Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-57-2020.pdf
PDF · 160.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: O.. L.. D. N., bytom R. XXXX/XX, D., zastúpená: Bizoň & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 40500-3/2020-BA zo dňa 06. 05. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 40500-3/2020-BA zo dňa 06. 05. 2020, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0210357820-GC04/20 zo dňa 23. 01. 2020 vo veci predpísania poistného žalobkyni ako SZČO za obdobie august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012 až apríl 2012 poistné na nemocenské poistenie v sume 125,16 euro, poistné na starobné poistenie v sume 512,29 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 170,73 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 135,17 eur, spolu v sume 943,35 eur zmenila vo výrokovej časti tak, že text: „...povolená obnova konania právoplatného rozhodnutia č. 700-0212076918-GC04/18....“ sa nahrádza textom: „...povolená obnova konania určeného právoplatným rozhodnutím č. 700-0212076918-GC04/18...“ V ostatnom rozhodnutie Sociáolnej poisťovne, pobočky Bratislava potvrdila a odvolanie zamietla. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-0210357820-GC04/20 zo dňa 23. 01. 2020 vo veci predpísania poistného žalobkyni ako SZČO za obdobie august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012 až apríl 2012 poistné na nemocenské poistenie v sume 125,16 euro, poistné na starobné poistenie v sume 512,29 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 170,73 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 135,17 eur, spolu v sume 943,35 eur. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak podľa § 144 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a/ 8. bod zákona č. 43/2004 Z.z. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 700-0289069919-GC04/19 zo dňa 06. 08. 2019, ktorým bola povolená obnova konania právoplatného rozhodnutia č. 700-0212076918-GC04/18. Voči rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava podala žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že nesúhlasí s vyčísleným nedoplatkom. Poukázala na to, že dňa 20. 06. 2011 sa bola informovať na pobočke v Bratislave ohľadom vyplácania sociálnych dávok materského v budúcnosti. Zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava ju informovala, že v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské, nie je povinná podľa § 140 ods. 1 písm. a/ platiť poistné. Odporučila jej aby sa odhlásila z platenia povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO a aby sa prihlásila ako dobrovoľne poistená osoba a platila vyššie poistné ako zákonné. Na základe tejto rady pracovníčky sociálnej poisťovne podala dňa 20. 06. 2011 registračný list fyzickej osoby - odhlášku, na základe ktorej sa k 30. 06. 2011 odhlásila ako platiteľ SZČO - poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. Zároveň sa prihlásila na platenie poistného ako dobrovoľne poistená osoba. Výsledkom celého procesu bola skutočnosť, že namiesto poistenia 109,07 eur mesačne ako SZČO platila dobrovoľné poistenie vo výške 175,19 eur mesačne, t.j. vo vyššej miere, ako by bola jej povinnosť platiť povinné sociálne poistenie ako SZČO. Účastníčka konania je presvedčená, že poskytnutou nesprávnou radou bola zamestnankyňou pobočky uvedená do omylu, na základe čoho bola odhlásená zo systému sociálneho poistenia, na ktoré bola prihlásená ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO.
Účastníčka konania je presvedčená, že poskytnutou nesprávnou radou bola zamestnankyňou pobočky uvedená do omylu, na základe čoho bola odhlásená zo systému sociálneho poistenia, na ktoré bola prihlásená ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a zároveň bola prihlásená na dobrovoľné poistenie. Na základe poskytnutej nesprávnej rady mala zato, že dobrovoľné poistenie nahrádza povinné poistenie. Keby vedela skutočností, ktoré sú jej dnes známe, a to, že rada od zamestnankyne Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, bola nesprávna, nikdy by nepristúpila k plateniu dobrovoľného sociálneho poistenia a naďalej by platila sociálne poistenie ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
Prejav odhlásenia povinného sociálneho poistenia vykonala z dôvodu, že chcela platiť vyššie dobrovoľné sociálne poistenie. Jej vôľou však nikdy nebolo platiť súčasne povinné sociálne poistenie vo výške 109,07 eur mesačne a dobrovoľné sociálne poistenie vo výške 175,19 eur mesačne. V jej záujme bolo platiť spolu 175,19 eur. O tejto vôli svedčí aj skutočnosť, že na sociálne poistenie platila len jednu sumu (nesprávne priradenú na „účet“ k dobrovoľnému sociálnemu poisteniu), pričom na účet povinného sociálneho poistenia nebola vykonaná žiadna platba. A ani byť nemohla, pretože zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, tento „účet dňom 30. júna 2011 zrušila. Uvedené zrušenie účtu preukazuje jej skutočnú vôľu neplatiť súbežne obe sociálne poistenia. Rovnako jej vôľou nebolo porušovať zákon a neplatiť povinné sociálne poistenie. Účastníčka konania opakovane uvádza, že nezhodu medzi jej vôľou a jej prejavom vyvolala zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorej bol daný úkon určený. Oba právne úkony - odhlásenie z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a prihlásenie sa na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby podľa názoru účastníčky konania je potrebné považovať za jeden právny úkon, pretože boli tak vykonávané. Ak dôjde k nezhode vôle s prejavom pri právnom úkone, v tomto prípade chýba vážnosť vôle k učinenému prejavu, nejedná sa o vážnu vôľu a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tento právny úkon neplatný. Ďalej účastníčka konania poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, sama iniciovala spätné odhlásenie z povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a to listom s názvom „Vyžiadanie dokladov“ zo dňa 29. januára 2018, ktorý nikdy neprevzala (na doručenke zo dňa 2. februára 2018 nie je jej podpis), a taktiež neprevzala a ani nepodpísala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, zo dňa 5. februára 2018. K takémuto odhláseniu však prísť ani nemohlo, pretože v danom čase už bola mylne odhlásená zamestnankyňou Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo systému povinne nemocensky poistených a povinne dôchodkovo poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Zmeny, ktoré spočívali v podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a prihlásení sa na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby boli vykonané v omyle vyvolanom zamestnankyňou Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava.
Pri takto urobenom právnom úkone zároveň absentovala vážnosť vôle z jej strany, a preto má platiť pôvodný stav, t. j. že platila na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej účastníčka konania uvádza, že v období od augusta 2011 do apríla 2012 mala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nesprávne zaevidované jej platby na sociálne poistenie, keď tieto platby priradila na účet „dobrovoľného sociálneho poistenia“, ktorý právne neexistoval, a to z dôvodu neplatného Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky na dobrovoľné sociálne poistenie. Považuje za potrebné z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, platby pripísané na
tento účet opraviť a chybný účet zrušiť. Keď Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, prvýkrát dňa 11. apríla 2018, t. j. po siedmich rokoch a druhýkrát 23. januára 2020, t. j. po deviatich rokoch zaúčtovala nedoplatok na sociálnom poistení na účet povinného sociálneho poistenia, jednalo sa, podľa názoru účastníčky konania, o nesprávnu účtovnú operáciu, ktorú týmto odvolaním namieta a žiada opraviť. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, sama v napadnutom rozhodnutí uvádza, že skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní zo dňa 28. mája 2019 mali vplyv na rozhodnutie príslušného orgánu vo veci.
V obnovenom konaní však Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, tieto skutočnosti zohľadnila iba vo vzťahu k obdobiu od 17. apríla 2012 do 10. decembra 2012, čo je obdobie riadnej materskej dovolenky, s čím účastníčka konania nesúhlasí. Taktiež účastníčka konania uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ju nijakým spôsobom neinformovala o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, taktiež žiadnym spôsobom neoznámila údaje týkajúce sa úhrady tohto poistného a to ani po 1. januári 2015, kedy vznikla Sociálnej poisťovni podľa § 226 ods. 1 písm. m) zákona v znení neskorších predpisov zákonná povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik povinného poistenia a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Má zato, že Sociálna poisťovňa neevidovala nedoplatok na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby, teda dôvod na oznámenie údajov týkajúcich sa úhrady poistného, ktoré sú vedené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne nebol v roku 2015, v roku 2016, v roku 2017, atak nemohol vzniknúť ani v roku 2018, 2019 a 2020. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dĺžku predpísania poistného podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona predlžovala až do momentu, v ktorom došlo k uplynutiu premlčacej doby, hoci bolo možné k predpísaniu pristúpiť aj skôr, ak by nedoplatok naozaj vznikol, čoho následkom je zánik povinnosti vrátiť prípadný „preplatok“ na sociálnom poistení Sociálnou poisťovňou. Ďalej účastníčka konania uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nemala vedomosť o údajnom nedoplatku počas siedmich rokov, a to až do vydania napadnutého rozhodnutia a počas tejto doby ju ako samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá svoju činnosť ukončila ešte v roku 2012, ani neupovedomila o vzniknutej situácii, hoci od 1. januára 2015 Sociálna poisťovňa oznamuje údaje týkajúce sa úhrady poistného samostatne zárobkovo činnej osobe. Podľa názoru účastníčky konania Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nesprávne zistila skutkový stav vo veci. Na základe nepravdivých údajov poskytnutých zo strany zamestnankyne Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, bola uvedená do omylu, čo viedlo k vyvolaniu určitého konania z jej strany. Na základe toho uskutočnila právny úkon, ktorý bol postihnutý nie len omylom vyvolaným osobou, ku ktorej smeroval, ale aj nedostatkom vážnej vôle. Tento omyl vyvolaný zamestnankyňou zároveň využila Sociálna poisťovňa na premlčanie lehoty na vrátenie preplatku, ktorý by správnym priradeným platieb vznikol, a tak aj k zneužitiu práva zo strany verejnoprávnej inštitúcie. Na základe uvedeného účastníčka konania navrhuje, aby Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, v zmysle ustanovenia § 218 ods. 2 a 3 zákona v znení neskorších predpisov zrušila napadnuté rozhodnutie a preúčtovala naň platby uskutočnené na účet dobrovoľného sociálneho poistenia. V prípade, ak Sociálna poisťovňa sa nestotožní s vyššie uvedeným, pričom bude povinná zaplatiť vyrubený nedoplatok na poistnom, vznikne jej okamihom tohto zaplatenia škoda, a to z dôvodu vyššie uvedeného nesprávneho úradného postupu zamestnankyne Sociálnej poisťovne, ktorú si bude nárokovať voči Sociálnej poisťovni súdnou cestou. Účastníčka konania k odvolaniu priložila Prehlásenie pani Viery Kacinovej - matky účastníčky konania, v ktorom pani Viera Kacinová uvádza, že spolu s účastníčkou konania a JUDr. Jurajom Bizoňom, LL.M navštívili dňa 20. júna 2011 Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava. Zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, účastníčke konania vysvetlila, že z vymeriavacieho základu povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého platí sociálne poistenie jej nárok na výplatu sociálnej dávky (materské) nevznikne, lebo suma, ktorú platí nepostačuje. Preto, ak chce v budúcnosti poberať materské má sa prihlásiť na platenie dobrovoľného sociálneho poistenia a platiť z vyššieho vymeriavacieho základu. Ďalej pani Viera Kacinová uvádza, že účastníčka konania sa informovala, akým spôsobom má platiť poistné, teda či je nutné platiť povinné aj dobrovoľné poistenie, aby jej vznikol nárok na materskú, pretože nemá záujem platiť aj poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľné poistenie fyzickej osoby zároveň. Zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, účastníčku konania informovala, že nemusí platiť poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby v nižšej sume, keď bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie, z ktorého jej v budúcnosti bude Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vyplácať materské. Následne účastníčka konania na základe uvedenej rady vyplnila za pomoci zamestnankyne Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby a zároveň odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby. Po vyplnení uvedených formulárov zamestnankyňa účastníčku konania informovala, že ju odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 30. júna 2011 a že je evidovaná ako platiteľ dobrovoľného poistenia. Mesačne tak bude účastníčka konania odvádzať na toto poistenie vyššiu sumu ako je zákonná povinnosť. Ďalej účastníčka konania priložila k odvolaniu Splnomocnenie, ktorým splnomocnila Bizoň & Partners, s.r.o., advokátsku kanceláriu, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36833533, konajúcu prostredníctvom advokáta JUDr. Juraja Bizoňa, LLM, aby ju v celom rozsahu zastupovala pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, v konaní, ktorého obnova bola povolená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0289069919-GC04/09, zo dňa 6. augusta 2019. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý ale nemá vplyv na správnosť predpísanej dlžnej sumy poistného.
Dňa 11. apríla 2018 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutie, č. 7000212076918- GC04/18, ktorým účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísala za obdobie august 2011 až november 2012 (do 17. novembra 2012) poistné spolu v sume 1 735,72 eur. Rozhodnutie č. 700-0212076918-GC04/18, zo dňa 11. apríla 2018, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. júna 2018. Účastníčka konania podala v lehote ustanovenej zákonom návrh na obnovu konania vo veci ukončenej právoplatným rozhodnutím č. 700-0212076918-GC04/18, zo dňa 11. apríla 2018. Sociálna poisťovňa po preskúmaní podaného návrhu na povolenie obnovy konania zistila, že je dôvodný. V návrhu na obnovu konania účastníčka konania okrem iného uviedla, že v období od 17. apríla 2012 do 10. decembra 2012 bola poberateľkou dávky materské, ale na túto skutočnosť, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, pri vydaní rozhodnutia č. 700-0212076918-GC04/18, zo dňa 11. apríla 2018, neprihliadla. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vydala dňa 6. augusta 2019 rozhodnutie, č. 700-0289069919-GC04/19, ktorým povolila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0212076918- GC04/18, zo dňa 11. apríla 2018, z dôvodu, že rozhodnutie č. 700-0212076918-GC04/18, zo dňa 11. apríla 2018, sa opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0289069919- GC04/19, zo dňa 6. augusta 2019 napadla účastníčka konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu - advokátskej kancelárie Bizoň & Partners, s.r.o. odvolaním podaným v lehote ustanovenej zákonom. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 69459-3/2019-BA, zo dňa 26. novembra 2019, v rámci odvolacieho konania rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700- 0289069919- GC04/19, zo dňa 6. augusta 2019, potvrdila a odvolanie účastníčky konania zamietla. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0289069919-GC04/19, zo dňa 6. augusta 2019, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 69459-3/2019-BA, zo dňa 26. novembra 2019, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. novembra 2019. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700- 0289069919-GC04/19, zo dňa 6. augusta 2019, a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 69459-3/2019-BA, zo dňa 26. novembra 2019, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, napadnuté rozhodnutie v ktorom zohľadnila, že účastníčke konania bolo v období od 17. apríla 2012 do 10. decembra 2012 vyplácané materské a účastníčka konania nebola povinná v období od 17. apríla 2012 do 17. novembra 2012 platiť poistné ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (dňa 17. novembra 2012 zánik živnostenského oprávnenia).
Podľa ustanovenia § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného radu Bratislava, č. 110-161579 účastníčka konania vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. OŽP- A/2006/24239-00002, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 19. júna 2006. Účastníčka konania ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 17. novembra 2012.
Účastníčka konania je registrovaná od 5. augusta 2006 v Registri daňových subjektov, s prideleným DIČ: 1035960057. Účastníčka konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
Podľa údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) dosiahla účastníčka konania za rok 2010 príjem zo živnosti v sume 44 031,06 eur (riadne daňové priznanie za rok 2010 podané správcovi dane dňa 18. júla 2011), t. j. vyšší ako bola zákonom stanovená výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2010 v sume 3 948,72 eur.
Podľa ustanovení § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení účinnom od 1. januára 2005, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011 suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
Podľa ustanovenia § 130 písm. c) zákona sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 132 písm. c) zákona sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 137 písm. b) zákona, v znení účinnom od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu.
Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné (§ 141 ods.1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov).
V zmysle § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára 2018, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5,00 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že účastníčka konania poistné za obdobie august 2011 až apríl 2012 (do 16. apríla 2012) neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma na poistnom spolu vo výške 943,35 eur.
Na základe uvedeného zistenia bolo účastníčke konania napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov predpísané poistné v sume 943,35 eur (rozpis: Príloha k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0210357820- GC04/20, zo dňa 23. januára 2020).
Námietky účastníčky konania, uvedené v odvolaní, nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Povinnosť platiť a odvádzať poistné včas a v správnej sume vyplývala účastníčke konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe priamo zo zákona v znení neskorších predpisov. Pretože si účastníčka konania túto povinnosť nesplnila, pobočka Sociálnej poisťovne mala právo (povinnosť) dlžnú sumu predpísať.
Podľa údajov uvedených v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne účastníčka konania bola registrovaná ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba v období od 1. júla 2007 do 17. novembra 2012, ako dobrovoľne nemocensky poistená fyzická osoba v období od 1. júla 2011 do 26. marca 2012 a ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba od 1. júla 2011 do 28. novembra 2012.
Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) zákona, zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské.
V období od 17. apríla 2012 do 10. decembra 2012, bola účastníčka konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poberateľkou dávky materské.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) zákona účastníčka konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba v období od 17. apríla 2012 do 10. decembra 2012 nebola povinná platiť poistné. Napadnutým rozhodnutím nebolo účastníčke konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné za vyššie uvedené obdobie.
V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom do 31. decembra 2015, resp. v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a
o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2016, v zmysle ktorej sa má za to, že účastníčka konania pozná povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby upravené zákonom v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 5 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 29. februára 2012, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 4 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
Účastníčka konania bola v kontrolovanom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, pretože za rok 2010 dosiahla príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma za rok 2010.
Sociálnej poisťovni údaje o výške príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činných osôb poskytuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky). Údaje poskytnuté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky sú pre Sociálnu poisťovňu určujúce a záväzné. Podľa údajov, ktoré Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytlo Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, účastníčka konania nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2010. Účastníčka konania bola povinná predložiť správcovi dane riadne daňové priznanie za rok 2010 v lehote do 31. marca 2011. Účastníčka konania však predložila riadne daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane až 18. júla 2011. t. j. oneskorene. Ak by bola účastníčka konania predložila riadne daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane v lehote, potom by mala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, k dispozícii informáciu o príjme z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti dňa 20. júna 2011, kedy účastníčka konania navštívila Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, resp. jej zamestnankyňa, však dňa 20, júna 2011 nemala vedomosť o výške príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti účastníčky konania za rok 2010, na základe ktorého by sa posúdila odvodová povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby - účastníčky konania od 1. júla 2011. Preto zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, nekonala v rozpore so zákonom, keď prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30. júna 2011, a prijala od účastníčky konania Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia dňa 1. júla 2011. V prípade využitia služieb informačno-poradenského servisu Sociálnej poisťovne je vhodné, ak žiadateľ uvedie zamestnancovi Sociálnej poisťovne všetky informácie, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť a úplnosť informácií poskytovaných zamestnancami Sociálnej poisťovne, čím by sa predišlo prípadnému nedorozumeniu v komunikácii medzi odvádzateľmi poistného a zamestnancami Sociálnej poisťovne.
S námietkou účastníčky konania, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nekonala skôr, aj keď jej vyplýva zo zákona povinnosť oznamovať vznik, zánik poistenia a oznamovať vymeriavací základ a výšku poistného odvádzateľom do 20 dní odo dňa vzniku (zániku) poistenia, a že oneskorene predpísala účastníčke konania poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe za kontrolované obdobie, nie je možné súhlasiť. Zákon v znení účinnom do 31. decembra 2014 v ustanovení § 228 ods. 1 účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe ukladal povinnosť prihlásiť sa od 1. júla 2011 na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a to podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky (povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo až do zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 17. novembra 2012). Povinnosť Sociálnej poisťovne písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia [§ 226 ods. 1 písm. o) zákona v znení účinnom od 1. júla 2014 do 31. decembra 2017; § 226 ods. 1 písm. m) zákona v znení účinnom od 1. januára 2018] vznikla až na základe novely zákona v znení účinnom od 1. júla 2014, pričom Sociálna poisťovňa prvýkrát takto mala oznámiť
vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činným osobám od 1. júla 2015.
Zo spisového materiálu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, elektronicky prostredníctvom e-mailu na e-mailovú adresu poskytnutú účastníčkou konania - nataliakacinova@gmail.com dňa 21. septembra 2012 účastníčke konania podala okrem iného správu: „...Ako SZČO ste povinná platiť poistné aj popri rodičovskom príspevku po ukončení materskej...“. V uvedenej elektronickej správe sa tiež uvádza, že ohľadom ukončenia „materskej a prihlásenia sa na poistenie môže kontaktovať zamestnankyňu na telefónnom čísle 0906 17 2200.“. Dňa 22. júna 2016 kontaktovala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, účastníčku konania opäť elektronicky, pretože písomnosti adresované účastníčke konania na poslednú známu adresu, oznámenú účastníčkou konania: Vajnorská 98G, Bratislava, sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote. V elektronickej správe dňa 22. júna 2016 účastníčku konania Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, upozornila, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2011, ale zaniklo dňa 17. novembra 2012.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností. Účastníčka konania až na základe elektronickej komunikácie uskutočnenej dňa 25. júna 2016 oznámila Sociálnej poisťovni správnu korešpondenčnú adresu: Žibrická 15, 949 01 Nitra. Dňa 29. januára 2018 zaslala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, účastníčke konania list č. 24104-2/2018-BAM, ktorým žiadala účastníčku konania, aby predložila Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, so správnym dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 17. novembra 2012. Uvedený formulár - Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 17. novembra 2012 prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 7. februára 2018. V kontrolovanom období bola účastníčka konania povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou fyzickou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou fyzickou osobou. Dobrovoľne poistená fyzická osoba a povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba sú rôzni platitelia poistného. Skutočnosť, že účastníčke konania vznikla od 1. júla 2011 povinnosť odvádzať poistné ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, nie je dôvodom na zánik povinnosti účastníčky konania odvádzať poistné na dobrovoľné poistenie.
Na základe námietok účastníčky konania uvedených v odvolaní nie je možné jej dobrovoľné poistenie anulovať a platby zaplatené na poistné na dobrovoľné poistenie považovať za poistné zaplatené bez právneho dôvodu a následne preúčtovať na povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zákon v znení neskorších predpisov takýto postup neumožňuje. Fyzická osoba sa môže slobodne rozhodnúť, či sa prihlási na dobrovoľné poistenie, avšak po prihlásení sa na toto poistenie je dobrovoľne poistená fyzická osoba povinná platiť poistné na tento druh poistenia až do dňa zániku dobrovoľného poistenia (do dňa odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, resp. do dňa, kým dobrovoľné poistenie nezanikne zo zákona). Zákon v znení neskorších predpisov upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, by sa poistné neodvádzalo.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 12 veta štvrtá zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.
Prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal kontrolu úhrnu vymeriavacieho základu účastníčky konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby v súlade s § 138 zákona v znení neskorších predpisov a bolo zistené, že súhrn vymeriavacích základov účastníčky konania nepresiahol tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Vymeriavací základ účastníčky konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na platenie poistného za obdobie august 2011 až december 2011 bol v sume 329,06 eur mesačne; za obdobie január 2012 až apríl 2012 bol v sume 339,89 eur mesačne.
Účastníčka, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bola povinná odvádzať poistné za obdobie august 2011 až december 2011 v sume 109,07 eur mesačne a za obdobie január 2012 až marec 2012 v sume 112,66 eur mesačne. Za obdobie od 1. apríla 2012 do 16. apríla 2012 bola účastníčka konania povinná odviesť poistné v sume 60,02 eur (rozpis; Príloha k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0210357820-GC04/20, zo dňa 23. januára 2020).
V druhostupňovom konaní na základe preukázaného skutkového a právneho stavu veci neboli zistené žiadne vecné dôvody nesprávnosti predpísania poistného napadnutým rozhodnutím. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, správne posúdila skutkový stav veci, keď napadnutým rozhodnutím účastníčke konania predpísala poistné za kontrolované obdobie august 2011 až apríl 2012 (do 16. apríla 2012) spolu v sume 943,35 eur. 3. Žalobkyňa voči druhostupňovému správnemu orgánu podala žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že považuje rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne zdôvodnené a nezákonné, zopakovala v podstate tie isté dôvody, ktoré uviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. 4. Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k žalobe podaním zo dňa 09. 10. 2020. Zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo s týka námietok uvedených v správnej žalobe, žalovaný, má za to, že dobrovoľne poistená fyzická osoba môže byť súčasne aj povinne nemocensky poistenou osobou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Kým povinne nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká priamo zo zákona dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je prejavom vôle fyzickej osoby byť dobrovoľne zúčastnený na jednotlivých poisteniach. Tento typ poistenia nevzniká priamo zo zákona ale môže vzniknúť iba odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr však odo dňa podania Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky. Prihlásením sa na dobrovoľné poistenie v zmysle § 23 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, však vzniká tejto fyzickej osobe povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume z určeného vymeriavacieho základu, v príslušnej percentuálnej sadzbe, v zmysle zákona o sociálnom poistení. Táto odvodová povinnosť zaniká fyzickej osobe až dňom zániku tohto poistenia. Dňa 20. 11. 2011 prvostupňový správny orgán prijal prihlášku - registračný list fyzickej osoby, ktorou sa žalobkyňa prihlásila na dobrovoľné poistenie s dátumom vzniku 01. 07. 2017 a s určeným vymeriavacím základom 326,06 eur. Podaním registračného listu fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku dobrovoľného dôchodkového poistenia dňa 28. 11. 2012. Žalobkyňa v žalobe sa bráni, že nikdy nechcela byť dobrovoľne poistenou osobu a prihlásila sa až vtedy, keď ju zamestnankyňa prvostupňového správneho orgánu uviedla do omylu. V čase jej návštevy na pobočke správnemu orgánu nebolo známe jej daňové priznanie za rok 2010, pričom žalobkyňa nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za daný rok, preto zamestnankyňa predpokladala, že žalobkyňa daňové priznanie nepodala, teda že nemala žiaden príjem z podnikania a ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Keby bola podala daňové priznanie včas, resp. do 20. 06. 2011, teda sociálna poisťovňa by túto informáciu mala poskytnutú z Daňového riaditeľstva SR. Zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zaniká k 30 júnu kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania alebo inej SZČO nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Vychádzajúc z vtedy dostupných informácií, pracovníčka pobočky dôvodne uviedla, že dňa 30. 06. 2011 u žalobkyni malo dôjsť k zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, a preto vyzvala žalobkyňu na splnenie tejto povinnosti a požiadala ju o predloženie registračného listu fyzickej osoby - odhlášky povinného poistenia SZČO. Žalovaná odmieta vyjadrenie žalobkyne, že ju pracovníčka uviedla do omylu, ale práve naopak, táto jej chcela vyjsť v ústrety, aby mohla byť v budúcnosti poberateľkou materských dávok. Ak by jej žalobkyňa predložka všetky relevantné údaje, teda o výške príjmu za rok 2010, bola by informovaná, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá naďalej.
Žalobkyňa preukázateľné doložila daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane až 18. 07. 2011, teda oneskorene (nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, toto mala predložiť do 31. 03. 2011), nebolo by došlo k prijatiu odhlášky z povinného poistenia. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobkyne, že po tom ako sa dozvedela žalovaná o výške príjmu žalobkyne zo živnosti za rok 2010, ju o tom upovedomila prostredníctvom emailom, že tieto neprevzala, pretože žalovaná disponuje s odpoveďami žalobkyne na maily zo dňa 16. 10. 2012 a 25. 06. 2016. Preto vyzvala žalobkyňu na predloženie registračného listu - odhlášky z povinného poistenia so správnym dátumom, t.j. 17. 11. 2012, až 07. 02. 2018. Neobstojí námietka žalobkyne, že nemohla vedieť aké údaje sú relevantné pre žalovanú, pretože žalobkyňa bola SZČO od 01. 07. 2007 nepretržite, teda bola povinne nemocensky a povinne dôchodkové poistenou, pričom si svoje povinnosti plnila a jej námietka, že nemohla vedieť, že žalovaná nedisponuje s jej daňovým priznaním za rok 2010 je zavádzajúca. Žalobkyňa podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR je registrovaná v registri daňových subjektov od 05. 08. 2006 a v prejednávanom období spĺňala podmienky ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení (dovŕšila 18 rokov veku a existovala registrácia u príslušného správcu dane), teda mala postavenie SZČO. Z údajov Daňového riaditeľstva vyplýva, že príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2010 v sume 44.031,06 eura boli vyššie ako zákonom stanovená suma 3.948,72 eur, a preto bola v období od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou osobu, preto bola povinná platiť a odvádzať poistné. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol vznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia žalobkyne k 01. 07. 2011 bolo to, že aj v tomto období žalobkyňa spĺňa zákonom stanovené postavenie SZČO. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne k 17. 11. 2012 bolo to, že dňa 17. 11. 2012 žalobkyňa stratila oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Preto žalobkyni ako SZČO vzniklo povinné poistenie dňom 01. 07. 2011, a toto poistenie jej zaniklo dňa 17. 11. 2012 podľa § 21 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení. Ďalšia námietka žalobkyne, že žalovaná bola povinná písomne oznámiť SZČO vznik poistného a ďalšie povinnosti, tieto povinnosti nemala žalovaná v r. 2011, ale túto povinnosť uložil zákon o sociálnom poistení správnemu orgánu až od 01. 01. 2015. Keďže žalobkyňa si svoje povinnosti ako SZČO neplnila, správne žalovaný správny orgán predpísal žalobkyni dlžnú sumu z poistného za obdobie august 2011 až apríl 2012 vo výške 943,35 eur. Žalovaná udáva, že žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nebola povinná platiť a odvádzať poistné za mesiac júl 2011, pretože čas celého tohto mesiaca bola dočasne práceneschopná. Taktiež aj v období od 17. 04. 2012 do 10. 03. 2012, kedy bola poberateľkou materského. Žalovaná uviedla, že svoje rozhodnutie náležite odôvodnila a spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti, v rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v odvolaní. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovanej dňa 18. 11. 2020. Trvala na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzala v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a v žalobe. Poprela tvrdenia, že by na maily, ktoré uvádza žalovaná odpovedala. Zotrvávala na tom, že žalovaná ju nijakým spôsobom neinformovala o vzniku, zániku povinného nemocenského poistenia SZČO a neoznámila jej údaje týkajúce sa úhrady tohto poistného a dĺžku predpísania poistného. Žalovaná žiadala vo vyjadrení, aby súd riešil prejudiciálne otázku v tomto prieskumnom konaní pri argumentácii o neplatnosti prihlášky na dobrovoľné poistenie, pretože neplatný právny úkon môže anulovať platby na jeho základe vykonané a zúčtovať ich ako zákonné platby. Žiadala v plnom rozsahu vyhovieť. 6. Žalovaný správny orgán sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne dňa 04. 02. 2021, kde okrem iného uviedol, že v danom prípade je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci predpísania poistného SZČO a nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci dobrovoľného poistenia žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa dobrovoľne prihlásila podaním Registračného listu fyzickej osoby na dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniklo jej v zmysle § 23 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dobrovoľné poistenie, a tým aj povinnosť platiť a odvádzať poistné na dobrovoľné poistenie. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne, že platbami, ktorými uhrádzala dobrovoľné poistenie vlastne už uhradila povinné poistenie ako SZČO. V plnom rozsahu sa ďalej pridržala svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 09. 02. 2020. Žiadal žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
II.
7. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyne sú v súlade so zákonom, žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 8. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 9. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 10. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 12. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 13. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 14. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 17. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou od 01. 07. 2007 nepretržite, pričom si svoje povinnosti plnila a vedela, aké údaje vyžaduje poisťovňa a aké povinnosti jej ako SZČO vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne k 01. 07. 2011 bolo to, že k tomuto dňu žalobkyňa spĺňala zákonom ustanovené podmienky spôsobujúce vznik tohto povinného poistenia - mala právne postavenie SZČO a dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu za rozhodujúce obdobie, t.j. za rok 2010. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 17. 11. 2012 bolo to, že žalobkyňa k tomuto dňu stratila oprávnenie na výkon a prevádzkovanie činnosti podľa § 21 ods. 4 veta prvá zákona o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského listu č. OŽP-A/2006/24239-0000 s dátumom vzniku oprávnenia 19. 06. 2006, pričom toto oprávnenie jej zaniklo 17. 11. 2012. Nič na tejto skutočnosti nemení, ani to, že žalobkyňa podala odhlášku z poistenia ako SZČO. Toto poistenie jej však trvalo aj po 30. 06. 2011, pretože žalobkyňa bola SZČO v zmysle § 21 ods. 1 aj po tomto dátume, a toto poistenie jej trvalo až do 17. 11. 2012, kedy stratila oprávnenie na výkon SZČO. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. 06. 2017, kde správny súd uvádza, že prihláška SZČO do povinného poistenia ako aj odhláška z tohto poistenia sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je SZČO povinná
urobiť do 8. dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie. U žalobkyni nezaniklo právne postavenie SZČO podaním registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, zo sociálneho poistenia ku dňu 30. 06. 2011 tak ako si to žalobkyňa vysvetľuje, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyni bol zánik oprávnenia k 17. 11. 2012. Z údajov, ktoré poskytlo žalovanej Daňové riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2010 boli vyššie ako zákonom stanovená suma 3.948,72 eur (jej príjem bol 44.031,06 eur), teda bola v období od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkove poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné. 18. K námietkam žalobkyne, že prvostupňový správny orgán žalovaného správneho orgánu nekonal skôr, aj keď jej vyplýva zo zákona povinnosť oznamovať vznik, zánik poistenia a oznamovať základ a výšku poistného odvádzateľom odo dňa vzniku poistenia do 20 dní a že oneskorene predpísala žalobkyni poistné ako SZČO za kontrolované obdobie, s touto námietkou sa správny súd nestotožňuje, pretože zákon platný a účinný do 31. 12. 2014 ustanovenie § 228 ods. 1 žalobkyni ako SZČO ukladá povinnosť prihlásiť sa od 01. 07. 2011 na povinné nemocenské poistenia povinné dôchodkové poistenie, a to podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky. Povinnosť žalovanej písomne oznámi SZČO vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vznikla až na základe novely účinnej od 01. 07. 2014, a to takým spôsobom, že žalovaná mala oznámiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO od 01. 07. 2015. 19. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd zastáva názor, že táto námietka nie je dôvodná. Konanie, ktoré začalo na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne, ako to bolo v danom prípade je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkov konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila účastníkov konania tak ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť žalovanej pred vydaním rozhodnutia dať možnosť sa vyjadriť účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 20. K námietke žalobkyne, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., teda je jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Záverom správny súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona, alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov, preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že postup žalovanej je nesprávny a nespravodlivý. Nič nemení na tom i skutočnosť, že v danom období bola žalobkyňa súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou fyzickou osobou a dobrovoľne poistenou fyzickou osobou. A nie je možné jej dobrovoľné poistenie anulovať a zaplatené poistné na poistné na dobrovoľné poistenie považovať a preúčtovať za platby na povinné poistenie SZČO, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. takýto postup neumožňuje. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave a bol správne právne posúdený. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP. 22. O trovách konania súd rozhodol tak žalovanej, ktorá mala v konaní úspech súd nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).