 dní a poškodený B.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ul. O.. I. XXXX/X utrpel zranenia pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie lebky vpravo, pomliaždenie pravého kolena s dobou liečenia a obmedzenia v bežnom spôsobe života po dobu 21 dní,

t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil činom ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l :

- prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno c) ,

- prečin výtržníctva podľa písmena a) .

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa , za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa , zistenej priťažujúcej okolnosti podľa písmeno h) , postupom podľa , , s použitím , písmeno d) , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa a súd výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe sa písomne ospravedlniť poškodeným a to: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. I. a: Z. bytom O.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného A. C. (ďalej len obžalovaný), pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno c) a prečin výtržníctva podľa písmeno a) .

V prejednávanej veci tunajší súd rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 29.01.2020, ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno c) a prečinu výtržníctva podľa písmena a) . Za uvedené trestné činy uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a povinnosť podľa , písmeno f) v skúšobnej dobe sa písomne ospravedlniť poškodeným M. K. a Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. I. XXXX/X.

V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č.k. -287 zo dňa 22.05.2020 predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil, aby ju tunajší súd v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd pochybil pri nesprávnych úvahách a vyhodnotení následkov zranení poškodeného M. K. vo vzťahu ku kvalifikácii skutku, ktorým mu mal obžalovaný spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, keď vyhodnotil zranenia poškodeného K. podľa dĺžky liečenia a obmedzenia v bežnom spôsobe života po dobu 50-70 dní, počas ktorých poškodený trpel bolesťami hlavy, tváre, záhlavia, oboch horných končatín. Musel mať imobilizovanú ľavú hornú končatinu v nosení fixácie, ktorá mu spôsobovala nepohodlie, obmedzovala hybnosť a mal obtiaže pri bežných denných činnostiach a hygienických návykoch. Podľa odvolacieho súdu výsluch znalca, ale aj výsluch poškodeného K. mal byť zameraný nielen na následky zranenia a obmedzovania v obvyklom spôsobe života, ale či tieto následky ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného závažne, nakoľko ťažkú ujmu na zdraví nemožno vyvodzovať iba so samotnej dĺžky práceneschopnosti poškodeného a z dvoch operácií jeho ramena, najmä ak v dĺžke práceneschopnosti je zahrnutá aj rehabilitácia a túto dĺžku nemožno určovať v rozpätí 50 - 70 dní, čo je 20 dní rozdiel a teda súd by mal určiť minimálnu dĺžku práceneschopnosti čo by nemal byť problém, pretože o tom by mali byť lekárske záznamy.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom svedka - poškodeného M. K., výsluchom znalca M.. B. C., ako aj doplnením listinných dôkazov ohľadom zranení, ktoré utrpel poškodený K. a zároveň zopakoval výsledky doterajšieho dokazovania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v podanej obžalobe. Uviedol, že v uvedený deň išiel domov, a objavili sa ta sa tam traja páni v maskáčoch, s tým že jeden z nich a to poškodený K. tam močil. Upozornil

ho slušne, že o nejakých 5 metrov má záchod a je tam aj verejný park, na čo mu K. s Z. začali nadávať, a to aj vulgárne. Nadával im teda aj on (obžalovaný), potom sa otočil a chcel ísť domov, oni sa ale rozbehli k nemu, K. mu vtedy aj nastriekal do očí sprej, a ešte si otváral bundu a bolo vidno, že za pásom má nôž. Obžalovaný ďalej tvrdil, že iba rukami odsotil poškodeného K., ktorý tam následne spadol pod múr. Ten sprej (kaser) po odchode tých troch mužov, ostal ležať na zemi, nevšimli si ho ani policajti, ktorí tam následne prišli, a po nejakých 2 hodinách zmizol. Poškodeného Z. sa ani nedotkol a tretí pán čo tam bol, sa do incidentu nezapojil. Obžalovaný ďalej uviedol, že v čase uvedeného skutku nemal požitý alkohol, tí ostatní však áno. Jemu alkohol policajti namerali až v ten deň resp. večer výsledkom 0,90 mg/ L, avšak to bol medzitým už na oslave. Predtým týchto mužov nepoznal, vzhľadom na to ako K. ukazoval nôž za opaskom, tak sa len bránil. Potom keď K. zostal ležať pod tým múrom, sa Z. k nemu sklonil a ten K. nôž niekde schoval. Obžalovaný zároveň uviedol, že nikoho neudrel ani nohou, ani päsťou, iba sa bránil. Jeho dcéra volal políciu, keď však polícia prišla, tí traja muži tam už neboli - odišli.

Svedok poškodený M. K. uviedol, že v uvedený deň išli so Z. a Z. z brigády a on potreboval ísť na malú potrebu. Zastavili teda pri takom múre, kde ich stretol obžalovaný, ktorý im začal nám nadávať, aj vulgárne. Povedali si tam s ním rôzne slová a zrazu (poškodený) dostal od obžalovaného ranu do tváre a spadol. Keď sa trochu prebral, išiel mu povedať, čo sa deje a znova od neho dostal do hornej časti tela, už si ale nepamätá či to bolo päsťou alebo otvorenou dlaňou ruky. Poškodený K. ďalej potvrdil, že v ten deň mal pri sebe nôž, poprel však že by sa ním vyhrážal obžalovanému, ani ho voči nemu nepoužil a ten nôž mu sám vypadol. Nevie čo sa následne s tým nožom stalo, nevie, či mu ho potom podal poškodený Z., ale nôž mal (K.) v ruke až potom ako sa zdvihol z tej zeme. Nôž nosieval v puzdre na opasku, ten nôž sa tam vošiel celý a nevypadával. Vypadol len vtedy, keď spadol. Ďalej poškodený potvrdil, že strekol obžalovanému do očí sprej, podľa neho to však bolo až potom ako ho obžalovaný napadol. On sám mal po tomto skutku vykĺbené rameno v hornej časti, podstúpil dve operácie, dávali mu tam nejaké železá. Nepamätá si či ho aj obž. kopol. Poškodený zároveň potvrdil, že v tom čase mal požitý alkohol. On sám ešte v ten večer doma odpadol, prišla pohotovosť zobrali ho do nemocnice na röntgen, to bolo v sobotu a v pondelok ho prvýkrát operovali. Mal problémy s pohybom, pri obliekaní mu pomáhala manželka. Na hlavnom pojednávaní dňa 08.03.2021 poškodený K. doplnil, že bol hospitalizovaný v nemocnici v súvislosti s týmto zranením. Musel sa podrobiť predoperačným vyšetreniam a dvom operáciám, pri tej druhej mu z ramena niečo vyberali. Po operácii spával tak, že mal na vysoko vankúš - bol to taký polosed. Po prvej operácii mal aj zafixovanú - priviazanú ruku k telu. Na začiatku cítil, že sa musel prispôsobovať čo sa týka dýchania, potom si už na to trochu zvykol. Chodil aj na rehabilitáciu, nepamätá si už ako dlho. Poškodený sa nevedel vyjadriť či obžalovaný napadol fyzicky aj poškodeného Z., vie že medzi nimi bola slovná výmena.

Poškodený B.. Z. Z. uviedol, že v ten deň sa vracali z brigády, kde počas dňa požívali aj alkohol. On so Z. išli popredu, K. išiel pri taký múr na malú potrebu. Následne počuli krik a tak sa so Z. vrátili a videli, ako obžalovaný nadával K.. Obaja na seba vykrikovali. Nevidel, že by K. útočil na obžalovaného. V čase, keď tam prišli, tak obžalovaný s K. stáli ďalej od seba a niečo vykrikovali. Povedal obžalovanému, aby nechal K. na pokoji, že ma problémy s prostatou a aj sa obžalovaného pýtal, či je z E., lebo sa správa ako sedlák. Následne obžalovaný do K. sotil chytil ho za blúzu oboma rukami asi na úrovni pliec, resp. pazúch a oboma rukami ho sotil do toho múra - ako keby ho až nadvihol, K. sa ocitol na zemi a vtedy ho obž. trikrát kopol - a to do hlavy, do ľavého boku a pravého kolena, pričom K. sa obž. ani nedotkol. K. zostal ležať pod tým múrom a vtedy určite nemal nič v rukách. Až potom ako pomáhal K. vstať, našiel pod ním nôž, ktorý mu tam vypadol. Poškodený ďalej uviedol, že nevidel že by K. použil proti obž. kaser, ani že by sa obžalovanému vyhrážal použitím noža. Na druhý deň išiel na ošetrenie, mal ranu na hlave, kt. trocha krvácala, na druhý deň sa mu urobila modrina na ľavom boku, bolelo ho aj koleno, nosil ortézu, ale bol sebestačný. Potvrdil, že policajti ich dostihli až mimo toho miesta, kedy im povedali čo sa stalo, a išli domov. Pokiaľ ide o ten nôž, čo mal K. pri sebe išlo o takú loveckú dýka, nevie či ju vtedy mohol vidieť obž., v ten deň mal K. oblečenú takú dlhšiu vetrovku a spod nej nebolo vidno, či tam má nôž - väčšinou ho nosil v taške.

Svedok B. Z. uviedol, že oni s Z. išli vtedy popredu, K. povedal, že si odskočí a že ich dobehne. G. s Z. počuli nejaký krik, a keď tam prišli, videl ako K. leží pod múrom. On sám nevidel žiaden útok, ani na K. ani na Z. a v deň toho incidentu u K. nôž nevidel. Svedok ďalej uviedol že nevie, či pri tom incidente bol použitý kaser, keď sa ho na to pýtali aj policajti, ani nevedel, čo to je. Na návrh prokurátorky, bola postupom podľa prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, ku ktorej svedok uviedol, že ak tak vypovedal, asi je to pravda a vtedy si to lepšie pamätal. V rámci predmetnej

výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že videl, ako obžalovaný sotil alebo buchol K. o múr a K. tam zostal ležať. Z. ho potom dvíhal, a pritom pod ním našiel nôž, ktorý K. nosieval pri sebe stále, ale on sám ho v ten deň u neho nevidel. Z. s obvineným si niečo hovorili a potom Z. spadol, svedok nevedel povedať či sám od seba, alebo ho obžalovaný sotil.

Svedkyňa C. C., ktorá je dcérou obžalovaného, vypovedala že, bola vtedy doma, bývajú na prízemí, mali otvorené okno a počula ako obžalovaný niekomu povedal, aby nemočil na múr, že tam blízko je aj WC aj herňa. Ten druhý začal na neho vykrikovať, že to je jeho vec, potom niečo že vykráda E. a podobné nezmysly. Keď sa pozrela z okna, videla že okrem obžalovaného tam stáli ďalší traja muži, boli tam slovné narážky, pričom jeden z nich nastriekal obžalovanému kaser. Potom si začali nadávať a ten muž ukazoval, že má nôž, odhrnul si kabát - mal ho za opaskom v puzdre, bol to taký väčší nôž. Následne toho muža obžalovaný sotil a ten nôž spadol pod múr. Potom sa ten muž postavil a ako vstával, ten druhý muž mu zobral ten nôž a mu ho schoval. Svedkyňa nevedela uviesť, či okrem toho muža s nožom, spadol aj niekto ďalší, alebo či sa obžalovaný fyzicky dotkol aj niektorého z tých ďalších mužov. Podľa svedkyne boli tí traja muži pod vplyvom alkoholu - bľabotali, a keď obžalovaný jedného z nich sotil do to múru bolo to jednou rukou, lebo v druhej mal tašku s nákupom. Ona (svedkyňa) potom zavolala políciu, tí traja muži sa potom zobrali a odišli preč. Obžalovaný vybehol hore a vypláchol si oči od kasera, potom prišli policajti a otec išiel za nimi dole - vtedy tam už tí traja neboli. Ten kaser, čo tam ostal ležať aj po odchode tých troch, si policajti nevšimli, ostal tam ležať naďalej , ale večer tam už nebol, neviem čo sa s ním stalo.

Svedkyňa M. C., ktorá je bývalou manželkou obžalovaného, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti uviedla, že v ten deň bola doma a cez okno počula, že sa vonku niekto háda, ale nič nevidela. Keď zišla von, videla že sa tam obžalovaný háda s jedným pánom v maskáčoch, ktorý ukazoval nôž, odsunul si kabát a nôž mal za opaskom. Následne obžalovaný toho chlapa len mierne jednou rukou sotil a on tam spadol, pričom ten v maskáčoch nastriekal obžalovanému sprej do očí, a ten muž mal aj dosť vypité. Boli tam s ním ešte ďalší dvaja muži, ale tí sa s obžalovaným iba rozprávali. Okrem toho sotenia nevidela, že by obžalovaný toho muža v maskáčoch, alebo niektorého z tých ďalších mužov uderil, kopol alebo sotil.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa vykonal dôkaz prehratím obrazového záznamu z bezpečnostnej kamery. Z uvedeného záznamu vyplýva, že na začiatku incidentu, ako bol zaznamenaný predmetnou kamerou, sa obžalovaný a poškod. K. vzájomne strkali rukami, pričom obžalovaný následne udrel K. do tváre, následkom čoho poškodený K. spadol na zem. V čase uvedeného útoku obžalovaný nemal v rukách žiadnu tašku a mal obe ruky voľné. V rukách poškodeného K. nie je na zázname z kamery vidieť žiadny sprej resp. kaser, ani že by držal v rukách nejaký iný predmet. Keď bol poškodený K. na zemi, obžalovaný ho jedenkrát kopol do oblasti hlavy. Keď sa poškodený K. následne postavil na nohy a priblížil sa k obžalovanému, ten ho dvakrát udrel päsťou do hornej časti tela, pričom druhý úder odsotil poškodeného K. na betónový múr, pod ktorý poškodený spadol a ostal tam ležať, ešte pred týmito dvomi údermi zo strany obžalovaného (na poškodeného K.) prišiel do záberu kamery poškodený Z., ktorý najskôr spadol sám po strate rovnováhy a ako následne vstával, obžalovaný sa na neho zahnal pravou nohou- urobil výkop, ale poškodeného Z. netrafil a zaháňal sa na neho aj rukami, ale bez viditeľných úderov. Následne sa obžalovaný opätovne priblížil k poškodenému K., ktorý stále ležal pod betónovým múrom, nebol schopný sa postaviť. Keď sa následne k ležiacemu poškodenému K. priblížil poškodený Z., obžalovaný odsotil poškodeného Z. ľavou rukou do pravého ramena Z., obžalovaný sále výrazne gestikuloval a rozprával. Následne sa obžalovaný napriahol ľavou nohou smerom na ležiaceho K. ale poškodeného nezasiahol. Následne poškodený Z. so svedkom Z. začali pomáhať K. vstať, v priebehu čoho obžalovaný napadol poškodeného Z., keď ho opakovane udrel do hornej časti tela, následkom čoho Z. tiež spadol vedľa ležiaceho K., kde následne obžalovaný ešte znovu kopol Z.. Keď sa Z. spod múru postavil, obžalovaný do neho opätovne sotil silnejšou intenzitou a Z. opätovne spadol pod múr. Následne sa obžalovaný stále nakláňal nad ležiacim poškodeným K., niečo mu rozčúlene rozprával, výrazne gestikuloval, následne si obžalovaný dokonca vyzliekol bundu, vyhrnul rukávy na tričku ktoré mal oblečené a opätovne vykročil k poškodenému K., ktorý stále ležal pod múrom, obžalovaný prechádzal popri ňom s rukami od tela , naznačoval opätovne úder smerom k K., ale neudrel ho, neustále tam sa tam prechádzal, výrazne gestikulujúc, následne si obžalovaný zložil z tváre okuliare, ktoré podal tam stojacej svedkyni M. C.. Na zázname, ani po zložení okuliarov, na obžalovanom nebadať, že by slabšie videl, resp. že by ho oči štípali, neutieral si ch ani nešúchal, nebolo na ňom vidno žiadne neisté pohyby, ako by sa dalo očakávať po zasiahnutí slzným sprejom; naopak aj bez okuliarov opätovne podišiel k K., stále ležiacemu pod múrom, opäť

voči nemu výrazne gestikuloval. Následne si obžalovaný okuliare zobral od M. C. a opätovne si ich nasadil na oči. Keď následne poškodený Z. pomohol vstať poškodenému K. spod múru, kde dovtedy K. ležal, obžalovaný opätovne pristúpil k K., chytil ho pravou rukou za ľavé rameno resp. za bundu v oblasti ľavého ramena, mykal ním, nechcel ho pustiť, hoci K. ani len nenaznačoval žiadny útok na obžalovaného. Následne ešte aj keď Z. s K. už odchádzali, a boli už mimo záberu kamery, a na zábere zostal obžalovaný, ten opäť za nimi vykročil, tiež mimo záber kamery.

Uvedený obrazový záznam vyvracia výpoveď svedkyne C. C., ktorá uviedla, že obžalovaný poškodeného sotil na múr jednou rukou, lebo v druhej mal tašku, keďže z prehratého záznamu je zrejmé, že obžalovaný v čase keď sotil do betónového múru poškodeného K. nemal v rukách žiadnu tašku a poškodeného napádal oboma rukami a silnejšou intenzitou. Rovnako uvedený záznam vyvracia aj výpoveď svedkyne M. C., ktorá tvrdila, že obžalovaný napadol iba jednou rukou a iba jedného muža, a ostatní dvaja sa s ním len rozprávali, nakoľko z uvedeného záznamu vyplýva, že bola prítomná pri napadnutí oboch poškodených zo strany obžalovaného.

Znalec M.. C. sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval písomne vypracovaného posudku vrátane jeho doplnenia. Podľa znalca v danom prípade je potrebné hovoriť o dobe virtuálnej práceneschopnosti, keďže sa jednalo o pacienta, ktorý už bol na dôchodku. Znalec uviedol, že ruka je najdôležitejší ľudský nástroj a ramenný zhyb je najmobilnejším kĺbom tela. V prípade poškodeného K. došlo k roztrhnutiu spojenia medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, ako aj priľahlých šliach wood kód III., čo sa prejavovalo tým, že ruka začne rôzne preskakovať, začne sa zablokovávať, nie sú možné normálne pohyby a tento typ poranenia je nevyhnutné riešiť operačným zákrokom. V tomto prípade je málo pravdepodobná doba liečenia do 40 resp. takmer nemysliteľná v praxi. Operácia tohto zranenia pozostáva z dvoch fáz. Pri prvej operácii dôjde k spojeniu kľúčnej kosti s lopatkou a pri druhej operácii sa vyberajú kovové časti, ktoré počas toho ako boli v tele zabraňovali hybnosti a mali za cieľ, aby sa porušené tkanivá zrástli. Minimálny časový rozostup medzi týmito dvomi operáciami je 6 týždňov - aj to v prípade malých detí, pri ktorých je rýchlejšia schopnosť regenerácie. Počas obdobia týchto 6 týždňov je pacient jednoznačne PN, ruka je imobilizovaná, nedá sa s ňou hýbať. Doba liečenia pri tomto druhu zranenia by aj u zdravého resp. mladého človeka určite presiahla 40 dní. Doba liečenie v tomto prípade zranenia v trvaní do 42 dní je nemožná a to aj vzhľadom k veku poškodeného K.. Jedná sa o veľmi závažný typ poranenia ramenného kĺbu. V obvyklom živote pacienta sa uvedené zranenie prejavuje tak, že pacient má absolútne postihnutú jednu hornú končatinu. Umývanie, vykonávanie základných úkonov, obliekanie, je nepredstaviteľné bez pomoci inej osoby. Pacient musí užívať vysoké dávky analgetík a až po dobe 1 - 3 mesiacov prichádza prvá úľava od bolesti. Po absolvovaní druhej operácie, teda po extrakcii kovových častí, je nevyhnutná rehabilitácia. Znalec trval na tom, že do doby liečenia je nevyhnutné zahrnúť aj dobu rehabilitácie, nakoľko ide o metódu troch „R“, t.j. repozícia, retencia, rehabilitácia, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou liečenia tohto poranenia. Rehabilitácia tu bola absolútne nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa obnovila funkcia zhybu. Aj keby sa jednalo o mladšieho a pracovne činného pacienta, tak bez rehabilitácie by sa nebol schopný plnohodnotne vrátiť do pracovného procesu.

Závažným spôsobom sa toto poranenia prejavovalo u poškodeného v bežnom živote tým, že musel byť hospitalizovaný, musel sa podrobiť predoperačným vyšetreniam, musel sa podrobiť náročnému operačnému výkonu v celkovej anestézii, výraznou bolestivosťou po operačnom zákroku, po operačnom zákroku musel spávať v polosede, v takých prípadoch je pacient vždy polohovaný do tzv. ortopolohy, pretože ak by si normálne ľahol, došlo by k natiahnutiu svalov so zvýraznením bolestivosti. V tejto polohe spáva pacient 4 - 6 týždňov, po prvej operácií má po dobu 4 -6 týždňov pacient fixovaný ruku k telu obväzom, ktorý sťahuje hrudný kôš, t.j pacient má teda aj sťažené dýchanie. Rehabilitácia môže začať až 7 - 10 dní po druhej operácii t.j. po extrakcii kovových spojov, pretože tá rana sa musí aj po tejto druhej operácii najprv zahojiť. Sťaženie obvyklého spôsobu života v tomto prípade bolo minimálne počas obdobia medzi prvou a druhou operáciou, pretože počas toho obdobia poškodený nemohol s postihnutou rukou vôbec hýbať - mal ju priviazanú - fixovanú k telu, bol posťahovaný obväzmi, fungoval akoby bez jednej ruky, pretože tú postihnutú ruku nemohol v tomto období absolútne používať. Znalec zároveň potvrdil, že v čase vypracovania znaleckého posudku nemal k dispozícii lekárske správy ohľadom absolvovaných operačných zákrokov resp. liečebných výkonov poškod. K..

Z listinných dôkazov - vyžiadaných správ z Nemocnice A. zdravia E. (č.l. 343 a nasl.) mal súd za preukázané, že poškodený K. navštívil v období od 26.11.2016 do 05.05.2017 uvedené zdravotnícke zariadenie opakovane, pričom viackrát podstúpil vyšetrenia. V období od 28.11.2016

do 02.12.2016 bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie - s operačným riešením vykĺbenia ľavého ramenného kĺbu (spojenie skĺbenia kľúčnej kosti a lopatky osteosyntetickým materiálom), pričom operačný výkon bol realizovaný dňa 30.11.2016 v celkovej anestézii. Nasledovali opakované kontrolné vyšetrenia po operačnom zákroku, pričom v dňoch 21.03.2017 až 23.03.2017 bol poškodený opätovne hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie - hospitalizácia s operačným zákrokom (vybratie osteosyntetického materiálu po predchádzajúcej operácii). Operačný výkon v celkovej anestézii bol realizovaný dňa 22.03.2017. Z uvedeného je zrejmé, že časový rozdiel medzi prvou a druhou operáciou poškodeného K. je 112 dní. Následne absolvoval poškodený K. kontrolné vyšetrenie po druhej operácii a v dňoch 03.04.2017, 07.04..2017, 11.04.2017, 13.04.2017, 19.04.2017, 21.04.2017, 25.04.2017, 03.05.2017, 05.05.2017 absolvoval rehabilitačné procedúry na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, zamerané na ľavú hornú končatinu.

Z výsluchu znalca M.. C. a vyššie uvedených záznamov z nemocnice, tak mal súd jednoznačne za preukázané, že v súvislosti s utrpeným zranením trvalo liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného minim. po dobu 112 dní, čo predstavuje časový rozdiel medzi prvou a druhou operáciou poškodeného, nakoľko z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že pri prvej operácii dôjde k spojeniu kľúčnej kosti s lopatkou a pri druhej operácii sa vyberajú kovové časti, ktoré počas toho ako boli v tele zabraňovali hybnosti a mali za cieľ, aby sa porušené tkanivá zrástli. Počas obdobia medzi týmito operáciami je pacient jednoznačne PN, ruka je imobilizovaná, nedá sa s ňou hýbať. Umývanie, vykonávanie základných úkonov, obliekanie, je nepredstaviteľné bez pomoci inej osoby. Pacient musí užívať vysoké dávky analgetík a až po dobe 1 - 3 mesiacov prichádza prvá úľava od bolesti, pacient musí spávať v polosede a je posťahovaný fixačnými obväzmi. Uvedené skutočnosti v spojení s opakovanými hospitalizáciami, predoperačnými vyšetreniami a dvomi operačnými zákrokmi v celkovej anestézii tak predstavovali závažné obmedzenia v bežnom spôsobe života poškodeného K..

V súvislosti s argumentáciou obhajoby, že poškod. K. nebol reálne PN, nakoľko sa jedná o dôchodcu, súd poukazuje na rozhodnutie R 2/1966, podľa ktorého práceneschopnosť a jej trvanie, aj keď je dôležitým kritériom pri posudzovaní charakteru poranenia, nie je jediným z rozhodujúcich kritérií. Skutočný charakter poranenia treba preto skúmať aj na základe ďalších okolností, najmä tých, akými príznakmi, bolesťami alebo ťažkosťami, v akej intenzite a po aký čas sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske ošetrenie si vyžiadalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti zodpovedali lekárskemu zisteniu. Ďalej súd poukazuje na to že ani okolnosť, že poškodený pri poruche zdravia, ktorá má objektívne povahu ublíženia na zdraví a vyžaduje si i pracovnú neschopnosť, na vlastné riziko prácu vykonáva, nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví podľa § 156 Tr. zákona.

U poškodeného Z. si utrpené zranenia vyžiadali dobu liečenia s obmedzením v bežnom spôsobe života po dobu 21 dní, počas ktorých bol poškodený obmedzovaný bolesťou v oblasti hrudníka, tváre a obmedzenou hybnosťou pri bolestiach pravého kolena po pomliaždení. V tejto časti súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný poškodenému Z. úmyselne (čo vyplýva aj z priebehu skutku zachyteného na CD zázname) ublížil na zdraví, keďže opakovane k nemu smeroval výpady resp. kopy. Aj keď niektorými poškodeného netrafil, jednoznačne však súd takéto konanie kvalifikuje ako konanie v priamom úmysle.

Súd nemal preukázané tvrdenia obžalovaného, že by mu poškodený K. ešte pred napadnutím nastriekal do tváre slzotvorný sprej resp. že by ním zasiahol priamo tvár a oči obžalovaného. Takáto skutočnosť nie je jednoznačne rozpoznateľná z oboznámeného obrazového záznamu z bezpečnostnej kamery a zároveň tejto skutočnosti nenasvedčovalo ani správanie a útoky obžalovaného ako je opísané vyššie, v rámci analýzy predmetného obrazového záznamu, keďže z jeho konania a pohybov nie sú badateľné žiadne známky zasiahnutia tváre či očí nejakou dráždivou látkou, obžalovaný si tvár neutieral, ani si nešúchal oči, neprejavovala sa u neho žiadna nekoordinovanosť v pohyboch, ktorý by nasvedčovala, že by po zasiahnutí očí a tváre horšie videl a podobne.

Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného priamo preukázaná jednak výpoveďou oboch svedkov poškodených, ktorí opísali akým spôsobom boli zo strany obžalovaného napadnutí, a ich výpovede korešpondujú aj s oboznámeným obrazovým záznamom z bezpečnostnej kamery, ako je podrobne opísaný vyššie. Nepriamo je vina obžalovaného preukázaní aj lekárskymi správami z ošetrenia

poškodeného K. aj poškodeného Z., znaleckým posudkom, jeho doplnkom ako aj výsluchom znalca M.. C. na hlavnom pojednávaní, vrátane lekárskych správ z G. E.. O vierohodnosti svedeckých výpovedí poškodených K. a Z. tak súd nemal pochybnosti, nakoľko tieto zodpovedajú a sú v logickej nadväznosti na ostatné vykonané (aj nepriame) dôkazy.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac každý dôkaz zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti, mal teda súd za preukázané že sa skutok stal, má znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa§ 156 ods. 3 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a tento spáchal obžalovaný. Z výpovede poškodených vyplýva, že boli obžalovaným opakovane napadnutí a zasiahnutí údermi do bolesti hlavy a tela, následkom čoho najskôr poškodený K. spadol pod betónový múr a následne po úderoch a sotení zo strany obžalovaného pod uvedený múr spadol aj poškodený Z.. Obdobne v konaní ustanovený znalec uviedol, že k zraneniam oboch poškodených došlo po brachiálnom (násilnom, hrubom) násilí a opakovaných inzultov zo strany útočníka.

Z dokazovania vyplýva, že oba pády poškodených na zem - pod betónový múr, boli zapríčinené násilím zo strany obžalovaného, sú teda jednoznačne v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím zo strany obžalovaného. Utrpené zranenia si v prípade poškodeného K. vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v bežnom spôsobe života po dobu minimálne 112 dní, počas ktorých trpel poškodený K. bolesťami hlavy, tváre, záhlavia, oboch horných končatín, musel mať imobilizovanú ľavú hornú končatinu, nosením fixácie, ktorá mu spôsobovala nepohodlie, obmedzenú hybnosť, obtiaže pri bežných denných činnostiach a hygienických návykoch, zvýšenou bolestivosťou, opakovanými hospitalizáciami a podstúpením dvoch operačných výkonov v celkovej anestézii. Zároveň znalec potvrdil, že poranenie u poškodeného K. zanechá trvalý následok v podobe obmedzenia hybnosti ľavej hornej končatiny ako aj jazvy na tvári. Podľa znalca sa jednalo o úraz ťažký, ktorý si vyžiadal dve operácie ramena, s trvalými následkami.

Obžalovaný teda svojím konaním úmyselne ublížil na zdraví poškodenému Z. a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškod. K., a zároveň sa na mieste verejne prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, čím naplnil znaky skutkových podstát prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písmeno c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Tr. zákona. Konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako konania v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže tento chcel vyššie opísaným spôsobom porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 - 4 Tr. zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Vo vzťahu k obrane obžalovaného, že konal v nutnej obrane súd dospel po vykonanom dokazovaní, vrátane analýzy obrazového záznamu, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu § 25 Tr. zákona. Z obrazového záznamu síce nie je možné ustáliť úplný začiatok incidentu medzi obžalovaným a poškodeným K., nakoľko v zábere kamery sa už obaja navzájom strkali rukami. Súd však po vzhliadnutí uvedeného obrazového záznamu dospel k záveru, že z konania obžalovaného, ako je na zázname zachytené, vonkoncom nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o jeho okamžitú reakciu na prebiehajúci a trvajúci útok zo strany oboch poškodených. Z obrazového záznamu naopak vyplýva, že značnou agresivitou, silou a opakovanými útokmi, sa vyznačovalo práve konanie obžalovaného, ktorý dokonca v útokoch na oboch poškodených pokračoval aj v čase, kedy títo na neho neútočili, t.j. aj potom ako poškodený K. ostal ležať pod betónovým múrom a následne keď ho poškodený Z. išiel odtiaľ zdvíhať- vtedy poškodeného Z. napadol opakovane obžalovaný, pričom Z. ani len nenaznačoval akýkoľvek útok voči obžalovanému. Následne keď už pomohol poškodený Z. vstať poškodenému K. spod múru a chceli odísť obžalovaný bezdôvodne opätovne chytil poškodeného K. za bundu v hornej časti ľavého ramena, mykal ním a nechcel ho pustiť. Konanie obžalovaného nevykazovalo žiadne znaky strachu a obavy o svoj život a bezpečnosť, naopak vyznačovalo sa značnou dávkou agresivity a násilia. Obžalovaný mal zároveň po tom, čo pošk. K. spadol pod múr a ostal tam ležať a následne pod múrom ostal určitý

časový úsek ležať aj Z. napr. dosť času z miesta odísť do domu resp. do bezpečia, zavolať políciu a nechať riešenie incidentu na nej, čo ale obžalovaný neurobil, naopak tento si dokonca ešte vyzliekol bundu, vyhrnul rukávy na tričku, ktoré mal oblečené a takto opakovane prechádzal popri nevládne ležiacom K., voči ktorému výrazne a nahnevane gestikuloval, naznačoval voči nemu ďalšie údery. Uvedené konanie obžalovaného preto nemožno považovať za obranné resp. reflexné, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by konal v nutnej obrane. Primeranou nutnou obranou by bolo brániť sa spôsobom primeraným telu poškodeného, pričom však spôsob útoku obžalovaného, jeho intenzitu a pôsobené zranenia poškodeným, sú v priamom rozpore s konaním v nutnej obrane ako ho má na mysli § 25 Tr. zákona, a to aj s prihliadnutím na spôsob útoku zo strany poškodených, a miesto a čas útoku ako aj okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka a obrancu (a to aj s prihliadnutím na vek a fyzickú kondíciu obžalovaného a poškodených).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení - 4 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od 10.04.2016 do 26.09.2016 evidované 3 priestupky, z tohto 2 na úseky cestnej premávky, ktoré boli vyriešené uložením blokových pokút a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, vyriešený napomenutím.

V odpise registra trestov má obžalovaný evidované jedno odsúdenie z roku 2005 pre trestný čin násilného charakteru, avšak hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

V danom prípade bolo potrebné ukladať obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže súd obžalovaného odsudzoval za viac trestných činov, pričom vychádzal z trestnej sadzby stanovenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona t.j. 2 - 5 rokov. Nakoľko súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, upravená trestná sadzba podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona predstavovala 36 mesiacov až 60 mesiacov.

Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd zároveň uložil obžalovanému v zmysle , Tr. zákona povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodeným M.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.