Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68C-34-2026.pdf
PDF · 74.52 KB
Case nature
Area
Subarea
68C/34/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. A. XXX/X, D., zastúpenej: JUDr. Helena Knopová, advokátka, Floriánska 19, Košice, proti povinnému: E. F., D. XXX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu 17.08.2026 sa navrhovateľka domáhali proti povinnému poskytnutia ochrany podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. – Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP), a to nariadením zákazu priblíženia aj kontaktovania navrhovateľky, jej maloletej dcéry, jej rodičov a sestry, ako aj nariadením zákazu vstupovať do priestoru predného vchodu a bezprostredne pred predným vchodom nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka býva, všetko za účelom zabrániť ďalšej eskalácii a zabezpečiť ochranu života, zdravia a bezpečnosti seba, maloletej dcéry i ďalších členov domácnosti navrhovateľky. 2. Návrh odôvodnila opisom dvoch incidentov, ku ktorým došlo 26.06.2026 a 27.07.2026. Povinný sa mal navrhovateľke opakovane vyhrážať fyzickou likvidáciou, ujmou na zdraví a zničením jej majetku, pričom pri druhom incidente sa pokúsil dostať cez plot nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka so svojou rodinou býva. Z vyjadrení povinného 26.06.2026 vyplynuli konkrétne vyhrážky smerujúce voči navrhovateľke, jej rodine a majetku, pričom povinný počas vyhrážok kopal do oplotenia navrhovateľky. V čase incidentu sa v dome spolu s navrhovateľkou nachádzali aj členovia jej rodiny. Dvakrát bola privolaná policajná hliadka, ktorá povinného legitimovala. Len niekoľko minút po prvom výjazde polície došlo k ďalšiemu útoku a vyhrážaniu zo strany povinného. Zároveň sa povinný mal navrhovateľke vyhrážať jej likvidáciou za to, že privolala políciu. Navrhovateľka tvrdila, že povinného osobne nepozná, nikdy predtým s ním nemala žiadny konflikt a pred incidentom z júna 2026 sa s ním nikdy nerozprávala. Nie je teda medzi nimi žiaden osobný spor, ktorý by jeho agresívne konanie rozumne vysvetľoval. 29.07.2026 došlo k ďalšiemu incidentu, keď povinný na navrhovateľku kričal: „Poď von, zajebem ti. Pôjdeš do piči.“ Povinný sa pokúsil dostať cez plot smerom k navrhovateľke a jej rodine, následne sa s rodinou ukryla v dome a privolala políciu. Za podstatné považovala navrhovateľka aj to, že do incidentu 26.06.2026 sa povinný pred domom navrhovateľky nikdy neobjavoval, po ňom sa však pravidelne začal vyskytovať v bezprostrednej blízkosti jej domu, a to ako hosť na akciách organizovaných na ulici priamo oproti vchodovým dverám navrhovateľky, pričom ale nejde o miesto, na ktorom by sa pred prvým incidentom bežne zdržiaval. V nadväznosti na to navrhovateľka požiadala o poskytnutie ochrany nielen pred priamym kontaktom povinného s navrhovateľkou, ale aj pred približovaním sa k miestu jej bývania a k osobám, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti 3. K návrhu priložila navrhovateľka trestné oznámenie, s potvrdením o jeho prevzatí orgánom činným v trestnom konaní 06.07.2026, pre podozrenie zo spáchania trestných činov nebezpečného vyhrážania a výtržníctva zo strany E. F. a skupiny šikanovateľov a trestných činov vykazujúcich znaky šikanovania a podnecovania k šikane zo strany rodiny Hlavňovej, a tiež USB kľúč s dvomi videozáznamami, ktoré
mala navrhovateľka vyhotoviť na mobilný telefón z kúpeľne, keď sa z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť snažila zostať skrytá a zaznamenať konanie povinného bez toho, aby o nahrávaní vedel. 4. Ďalej navrhovateľka pripojila k návrhu lekársku správu-nález zo 06.08.2026 týkajúci sa maloletej dcéry navrhovateľky, dg. Iná reakcia na ťažký stres. 5. Súd na základe návrhu navrhovateľky vyžiadal správu od Obvodného oddelenia Policajného zboru Bidovce o výjazdoch poverených príslušníkov v dňoch 26.06.2026 a 29.07.2026 na adresu C. A., Budimír, na základe hlásenia G. A. B.. Zo správy súd zistil, že počas preverovania prijatých oznámení hliadkou Policajného zboru nedošlo k stotožneniu, resp. k legitimácii osôb, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľka žiadala ochranu. Dopytovaný Policajný zbor objasnil, že na mieste sa okrem osoby oznamovateľa, príp. jeho rodinných príslušníkov iné osoby nenachádzali. 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. V zmysle § 325 ods. 2 f) a g) písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aj aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. 10. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP sledujú ochranu jednotlivých osôb pred násilím a ohrozením telesnej alebo duševnej integrity, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Môže ísť o fyzické násilie, ale aj o obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. 11. Návrhu nebolo možné vyhovieť ani v jednom z navrhovaných petitov. Predovšetkým, navrhovateľka požadovala ochranu nielen seba a svojej maloletej dcéry (ako jej zákonná zástupkyňa - hoci aj v takom prípade musí byť maloletá označená ako žalobkyňa, uvedené však súd samo o sebe nepovažoval za taký procesný nedostatok, ktorý by za súčasného splnenia ostatných podmienok bránil prejednaniu a vyhoveniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ale aj ďalších plnoletých osôb s procesnou spôsobilosťou (predpoklad, ktorý v návrhu nebol vyvrátený), ktorých súhlas s uplatnením práva na súdnu ochranu nebol z návrhu zrejmý, resp. nebol ani len tvrdený. Navrhovateľka má právo domáhať sa v konaní ochrany len svojich subjektívnych práv, inak len na základe splnomocnenia jej udeleného inými osobami. Uvedené je aj bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu v časti 3.-5. a 10.-12. navrhovaného petitu. 12. Navrhovateľka označila za rušiteľa svojej integrity osobu, o ktorej v návrhu výslovne uviedla, že ho nepozná, nikdy sa s ním nerozprávala a nemala s ním žiadny konflikt. Z príloh k návrhu je však zrejmé, a to predovšetkým z trestného oznámenia a lekárskej správy-nálezu, že povinný nie je navrhovateľke úplne neznámy, pričom jeho konanie dáva do kontextu so zlými vzťahmi so svojimi susedmi. Osobitne významné vzhľadom na ďalej uvedené posúdenie je, že povinného na jednom mieste návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spája s konaním „skupiny“. Tvrdenie navrhovateľky o legitimácii povinného políciou nebolo na základe správy OOPZ Bidovce potvrdené, z čoho plynie záver, že nie je zrejmé, ako navrhovateľka stotožnila osobu rušiteľa s povinným, ak ho podľa vlastného vyjadrenia nepozná. Prekážkou vyhovenia návrhu tak boli predovšetkým pochybnosti súdu o pasívnej legitimácii, keď navrhovateľkou privolaná policajná hliadka žiadnu osobu, voči ktorej sa navrhovateľka ochrany domáhala, nelegitimovala, a zároveň navrhovateľka uviedla tvrdenia o konaní skupiny osôb. Z videozáznamov, ktoré navrhovateľka predložila súdu, bol zrejmý len mužský hlas a zreteľné slová
„Ešte raz na mňa zavolaj políciu! Ti hovorím...“ či „Rozumieš ma?“ , pričom nebolo zrejmé, že muž ich smeruje navrhovateľke, ani to, kde sa nachádza muž, keď videozáznam je tmavý a vďaka vzdialenému osvetleniu je evidentná len mužská postava bez možnosti rozlíšenia jeho tváre. 13. Sumarizujúc uvedené, navrhovateľke možno vytknúť, že súdu neobjasnila dostatočným spôsobom kontext jej vzťahov s povinným a neposkytla dôkazy o tom, že správania, ktoré narušilo jej integritu a vzbudilo obavy o jej bezpečnosť, sa dopustila osoba, ktorú označila za povinnú. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľka nebola v konaní úspešná a povinnému, ktorému súd uznesenie o zamietnutí návrhu ani nedoručuje, žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).