Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-83-2020.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/83/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej U. I., nar. XX.XX.XXXX, S. U. XXX, o zaplatenie 1.899,80 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/159/2019-73 zo dňa 27.5.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves,
rozhodol:
Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 301 € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 301 € od 28.4.2017 do zaplatenia, zrušuje rozsudok 1Csp/159/2019-73 zo dňa 27.5.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 301 € s príslušenstvom a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.
Rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 370 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370 € od 28.4.2017 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 50 € mesačne, splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci jún, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.899,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.4.2017 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.) bol právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá dňa 17.3.2015 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. 6199124/0056532406 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mala žalovanej poskytnúť pôžičku vo výške 2.500 €. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 73,15 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.389 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ju dňa 26.2.2017 listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky. Keďže žalovaná dĺžne splátky neuhradila ani v dodatočnej lehote, veriteľ dňa 19.4.2017 úver zosplatnil, o čom ju informoval listom zo dňa 22.4.2017. Pred podaním žaloby žalovaná na pôžičku uhradila 1.769 €, teda dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovanej sumu 1.899,90 €.
3. Žalovaná potvrdila skutočnosti o uzavretí predmetnej Zmluvy a tiež, že tento úver riadne nesplácala. Z dôvodu nepriaznivej sociálnej a finančnej situácie žiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach. Žalobca súhlasil so splácaním úveru v splátkach po 50 € mesačne počnúc mesiacom jún.
4. Súd prvej inštancie mal za preukázané uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky vo výške 2.500 €, s tým, že celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 4.389 €, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.899 €, úroková sadzba bola vo výške 27,88 % ročne, RPMN 27,88 %, priemerná hodnota RPMN 18,34 %. Žalovaná mala splatiť dlh v 60 mesačných splátkach po 73,15 €, pričom splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol stanovený na 3/2020. Žalovaná si povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky nesplnila, preto pôvodný žalobca dňa 19.4.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný, o čom ju informoval listom zo dňa 22.4.2017 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobou si pôvodný žalobca uplatnil zostatok nesplatenej pôžičky vo výške 1.899,90 €. Z predloženého splátkového kalendára mal za preukázanú žalovanou uhradenú sumu vo výške 1.769 €. Žalovaná na pojednávaní predložila poštové poukážky, ktorými nad rámec týchto platieb do dňa pojednávania uhradila ešte sumu 361 €, t. j. spolu 2.130 €.
5. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vládneho nariadenia 87/1995 Z.z., § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoSÚ“) posudzujúc Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. č. 6199124/0056532406 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Prieskumom predmetnej zmluvy dospel k záveru, že pôvodný žalobca nepreukázal dodržanie ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V dôsledku nedodržania tejto povinnosti zo strany veriteľa potom považoval spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 448/17 - HOOS c/a Q. vo vzťahu k RPMN, podľa ktorého, ak zmluva jednak neuvádza RPMN a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu - táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle ustanovenia čl. 4 ods. 2 smernice 93/13. Zmluva totiž musí byť uzavretá písomne, pričom písomné vyhotovenie musí obsahovať RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Mal za to, že v danom prípade zmluva obsahuje len uvedie výšky RPMN, vo Všeobecných obchodných dojednaniach v bode 7.3 je uvedený len základný matematický výpočet RPMN a nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, preto podľa § 11 ZoSÚ v znení citovaného rozsudku platí, že v ňom absentuje výpočet RPMN a predmetný spotrebiteľský úver aj z tohto dôvodu považoval za bezúročný a bez poplatkov. Skonštatoval, že na základe uvedených skutočností má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 2500 €. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2130 €, preto súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy 370 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní mali obe strany čiastočný úspech, preto súd žiadnej zo strán trovy konania nepriznal.
7. Rozsudok v jeho zamietavom výroku a tiež vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatniac odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súdu oznámil, že počas sporu došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., pričom návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu predkladali už v konaní pred súdom prvej inštancie (dňa 9.6.2020), súd prvej inštancie však o tomto návrhu nerozhodol. V súvislosti rozhodnutím súdu prvej inštancie vyjadril nesúhlas s právnym záverom súdu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku zanedbania povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ a neuvedenia údajov nevyhnutných na uskutočnenia výpočtu RPMN v úverovej zmluve. Poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Žalovaná podpisom zmluvy prehlásila, že všetky v zmluve uvádzané údaje sú pravdivé, taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná
za účelom preukázania splnenia predpokladov platenia úverových splátok preukázala výšku svojho mesačného príjmu titulom výplaty dôchodku, pričom uviedla výšku svojich mesačných príjmov ako aj výšku svojich mesačných výdavkov. Argumentoval, že preverenie majetkových pomerov žalovanej sa nachádza priamo v úverovej zmluve v čl. II. Poukázal tiež na to, že zmluvne stanovená výška mesačnej splátky spĺňala podmienky primeranosti vzhľadom na príjmy a výdavky žalovanej. Skonštatoval, že žalovaná spočiatku úver riadne splácala, pričom právny predchodca žalobcu nemal dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej úver ďalej splácať a žalovaná o zmene svojich finančných pomerov právneho predchodcu žalobcu žiadnym spôsobom neinformovala. Rovnako tak zo strany žalovanej nebola právnemu predchodcovi adresovaná žiadna žiadosť o zníženie mesačnej splátky, ktorú mohol právny predchodca žalobcu posúdiť a dohodnúť so žalovanou nové podmienky splácania. Mal za to, že z predložených listinných dôkazov, ako aj doplňujúceho vyjadrenia pôvodného žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že veriteľ si povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ splnil a rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za arbitrárne. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva neobsahovala údaje nevyhnutné na uskutočnenie výpočtu RPMN uviedol, že takáto požiadavka so zákona nevyplýva, pričom súd neuviedol, ani o porušenie ktorého ustanovenia by malo ísť, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca bol toho názoru, že predmetná zmluva obsahuje zákonnú náležitosť uvedenia RPMN, čím je vylúčená sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku plnenia na úver, nakoľko žalobca ku dňu rozhodnutia evidoval plnenie v sume 2070 €. V časti o zaplatenie sumy 301 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobu späť a žiadal, aby odvolací súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti trval na žalobe a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.
9. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, vysporiadal sa s návrhom žalobcu na pripustenie zmeny na strane žalobcu. Nakoľko žalobca priloženými dôkazmi preukázal postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., a táto so vstupom do konania súhlasila, odvolací súd uznesením sp. zn. 2CoCsp/83/2020 z 26.10.2020 pripustil zmenu na strane žalobcu, v zmysle ktorej pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len v rozsahu výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania. Predmetom odvolacieho prieskumu sú preto len tieto výroky. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
13. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
14. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
16. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 301 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Odvolací súd listom zo dňa 2.2.2021 vyzval žalovanú na vyjadrenie súhlasu, alebo nesúhlasu so späťvzatím žaloby v tejto časti, pričom žalovanú poučil, že v prípade ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, súd bude predpokladať, že voči späťvzatiu námietky nemá. Žalovanej bola výzva riadne doručená dňa 9.2.2021, avšak k výzve sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Odvolací súd tak vychádzal z predpokladu, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a preto rozhodol, ako je uvedené vo výroku I., t.j. pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 301 € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 301 € od 28.4.2017 do zaplatenia, zrušil rozsudok 1Csp/159/2019-73 z 27.5.2020 súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 301 € s príslušenstvom a v tejto časti konanie zastavil.
17. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska jeho právneho posúdenia, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod bol naplnený, preto rozsudok v jeho zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na základe dvoch skutočností. Jednou z nich je skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodržanie ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V dôsledku nedodržania tejto povinnosti zo strany veriteľa potom považoval spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a takýto záver nemá oporu ani v zákone.
19. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Odvolací súd preskúmaním obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou zistil, že veriteľ pri uzatváraní skúmal príjmy, výdavky ako aj rodinný stav žalovanej. V časti I. zmluvy je uvedený rodinný stav žalovanej ako vdovy a tiež skutočnosť, že žalovaná má zamestnanie. V časti II zmluvy je uvedený zamestnávateľ žalovanej, čistý mesačný príjem vo výške 446 €, mesačné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) vo výške 46 €, iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie) vo výške 52 € a ako doklad priložený k zmluve na preukázanie príjmu je uvedená kópia výplatnej pásky. Na základe takto zisteného stavu potom nie je možné hovoriť o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto nie je možné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. Ďalšou skutočnosťou, na základe ktorej posúdil súd prvej inštancie úver za bezúročný a bez poplatkov bolo neuvedenie údajov nevyhnutných na uskutočnenie výpočtu RPMN. V zmluve bola uvedená len samotná výška RPMN a v bode 7 zmluvných podmienok je uvedený základný matematický výpočet, ktorý nie je doplnený potrebnými údajmi. Odvolací súd poukazuje na § 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ, podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpokladmi na výpočet RPMN sú podľa prílohy č. 2, na ktorú odkazuje § 19 ods. 1 ZoSÚ: číslo posledného čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, číslo splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Odvolací súd preskúmaním predmetnej zmluvy zistil, že všetky tieto predpoklady sú
v nej uvedené. V zmluve je uvedená výška čerpania resp. celková výška úveru: 2500 €, výška splátky: 73,15 €, počet splátok: 60, frekvencia splátok: ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky: 20.4.2015, dátum poslednej splátky: 20.3.2020. Odvolací súd má za to, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. h/ nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve aj samotný matematický výpočet RPMN, pre tú ktorú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a uvedením všetkých predpokladov rozhodujúcich pre výpočet RPMN je táto obligatórna náležitosť splnená.
21. Len pre porovnanie odvolací súd poukazuje na znenie prvej vety § 4 ods. 1 písm. g/ ZoSÚ, podľa ktorého je veriteľ alebo finančný agent povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V tomto ustanovení zákonodarca výslovne upravil požiadavku znázornenia výpočtu RPMN prostredníctvom reprezentatívneho príkladu. Ide však o predzmluvnú časť samotného záväzkového vzťahu, nie o samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo naznačuje aj samotný nadpis tohto ustanovenia ,,Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a predmetné ustanovenie upravuje výpočet informácií, ktoré sa majú spotrebiteľovi poskytnúť pred uzavretím zmluvy, pričom zákonodarca tieto výslovne pomenúva ako ,,informácie“ a naproti tomu v § 9 ods. 2 ZoSÚ zákonodarca hovorí o obligatórnych ,,náležitostiach“ zmluvy. Túto požiadavku (reprezentatívneho výpočtu) v § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorá upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zákonodarca už neupravil, z čoho je potrebné dedukovať, že samotný matematický výpočet nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Sú nimi iba všetky predpoklady použité na tento výpočet. Odvolací súd poukazuje aj na znenie § 11 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ ZoSÚ, podľa ktorých sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/ až i/, l/ a p/, alebo ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. S absenciou samotného matematického výpočtu podľa vzorca určeného v prílohe č. 2 k ZoSÚ tento sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nespája. Podľa názoru odvolacieho súdu úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou nie je bezúročný a bez poplatkov.
22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v intenciách názoru prezentovaného odvolacím súdom a vyvodiť záver o tom, či predmetný úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov, pričom bude povinnosťou súdu prísne vychádzať len zo znenia príslušných zákonov. Po riadnom ustálení skutkového a právneho stavu súd opätovne posúdi nárok žalobcu, pričom zohľadní žalovanou vykonané plnenie na predmetný úver a zároveň rozhodne o trovách celého konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).